Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Smerujeme k iróniíOblíbit

6837084-young-woman-with-samurai-sword-sepia-color7002.jpg

Autor: Bojovnicka

Sekce: Zamyšlení

Publikováno: 25. ledna 2013 19:26

Průměrné hodnocení: 8.7, hodnotilo 3 uživatelů [detaily]

 
Moja prvá poviedka zverejnená na Andore, môžte ju nájsť aj na eragon-online. Poviedka hovorí čo to málo o strachu a rôznych fóbiách.
 
Stojí pri jednom z najväčších dubov v lese a prstami pomaly prechádza po jednom z koreňov trčiacich zo zeme. Nikdy som príliš nechápal tomuto jeho rituálu, ale očividne mu pomáha. Vzduchom sa zrazu šíri pokoj a napätie sa vytráca. Tep sa mu ukľudňuje a aj jemná vráska na čele sa vyhladzuje. Poslednýkrát zhlboka vydýchne a otočí sa k nám. Rukou si vyhladí jemne pokrčené nohavice a pozrie na nás jeho typickým zamysleným výrazom. Ten nikdy neveštil nič dobré. „Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla, negatívny pocit, nepríjemná emócia. Spravidla je sprevádzaný neurovegetatívnymi znakmi ako je zblednutie, chvenie, zrýchlené dýchanie či nutkanie k úteku a príprava k obrane. Ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Strach motivuje k vyhnutiu sa zlu alebo k úteku pred ním. Kde to nie je možné, tam sa často strach mení na agresiu...“ Povie pokojným a tichým hlasom, pri ktorom by ste si boli na prvýkrát stopercentne istí, že ho nemožno počuť aj na druhej strane čistinky, no opak je pravdou. Nezvyknem sedávať vpredu. Ani príliš dávať pozor. Nanešťastie je majster asi až príliš vycvičený vekom, alebo až príliš inteligentný na to, aby si dokázal hlas začarovať na hlasitosť potrebnú tak akurát na udržanie vás v bdelom a ostražitom stave. A tak ako zhypnotizovaný počúvam jednu z jeho poučiek, ktoré mi, ako vždy, nedávajú zmysel, až pokým sa nad nimi poriadne nezamyslím. Dúfal som, že teraz nebude pokračovať to, čoho som sa obával, no ono to aj tak nastane. „Čo mi k tejto definícii poviete?“ opýta sa majster stále tým kľudným a do uší zavŕtavajúcim sa hlasom. Až počujem ako začnú všade okolo mňa pracovať mozgové závity, ktoré sú v mojom prípade niekde v ríši snov, a tak si len otrávene vzdychnem a snažím sa ich okamžite prebudiť. „Lawen?“ pocítim v hlave mierne pichnutie. Vždy som tvrdil, že ten hlas môjmu mozgu neprospieva, no nič nevie zobudiť moje mozgové závity tak rýchlo, ako hlas nášho majstra. „Majster?“ Asi som si vzdychol príliš nahlas. „Čo mi k tejto definícii poviete vy, Lawen?“ opäť jemné pichnutie v hlave, no tentoraz je sprevádzané prevŕtavajúcim pohľadom jeho sivých očí. „Nóó...“ začnem nesmelo a snažím sa pri tom tváriť vyrovnane a sústredene. Sústredený už síce som, no nemyslím, že by som tak vyzeral. A ani môj výraz tváre tomu určite nezodpovedá. No aby som nevyzeral ako úplný vymetenec, snažím sa vyprodukovať niečo zmysluplné: „Myslím si, že strach nie je vždy len racionálny. Niekedy je strach proste iracionálna či prehnaná reakcia na nejaký podnet...“ Poviem a môj výraz tváre sa mení zo zmäteného na premýšľajúci. Znovu si v hlave zopakujem majstrovu otázku a moju odpoveď. V konečnom dôsledku som netrepol až takú blbosť, pomyslím si, a s nádejou v očiach pozriem na majstra, ktorý si očividne myslí opak. „A ako nám potom vysvetlíte fóbiu?“ povie bez zmeny výrazu v tvári. Zamračím sa. Na toto je môj mozog už asi prikrátky, no keďže sú momentálne všetky oči prísediacich na mne, musím zareagovať aspoň nejako. Sklopím zrak a vráska na mojom čele sa ešte viac prehĺbi. ,,No... ehm... tak isto, veď fóbia je chorobný strach. To znamená, že by sa dala opísať rovnakými definíciami, akurát by sme na ne museli použiť hyperbolu, keďže choroba či chorobný je prejavujúci zveličené príznaky stále prebiehajúcich samodeštrukčných procesov v našom tele,“ poviem zo začiatku trochu neisto, no na konci mojej vlastnej definície fóbie sa cítim už sebaisto. Milujem terminológiu. Dokáže z obyčajnej vety: Fóbia je chorobný strach; vytvoriť profesionálne znejúcu poučku ako z učebnice. Majster nás ale poznal až príliš dobre, aby nám naletel na podobné fígle, no prísediacich to ohromí minimálne tak veľmi, ako som dúfal. Už-už sa na mojej tvári začali javiť známky samoľúbeho úsmevu, no majstrov pohľad ma vráti späť do reality. Jemne prikývne a spojí si ruky za chrbtom. Uľaví sa mi. Jemné prikývnutie. Koniec diskusie. „Fóbia,“ doslova to slovo vydýchne, „fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly,“ pokračuje ďalšou poučkou, ktorú, ako dúfa, si všetci do jedného zapamätáme. Mojou nevýhodou je to, že si nepamätám už ani tú, čo hovoril pred malou chvíľkou. Veľa jeho žiakov to rieši zapisovaním si, no na to som ja asi príliš lenivý, a tak sa len pohodlnejšie usadím v tráve a snažím sa prísť na to, k čomu sa chce majster dostať tentokrát. Nikdy nič nepovie bezdôvodne. No ako vždy, je výsledok môjho skúmania a premýšľania bezvýsledný. „Rozhodne najzaujímavejšia je fobofóbia.“ Očividne sa poučkou o fóbií chcel dostať len k fóbií. Majster sa na malú chvíľku odmlčí a pohľadom prejde po celom obecenstve, očakávajúc nejakú reakciu. Aspoň náznak. Spýtavo nadvihne obočie a všetci vieme, že sme ho opäť raz sklamali. „Je to fóbia zo strachu,“ odpovie za nás, „čiže strach zo strachu.... To len dokazuje, že už sa na svete nie je buď čoho báť, alebo je toho až príliš,“ skonštatuje holý fakt polopatisticky, čo sa u neho nestáva bežne, no keďže sme ani jeden nevedeli, o čom hovorí, nič iné mu ani nezostáva. „Nech to však je akokoľvek absurdné, je to aj najopodstatnenejší druh strachu,“ opäť odmlka a dva letmé pohľady na dvoch náhodných žiakov, ktorí pod jeho pohľadom okamžite stuhli. „Keby mali všetci na svete pseudofóbiu, bol by tu skoro raj, keďže to je zasa chorobný strach z klamania,“ prejde k inej fóbií, „no je tu aj jedna fóbia, ktorou trpíme všetci,“ na zdôraznenie svojich slov mu vystrelí do vzduchu vystretý ukazovák a pokračuje vo výklade, „vy, ja, jeleň, ktorý sa práve pasie tamto medzi stromami,“ hodí rukou smerom k jeleňovi a vtedy všetci ako na rozkaz roztvoríme mysle a zacítime jeleňa len niekoľko metrov od nás. Na tvárach všetkých sa zjavia prihlúple úsmevy. Je naozaj fascinujúce, ako môže niekto premýšľať nad fóbiami, vábiť nás začarovaným hlasom a ešte kontrolovať všetko naokolo. „Je to tanatofóbia,“ povie a my všetci sa vrátime myšlienkami späť k majstrovi. „Strach zo smrti,“ opäť jedna malá dramatická odmlka. „Spôsobuje ju vrodený pud sebazáchovy. Potom tu máme všetkým známu arachnofóbiu, strach z pavúkov,“ nahodí ďalšiu fóbiu úplne pomimo tej predchádzajúcej, no akonáhle presunie svoju pozornosť k pavúkovi lezúcemu po jeho ramene, vysvetlí prečo. „Ja sám ňou trpím,“ pomaly vezme pavúka do dlane a bez milosti ju zovrie do päste až začujeme tiché zachrupčanie.

„A toto, milí študenti,“ povie z ničoho nič, „je stav, keď obetovanie strachu jedného jedinca ukončí strach druhého. Odborne sa to nazýva aj irónia.“
 

Komentáře, názory, hodnocení

Aria96 - 02. března 2013 15:41
70690cb226a0d4da10a6de830a2779eb4560.jpg
Bod dolů za ty odstavce, je to bez nich takové míň přehledné, ale jinak moc pěkné :)
 
Bojovnicka - 25. února 2013 14:34
6837084-young-woman-with-samurai-sword-sepia-color7002.jpg
no tie odstavce som si uvedomila až keď som to poslala :D..ale ďakujem veľmi pekne :)
 
AniZu - 24. února 2013 22:58
anima angel4116.jpg
Líbí se mi myšlenka i podání. Je to čtivé a dobře pochopitelné (pro mě). Jediné, co mi chybí jsou ty odstavce :3 *smeká právě zhmotnělým kloboukem hluboké úkloně*
 
Fry - 22. února 2013 08:44
frynovy23924.png
Mám strach. Z článkov bez odstavcov.
Dobré čítanie, myšlienku to malo, akurát by to asi chcelo zasadiť do širšieho kontextu...
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.070164918899536 sekund

na začátek stránky