Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Seyler 1/10 (Zlom)Oblíbit

targaryen882.gif

Autor: Gepeto

Sekce: Na pokračování

Publikováno: 23. prosince 2011 19:36

Průměrné hodnocení: 10, hodnotilo 1 uživatelů [detaily]

 
Prvý diel stredovekého fantasy príbehu z iného sveta zvaného Seyler. Kráľovstvá existujú už 1000. rok v harmónii. Avšak začínajú sa diať zvláštne veci. Na oslave sa pohne zem, v severných horách nachádzajú zvláštny prášok, ktorého zloženie i pôvod sú neznáme aj najväčším alchymistom, 2000 rokov spiaca sopka ožíva.
 
Tématický hlas:

,,Ten, kto sa ničoho nebojí, nie je odvážny, ale hlúpy."
Branislav Bučko, 23. 12. 2011

AKMANBARSKÁ HORA

Vietor jemne rozfúkaval sneh usadený na tmavých skalách. Ako kúdoliky bieleho prachu si lietali nad vysokými horami. V strede bola jedna obzvlášť vysoká a aj široká hora. Týčila sa takmer až k nebesám. Táto hora, zvaná Akmanbarská, však nebola zakončená ostrým špicom ako takmer všetky ostatné. Mala na vrcholci obrovský kráter. Bol veľmi hlboký. V jeho hĺbkach bola kedysi horúca láva, ktorá desila každého už zo vzdialeného pohľadu z hora. Teraz tam ale bola len kamenistá zemina s množstvom trblietajúcich sa drahokamov.

Už 2000 rokov tu nebolo po jej poslednom výbuchu počuť šťastný detský krik. Už 2000 rokov tu nebola žiadna ľudská bytosť. Už 2000 rokov sa tu neobjavil žiaden život, či už malá rastlinka, vtáčik alebo chrobák, jednoducho nič. Už 2000 rokov sopka spala tichým spánkom, ktorému boli všetci radi. Až dodnes. Až do dnešného dňa zlomu.

Kamenná podlaha sa prelomila, horúci šedý dym začal stúpať vyššie a vyššie, láva bublajúc vyvrela a začala sa šíriť viac a viac, stúpala, bola už takmer pri kraji. Vytekala, syčanie spôsobené kontaktom horúcej lávy so studeným vzduchom vysokohôr a snehom sa všade rozliehalo ako hučanie sirény pri záchranárskej akcií. Láva začala požierať svet a rozlievala sa v okruhu stoviek kilometrov na horskom povrchu, akoby spomínala na staré časy spred dvoch tisícov rokov.

SELVONTRAŠ

Strašný vietor fúkal a desivo kričal na dlhé pláne pokryté snehom. V tme fujavice a noci bolo svetlo len v malej stanici. Vyzerala ako severná pologuľa, iba bola v mierne hranatom štýle, na jej povrchu bolo množstvo okien, z ktorých sálalo svetlo a teplo. Vnútri bolo niekoľko drevených lavíc pri čiernych stoloch. Na každom boli taniere plné tvrdej ryže, železné nepravidelné poháre s vodou, stáli tam hnedé zhnité jablká. Na každom horeli rozpadávajúce sa sviečky. Vo veľkej miestnosti stála len pri kraji žena plnších rozmerov, ktorá akurát špinavou handričkou utierala prach z poličky s koreninami, ktorá visela nad malým kuchárskym pultíkom.

Drevené padacie dvere sa rozleteli a po rebríku sa do miestnosti vyšplhal starý zhrbený chlapík. S ťažkým povzdychom sa zaprel o paličku a odkrivkal k jednému stolu, tu si sadol a s ešte ťažším povzdychom sa oprel. Nahol sa nad svoj tanier s ryžou.

,,Tvrdá a stará ryža. Ako vždy. Čo myslíš, Haine, môže človek zomrieť od nadmerného požitia ryže? Asi nie, to by tu boli len duchovia." Chvíľu mlčal, potom sa so začudovaným výrazom pozrel na ženu v kúte. ,,Čo si tak ticho?"

,,Musí každý furt mlieť ako o život ako ty, Loyd?" podráždene zareagovala Haine. ,,Jednoducho sa mi nechce rozprávať," dodala napokon.

,,Deje sa niečo? Nikdy som ťa takúto nabrúsenú nevidel." Loyd sa chvíľu zamyslel. ,,Nie, raz, ukradol som ti vtedy jahody do koláča. Ój, to som bol vtedy z tvojho kriku vydesený viac ako keď sa na nás valila lavína pred tromi rokmi."

,,Prepáč. Ide o Algara. Vravela som mu, aby ticho doma čušal, aby nebol príliš podozrivý, aby jednoducho žil v Noerine ako tesár. Ale nie, on na seba musel upútať pozornosť. Písal mi, že sa úspešne stal členom kráľovej vojenskej gardy. Akoby ma malo tešiť, že sa ide dať zabiť za toho hlupáka." Haine začala utierať prach rýchlejšie, nervóznejšie a nahnevanejšie.

,,Pšt," zahriakol ju Loyd. ,,Nesmieš hovoriť o kráľovi takto škaredo a nahlas."

,,No a? Syna mi zabijú, mňa proti mojej vôli poslali do tejto špinavej diery..."

,,A to na tom nie si ešte ani zďaleka zle," prerušil ju Loyd. Po dlhej odmlke radšej zmenil tému: ,,Mladí z druhej hliadky našli na severe nejaký zvláštny prach. Vzali ho a teraz ho skúmajú. Vraj je to niečo zvláštne, s čím sa ešte nikto nestretol."

,,Zrejme pozostatky člena nejakého z miestnych divokých kmeňov, ktoré svojich zosnulých pália," povedala Haine bez záujmu.

,,Kdeže. To sme si mysleli aj my. Ale pozostatky sú tmavšie."

,,Tak to bol primrznutý člen kmeňa, ktoré zvyknú páliť svojich zosnulých. Koniec koncov - v týchto podmienkach možno aj zomrel od podchladenia."

,,Nie, nemyslím. Naozaj to bolo niečo iné a zvláštne."

Obaja už boli ticho. Loyd sa len pustil do svojej porcie ryže a ticho ju jedol.

NOERIN

Oslava bola v plnom prúde. Kráľovstvo bolo plné ľudí, ktorí prichádzali a odchádzali cez bránu, triezvi i podgurážení alkoholom, mladí aj starí. Všetci sa prišli poriadne napiť a najesť. Bohato zdobené jedlá, rôzne šaláty, jemnučká a chutná ryža a zemiaková kaša, do zlatista prepečené prasce a husi, čerstvé ovocia a džbány a poháre plné červeného vína zdobili dlhé hnedé stoly s drevenými lavicami, ľudia sa rozprávali, smiali, bavili sa. Rytieri stáli a strážili, hoci aj oni sa zabávali. Bardi džongľovali s loptami, hltali oheň, zabávali divákov kúzelnými trikmi. Všetci oslavovali novo vybraných vojakov do kráľovej gardy a tiež kráľovho novorodenca. Po troch dcérach konečne syn. Aileryn. Také meno mu zvolili.

Kráľ, sediac v strede najvrchnejšieho stola, akurát odrezával poriadny kus stehna z kačice, aby si ju hodil na tanier, keď sa zrazu zatriasla Zem. Všetci stíchli, ústa otvorené dokorán pri prežúvaní zastali na povel, akoby niekto stlačil nejaké tlačidlo. Kráľ sa vystrašene obzeral. Čo sa to stalo? Zrazu sa ozvalo tiché šuchotanie a šepkanie, každý si hovoril iné teórie, niektorí radšej náhlivo odišli zo siene. Potom sa však otrasy zopakovali, niekoľko krát za sebou, boli stále silnejšie a silnejšie. Stĺpy siene popraskali a začali padať. Zábavu v okamihu vystriedala strašná panika.

NOERIN

,,Toto nemôžeme spraviť, veď to je zrada!" pohoršene vykríkol tučný muž v župane s dlhými čiernymi vlasmi sediaci za vysokým stolom v malej miestnosti s mnohými policami s knihami.

,,Tichšie, prosím," upozornil ho druhý muž, jediný ďalší, kto bol v miestnosti, mal takmer všade odstávajúce hnedé vlasy a pokojný výraz. Stál tam v bielej košeli, na ktorej mal zelenú vestu. Mal dlhé šedé nohavice a vysoké čierne kožené čižmy. ,,Nikto sa o tom nemusí nič dozvedieť. Samozrejme, ak budete tichšie."

,,Vlitmir, ukameňujú nás, ak by sme to spravili. Kráľ bol vždy rád tvojim radám, vždy ich poslúchol a vždy si ich vážil, ale toto je bezpochyby tá najhoršia z nich, akú som počul!" Pohoršenie v hlase muža s čiernymi vlasmi bolo stále dosť počuť.

,,Kráľ Nordton mal dve dcéry. Tie na trón sadnúť nemôžu. Niekoľko hodín staré decko tiež nie, takže ani jeho syn neprichádza do úvahy. Potom mal už len brata, Fairella Frougera, avšak ten sa za kráľa nehodí, naviac je príliš mladý a neskúsený. Mohlo by to spôsobiť anarchiu, nepokoje. Dokonca aj rozpad Noerinu." Vlitmir naliehal stále viac a viac, až bol celý červený.

Bolo vidieť, že rozpad Noemiru by muža s čiernymi vlasmi vôbec netešil, priam naopak, kým bol správcom kráľovho bohatstva, mal sa dobre. Začal o tom uvažovať. ,,Ty sa chceš postaviť pred všetkých obyvateľov, povedať im, že kráľ je zranený, ale nie mŕtvy, do očí im klamať, tváriť sa, že robíš to, čo je po kráľovej vôli a pri tom sám riadiť kráľovstvo, hoci kráľ zahynul pri tom zemetrasení? Myslíš si, že Nordtonova žena a deti s tebou budú súhlasiť? Vôbec sa nebojíš toho, čo sa stane, keď sa na to príde?"

,,Samozrejme, že sa bojím, podľa mňa ten, čo sa nebojí nie je odvážny, ale len hlúpy natoľko, že si neuvedomuje nástrahy tohto sveta. Každopádne, neboj sa, o Nordtonovú rodinu by som sa už postaral," povedal Vlitmir s úškrnom. ,,Jediné, čo od teba chcem je finančná podpora pri celej tejto situácií, Káen."

Káen sa nadýchol. ,,Dobre, ale ak sa budú ľudia pýtať, poviem, že som o ničom nevedel, zlýzneš si to sám, jasné?"

,,Áno, na to som už zvyknutý," usmial sa Vlitmir a vybral sa k dverám. ,,Vďaka a dobrú noc," dodal ešte, kým neodišiel.
 

Komentáře, názory, hodnocení

Gepeto - 19. ledna 2012 14:43
targaryen882.gif
Veľmi pekne ďakujem, že si si to prečítal :) Cením si tvojho hodnotenia. Aj všetkých ostatných.

Toto mal byť len akýsi PILOT, chcel som vedieť, či by sa vám niečo také páčilo. Poukazuje na chaotické scény. Vlastne som chcel, aby pre niekoho boli ťažko pochopiteľné, vzhľadom na to, že ide o dej zo sveta vám zatiaľ neznámom, známom len mojej maličkosti :D

V ďalších dieloch sa budem snažiť to viacej vysvetliť, pomaly vám odhaľovať rôzne informácie a zoznamovať vás so svetom, v ktorom sa to udialo.

Dúfam, že aj pokračovania vás zaujmú. Mimochodom, veľmi som sa inšpiroval ságou Píseň ledu a ohně. Tá je dokonca v četine tiež som sa najskôr bál, že mi bude problémy čítať to (ako článku by som pochopil, ale bál by som sa, že veľká kniha plná umeleckých opisov bude používať mne neznáme slová), ale zvykol som si.

A aby som sa vrátil k tvrdej severnej stanici, neboj sa, tá bude v ďalších dieloch dosť zobrazovaná :D Snáď sa mi podarí ich sem tiež nahodiť...
 
Fistandantilus - 18. ledna 2012 22:34
fuck_y2031.jpg
Fistandantilus - 18. ledna 2012 22:33
Jinak zapomněl jsem dodat, že na mě to bylo příliš krátké čtení ... (ostatní asi ví o čem mluvím jak to nemá 4xA4 tak to snad ani nečtu, takže u tebe jsem udělal vyjímku).
 
Fistandantilus - 18. ledna 2012 22:33
fuck_y2031.jpg
No zajímavé to rozhodně je, ale co bude dál ? Co bude dál ?
Musím říct pravdu, že po přečtení pobízecího komentáře od autora jsem se skutečně pustil do váhavé četby. Ačkoliv slovensky nečtu moc často ze začátku se ve má slova jazyk v duchu drmolil a měl jsem problémy občas s nějakými slovy, avšak to byla jen neznalost a záhy jsem si zvykl. Jakmile už odpadla potřeba vyloženě si překládat a ponořit se do příběhu, ten jakoby ihned ustal, nic se vlastně kromě samotného zemětřesení, které jsem teda očekával mnohem silnější vlastně nestalo. To emotivněji na mě zapůsobilo setkání starého muže kdesi v nějaké usedlosti, která je obklopena vysokými štíty hor a je bičována okolními serverními větry. Kdybych psal povídku já, nebál bych se zůstat déle v horách, déle si vychutnat onu ponurnou atmosféru sněhu ledu a vichřic a vyzdvihnout tak kontrast člověka versus přírody. Případně lehké dívčiny, míněno lehce oblečené a zachumlaného starce trpícího zánětem průdušek a prašivěním kostí. Něco takového. Pak bych se radoval nad takovým příběhem a ani bych neočekával nějaké extra kvalitní komenátře postav. Spíše bych se zaměřil na to, po čem touží, prahnou, co očekávají (návrat milého), touhu po slávě, po bohatství, moci, atd ...

Přeskakování do jiných časových pásem je fajn, ale musí alespoň dle mého na sebe krátce navazovat, aby si čtenář mohl domyslet alespoň nějakou souvislost. Občas je v povídce zmíněno jméno, je pěkné co se týče vzhledu i výslovnosti, avšak nevíme k němu žádnou historii. Škoda, že hodovní síň není popsána více, opět mě tu chybí vyloženě kontrast pohody, versus kontrast nadcházející katastrofy. Apropó, člověku hned vytane na mysl to, že před chvílí byl ještě někde pod vrcholky hor a tam se odehrávalo něco zcela jiného. Krapet bych to dal do kontrastu i s tímhle.

Kdyby to mělo nějaké zajímavější pokračování, rád si ho přečtu. Jako úvod to není úplně nejhorší, ale na devítku v nějakém hodnocení nebo osmičku to určitě v mém není. Takže raději takto slovně.

Stačí?
 
Dreamcatcher - 18. ledna 2012 22:31
sdf14708080.png
Gepeto - 18. ledna 2012 20:17
Není to zlé, kdyby to bylo tak strašné, koukal bys, jak by tu naopak byly kritické komentáře. Já bych to rád zhodnotil, ale slovenský jazyk není moje silná stránka, a já vlastně nevím, co bych napsal... Jinak zdejší by nejspíš neměli strach hodnotit záporně. Možná je ale také důvod v menší lenosti, možná nikdo nemá tolik energie, aby to přečetl celé. Nechci říct, že by to bylo nudné, že se nedostaneme ke konci, to ne. Jen snad sám znáš, že na internetu se delší články hůře čtou, že?
Nevím, jestli je to tak i u ostatních, ale já si myslím toto...
 
Gepeto - 18. ledna 2012 20:17
targaryen882.gif
Konečne nejaký dobrovoľník :D Nechcem byť nevďačný, ale ešte horšie, než negatívny komentár, z ktorého sa aspoň môžete poučiť je vidieť, že máte asi cez 100 čitateľov a ani jeden komentár, ani jedno ohodnotenie. Vzbudilo to vo mne dojem, že to dielo je tak zlé, že vám ani nestojí za to ho hodnotiť či komentovať :D Kazdopádne veľká vďaka :)
 
Dreamcatcher - 18. ledna 2012 18:53
sdf14708080.png
Evanlyn - 18. ledna 2012 17:48
I jeden komentář se cení, že?
 
Evanlyn - 18. ledna 2012 17:48
iko7582.jpg
zajímavé
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.090258836746216 sekund

na začátek stránky