Andor.cz - Dračí doupě online

Rangor, rytier Scariovho meča a Zamaras, mág Purpurového ohňa, bojovali už druhým dňom a ani jeden nevyzeral, že by sa chystal vzdať. Rangor sa vrhol na svojho soka a sekom miereným zo spodu nahor, mieriac mágovi na hruď. Ten však reflexívne zdvihol svoju ruku a ako tak spravil, zdvihol sa aj kus skaly, ktorý utvoril obraný stlp. Zamaras bol ale aj tak nútený odskočiť, pretože meč sa pri stretnutí zo skalou len spomalil ale nezastal. Meč zažiaril a rytier rozťal skalu a pokračoval v svojom útoku preskakujúc kamennú prekážku. Mág vzhliadol hore, sústredil svoju moc do nôh a vrhol sa na stranu, aby sa vyhol ďalšiemu útoku. Keď rytier pristál na mieste, kde ešte nedávno stál jeho ciel, uvidel mierny záblesk a potom následoval len výbuch. Zamaras sa zhlboka nadýchol a rýchlo začal pracovať na ďalšom kúzle, kedže získal niekolko málo okamihov. Rangor medzitým rozvíril prach a dym okolo seba, aby videl, kde jeho protivník stojí. On ani jeho strieborné brnenie neutrpeli vážne poškodenie od výbuchu, jediná poškodená časť brnenia bol plát lavej ruky, ktorú použil na obranu tváre. A aj to bolo len pár škrabancov. Keď videl, kde sa nachádza kúzelník, hneď sa poňom vrhol neuveritelnou rýchlosťou. Zamaras už bol ale plne pripravený a na svojho soka z rúk vypustil prúd mágie. Rytier zastal a dal sa do obranej pozície, meč znovu zažiaril, žiaril silno červenou farbou. Magický prúd narazil na meč, po zrážke začalo okolie ožiarovať fialové svetlo. Zamaras aj Rangor stáli pevne na mieste, snažiac sa do svojich útokov vložiť čo najviac síl a prekonať súpera. Rytier po chvíli začal robiť krok v pred tlačiac prúd pred sebou. Keď dokončil prvý nasledoval ďalší a ďalší, až kým nebol na dosah ruky pred mágom. Jeden druhému sa pozreli do očí a potom rytier už len rozťal zvyšok kúzla svojho nepriatela. Ten tam stál v miernom šoku z rukami pred sebou. Chcel sa ešte niak ubrániť, ale bolo neskoro. Čepel už bola znova v pohybe a nebolo nič, čím by tomu zabránil. Mohol sa akurát tak pozerať, ako sa meč približuje k jeho hrdlu...