Andor.cz - Dračí doupě online

Z Khaz Modanu



Veliteľstvo Sentinelov, Maestra's Post.



"Dobrý deň! Mám tu balíček!" rozkrikoval sa trpaslík, "balíček pre istého Itasa?"
"Áno, áno, to som ja!" elf pribehol ako raketa, vyškerený od ucha k uchu.
"Jo!" trpaslík položil debnu dlhú jeden a pol metra a vytiahol akési papiere.
"Bude to päť zlatých. Podpíšete mi to sem, sem ááá... sem!"
Itas vrazil trpaslíkovi do ruky päť žiarivých mincí a naškrabal svoju signatúru na miesta, kam mu trpaslík ukazoval.
Trpoš si mince prepočítal, schoval ich do vrecúška a otočil sa ku odchodu. Vo dverách ešte na chvíľu zastal, vrátil sa späť, zobral svoje vrecúško Itasovi z ruky, pohrozil mu prstom a odišiel.
"Toto má byť čo?"
Do vstupnej haly vošla Llorna a premeriavala si Itasa nevraživým pohľadom.
"Prišla mi zásielka." Itas nedočkavo otvoril debničku.
V nej sa nachádzala puška s matne zelenou pažbou, balíček nábojov a strelný prach.
"No nie je nádherná?" nedočkavo ju vybral, prezrel si ju a začal plniť pušným prachom.
Llorna stisla zuby a vybafla na Itasa: "Nádherná? Ty cvok! Chceš nám tu plašiť zver, pocestných či čo? Nemôžeš mať luk a šíp ako ostatný? Niééé, pán Itas musí mať najhlučnejšiu zbraň na Azerothe..."
"Kľud, jemne prederavené ústie a špeciálny materiál, je omnoho tichšia ako ostatné pušky." Itas sa nedal a začal ládovať olovo.
"To mi povedz až keď s tým niekoho - omylom - odstrelíš!" Llorna bola síce naštvaná, ale práve vchádzal jej manžel, tak sa snažila schladiť hlavu.
"Neboj sa, dám si pozor, táto puška je veľmi bezpeč..."
Itas omylom zavadil o kresadlo.
Puška urobila BUM!
Guľka vyletela z hlavne.
Preletela Mathiasovi nad hlavou.
Šuchla o rám vchodu.
Prerazila jednu halúzku.
Prerazila jednu veveričku.
Zavŕtala sa do stromu.

Nastalo hrobové ticho.

Bledý Mathias sa zmohol ku slovu: "... Itas tu už nie je."
Llorna si vydýchla: "Má šťastie... a tú veveričku mu strhnem z platu..."

+++---+++---+++

Nasledujúci deň. Prastarý opustený dub, poblíž Xaviusu.

Na vrch stromu viedlo staré opustené schodisko. Kedysi to patrilo elfom, ktorý boli odtiaľ vyhnaný satyrmi. Satyrovia si založili vlastnú osadu a dub nechali tak. Teraz tu prebýval učeň nekromancie, jedna akolyta a démon. Démon, ktorý paktoval so satyrmi, využil dub ako svoj nový domov. Na vrcholku bola pozorovateľňa, kde učeň pozoroval pohyby karaván a bytostí v lesoch. Satyrovia si tie informácie cenili a spolu s démonom hľadali spôsoby, ako znepríjemniť život lesných obyvateľov čo najviac. Študent s akolytom stáli na vrcholci, a mladý nekromant pozoroval cesty svojím stacionárnym teleskopom.

"Dnes z toho nič nebude. Elfovia tadiaľ chodia iba v noci a Orkovia pošlú karavánu asi až za tri dni," mladík sa otočil ku akolyte, "a vôbec, nie je ti v tom háve teplo? Dneska celkom pečie."
"Ujde to," odvrkla nemŕtva, "tak dnes sem zapíšem, že cesty sú prázdne, predpokladá sa karavána od Elfov v noci, dobre?" a nečakajúc na odpovede začala čmárať do knihy.
"Hej hej, tak dáko." Nekromancer sa otočil a pozrel sa do kovovej trúbky.
"Sa to pokazilo? Nič nevidím." Učeň sa pozrel na tú kovovú trubicu, čo mu mierila na tvár a na jej opačnom konci zbadal vyškerenú elfskú hlavu.
"No do pr..."
BUM!!!
Akolyta sa strhla, hodila otočku a utekala z celých síl dolu schodmi.
Itas vyrazil šprintom za ňou.

Démon Zarix bol na výbuchy zvyknutý. U Satyrov zvyklo mnoho vecí vybuchovať. Kúzla vybuchovali, pasce vybuchovali, veveričky občas tiež, a keď sa satyrovia moc nudili, tak priotrávili rieku a srnkám, čo z nej pili, explodovali hlavy. Explózia z vonku ho preto nijako nevzrušovala (na také veci mal v skrini iné perverzné hračky) a do sekundy na ňu zabudol. Teraz robil dôležitú prácu a nechcel byť rušený. Brúsil si totiž nechty.
Keď začul buchot na dvere, tak sa rozhneval, ale okamžite sa zas ukľudnil. Vedel, že keby to nebolo dôležité, tak by ho neotravovali. To ale neznamenalo, že nemôže byť nepríjemný. Otvoril dvere.
Vo dverách stála akolyta a za ňou akýsi Elf.
"Čo to má znamenať?!"
"Dobrý deň, vy budete pán Zarix, správne? Mám pre vás zásielku olova z Khaz Modanu."
Itas sa milo usmial na zmäteného démona.
"Zásielku? Ja som si..."
Akolyta padla tvárou na zem. V chrbte mala zabodnutých päť dýk. Za ňou ostal iba elf s puškou, namierenou na hlavu démona.
"Ah ku..."
Khaz Modanské olovo urvalo démonovi palicu.

+++---+++---+++

Následujúci večer, Veliteľstvo Sentinelov, Maestra's Post.

Llorna vošla do haly, práve jej začínala smena. Urobila pár krokov a zarazene zastala pri Itasovom stolíku. Itas mal namiesto svojho klobúku na hlave pricapenú odtrhnutú hlavu démona.
Elf sa iba usmial a spýtal sa: "Povedz, páči sa ti moja nová čiapka?"