Legaia
hrálo se Denně
od: 03. července 2012 22:02 do: 10. července 2014 22:17
Dobrodružství vedl(a) Bellar
| |
 | Kamene s energiou elementov - jediná vec, ktorá dnes už chráni pár krajín. Majú v sebe magickú moc, ktorá im pomáha prosperovať a prežiť tam, kde by za iných okolností ľudská noha nevkročila. Jeden po druhom, sa tieto kamene začali strácať. Prečo? Kto ich kradne? Z akého dôvodu? A je to vôbec dôležité? Krajiny ich potrebujú späť. Inak zaniknú a s nimi aj život v nich. Preto boli vybraní ľudia, ktorí majú šancu vrátiť ich (či už je to kvôli finančnej odmene, alebo hrdinstvu v ich srdci). |
| |
| Chaos, panika, budúcnosť Plač. Plač, plač, plač. Nič len plač. Veď kto by neplakal, keď ich koniec sa blíži? Slnko praží a pre vodu to je strašné. Ľudia sa schovávajú, polia vyschýnajú... a kde sú kamene od bohov? Čo ich teraz ochráni? Snáď „hrdinovia“. Alebo zabijaci. Alebo len ľudia, ktorých smrť nikoho nezarmúti. Bolo veľa dôvodov, prečo boli práve ONI vyslaní. A prečo práve ich kroky vedú k osudu. Čím je momentálne les. Čo sa v ňom skrýva... no... to sa hádam uvidí. V šere sa zasmejú červené oči. Uvidíme, koľkí prežijú... |
| |
 | Les, Veza Ctihodnej Erumaxe Venovala sa štúdiu knihy Strieborného mudrca. Práve rozlúštila poslednú časť skladačky a všetko do seba zapadlo a vytvoril sa pred ňou celý obraz. Kamene tie sú kľúčom. Bola z toho úplne rozrušená. "Všetky elementy," pohľad jej padol na trasúce sa ruky. S týmto sa stanem jednou z najmocnejších na svete. Len veľmi mágov mi bude rovných a dvaja budú silnejší, pomyslela si. Na okne sa rozkrákala vrana, ktorá jej doniesla správu od jej panovníka. "Aby ťa zošľahol hnev Shillien, ty bastard!" neznášala svojho prastrýka, pretože to on pravdepodobne dal vyvraždiť jej rodinu a celú osadu. A vždy jej dával nesplniteľné úlohy. Nemohla zomrieť rukou vraha, pretože by tieň podozriena padol na neho. Prečítala si správu a diaboslky sa usmiala. |
| |
 | Les, kameň v tvare podprsenky Liam len tak stál a zazeral na kameň pred ním. Nakoniec potriasol hlavou a vydal sa radšej ďalej po ceste. „Kde tí ľudia vo vete „nechcete odkúpiť kožušinu?“ počuli „jasné, rád pôjdem za vašu dedinu na samovražednú misiu!"“ Povedal si Liam a ďalej sa ťahal lesom. Ako vždy keď išiel lesom, nudil sa. A nudil sa dosť. A čo robí Liam keď sa nudí? Rozpráva na stromy. A práve jeden pekný práve zbadal. Prišiel k nemu a capol si s jeho konárom. „Čau Bob! Čo stará? Stále je v posteli ako kus dreva?“ A začal sa smiať ako idiot. „Haha...ale nie...čo máš nové?“ Rýchlo sa otočil na druhý strom.“Neskáč mu do reči! Teraz hovorí Bob! Máš slovo Bob.“ Ešte chvíľku len tak stál a tváril sa, že niečo počúva. „Dobre, toto ma už nebaví...ale hej! Ty! Ty mi niečo povedz! Vyzeráš ako zaujímavý strom!“ A obišiel Boba. „Teda ani ako strom vlastne nevyzeráš...“ Naklonil sa bližšie k tehlám nejakej steny. Očividne veže. „. . . Ty určite nie si strom! A ja to poznám! Tvoj mach ťa nezachráni!“ |
| |
| Veža Ctihodnej, TEN lesík :) Začula nejaké vyrušenie a preto vyšla pred svoju vežu a pobzerala sa dokolo a našla tam osobu. "Kto si?" opýtala sa ho. |
| |
 | Niekde by tu mala byť veža. Niekde... kde? Heldren sa cítil trošku mimo, a možno aj stratený. Mal veľkú zákazku, ale miesto nemohol nikde nájsť. Veža, veža, ve- to je čo za blbca? Podišiel bližšie ku chlapíkovi, ktorý sa zhováral so... stromom?! a potom s .. Aha... veža. " Táto sa volá Mimi." povedal, keď bol dostatočne blízko. "Ja som Heldren."Máš niečo čo by som ti mohol ukradnúť? pomyslel si a pokúsil sa milo usmiať, zatiaľčo pohľadom prebehol po človeku pred ním. "Pekný batoh." Tento by si aj zobral... |
| |
 | Les, blízkosť veže Sail sa pomaly predieral lesom, pozorne načúvajúc aj tomu najjemnejšiemu zašuchotaniu lístia v korunách stromov. Jeho kroky na mäkkom lesnom poraste nespôsobovali žiadny hluk. Všade vládlo ticho, len občas sa ozval v korune stromu nejaký spevavec. Niekoľko mesiacov ho pripravovali v kláštore na túto misiu. Kládli mu na srdce, že nájsť kryštály je jeho svätá povinnosť, inak bez nich zanikne mágia mníchov z Veternej hory. Sail mal niekedy pocit, že sa až príliš spoliehali na svoju moc nad živlami a keď odrazu pocítili že prastará mágia kryštálov sa vytratila, dostali strach, že nebudú pánmi, ale otrokmi vyčíňania matky prírody. Niežeby nebolo aj v Sailovom záujme nájsť kryštály a obnoviť pomaličky vyprchávajúcu mágiu, ale mal pocit, že niekorí mnísi ju priam zneužívali. Príroda bola silnejšia ako oni, na to mnohí zabúdali. Sail si vzdychol na moment sa zastavil. Slnko sotva videl cez husté koruny stromov. Bol čas na modlitbu. Posadil sa na zem a ruky zopäl v posvätnom geste, keď odrazu začul akýsi hovor. Rýchlo sa opäť postavil a nehlučne ako mačka na love išiel za hlasmi, až kým sa nedostal na dohľad akejsi veže. Ukrytý v kríkoch sledoval rozhovor, z ktorého vyrozumel asi toľko, že tu dochádza k veľkému zoznamovaniu. Zhromaždenie na omšu to asi nebolo... Sail sa rozhodol ostať v bezpečí úkrytu minimálne kým nepríde na to, čo bola táto zaujímavá spoločnosť zač. Predsa len bol sám a oni boli traja. |
| |
| Napravo od Boba „Kto som?“ Nechápavo pozriem na stenu ktorá na mňa asi prehovorila. „Mimi?“ Rýchlo sa otočil dozadu. Teta stena Mimi vie rozprávať? Chcel naňho hodiť zmätený výraz ale uvedomil si, že za ním niekto stojí. Nejaká žena. „Eh?“ Znova sa otočil na čudného chlapíka ktorý vyzeral ako tieň. „Heldren?“ Celý deň bol v lese, nemá sa s ním kto rozprávať a zrazu je tu celebrita? Pozrel sa na ženu za ním aby našiel pomoc. Prečo sa s ním TERAZ chcú rozprávať? Ešte aj Bob by teraz naňho určite prehovoril. „Nie nie nie nie....kľud....takto...poporiadku.“ Povedal Liam nahlas. Treba si ujasniť myšlienky. „Ešte raz....kto je kto?“ Pozrel na tú ženu. „Teší ma Mimi,“ otočil sa znova na chlapa“ Bob.“ A obom sa uklonil. „Moje meno je Heldren.“ Tak. Niet nad to mať poriadok v myšlienkach a menách. Aj keď niečo mu nesedlo.... |
| |
| Lesíček s Vežičkou, bez mesiačika, nič nekalé sa vôkol nedeje! Erumaxe sa chytila za koreň nosa, sklonila a pokrútila hlavou aby sa zbavila tej bolesti hlavy. Mimi? Bob? opytala sa samej seba: Kto do frasa sú tí ľudia a čo tu chcú? "Ja sa volám Erumaxe a tento les je mojím pôsobiskom," odvetila. "Heldren je on." ukázala na muža v čiernom. "Nie ty!" a otočila sa mladíka, ktorý prišiel k jej veži ako prvý a ktorého sa pýtala, kto je. |
| |
| V úplnom popletení „Erumaxe...jasné...kľudne...prečo nie....viac mien, to je to čo teraz potrebujem!“ Povedal Liam ako sa otočil na ženu za ním. Mohli by sa aspoň postaviť vedľa seba. „Oh áno...ja sa volám ináč...hmmmm...Liam...teda Adraliam....skrátene Liam....ale počúvam aj na hej ty alebo na Drž hubu, Sklapni, Idiot a podobne. Vôbec neviem prečo som dostal takéto prezývky. Normálne si žijem, sem tam sa k niekomu pristavím a povime mu o mojom živote a tak.“ Pokrčil plecami. „Je niečo zlé na vytváranie si kamarátov? Nie, že?“ Pozrel na chlapca ktorému už zabudol meno. On ho určite chápe. No zase upriamil pozornosť na Eruniečo. „Takže Mimi je vaša? Ospravedlňujem sa, nechcel som sem len ak vtrhnúť....vlastne chcel.“ Znova sa otočil na chlapca. „Helderon to bolo?“ Ono mu to vlastne aj tak bolo jedno. Nenápadne ukázal na Erumaxe a pusou naznačil „Urob niečo, asi sa naštvala.“ Potom sa pomaly otočil na Erumaxe a nervózne jej zakýval. |
| |
| Ooops Heldren sa uškrnul - o toto bolo úžasné a podišiel k Liamovi. Prehodil mu ruku cez plecia a usmial sa na tú bosorku ženu. "Hej, pekné šaty." povedal a žmurkol na Liama. Veď každá ženská rada počúvala o tom, ako vyzerá. Aj keď... v poslednej dedine, kde bol červené šaty nosili ženy vo... veľmi zaujímavom dome prednostne... také... prítulné ženy. Heldren prešiel pohľadom na vežu. Očividne to bola táto veža. Už sa len dostať dnu a von. "Nemá niekto niečo na jedenie?" ak by ich tá žena pozvala dnuuuu... |
| |
| Uplne mimo a absolutne zle Tá bolesť hlavy sa ešte viac zvýraznila a mala taký neblahý pocit, že to bude už len horšie a horšie. Potom ako prehovoril ten druhý si musela chytiť spánky a pomasírovať ich, pričom zavrela oči aby zabudla na tie dve individuálne a jedinečné stvorenia. Liam sa tváril ako bezvýrazný idiot. Len nevedela, čo ich sem doviedlo. Vzdychla. "Celý les je môj takpovediac. Bob a Mimi sú jeho súčasťou." povedala im stále si masírujúc spánky. Čo ja tu vlastne robím a ty, Shillien, ty si zo mňa robíš srandu. pomyslela si. Rukou si vošla do vlasov akoby tým chcela uvoľniť tú bolesť. Tá však neprestávala. "Čo chcete?" opýtala sa a znovu povzdychla a tentokrát už otvorila oči a čelila tým dvom teliatkam. |
| |
| Stále za kríkom v blízkosti veže Sail, pritajený za kríkmi, sledoval postavy pred ním. Takže ak by to mal zhrnúť, mal tu dvoch utečnecov z miestneho blázninca a... dobre, ženu si ešte nezaradil, ale pravdepodobne to bola nejaká bohatá panička, súdiac podľa jej prepychových handier. Toľká márnivosť! Sail nemal pre také veci pochopenie. Ostatne... žiadny mních by nemal. A potom začul tie slová. Žeby tento les mal naozaj pána? Ehm... pani. V tom prípade tu bol votrelcom a mal by si pýtať dovolenie ním prechádzať... Na druhej strane, ak by bol vstup zakázaný, asi by bol les nejako chránený nie? Však aj tí dvaja... Liam a Hildačo... tiež vyzerali ako privandrovalci, než plnoprávni obyvatelia lesa. Sailovi sa príliš nepozdával nápad vyliezť z kríčia a dať o sebe vedieť. Nebol veľmi spoločenský typ... Rozhodol sa, že ešte chvíľu vyčká a uvidí. |
| |
| Mená konečne usporiadané Liam sa konečne trochu ukľudnil zo sociálneho šoku a mohol začať normálne uvažovať. Dokonca aj nad tým, čo hovorí. „Uhmm...“ Aj keď to ešte neznamená, že mu to pôjde. Chvíľku uvažoval či im má povedať pravdu o kameňoch alebo nie. Predsa len to bola veľmi dôležitá misia a nemal by o tom hovoriť každému komu stretne. Takže nie, pravdu im povedať rozhodne nemôže nie kým o nich nez- „Bol som vyslaný aby som našiel jeden z elementov.“ ...Alebo im môže povedať všetko na rovinu a nemusí vymýšľať žiadnu hlúpu lož ktorú by si neuveril ani sám sebe. |
| |
| Pri veži, v lesíku, áno v tom lesíku, všetci sú tam... Ak by nebola elfka a nedokázala zachovávať dekórum, tak by to s ňou asi šeklo rovno na mieste. Tento id...; človek, bude jej spoločníkom. Nočná mora zo záhradnej ulice sa práve stala skutočnosťou, pomyslela si. Musím tomu urobiť rázny koniec a to hneď, prebehlo jej mysľou, keď si všetko usporiadala. "Výborne! Tak poďte dnu! Nebudeme predsa takto vonku rozoberať tieto dôležité veci. A tým myslím úplne všetkých aj tých, ktorí sú schovaný v kríkoch za stromami, či nebodaj v korunách stromov." otočila sa a vošla do veže nečkajúc na odpoveď. keďže to bol rozkaz. Som proste pani dokonalá, pomyslela si s hnusnou dávkou irónie. |
| |
| Odhalený, pripravený na svoje entré Sail nadvihol obočie. Takže panička o ňom vie. Koniec koncov, nevyzerala ako niekto, kto na jarmoku rozhadzuje rukami a tvári sa neuveriteľne múdro, zatiaľ čo každé takzvané kúzlo je len lacný trik. Z toho by si na tie drahé handry asi len ťažko našetrila. Nemalo význam ďalej sa skrývať. Zdvihol palicu a opatrne vyšiel spoza kríkov. Pohľadom strelil po dvoch účastníkoch tohto nezvyčajného stretnutia, ktorý ešte nestihli vojsť do veže za elfkou, a jemne sa ukloniac, nespúšťajúc z nich oči, prehovoril: "Zdravím vás, vzácni..." Na moment sa zháčil, no potom sa rozhodol pre neutrálne oslovenie. Zakašľal a pokračoval. "Páni." Tým hádam nikoho neurazil. "Hlboko sa ospravedlňujem za neodhalenie svojej prítomnosti," pokračoval, dúfajúc, že ho počuje aj elfka do veže. Koniec koncov, nemohla byť ďaleko. "Musíte však uznať," zdvihol hlas, len pre istotu, "že v dnešných dňoch opatrnosti nikdy nie je dosť." Opäť narovnal chrbát, sledujúc každý pohyb. O konflikty nemal záujem a navyše, ako sa zdalo, ktosi mal rovnaký cieľ ako on. So záujmom si premeral chlapíka, čo si hovoril Liam (za predpokladu, že ten si pamätal, ako sa volá), potom však, aby nebudil podozrenie, jeho oči rýchlo zablúdili k zvyšku spoločnosti. |
| |
| Do veže! „Tehehe.“ Zasmial sa Liam. Ide sa dnu. Niekam sa hýbu. No stočil sa keď sa s kríku vynoril nový cudzí chlap. „Hn....skoro celý život trávim v lese a sám bez živej duše a nudím sa ako slepý na peekshow ale v deň keď mám supertajnú a dôležitú misiu a supertajnú.... od slova tajnú...veľmi veľmi tajnú, takú, že o nej nik nemá vedieť....natrafím na les....ako je tento...mimochodom....to, že tá misia je tajná, to....som vám asi nemal hovoriť, že?“ Rozhodil ruky. Pri inej príležitosti by už mal z nich najlepších priateľov na život a na smrť. Čo nie je ale môže byť. Liam veselo šťuchol Heldrena do ramena. „Hej! Sme vzácni páni!“ A zazubil sa. Predstúpil pred muža a trochu sa uklonil. „Moje meno je Adraliam, kľudne mi hovor...te Liam.“ Snažil sa niečo zistiť o mužovi. Vek alebo kto bol. Mal na sebe mníšske rúcho takže...to bol...muž. Ďalej sa dostane neskôr. |
| |
| Lol, ďalší človek Hel nadvihol obočie. Aha. Takže tentokrát mních. Počkať.... boli tu niekde kostoly poblíž... alebo niečo podobné? Hmmmm..... a potom naň prehovoril Liam a Hel sa uškrunl. Oh tohto týpka mal rád. "Totálne vzácni." prikývol a obzrel sa smerom k veži. "Nechcem vás dvoch nejako plašiť, ale tá baba vyzerala" bohato, "že má naponáhlo tak možno by sme mali ísť za ňou." a už ťahal Liama hore. Toho druhého sa dotýkať odmietal. Bol to mních. Všetci vedeli, že mnísi sú chudobní. A čo ak je chudoba nákazlivá? NIE, ďakujem. |
| |
| Sám medzi bláznami Sail sa obzrel na les, rozmýšľajúc, či sa vrátiť späť do jeho útrob alebo radšej zistiť viac o tej supertajnej misii, o ktorej hovoril jeden z tých mužov - zjavne ten viac postihnutý. Sail ho v duchu poľutoval. Možno by mu mal odporučiť vyhľadať pomoc jedeného z bratov z jeho kláštora, ktorý považoval za svoje poslanie pomáhať prostoduchým. Nakoniec sa rozhodol nasledovať mužov do veže. "Prepáč, ale nemohol som nepočuť, ako si spomínal čosi... o tajnej misii," prihovoril sa Liamovi. "Musí to byť veľmi dôležitá misia, keď je taká úžasne tajná." Len pomaly, nebudiť podozrenie, a možno sa potom dozvie niečo užitočné. Tento tu vyzeral ako niekto neschopný držať jazyk za zubami, zvlášť pokiaľ šlo o skutočne závažné veci. |
| |
| Po schodoch, po schodoch, počítam poschodia Liam sa ťahal hore do veže aj keď vlastne nevedel prečo. Mal hľadať tie kamene...ale vlastne musel niekde začať. Tej žene pod vankúšom napríklad. „Hm?“ Snažil sa otočiť sa za mníchom ktorý išiel za ním bez toho aby nespadol. „No...dôležitá...neviem či je celkom dôležitá...aj keď vraveli veci typu „blíži sa koniec sveta, nemáme čo jesť, naše deti sú choré, ľudia vymrú, prestáva existovať svet taký aký ho poznáme“ a podobné keci čo vám ľudia vravia keď po nich chcete peniaze ale oni nemajú.“ Mykol plecom. Práve vtedy vošli do celkom zaujímavej miestnosti, niečo ako pracovňa. Hlavne tu bolo plno kníh a pergamenov a podobne. Pohľad mu padol na jednu otvorenú knihu na stole. „Áno! Presne toto je moja misia! Musím nájsť toto!“ Ukázal mníchovi na obrázok v knihe. „Len v trojrozmernej verzii.“ Povedal zamyslene ako sa otočil na elfku. „Takže, aký je plán?“ |
| |
| Veže plná osadenstva Potom, čo sa jej vzácnej knihy dotkol tými špinavými rukami a skoro čo ju šľak trafil a začalo ju brať na máry, pozrel na ňu a opýtal sa jej. „Takže, aký je plán?“ Zamyslela sa. Strýko jej tiež nedal žiadne pokyny. Iba jej vysvetlil situáciu, o ktorej už dávno vedela a akurát keď chcela podniknúť isté kroky jej poslal toho vtáka. Prečítala si ten odkaz ešte raz. "Mali by sme prejsť do dediny menom Rivas. Tam sa dozvieme všetci viac, Ja si pobalím pár vecí a môžeme sa vydať na cestu. A nech vás ani nenapadne dotýkať sa mojich vecí. Sú magicky chránené a neviete čo sa vám stane keď porušíte ochranu," dodala a každému venovala osobitý pohľad. |
| |
| Liamovi v pätách Sail hodil pohľad do knihy, len aby sa presvedčil, že zjavne to nebude len on a táto zábavná, ukecaná postavička, ale aj "Pani z veže Mimi", ktorá akosi už stihla na seba prebrať post vodcu tejto skupiny. Sail si ju pre istotu prehliadol ešte raz. Vyzerala, že s komandovaním ľudí mala dosť skúseností, to však nemuselo ešte znamenať, že bola aj dobrou vodkyňou. Sail sa otočil na druhého chlapíka (Heldren?). "Aj ty hľadáš toto?" spýtal sa, snažiac sa tváriť nie príliš zvedavo. |
| |
| Kamienky Ohohoho... toto vyzeralo vzácne. Presne ako to, čo vlastne chcel. Ehehehehe. Dobre, že sa vydal na cestu s tým chalanom. Zdá sa, že vedel, čo má chcieť. A potom sa s ním rozprával ten chudák a Hel sa s ním naozať baviť nechel. BOŽE, čo ak sa chudoba prenášala aj rozhovorom?! "Nie." rýchlo pokrútil hlavou. Pche, taký hlúpy aby sa ľudom s týmto vyjavoval ešte nebol. "Ideme?" |
| |
| Nová skupina, zoznámenie sa, cesta... a konečne prvý cieľ Cesta netrvala našej skupinke až tak dlho. Mohlo to byť aj dlhšie s tým, ako Hel potajme zazeral na Saila, ktorý sa snažil tváriť tak nenápadne ako to šlo, zatiaľ, čo zároveň zistiť o podivnej skupinke čo najviac. Eru kráčala na čele, keďže, zdá sa, ako jediná nebola príliš zamestnaná ničím iným (a takisto to vyzeralo, že ako jediná tuší kam sa má ísť). Predstavovanie im na ceste prebehlo rýchlo, možno to bolo práve tým, že nikoho iného ako Liama nebavilo sledovať stromy, stromy, stromy a nič iné ako stromy, prípadne sa pokúsiť s jedným alebo dvoma prehodiť slovko. Podarilo sa zistiť mená svojich spoločníkov a dokonca aj fakt, že Liam, aj keď vyzerá na prvý pohľad trošku hlú jednoducho, vo svojich veciach sa vyzná, keďže skupinke ulovil obed a dokonca ho dokázal aj pripraviť, narozdiel od ostatných. Po výdatnom obede - ktorý bol naozaj chutný, vďaka Liam, cesta pokračovala. Konečne, konečne sa ocitli v dedine. Uprostred nádvoria si mohli všimnúť obrovskú fontánu, v ktorej žblnkotala voda, ľudí, ktorí tu a tam prechádzali ulicami, aj stánky s jedlom a zbraňami, prípadne inými vylepšeniami. Vitajte v Rivene. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro |
| |
 | Krčma na okraji Rivenu Takmer nikto naňho nepozrel, keď vošiel do miestnosti plnej dymu, pachov a dedinských opilcov. V tom bol Sileg dobrý - jediný, kto si ho všimol, bol starý krčmár: kývol na Silega, ktorý mierne prikývol, čo mu zabezpečilo minimálne pivo a k tomu pravdepodobne aj ponuku guláša zo psa alebo starej kobyly, ktorá bude najskôr označená ako "divina." Celkovo krčmár aj jeho hostinec vyzerali, že zažili aj lepšie časy, a Sileg zauvažoval, či to má na svedomí tá tajuplná záležitosť s kryštálmi. Nevedel o tom veľa: ale z toho, čo sa dopočul (teda presnejšie, čo vytĺkol zo svojho posledného "zamestnávateľa"), stálo za to poobzerať sa navôkol. A všetky stopy viedli do tejto dediny. Fontána fungovala, žobrákov stráže asi odpratali dakam za hranice centra a stánkari sa šli pretrhnúť, aby vykrikovaním a vychvaľovaním svojho tovaru prilákali pocestných. Riven bol vlastne dosť obyčajný. Na prvý pohľad. A ak sa Sileg za posledné desaťročie čomusi priučil, bolo to nedať sa zlákať prvým dojmom. Oprel sa chrbtom o stenu krčmy a nechal svoje oči pátrať po okolí. Nevedel nič viac, len že v Rivene by o kryštáloch mohol ktosi čosi vedieť... a ľudia, ktorí také veci vedeli, mali v sebe istú dávku nervozity, kŕčovitosti a ostražitosti. Stačilo takého človeka nájsť. |
| |
| Riven - mesto hriechu? Erumaxe vstúpila do dediny ako prvá, keďže asi ako jedna z mála tušila kam majú namierené. Počas cesty do dediny sa neudialo nič mimoriadne, iba bola zaskočená Liamovými schopnosťami, teda vlastne neschopnosťou držať sa na uzde pri varení. Ale jedlo bolo chutné, aspoň nepromreli, lebo ak by mal variť ona... Mno, jeden či dvaja by už voňali fialky odspodu, pousmiala sa. Ale predtým ako úplne vošli do dediny im dala pár rád o správaní. "Onedlho tam budeme a nemali by sme prezradiť hlavný cieľ našej cesty," upozornila všetkých a potom sa pozrela na Liama a tomu prikázala. "Ty sa budeš držať mňa a nebudeš rozprávať, lebo ty nepovieš len to čo nevieš!" povedala panovačným tónom. "Rozumel si?" opýtala sa a pozrela mu do očí. Onedlho nato vošli do dediny a namierila si to rovno k fontáne, potrebovala sa ovlažiť vodou a doplniť si zásoby a potom smer krčma. bola smädná a potrebovala pivo alebo medovinu. Pred vstúpením pozdravila muža opretého o stenu krčmu kývnutím hlavy a milo sa na neho usmiala. Nedala na sebe vôbec poznať, že cíti mágiu a už vôbec, že to nie je prirodzený jav. Samozrejme vedela o tom, lebo o tomto jave už počula, ale nevidela dôvod sa s tým podeliť. Zatiaľ. |
| |
| Na ceste Cesta bola pre Liama úžasná, konečne nešiel sám a mal sa s kým rozprávať, po ceste totižto stretol veľa známych stromov ktorý si ho radi vypočuli. Liam zobral ešte aj prednášku od Erumaxe ako dobrú tému a začal o tom diskutovať. Do mesta vbehol hneď za Eru a celý šťastný sa obzeral po stánkoch. Možno sa mu konečne podarí nejaký obchod. Lenže kým si to Eru namierila do krčmy, Liam už zahol iným smerom bez toho aby si to všimol. Obchod najprv! Liam sa zohol k jednému chlapíkovi na zemi. „Vy vyzeráte ako niekto kto potrebuje kožušinu! Ste presne ten typ obchodníka!“ Predavač neodpovedal iba nadvihol jedno obočie. „Vidím, že ste veľmi chytrý preto neobanujete! Je to vzácna kožušina vzácneho...zajaca!“ Liam na muža vytasil malinkú kožušinu obyčajného hnedého zajačika. „Dal mi teda zabrať to vám poviem, kľudne si pozrite aký vzácny a huňatý kožúšok! Dámy sa po tom utlčú! V jednom kuse nejaké vidím so zajacmi miesto šálu!“ „To sú líšky.“ Prehovoril znudene. Čo za debila mu to osud poslal. „Aha....no...to je jedno...ale vidieť, že ste veľmi múdry a skúsený obchodník! Páčite sa mi. Určite sa spolu LOGICKY zhodneme, že táto kožušinka je presne to čo vás predajný sortiment potrebuje!“ Muž si zakryl tvár do dlane a potom sa nechápavo pozrel na chlapa pred ním. „Ten sortiment nazývate ten deravý klobúčik do ktorého si žobrem? Máte snáď pocit, že mám peniaze na totálne bezcenné zbytočnosti? Máte pocit, že mám peniaze vo všeobecnosti?“ „ . . . To znamená, že si to k-„ „NIE!“ Postavil sa so sklamaním v tvári ktoré ale rýchlo zmizlo. Však ešte len začal! Do pár minút už otravoval iného divného človeka. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| Dobre najedený, spokojný, v Liamovom tesnom závese Sail vedel byť vďačný. A za to jedlo, čo Liam nečakane vykúzlil, bol vďačný o to viac, že nemusel siahnuť na svoje vlastné neveľké zásoby. Ako ho to učili? Keď ponúkajú, ber? Asi ho to neučil žiadny z kláštorných majstrov, ale niektorý zo starších a skúsenejších bratov, no záležalo na tom? Zostať s touto praprodivnou skupinou vyzeralo ako dobrý nápad. Keď už pre nič iné, tak preto, že zjavne sledovali rovnaký cieľ (a mali medzi sebou dobrého kuchára, to sa tiež hodilo. Sail mal už korienkov akurát tak po krk). Cestou stretli mesto (alebo mesto stretlo ich? Asi by sa mal spýtať Liama, čo presne bolo v tom jedle...) a Saila okamžite zaplavil prílev energie. Mal pocit, že tu už bol (keď sa pozrel po domoch, bolo mu jasné, že sem jakživ nevkročil), a pocit niečoho známeho v povetrí sa len znásoboval. Pohľadom stretlil po Erumaxe. Už od začiatku sa správala ako ich vodca, čo Sailovi ani najmenej neprekážalo. Ako jediná totiž vyzerala, že vie presne, kam kráča - čiže priamo do krčmy. Sail musel uznať, že to bol múdry ťah. V krčme sa človek vždy najviac dozvedel. Krčma bola akýmsi strediskom výmeny informácií a noviniek. Sail už stál na prahu dverí, keď si uvedomil, že Liam (napriek výslovnému želaniu panej Erumaxe) zamieril úplne opačným smerom. Sail na moment zaváhal, no potom sa vybral za Liamom. Jednak preto, že vďačnosť ho nútila k tomu, aby v prípade, ak by sa Liam vďaka svojej... povedzme príliš komunikatívnej povahe dostal do problémov, mu mohol podať pomocnú ruku, a jednak preto, že ani trhovisko nebolo hluchým miestom, čo sa týkalo noviniek. Stačilo len dobre počúvať. A tak sa Sail zakrádal pomedzi stánky, nespúšťajúc Liama z očí, avšak nastrkujúc uši na všetky strany (a horiac zvedavosťou, či sa Liamovi nakoniec predsa podarí uskutočniť nejaký obochod). A potom tu bol ten silnejúci pocit toho čohosi známeho. Sail na moment zmeravel. Jasné, že ho premohol pocit domova. V tomto meste bola prítomná mágia... Sail začal sledovať okolie ešte pozornejšie. |
| |
| Hostinec V hostinci bol pomerne pokoj. Kde tu sa hrali karty, inde sa šepkalo a smialo... ale bolo aj miesto, kde ľudia iba sedeli, niečo si šepkali. Občas sa vzduchom donieslo slovo kameň a vedma, ale nikto z domácich to radšej nerozoberal. Veď teraz mali dosť starostí. A vedma... no... |
| |
| Oči čo vidia alebo nevidia. Riven. Hostinec. Prišla k pultu a hostinského kde mu položila jednoduchú otázku. "Kde nájdem vedmu?" a vtedy si uvedomila, že Liam zmizol, ale neprepadala panike, lebo ani ten mních tu nebol. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro |
| |
| Hostinský nadvihol obočie. "не понимаю" Povedal, krútiac hlavou. To už sa viac zrako dvihlo, sledujúc skupinku, čo vošla do vnútra. Nie všetci vyzerali veľmi... nadšene. |
| |
| Hostinec, Riven Sileg nadvihol obočie, keď odrazu od výčapného pultu celkom jasne zaznelo slovo, ktoré sa doteraz ozývalo z tieňov len pošepky. Sileg v meste síce nebol dlho, ale stihol sa zžiť s miestnymi predsudkami voči nejakej tej "vedme" - z tekavých pohľadov a rečí na pol huby sa však dalo len ťažko usúdiť, či ide o obyčajnú starú bylinkárku, alebo či má Riven skutočne podiel na nejakej tej magickej aktivite. Tej druhej možnosti nasvedčoval fakt, že len čo sa neznáma žena opýtala na vedmu, krčma sa akoby kúzlom rozdelila na dva veľmi jasne vymedzené tábory. Jedna polovica osadenstva sa snažila tváriť sa, že nič nevideli, nepočuli, a v najlepšom prípade sa vlastne ani nevyskytovali nikde v okruhu dvesto metrov. Tá druhá polovica sa tvárila, akoby neznámej žene rada objasnila, ako to na svete beží. A že by to nebol príjemný rozhovor, to si bol Sileg istý. Nie že by ho to teda nejako obzvlášť trápilo: ale ak sa v krčme strhne bitka, krčmár bude rozladene bedákať nad rozliatym pivom a polámanými stoličkami ešte niekoľko dní, a rozumného slova z neho nikto nedostane. To Silegovi veľmi nevyhovovalo. Presunul sa preto k výčapnému pultu, tak nenápadne a priateľsky ako len mohol. Naklonil sa ponad ošumelé drevo ulepené od porozlievaného piva, a prsty jednej jeho ruky sa zovreli v krčmárovej zavlhlej zástere, aby ho udržali vo "vyjednávacej" vzialenosti. Druhou rukou Sileg hladil rukoväť malej dýky, ktorú stihol vytiahnuť spoza opaska a položiť na výčapný pult tak, aby ju nevidel nikto okrem krčmára samotného. "Теперь. Ты понимаеш?" opýtal sa s úsmevom. |
| |
| V tom istom čase, na tom istom mieste, nebezpečne blízko cudzincovho vrecka s načiahnutou rukou Jej... Divadlo. Pravdepodobne. Hel podišiel bližšie a nadvihil obočie. "To je dýka v tvojej ruke, alebo si len taký veľmi rád, že nás vidíš?" Spýtal sa, hneď po tom, čo stiahol ruku do bezpečnej vzdialenosti. Okradnúť toho muža mohol aj neskôr. A mohol sa pýtať blbosti... aspoň, súdiac podľa jazyka mu ten nerozumel. Heh. |
| |
| V nejakom meste Liam si sklamane vzdychol. Nevedel čo je zle s týmito ľuďmi ale všetci boli taký....odmeraný. Nikto nič nechcel, boli až....nepriateľský...naaaaaaaah... aj tamten chlap mu tým nožom kýva na pozdrav, nevyhráža sa mu ani neukazuje, že ak podstúpi o niečo bližšie tak mu podreže krk. Liam sa milo na zjazveného muža s nožom usmial a veselo za nim vykročil. Vyzeral, že on by už chcel niečo kúpiť. To by sa ho však nemohol zmocniť divný pocit. Čo by to bol za zálesáka keby nevedel vycítiť ak ho niekto sleduje. Doteraz si myslel. že ho nádejne sleduje možný kupec ale prečo sa ešte neozval? Mykol plecom. Tak ho nájde on. Trochu sa poobzeral popri stánkoch a očami všetkých prešiel. Potom rýchlo zahol za jeden stan a obišiel ho zozadu. Zbadal ho, niekto bol hneď týmto smerom... „Hádam sa ma nehanbíš!“ Veselo a trochu hlasnejšie prehovoril na chlapíka ktorý mu bol teraz chrbtom. „Stačilo za mnou pros...oh“ Liam si až teraz všimol ku komu hovorí. „To si ty?“ Muža pred sebou spoznal, bodaj by nie bol z jeho družiny. Sail, že? Mních, že? „No....mal si hneď povedať, že máš záujem o môj tovar.“ Povedal a naširoko sa usmial. „Nemusel som tu všade behať a rozprávať sa s týmito ľuďmi...neochotnými ľuďmi.“ Potom sa nahol bližšie k nemu a pošepkal mu „a tak medzi nami, niečo s nimi je...ako dobre tá vec s tými...kamienkami...ale aj tak. To, že sa blíži koniec sveta ešte neznamená, že sa blíži koniec sveta nie?“ A znova sa vystrel a začal sa nahlas smiať. Potom sa milo pozrel na muža pred ním a s úsmevom na perách čakal kedy využije túto vzácnu chvíľku keď Liam drží pusu zavretú a nechá hovoriť aj niekoho iného. |
| |
| Hostinec, Riven; hneď vedľa zlodeja bez pudu sebazáchovy Sileg sa prudko zvrtol, keď vedľa seba začul hlas (o kvalite výroku samotného sa snažil príliš neuvažovať). "...čože?" zamrmlal nevrlo, zazerajúc na neznámeho chlapíka s podozrievavo prižmúrenými očami. A veru bolo čo podozrievať: za celý svoj život Sileg videl možno troch iných polelfov, a všetci boli niečími sluhami. Teda, pravdupovediac, jeden bol skôr žobrákom ako sluhom... ale chlapík, ktorý sa pokúšal okradnúť Silega, nevyzeral, že by nemal čo do úst. Sileg sa k nemu otočil naplno - jeho ruka mimovoľne zakryla jeho mešec, pre prípad, že by neznámy začal mať samovražedné úmysly. Sileg sa snažil nevyvolávať nežiadúcu pozornosť zabíjaním ľudí na verejných miestach - ale tiež nemal v úmysle nechať sa okradnúť ako sprosté decko. Jeho finančné rezervy boli už beztak dosť žalostné. Dýku posunul po pulte tak, že ju stále mohol vidieť tak hostinský, ako aj neznámy. Aby žiadneho z nich nenapadla nejaká somarina, aspoň kým Silegovi nevyklopia, čo potreboval vedieť. "Čo myslíš tým "nás"?" opýtal sa pokojne, uvažujúc, ktorý z jeho početných zlých známych by mohol mať momentálne záujem o jeho krk. Nuž, bol to dlhý zoznam. A hoci boli polelfovia považovaní za spodinu, Sileg si dobre pamätal, koľko bohatých blbcov bolo ochotných oslepnúť voči jeho pôvodu na dobu dosť dlhú na to, aby im ten "špinavý polelf" niekoho zabil alebo niečo zistil. |
| |
| V nejakom meste s Liamom Sail sa na Liama usmial. Vždy ho učili, že aj k prostým ľuďom sa treba správať s patričným rešpektom. Navyše Liam vyzeral ako dobrák od kosti (keďže zjavne ani nôž v ruke a výhražný pohľad toho chlapa, čo vyzeral ako majster v podrezávaní hrdiel, ho neprinútil tváriť sa aspoň trošku vystrašene. Liam asi veril v dobro v každom človeku... Naivný hlupáčik...). No a jeho zjavný optimizmus bol jednoducho roztomilý. Spiklenecky sa naklonil k svojmu spoločníkovi. "Samozrejme, že sa neblíži koniec sveta. Veď to je len rozprávka pre deti, aby mali o čom snívať, keď idú spať. Nie je predsa nič lepšie, ako si večer líhať s nádejou, že ráno sa už nezobudíme, pretože sa nebude kam zobudiť, čo znamená už žiadne svetské starosti." Žmurkol na Liama a úsmev sa mu ešte viac rozšíril. "Podarilo sa ti od tých ľudí vôbec niečo zistiť? Teda okrem toho, že nemajú záujem o tvoj... tovar?" |
| |
| Niekde...nepýtajte sa ho kde...Liam nevie...a nie je tu ani žiaden zaujímavý kameň v tvare niečoho „Ale, že!“ Potešil sa Liam a tak chlapsky ale jemnejšie šťuchol mnícha päsťou do pleca. Ako keby boli starý kamaráti. Ale to bol pre Liama každý. „Nooooooooo...“Chcel nechcel, musel sa mu priznať, že až taký úspešný obchodník nie je. „Zistil som, že mám odísť...asi...no...buď to alebo „zmizni“ je nové „ahoj“.“ Hovoril nenútene a gestikuloval rukami. „Ostatne to čo vždy...blbá nálada už v neviem koľkatom meste v ktorom som bol.“ Povedal a trochu sa poobzeral po ľuďoch okolo. Predsa tá vec s tými...kameňmi nemôže byť až taká vážna. „No nič to...asi by sme tu nemali byť...a už....vôbec nie sami.“ Usmial sa na Saila. „Nechýba nám niekto v skupine? Uhm....napríklad....skupina?“ Liam bol trošku prekvapený, ako dobre počítanie nebola jeho silná stránka ale vedel si spočítať, že ich je nejako menej. |
| |
| Hostinec Riven dolezite miesto na polnocny sex! "On tym myslí mňa a seba." odvetila Erumaxe a sledovala reakciu týchto dvoch. Prečo sa jej musia vždy držať dementi? To nikdy nepochopí. |
| |
| Hostinec s čoraz dusnejšou atmosférou, Riven Sileg si rýchlym pohľadom premeral podivnú ženskú - podivnú hlavne preto, že sa dymovým oparom krčmy (a chlípnymi pohľadmi osadenstva) nepredierala s tácňou v ruke. Práve naopak - vyzerala, že nie je práve najbezpečnejšie otvárať si ústa jej smerom. Sileg si vlastný život nikdy nevážil až tak veľmi, aby kvôli tomu permanentne držal hubu, takže sa na ňu otočil s kyslým úškľabkom. "Tak vy patríte k sebe? Mala by si si svojho otroka lepšie vychovať," odporučil jej: taká panička nemohla s polelfom robiť nič iné. Vlastne, málokto s polelfmi robil čokoľvek okrem buzerovania (a občasnej bitky), takže to bol celkom dobrý odhad... napriek tomu, že neznámy a očividne mierne natvrdlý polelf práve na vhodného otroka nevyzeral. |
| |
| Hostinec v meste Riven, kde sa zjavujú samé nezávislé individuá Pozrela na toho maníka a nevedela či sa má smiať alebo plakať. "Vlastný druh nezotročujem, aj keď sa jedná o polovičného -" ,nadvihla obočie, "ale môžem začať tebou." Ogrgeľ! pomyslela si. "A za druhé, ak zle počuješ nájdi liečiteľa, nech ti namieša čistiacu tinktúru!" A s takýmito stvoreniami musím pracovať. Bola ďalšia jej myšlienka, už 100-stá v tento pitomý deň. "Ja nie som otrokár, pri Shilien!" .... "Prečo si to o mne každý myslí!" vzdychla. |
| |
| Niekde na trhu s Liamom Sail sa srdečne zasmial. Tohto chlapíka mal rád. Bol vtipný a vo svojej jednoduchosti génius. "Hej, tiež som si všimol, že tá blbá nálada, ako ju ty nazývaš, sa šíri nejako rýchlo." Usmial sa Liama a pokynul smerom naspäť k hostincu. "Pokiaľ viem, tak skupina sa zabudla niekde tam. Vieš, niekto má rád zadymené putiky, niekto čerstvý vzduch a zábavnú spoločnosť. Chceš ísť za nimi?" |
| |
| Ten istý hostinec, to isté mestečko, tá istá otrava Sileg nadvihol obočie. Tak vlastný druh, ha... jediné, čo Sileg neznášal viac ako ľudí, ktorí stále mleli o tom, akí sú polelfovia spodina, boli tí, ktorí sa tvárili, ako strašne s polelfmi súcitia alebo dokonca držia za jeden povraz. Ako keby bohatí a čistokrvní vedeli, aký je to život. "Ospravedlňujem sa za omyl," začal s úškľabkom, "nevkusu a peňazí máš na toto povolanie očividne akurát dosť," dokončil a premeral si ešte raz neznámu ženskú. Nie že by mal niekedy niečo proti odhaleným výstrihom... ale vo všeobecnosti nemal rád výrazné farby alebo umeleckú nepraktickosť. |
| |
| Dedina...Čo? Raz za čas treba aj normálny nadpis „Hmmmm...“ Zamyslel sa Liam pri tom ako sa vystrel a dal ruky v bok. V takých podnikoch sa vždy zdržiavala tá najväčšia splodina z dediny. Tí najnebezpečnejší a najhorší. A keď berieme do úvahy, že vonku to vyzerá tak ako vyzerá a už asi piati ľudia vytiahli nôž alebo inú zbraň kým tu tak stáli asi svedčilo o tom, že ísť dnu je „Dobrý nápad!“ Usmial sa na mnícha. „Tam možno aj urobím obchod...alebo si dáme pivo!“ Ťapol chlapíka po chrbte a tlačil ho vedľa seba smerom do hostinca. Veselo rozrazil dvere s hlúpym úsmevom na perách a vyrazil k baru. Len sa musel trochu pozastaviť nad situáciou ktorú videl. Dobrá správa, pre všetkých, bola, že si Liam spoznal vlastnú skupinku. „Zdravím....znova.“ Zdvihol ruku na pozdrav každému ktorého poznal. Ale keď už bol pritom otočil sa aj na hostinského aj nového divného chlapíka o ktorom uvažoval či patrí do skupinky alebo nie a potom sa ešte otočil na zbytok hostinca. Nevedel prečo ale nejako mali až priveľa pozornosti. |
| |
| Ešte stále v hostinci, s rukou nebezpečne blízku ku Silegovmu opasku Och... fajn, nemal rád myšlienku na to, že by mal byť otrokom. ON a otrokom. Pche. pravdepodobne by svojho pána úplne okradol. Hehe. Ale táto diskusia zamestnávala cudzincovu pozornosť. Čo bolo priam výborné. Ohoho. Ooooh, to je mešec, čo Heldren videl alebo- A v tom sa ozval zvuk - hlas a Heldren zavrčal, rýchlo stiahnuc ruku. "VĎAKA, Liam." už ho mohol mať.... |
| |
| Riven... Hostinec.... trapas za trapas a ešte aj zlodej Usmiala sa nad tou urážkou a zaradila si toho pajáca do kolonky. "Často navštevuje podniky, kde sa vykonáva najstaršie remeslo na svete." "Či mám alebo nemám je moja vec," odsekla. "A ty, môj milý...," otočila sa k Heldrenovi, "ak sa ešte raz pokúsiš urobiť to, čo si práve nedokončil-," pozrela smerom k vchodu a pocítila úľavu. Je celý. Svoju pozornosť vrátila k Heldrenovi. "... tak ti odrapím ruky a vrazím ti ich do zadku." zavrčala. "A ty by si sa mohol predstaviť, keď si nám pomohol, aby som vedela komu mám objednať," odvetila. |
| |
| Hostinec, celá skupinka zas spolu „Hahaha, nemáš za čo.“ Zasmial sa Liam ako prehodil ruku cez Heldrena. „A za čo?“ Ale koho to zaujímalo. Zamával znova na hostinského, že si chce objednať kým Erumaxe zase zjapala na niekoho. Nezachytil z toho veľa, len toľko, že sa pýta na meno. Trochu nechápavo sa otočil a odignoroval muža s ktorým sa rozprávala. „Adraliam, spomínaš? Sme spolu už nejaký ten čas.“ Prehovoril na otázku ktorá mu nepatrila. Niekto tu má problémy s pamäťou. Nebol od nich preč až tak dlho. Ale čo, ak mu chce objednať. „A dám si pivo...veľké...PIVO PRE VŠETKÝCH!“ Zvolal nakoniec celý šťastný . |
| |
| Zase ten zmatek zmatkarsky, Riven, Hostinec "Ja viem kto si a viem aj tvoje meno. Nie som senilna baba," odvetila Adraliamovi. "A to pivo pre vsetkych plati on," povedala hostinskemu a ukazala na Adraliama. Svoju pozornost obratila k neznamemu a cakala na jeho reakciu. |
| |
| Pri pulte „Čožeeeeeeeee?“ Liam nahodil najväčšie oči ako vedel. „Ale...ale...“ Ale no táááák. Rýchlo sa stočil a zmätene sa pozrel na hostinského a potom sa poobzeral po okolí. Koho myslel tým všetkých? Hádam nie všetkých. Že nie. „Uhm...“ Založil ruky do vreciek aby si preveril svoju finančnú situáciu. No, určite nemal pre všetkých. Možno pre seba. Aby si objednal prázdny pohár. „Beriete aj kožušiny?“ |
| |
| Niekto sa naštval Tak niekto by si potreboval vytiahnuť gaťky zo zaseknutých miest. Aj keď... Hel si nebol istý, či Erumaxe nejaké gaťky mala a ... EW. Okej. Už sa nad tým nebude zamýšľať. Pre jeho vlastné dobro. Rukou sa natiahol po mešec, ktorý mala Erumaxe. Dvaja mohli hrať túto hru. A aj keď mu Liam zničil jeho predchádzajúcu korisť, nik nebude zazerať na človeka, ktorý mu ako jediný až tak nevadil. Jej peniaze budú jeho. A aspoň budú mať peniaze na to pivo, ktoré Liam objednal a ktoré hostinský, ktorý by mu ani nemal rozumieť s takou radosťou začal čapovať. |
| |
| Niekto si to užíval Sail sa potichu zachichotal, ako sledoval tú neskutočne vtipnú scénu v tomto navýsosť "honosnom a poctivom" podniku po tom, čo sa sem s Liamom vrátili. Hmm, a pivo na cudzie trovy, kto by tomu odolal? Na jednej strane si mohol uplatniť právo svätého muža na pokrm a ponúknuť majiteľovi tunajšej pobočky kamenných hyperstánkov "Pi, čo ti hrdlo ráči (pokiaľ za to aj zaplatíš)" požehnanie, ale nikdy nevedel, vyznávačom akej viery je hostinský (pokiaľ mal skúsenosti, väčšinou sa táto skupina obyvateľstva hlásila k sekte "Nespokojní krčmári" a tých sa nikdy neoplatilo zbytočne dráždiť). No ale keď sa už čapovalo... Sail sa spokojne postavil k pultu a chňapol hneď po prvom krígli, čo sa objavil v jeho dosahu. "Na Liama!" zvolal a schuti sa napil. |
| |
| Niekto sa tvári, že je niekde úplne inde ako uprostred krčmy, ktorá sa nejako podozrivo začína dívať ich smerom Sileg sa zamračil na svoj nový krígeľ. Na okamih zauvažoval, či mu pivo zdarma stojí za tie problémy, a bez slova sa zodvihol od pultu, aby sa presunul čo najďalej od hlučnej (a mierne zaostalej) skupiny. Nezdalo sa, že by ktokoľvek z nich čokoľvek vedel... teda aspoň Sileg si nevedel predstaviť niekoho kompetentného, kto by týmto osobám zveril do rúk a miniatúrnych mozgov tajomstvo zložitejšie ako cestu na najbližšiu latrínu. Potom zbadal mnícha. Alebo skôr začul, pretože mních hulákal "nazdravie" na celú krčmu. Hm. Buď bol rovnako pribrzdený ako zvyšok tejto čudnej skupiny, ktorú očividne poznal... alebo vôbec mníchom nebol a len sa maskoval, aby bol nenápadnejší. V tom prípade bol v maskovaní fakt zlý. Ale mohol byť užitočný. Sileg sa prisunul tak blízko, až sa jeho lakeť dotýkal "mníchovho", a rýchlym pohľadom zhodnotil, kde a aké zbrane by sa pod tým habitom mohli schovávať. No. Miest bolo celkom dosť. Ale to mohla byť len Silegova profesionálna deformácia. "Nevedel som, že svätí muži majú povolené svetské radosti," zaškľabil sa na mnícha pobavene a ťukol svojím krígľom o mníchov. No čo. Alkohol zadarmo bol vždy najlepší. |
| |
| Na ceste za...chudobou Liam sa zmohol iba na slabé kňučanie keď sledoval ako si ľudia zo skupinky i úplne neznámi brali pivá jeden po druhom. Stihol ešte hodiť zmätený pohľad na mnícha a nemohol sa ubrániť pocitu zrady. Mal byť na jeho strane. „P...prestane si brať to pivo!“ Vyštekol na nejakých ďalších ľudí okolo. „Objednal som iba jedno kolo! Niektorých tu vidím viac krát!“ „My ťa tiež vidíme viac krát!“ Ozvalo sa smerom od ožratej skupinky spolu z hurónskym opileckým smiechom. Neveriacky pokrútil nad nimi hlavou a sám si do ruky vzal svoje pivo a zazeral doňho. Už ho prešla chuť, ale zas, bolo to drahé pivo! Hlbší nádych a pivo sa mu vylialo celé na ex do krku. „Juhuuuuuuuuuuuuuuuuuuu!“ Zvolal do davu a zdvihol ruku s prázdnym pohárom. Ten potom trochu hlučnejšie položil na pult zatiaľ čo jednou rukou zhodil batoh z ktorého vybral malý mešec, jeho zásoba, všetko čo mal a hodil to k hostinskému. Potom ešte pobral plné poháre čo tam boli a trepal sa s nimi niekam dozadu ku skupinke už aj tak pekne opitých ľudí. „Budem sa baviť tamtým smerom keby niečo.“ Povedal smejúci sa Erumaxe keď okolo nej prechádzal. |
| |
| V krčme s penou okolo úst Sail sa podozrievavo zahľadel na svojho spoločníka a svoju brašňu posunul trochu viac z jeho dosahu. Pre istotu. "Aj svätí muži majú svoje svätské potreby ako jedlo a pitie," skonštatoval, než si poriadne upil z piva. "A nie vždy si môžu vyberať," dodal a možno sa svoj poloprázdny krígeľ zadíval s o trošku väčšou láskou, ako by sa asi patrilo. |
| |
| V hostinci, v Rivene, v dedine lúpeží Erumaxe sledovala ako tajomný cudzinec odišiel a vôbec jej neodpovedal a pekne ju to štvalo a šte je štvalo aj to, že ju každý považuje za ženu, ktorá by sa znížila k výkonu toho najstaršieho povolania a aj to, že ten hlupák Liam objednáva za ňu pivo pre celú krčmu. Ja tie peniaze naozaj neserem! pomyslela si. A v tom zacítila, ako sa ju niekto snaží obrať o mešec a preto sa otočila, aby videla lepšie na toho kriváka, ktorý sa ju pokúša okradnúť. "Ty!" sykla. "Cudzieho...., fajn, ale spoločníka chceš okradnúť?" prevrátila oči v stĺp. "Môžeš sa hanbiť!" a odišla za pánom tajomným. "Hej, ty truľo," zavolala na neznámeho. "Už mi povieš ako sa voláš?" opýtala sa ho. |
| |
| Pri barovom pulte, kde mu stále ktosi kazí plány... Sileg sa zamračil a otočil sa k ženskej. Pôvodne mal v pláne vytiahnuť nejaké tie informácie z mnícha-nemnícha, ale keď už tu bola... Nakoniec, tomu zlodejovi sa vyhla celkom obratne. Možno nebola až taká rozmaznaná, bohatá baba, ako na prvý pohľad vyzerala. Sileg sa teda zaškeril a pokrčil plecami. "Reine," bez mihnutia oka použil prvé meno, ktoré mu prišlo na um. Potom kývol hlavou smerom k žene: "A čo tvoje meno?" opýtal sa s miernym úškrnom. "Mimochodom, máš zaujímavý vkus, čo sa spoločnosti týka..." Tá skupinka vyzerala veľmi zvláštne... skoro akoby nemali nič spoločné. Ale pre niečo sa spolu ťahať museli... Silegovi inštinkt dlhoročného špeha napovedal, aby zistil čo najviac. |
| |
| S panom tajomnym pri bare "Ramira," odvetila a povedala prvé meno, ktoré jej napadlo. "Ach, to vieš. Nerada trávim čas sama." odpovedala na nevyslovenú otázku. "A čo ťa privádza do týchto končín?" opýtala sa po dlhšej odmlke. Hlavne nezáväzne, Eru. Hlavne nezáväzne. opakovala si sama pre seba. |
| |
| "Spoločníci" ČOŽE BOLI?! No dovľte, Heldren videl spoločníčky! A takúto by si nevybral. On mal rád nižšie ženy.... a podstatne menej elfské. Špičaté uši proste neboli jeho štýl. čo ak by sa na nich pichol? A práve mu ušlo nejaké to zlato. Pche. Vzdychol si a zazrel smerom kam tá elfka odišla. A vedľa nej bol ten celkom-s-plným-mešcom chlap. A pil. OHOHOHOHOHO. Peniažky. Pomaly si k nim razil cestu a sem i tam sa nahol po peknom mešci. Ooooh, tá kopa alkoholu, aj keď to Heldren nenávidel, bola predsa len na niečo fajn. "O čom sa bavíte, Erumaxe?" spýtal sa nakoniec elfky, keď bol dosť blízko, venujúc jej krátky pohľad predtým ako zaškúlil na cudzincov mešec. Ahoj miláčik. Už o chviľku budeš u ocinka, ááááno, moje maléééé. žiadny strach. |
| |
| "Začína prihárať" svetového času; krčma, Riven, všetkým bohom za chrbtom (aspoň tým dôležitým) Sileg nadvihol obočie a posunul sa k barovému pultu tak, aby jeho mešec bol spoľahlivo mimo dosah podivného týpka, ktorý sa ťahal s tou neznámou (alebo momentálne polo-neznámou). Sileg si ešte dobre pamätal ženine sľuby končatín oddelených od tela a umiestnených na špeciálnych miestach... nie že by teda nemal chuť vidieť to naživo, z čisto anatomicky zaujímavého hľadiska. Ale nemal dvakrát náladu testovať obratnosť ženy v porovnaní s rýchlosťou zlodeja. Pozrel teda na ženu a nadvihol krígeľ smerom k nej. "Teší ma, ´Ramira´," zachechtal sa veľavýznamne. Lekcia číslo jeden... ak sa snažíš obabrať ľudí, čo sa tvojej identity týka, najprv sa ubezpeč, že v dosahu nie je nikto, kto ťa reálne pozná. Aspoň v tom mal výhodu. "A privádza ma... práca a zvedavosť," odvetil, vcelku popravde. Čo preváži, to záviselo na výsledku pátrania a zaujímavosti možnej odmeny... |
| |
| Blabotajuci imbecil v dosahu Erumaxe zpražila pohľadom toho zlodeja, ktorý jasne hovoril. Keby pohľad zabíjal, ležíš na zemi pekne oškvarený a jačíš bolesťou. Prvý dojem, ktorý v nej vyvolal bol správny. Tento chlap ti spôsobí mnoho problémov, hovorili jej skúsenosti. "To máme niečo... niečo čo nás spája," snažila sa odvetiť tak, aby jej to ten zlodej zase nepokazil. "Môžem sa opýtať, ako pútnik pútnika samozrejme, čo vás tak nadchýna zvedavosťou?" jeho práca ho až tak veľmi nezaujímala. To bolo na prvý pohľad jasné. VRAH. Nájomný. Možno ŠPEH. Zákerný. Ukecaný. Podišla k nemu bližšie, na dosah. Vedela, že riskuje, ale to jej nečinilo problém. Risk ju vzrušoval. VŽDY! |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| Uprostred mentálnej dilemy zvanej "Prečo som sa ja radšej nestal murárom..." Sileg si odpustil prevrátenie očí a radšej do seba prevrátil zvyšok svojho krígľa. Dopité mali už aj mnohí iní návštevníci krčmy, a začínali sa obzerať po ďalšom pive - to nebolo dobre. O chvíľu zistia, že ďalšie pivo zadarmo už nebude, a potom začne horieť suché s mokrým... alebo minimálne budú lietať stoličky a vybité zuby. Sileg sa bitiek nebál, ale zas ani nemal chuť zbytočne si drať päste. Táto krčma rýchlo strácala svoje čaro, a možností získania informácií ubúdalo každou sekundou. Sileg musel konať. Zazrel preto na Ramiru/Erumaxe s miernym úškrnom. "Pýtať sa môžeš, čo len chceš... ale ja práve nemám v úmysle odpovedať." Pridržal si rukou mešec, len pre istotu, keďže musel prejsť okolo toho malého zlodeja... a podišiel o kúsok ďalej od tej podivnej skupinky - a bližšie ku krčmárovi. Zopár mincí sa nenápadne ocitlo na pulte a Sileg sa odrazu celkom pokojne a príjemne usmieval. "Počul som, že v okolí sa môžu vyskytovať nejaké... pozoruhodné úkazy. Prípadne osoby," povedal celkom potichu: v krčme sa už chlapi začínali hádať o rôznych názoroch na stráže, takže bola celkom dobrá šanca, že Silega nikto počuť nebude - a s trochou šťastia ho ani nikto nebude otravovať, kým nezistí, čo potrebuje. |
| |
| Zovretá medzi túžbou niekomu ublížiť, veľmi, a povinnosťou vykonať prácu a dekórom ženy, ktorá sa pustila do veľmi nebezpečnej hry Ten Reine odišiel a vcelku elegantne ju odbil, priam majstrovsky. A získala dojem, že ju Reine považuje za úplnú primitívku. No ono to tak aj vypálilo, nebyť istej ukecanej zlodejskej osoby. Mal štýl to sa mu muselo nechať. Nespúšťala z neho oči a všimla si, že zamieril k hostinskému a niečo sa ho vypytuje v tej trme-vrme, ku ktorej sa akosi začalo schylovať, pretože keď zistia, že bar zdarma "nech sa páči, čo hrdlo ráči" sa zavrel, tak to tu nedopadne dobre. Ale uvidíme, pomyslela si. Nenápadne pristúpila k hostinskému a Reinovi a položila pred seba na pult pár mincí, samozrejme nenápadne, aby neplatila niekomu pitie a dodala s príjemným, hrejivým a priateľským úsmevom na tvári. "Nedostala som odpoveď na svoju otázku, pane," zašvitorila Erumaxe hostinskému skoro do ucha, keďže stál vedľa nej a bolo jej absolútne jedno či sa to Reine dozvie alebo nie. Teraz by mohol byť zdielnejší, keďže sú to iba traja a to sa dá považovať za súkromnú spoločnosť, pomyslela si. |
| |
| Sail musel uznať, že pivo malo svoje grády, aj keď to rozhodne nebola tá najlepšia brečka akú kedy pil... Keby len v pozadí jeho zatemňujúcej sa mysle nebola taká jedna otravná myšlienka... alebo skôr pocit... že niečo tu nesedí, že toto mesto ukrýva viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo... že je tu tajomstvo, ktoré treba odhaliť. A keď sa pozrel k výčapnému pultu, tak niektorí na jeho odhalení už zjavne pracovali. Možno keby sa predral bližšie, tak by zachytil niečo z toho prísne tajného rozhovoru. Zaštikútal a neistým krokom sa pobral smerom, kde si spolu šepkali tri osoby. Teda... šepkala len elfka, krčmár zazeral, akoby mu práve oznámili, že našli jeho tajnú pivnicu (takéto podniky vždy nejakú mali), a ten tretí... tomu bolo jasné na tvári, že jediná dôležitá vec na svete bolo jeho vlastné blaho. Vlastne ten názor nebol až taký zlý. Sail občas cítil závisť voči ľuďom, ktorých jedinou starosťou bolo, či aj zajtra bude svietiť slnko a či budú mať dostatok chleba, aby ďalší deň mohli stráviť polihovaním v žite. Áno, svine sa mali vždy najlepšie... Snažiac sa tváriť nadmieru nenápadane, podišiel k pultu a hodil na zúčastnených ten najnevinnejší úsmev, akého bol schopný (čítaj: najstupídnejší). "Ako sa darí?" prehodil, akože len tak nezáväzne... a akože len tak nezáväzne sa poobzeral po krčme, zatiaľ čo uši mal nastražené, aby mu neunikla žiadna informácia. Ale toho piva fakt akosi veľa vypil... možno by mal niekoho požiadať, aby ho doviedli k bylinkárke, tunajším mníchom, vedme... hocikomu, kto by mu dokázal dať nejaký odvar proti opici. "Asi som to prehnal s pitím..." skonštatoval a zatváril sa, akoby mal hodiť tyčku. Ďaleko od toho nemal. |
| |
| Neserte nahnevaného krčmára Krčmár nadvihol obočie. Och peniažky na pulte sa vždy pekne ligotali. Práve hádzal očkom po tom týpkovi, keď k nemu opäť tá elfka. Očividne jej nestačilo, že raz ju už odbil. To sa nerobilo - človek, alebo elf nevošiel do krčmy a nepýtal sa na podozrivé veci. A už vôbec nie dvakrát. Krčmár sa zamračil a fľochol pohľadom na toho... druhého. "Вы с ней?" Opýtal sa, a dvíhajúce sa obočie a rýchly, nie veľmi nadšený pohľad elfkinou stranou boli dostatočná odpoveď. Krčmár rýchlo prikývol a zhrabol časť peňazí z pultu, ktorá patrila cudzincovi. "Следуйте за мной. Есть ядовитые языки здесь." Povedal, predtým ako pozrel na ženu stojacu neďaleko. "Возьмите эту суку, чтобы уйти." Žena prekrútila očami a milo sa usmiala na elfku a jej spoločníka. "Nerozumieť. Pivo?" Spýtala sa, ukazujúc na mince na pulte zatiaľ čo krčmár prešiel k neďalekým dverám ktoré, keď sa otvorili viedli hore schodmi. Cudzinci mohli zachytiť ešte posledný pohľad, ktorý hodil na muža od ktorého vzal mince, predtým, ako ho zakryla krčmárkina kyprá postava. |
| |
| Konečne sa darí... a konečne sa dostane od tej divnej skupiny Sileg sa neveselo uškrnul za krčmárom a otočil sa k Ramire/Erumaxe, alebo ako sa vlastne volala. "Urobíte dobre, ak počkáte tu," povedal slušne a dôrazne, pričom len dúfal, že ho zas nebude prenasledovať a neprekazí mu plány. Už keď sa prihrnula k pultu, nevyzeralo to veľmi nádejne... ale sila peňazí, a spoločnej reči východných stepí, v krčmárovi očividne podnietila chuť hovoriť. To Silegovi vyhovovalo. Nečakal na odpoveď a hladkým pohybom sa prešmykol za pult. Nahol sa ku krčmárke, ktorá celkom schopne prebrala mužovu úlohu, a krátko sa na ňu zazubil: "Возьмите ее деньги. Для этого пива." S tým sa odtiahol a vykĺzol dverami. Očakával úzku, močom páchnucu uličku: namiesto toho narazil na schody. Silegove oči sa na okamih zúžili podozrením, a jeho ruka sa dotkla jednej z jeho dýk; mohla to byť pasca. Hore ho mohli čakať v početnej prevahe ozbrojení, zúriví, a hlavne zaplatení niekým, kto by rád Silega videl v niekoľkých vzdialených a starostlivo oddelených kúskoch. Nuž... žiaden risk, žiaden zisk, povedal si Sileg nakoniec a vybral sa hore schodami, našľapujúc starostlivo a pevne na okraje, aby sa vyhol nejakému vŕzganiu. |
| |
| Niekto sa ocitá v krčmárkinej priazni Krčmárka sa uškrnula za odchádzajúcim a zhrabla peniažky, skryjúc ich pod pult. "Niečo ešte?" spýtala sa, keď sa dvere za jej mužom a tým týpkom zabuchli a pozrela na zvyšných dvoch. "Mních." Uškrnula sa. Oooh ona dobre vedela, čo taký chceli po krčmách. "Dievča zavolať. " Alebo nie? Prečo by inak cestoval s elfkou? "Či spať s elf?" |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "Vedma nemá rada zvedavcov." Podotkol, ale zlato ho ešte stále príjmene ťažkalo vo vrecku. A biznis bol biznis. "Na konci dediny je chatrč. Neviem, či by ťa tam mohlo niečo zaujímať, ale hovorí sa, že je to miesto, kde ľudia nájdu odpovede. Ak sa vieš, čo myslím." Aj steny mali uši. A nie každý si myslel, že tajomstvá sa majú prezrádzať. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Tentoraz bola "odmena" dosť vratká, neistá... ale zato o to lákavejšia. Táto krajina, aj tie navôkol, na tom boli čoraz horšie, sucho plienilo polia aj sady a napriek šetreniu bol hlad vždy nablízku, aj v tých mestách a dedinách, ktoré na tom boli ešte relatívne dobre. Ako napríklad táto dedina. Nebola ničím zaujímavá... ale niečo ju muselo držať nad vodou. A Sileg plánoval zistiť, čo to je - bol si istý, že za možnosť prinavrátiť prosperitu práve tomu svojmu kúsku zeme by rôzni šľachtici a mešťania zaplatili nemalé peniaze. "Po tých odpovediach sa poobzerám," uškrnul sa Sileg zmierlivo a nadvihol obočie. "Je ešte niečo, čo by som mal vedieť, kým sa dám na cestu?" opýtal sa, a jeho ruka sa veľavravne presunula k mešcu na jeho opasku. |
| |
| V zapdnutej diere so zlodejmi Erumaxe zvraštila obočie, lebo sa zase rozprávali tým jazykom stepí. Teraz len môže lutovať, že sa ho nenaučila. Potom dostal radu, aby ostala tu a neskúšala kraviny. "Ja nechcem pivo, ty kretén- Ja chcem odpoveď." povedala krčmárovi. "Fajn," zasyčala na odpoveď, ktorú Reine pravdepodobne ani nepočul, lebo bol okamžite preč. Nestihla sa ani spamätať a ta krčmárska verbež jej vzala peniaze a ešte ju nazvala kurvou. "Tak počúvaj. Ak ma nechceš nasrať, tak mi okamžite vráť tie peniaze!" ohradila sa po tomto nehorázmom čine, po tomto zlodejstve a pritom dôrazne ukázala smerom kam ich tá tlstá žena zhrabla. "Ja som pivo nechcela a s ním," ukázala opovržlivo na mnícha, "späť nebudem. A nič jemu ani nikomu inému neplatím." Oči jej potemneli, priam sčernali. Nikto ju beztrestne nenazve kurvou a nikto ju nebude okrádať. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "To záleží od toho, za koľko to chceš veideť." oznámil, a uškrnul sa. Informácie boli pomerne drahé. O to viac, ak sa jednalo a takúto delikátnu situáciu. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro "To záleží od toho, aké cenné sú odpovede," vrátil krčmárovi napoly žart, napoly test. |
| |
| A atmosféra v krčme potemnela "A nič jemu ani nikomu inému neplatím" Pri tomto pár ľudí otočilo hlavu. " Mne bolo povedané, že pivo je zaplatené!" Ozvalo sa z neďalekého rohu. "Ako to, že nebudeš platit?!" Ozvalo sa z druhého. Zrazu začalo staviať viac a viac ľudí so zamračenými tvárami a poberali sa smerom k pultu. Táto runda mala byť predsa zdarma! Nik sa nepokúsi ich okradnúť! |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "Vedma pozná tvoj osud. Nepýtaj sa jej naň." Dal ešte poslednú radu. Príliš veľa informácií, nikdy nikomu nepomohlo. Práve naopak. Príliš veľa ľudí sa vďaka tomu ocitlo na dne jazera. Krčmár nadvihol hlavu, keď sa zdolu ozvali nepokoje. To určite tá kurva. preletelo mu hlavou a to už vstával a chystal sa k dverám. |
| |
| Číry šok v krajine zázrakov plnej magorov, imbecilov a hňupov "Mne bolo povedané, že pivo je zaplatené!" Ozvalo sa s krčmy a nestihla ani reagovať a hneď sa ozývali ďalší. "Ako to, že nebudeš platiť?!" priam, že sa na ňu nevrhli. Pre istotu sa otočila ich smerom. "Ja som nič nikomu neobjednala a nepovedala som, že niekomu niečo platím!" zrevala na celú krčmu. "Tak tu na mňa nevykrikujte, banda lenivá!" hulákala ďalej, teraz už naozaj nasraná. Otočila sa k pultu a ku krčmárke. "Zadrhni sa tými peniazmi, ty zlodejská suka!" povedala krčmárke, zvrtla sa a chcela odísť, ale čo čert nechcel, potkla sa o mnícha, ktorí bol stále v jej blízkosti a roztiahla sa na podlahe. |
| |
| V dome hrôzy Keď krčmárka nadhodila niečo o dievčati, Sail sa len zamračil, ale keď padla veta o spaní "s elf", hrôza, ktorá sa mu zračila v tvári, musela byť zjavná. Elfské ženy smrteľníkov milovali na smrť, to vedeli aj tí, čo sa dobrovoľne či nasilu zaviazali dodržiavať celibát. Či to už bola len povera alebo pravda pravdúca, to nikto neskúmal a Sail zaručene nebol ten, kto by mal záujem overiť pravdivosť tejto informácie na vlastnej koži. Navyše on radšej dával prednosť miešancom, boli menej vznetliví a keďže väčšinou nepatrili nikam, dokázali sa na svet pozrieť aj z inej strany ako zvrchu. Chvalabohu, že elfka mala na rýchlovku pod pultom (alebo krčmárka rovno ponúkala izbu?) rovnaký názor ako Sail, hoci jej činy o tom nenasvedčovali a natiahla sa na zemi (tak predsa len tá rýchlovka?) na Sailov vkus až príliš nepôvabným spôsobom. Sail vyplašene zaspätkoval až takmer vyliezol na pult. "Kto sa stará o poriadok v meste? Chcem nahlásiť pokus o znásilnenie!" vyletelo z neho, ani nevedel ako. Poobzeral sa po prítomných. Ajej... príliš veľa nechcenej pozornosti... "Čo? Ja som to nechcel," povedal, aby vysvetlil situáciu, ale nemal pocit, že by mu to akokoľvek pomohlo. |
| |
| Vo dverách, kde sa Sileg pokúša nájsť nejaké "radostné miesto" vo svojej mysli Sileg nadvihol obočie a oprel sa o zárubňu s rukami skríženými na hrudi. Erumaxe/Ramira bola rozpleštená na zemi, mních-nemních stál na stole a očividne potúžený alkoholom ziapal dačo o znásilnení. Sileg osobne pochyboval, že by sa k mníchovi niekto s takými úmyslami priblížil, ale tak... nie všetko muselo očividne dávať zmysel, že. Pomaly sa presúval ku dverám a snažil sa, aby nezaujal pozornosť žiadneho z ľudí v krčme. Mal už iné plány... a nezahŕňali žiadnych spoločníkov. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Element pro |
| |
| Za stolom v krčme Liam sa zahniezdil pri jednom stole a začal sa veselo baviť so skupinkou „spoločensky unavených“ ľudí. A s každou dávkou piva ktorým ich Liam zásoboval, hluk pri ich stole silnel a silnel. Počkal si až sa pesničky zmenia v žvatlanie slabík a s úsmevom si prezrel skupinku. Už nevedeli ani len sedieť rovno. A to bolo to na čo čakal. „Takže chlapi....čo poviete na niečo zaujímavé!“ Áno správne, Liam si získal až 4 oči ktoré sa pozerali priamo naňho, čo na tom, že každé jedno oko patrilo niekomu inému. Asi to s tým nalievaním prehnal. „Čo by ste povedali na to ak vám poviem, že mám niečo čo ste vždy chceli!“ Radšej nebudeme rozoberať čo mu na to povedali. „Uhm...áno aj...ale hlavne toto!“ Liam sa zohol k batohu a povyberal z neho jeho obľúbené kožušinky Veľmi podnapitý muži sa chvíľku snažili zaostriť na veci pred nimi a potom na Liama. „A ešte to môžete dostať veľmi výhodne. Už nemusíte mať takúto príležitosť!“ Začal Liam so svojimi obchodníckymi rečami na svojich spoločníkov. „A toto je prosím pekne“ vybral kus srnčej kože „je koža mamky samotného Bambiho!“ „Kto je Bambi?“ „Nejaký srnec čo som ho tak nazval...Bambi alebo Bob už neviem ale nemáš nejako veľa otázok? Tu máš ešte jedno pivo.“ A posunul mu svoj korbeľ. Dlho plný neostal. „Koľko za to chceš?“ Spýtal sa druhý ktorý sa práve prebral po tom ako spal na stole. Liam ani nevedel či chlapík vie na čo sa pýta. Ale koho to zaujímalo, že? „Toto je správna otázka!“ A ani sa nepokúšal skrývať veselý úsmev. Liam sa konečne mohol pobrať nazad k pultu bohatší o pár mincí, nič moc ale aspoň to pokrylo náklady. Práve sa chcel zastaviť a poobzerať kde má skupinku keď zakopol o niečie telo, predpokladal nejakého ožrana ale miesto toho to bola žena, dokonca povedomá žena. A kúsok od nej bol mních...na pulte. Jemne stisol pery a nadvihol obočie nad scénkou. „Ehm....chcem vôbec vedieť čo sa tu stalo?“ A vystrel ruku k tej kope niečoho čo sa mu váľala v prachu pod nohami. |
| |
| Pri dverách do krčmy, smerom von Sileg sa ešte raz obzrel: za svoj život už videl všeličo, ale títo ľudia boli fakt dosť zvláštni. Bude si musieť dať pozor, aby mu neskrížili plány... takíto podivíni mali väčšinou až nemiestne šťastie. Teda... v prípade, že proti nim nestálo toľko očividne rozladených dedinčanov ako teraz. Obozretne sa vykradol von z krčmy, kým sa tam mohla strhnúť nejaká bitka, a nadýchol sa čerstvého vzduchu - po tom ťažkom opare piva, potu a dymu sa mu takmer zakrútila hlava. Rýchlo sa poobzeral, či na ulici neuvidí niekoho, kto by sa zdal podozrivý: ale okrem bežných sedliakov tam nikto nebol - a tak Sileg vykročil smerom, o ktorom si myslel, že je správny. Nakoniec, dedina mala viac "koncov" - ale našťastie nie až tak ďaleko od seba, takže aj keby sa musel vrátiť, nebude to zas taká strašná cesta. Pokiaľ sa teda vyhne ďalším "zaujímavým" stretnutiam. |
| |
| Na podlahe ako handra! Taká potupa... Už sa chcela postaviť a pre istotu nevenovala svoju pozornosť tomu divnému mníchovi a venovala pozornosť Reinovi a chcela ho prenasledovať, ak by to bolo možné, v čo veľmi nedúfala, pretože nevyzeral byť ten typ, čo sa nechá sledovať, ak to on sám nechce. Ale zrazu niekto o ňu zakopol a zase sa ocitla na zemi a na nej pristálo telo. Očividne mužské, ako ucítila na svojom zadku jeho nástroj. "Mohol by si zo mňa láskavo zliezť!" prikázala dotyčnému neznámemu. Keď zistila, že Reine je preč a kto ju znova povalil na zem zúfalo zavyla ako divá šelma. "Hrom do toho a teraz sa odtiaľto nedostaneme," zavrčala, postavila sa na nohy, zdvihla Liama a vydala sa von z krčmy za Reinom. Pre istotu zahučala na svoju skupinu aby ju nasledovala, ale bolo jej teraz úplne jedno, či pôjdu za ňou alebo nie. Reine mal istotne cenné informácie a Erumaxe bola ochotná dostatočne za ne zaplatiť. Dostala sa von z krčmy, ale zistila, že Reine nie je nikde na obzore, ale je nikde, tak sa vydala cestou necestou niekam, tiahnuc chudáka Liama zo sebou, ako príručný kufrík na kolieskach. |
| |
| Zoči voči bande podnapitých dedinčanov, ktorí našťastie majú problém s koordináciou Sail si pekne počkal, kým Erumaxe (ktorá si zjavne nevedela vybrať spoločnosť na noc) opustila krčmu, a potom sa snažil nenápadne prešmyknúť von, dúfajúc, že sa ho banda podnapitých dedinčanov nerozhodne nasledovať. Už len to mu chýbalo, aby sa zaplietol do nejakého hlúpeho boja. Nie, vďaka. Keď už raz bol von z chrámu, jeden tréning si mohol odpustiť. Napriek tomu sa nevyhol spŕške nadávok, ktorá ho sprevádzala, kým sa nevymotal z krčmy za zvyškom tej podivnej spoločnosti, do ktorej sa dostal. Erumaxe vyzerala nadmieru nahnevane, takže asi bolo lepšie držať sa od nej čo najďalej. No a zvyšok... to sa ešte uvidí. Sail mykol plecom a posadil sa za voz so slamou. V danej chvíli to vyzeralo ako najpokojnejšie miesto, kde sa mohol na moment venovať meditácii a, ako dúfal, aspoň čiastočne potlačiť vplyv alkoholu. |
| |
| Uprostred dediny, asi....už strácam prehľad Chcelo sa mu...kňučať. Nevedel prečo ale naozaj sa mu chcelo kňučať. Tá ženská ho povláčila po celej dedine tam a nazad a aj keď jeho orientačný zmysel medzi domami bol nulový, tade určite už išli aspoň tretí krát no bál sa jej to povedať. Mních ušiel a Liam mu závidel. Kiež by sa aj jemu podarilo odtrhnúť sa na chvíľku od ľudí, aj keď on by si vybral krajšie miesto, niekde v lesíku medzi stromami... Liam pokrútil hlavou, teraz nie je čas myslieť na takéto veci. Možno ak tej bláznivej ženskej pomôže tak sa skôr pohnú ďalej. Treba už len vedieť o čo jej vlastne ide. „Čo vlastne robíme?“ V hlase mu bolo počuť znudenie a nechuť viac ako chcel. „Ten hostinec mal latrínu ak hľadáš to.“ |
| |
| Presne vedela kde, ale dedina si zmyslela, ze sa jej postavi na odpor.... Slepa ulica „Čo vlastne robíme?“ „Ten hostinec mal latrínu ak hľadáš to.“ Ozvala sa otázka, od jej momentálneho prívesku. "Hľadáme jedného muža, ktorý by nám mohol byť veľmi nápomocný," odpovedala mu na prvú otázku. "A na ich latrínu by som nešla! To radšej maštaľ," dodala a zastavila, lebo zistila, že skončili v slepej ulici. "Pri podsvetí a pri Shillien, táto dedina, prekliata dedina, sa mi postavila do cesty a nebude spolupracovať, ani keby som sa rozkrájala," hulákala na celú ulicu a bolo jej to úplne jedno. "Nevšimol si si kam šiel?" opýtala sa v zúfalstve Liama, aj keď veľmi nedúfala v pozitívnu odpoveď. |
| |
| V slepej dedine či ako „To by som ho najprv musel vôbec vidieť, mohol by som ho nájsť ale...som lovec, pokiaľ to nie je štvornohé chlpaté a nechystám za to zjesť tak to nájdem asi ťažko.“ Povedal s povytiahnutým obočím. No rozhodol sa aspoň poobzerať okolo. „No...tu nie je nikto.“Pokrčil plecami. „Mala by si sa na toho...Shilliena?... spýtať niekoho miestneho, ja som síce v tejto dedine dlhšie ako ty ale iba o pár sekúnd a vieš čo začiatku som tu mal ťažké časy a nerozumel som si susedom...“Hovoril a horlivo gestikuloval rukami aby dodal vážnosť svojim slovám no svoj monológ zakončil pohľadom alá Seriózne? Nakoľko nevidel zmysel stáť na mieste, otočil sa smerom odkiaľ prišli, nebolo ich mimochodom viac ako on a ženská? |
| |
| Stratená, čakajúca na Godota s imbecilom "Shillien je bohyňa. Naša stvoriteľka a stvoriteľka podsvetia," poopravila jeho poopravila jeho poznámku. "A muž, ktorého hľadáme, určitie nie miestny, takže ak keď sa opýtame miestneho, tak neviem, či nám to bude niečo platné," odvetila. Nechcela odradiť jeho pokus o zdvihnutie morálky skupiny. "A ostatní sú kde?" opýtala Liamovho chrbta. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Sileg si skúmavo premeral nízky domček - nevyzeral nijako zázračne ani hrozivo, ale také domy bývali najzradnejšie. Tvárili sa, ako že v nich býva láskavá starenka, ale potom sa z dverí vyrútilo niečo so šiestimi nohami a troma radmi zubov... Sileg sa pri tej nepríjemnej spomienke striasol a zamračil. No čo už... informácie mali nejakú tú cenu, a občas bolo treba zariskovať. Pristúpil ku dverám a zľahka zaklepal na ošumelé drevo, čakajúc odpoveď. Nemienil si vedmu znepriateliť nejakým agresívnym vpádom na jej územie - mohlo by sa mu to možno vypomstiť veľmi nepekne. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro klopanie. No... to nepotrebovala. Zamračila sa, schytila svojho medvedíka pevnejšie a pobrala sa k dverám, ktoré trochu otvorila a vykukla von. "Áno?" Spýtala sa. Stál tam muž... muž ktorý jej niečo hovoril, ale nemal tam byť. Jeho načasovanie sa nezdalo správne a Tares šklblo obočím. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Sileg nadvihol obočie. Vedma mala decko? Kto by jej ho spravil? Všetci vyzerali, že z nej majú dosť nahnané... ale nakoniec, pri svojich cestách videl chlapov, ktorí boli ochotní riskovať svoj "poklad" v ďaleko horších situáciách (a otvoroch). Možno bola vedma celkom pekná ženská - alebo ovládala kúzla na zmenu výzoru. "Ahoj," usmial sa a mierne sa nahrbil, spustil plecia a naklonil hlavu nabok - všetko presne vyrátané, aby pôsobil absolútne nevinne, neškodne a prístupne. "Máš mamu doma?" |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Tares nadvihla obočie. Mamu? "Matka je mŕtva." ak vôbec niekedy bola živá. Ťažko povedať, keď ste boli dieťaťom mágie v krajine, kde mágia vymierala. "Chceš niečo?" |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Tak mŕtva. Výborne. Niekto asi hľadal to, čo Sileg... a našiel to skôr. Zamračil sa, premeral si kríky dookola, len tak, zo zvyku, a potom si povzdychol. "To mi je ľúto," povedal, aj keď mu to vlastne bolo dosť jedno: ale decko za nič nemohlo. Musela sa niekde skryť, kým vedmu zabíjali... Každopádne, pre Silega to znamenalo, že sa tu asi veľa nedozvie. "Povedali mi, že tu nájdem odpovede... vyzerá to tak, že ich budem musieť hľadať inde," pokrčil plecami a siahol do mešca. Vytiahol odtiaľ jeden zlatý a podal ho decku: nemuselo ho zaujímať, ale možno mu bude vedieť povedať, kto vedmu zabil... a teda kam mal Sileg ísť ďalej. "Môžeš mi povedať, čo sa stalo?" |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Ako mohol byť vôbec niekto takýto schopný samostatného života? "Zomrela. To sa stalo." Povedala a zacítila ako sa jej medvedík letmo pohol vo svojej hračkárskej podobe. Hm... asi nebola jediná koho to otravovalo. "A normálne odpovede sa nedostávajú na hlúpe otázky."Dodala, pretože... vážne si ten chlap myslel, že Tares bola žobráčka? Alebo čo mal ten dukát znamenať?! |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Zasratý malý sopliak. Sileg si peniaz strčil naspäť do vrecka a zamračil sa. "To som pochopil. Mňa zaujíma, kto ju zabil - rád by som sa toho človeka na pár vecí opýtal," objasnil, pretože to dieťa bolo očividne drzé ako malá opica: čo znamenalo buď to, že vedmy sú fakt zlé vo výchove detí, alebo to, že.... nie, stále to znamenalo, že vedmy nevedeli vychovať decko. Alebo aspoň táto jedna. Na chvíľu mu napadlo, že by nemal v duchu nadávať na mŕtve ženy s mystickými schopnosťami, ale potom si zlomyseľne pomyslel, že ak nechcela v záhrobí počúvať narážky na svoj štýl výchovy, nemala sa nechať odpraviť zo sveta. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "Ľudia." A keďže tento týpek bol očividne nechápavý idiot, Tares nechala vzbĺknuť svoje oči svetlom na sekundu, sledujúc toho muža... čitajúc v jeho minulosti, prítomnosti i budúcnosti. " Pred okolo... dvesto rokmi, myslím." Vtedy začali pochybovať o mágii... a báť sa jej v niektorých miestach. čo JU až tak strašne netrápilo. "A ak máš ešte viac hlúpych otázok, mohol by si si ich nechať pre seba, inak ti ukážem svojho medvedíka, Sileg." Povedala rozkošným detským hláskom, keď nadvihla svoju hračku bližšie k mužovi. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Silega striaslo až do špiku kostí. Nie ani tak z tých planúcich očí - okej, to mohol byť krčmový trik. Ale ten... HLAS. Silegovi deti až tak nevadili. Väčšinou - občas - sa ich aj zastal, keď ich dakto mlátil, alebo keď sedeli na ulici a hladovali. Ale ten... rozkošný, sladučký hlas - Silegovi z toho behal mráz po chrbte. A... dvesto rokov. Fakt..?! Dvesto rokov? Sileg už počul veľa detí drístať somariny v presvedčení, že sú rozkošné a jedinečné, a že predstavivosť im ktovie prečo nejako extra pomôže v živote... ale Silegovi sa nezdalo, že toto decko si vymýšľa. Alebo si vymýšľa a nevie o tom. Mohlo mať nejako poškodenú hlavu alebo čo - bolo to decko vedmy a idiota, ktorý bol dosť hlúpy na to, aby sa vedme napratal do postele. A potom tu bol fakt, že decko vedelo, ako sa volá. PREČO vedelo, ako sa volá?! Zodvihol ruky na znak, že jej nechce ublížiť, a nadvihol obočie: "Pokoj. Nechcem žiadne nepríjemnosti. Len hľadám odpovede - ktoré hľadá aj zopár ďalších... osôb. A úprimne, nemám pocit, že sú pre tie informácie vhodnejší ako ja." Keď si spomenul na tú elfku, alebo na toho zlodeja, alebo na mnícha-ožrana... no hej. Sileg mal rozhodne väčší potenciál niečo aj s tými informáciami urobiť. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "Vážne?" spýtala sa Tares, a šklblo jej obočím... ... a možno práve pre ten pocit otrávenia vyvolal skok v mágii naokolo... a možno práve preto jeden z prejavov daného skoku sa objavil priamo pred ňou, vo forme silného dažďa nad hlavou toho muža... iba nad hlavou toho muža. A jéééj bol to aj blesk? Tares zažmurkala... a v nasledujúcom momente spustila hlasitý smiech, ignorujúc aj zvyšné výbuchy mágie naokolo. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Z ničoho nič sa nad hlavami Eru a Liama ozvalo viacnásobné "MEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOW. a to bolo jediné varovanie, ktoré dostali pred tým, ako na nich padli desiatky mačiek. Ujsť alebo uhnúť sa už nestihli... |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Ako si tak Sail slušne sedel, či stál, a možno sa len hýbal poblíž voza, daný voz vybuchol. Sail sa nestihol uhnúť a tak ho samotný výbuch odhodil. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Heldren, ktorý bol momentálne v akte príprave na kradnutie úbohých nič netušiacich ľudí zrazu začul vrčanie. Keď sa otočil mohol vidieť svorku psov - vyzerali dosť divo - cerúcich naňho zuby a netvárili sa práve milo. ... utekaj, Hel, utekaj. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro Liam sa zastavil, otvoril ústa, že jej odpovie ale to mu okolo tváre nesmela preletieť mačka. A z druhej strany druhá, a pár ich popadalo aj vedľa Erumaxe. A padalo ich čoraz viac a viac. „Hmmm...tak predsa je to pravda, že dopadajú na nohhaaaaaaaaaaaaaaaaaaaau!“ Zakňučal keď zacítil ako sa mu niečo zakvačilo do chrbta. Rýchlo sa stočil a chcel si na chrbát dočiahnuť no ďalšia mačky mu padla priamo na hlavu a očividne tam aj chcela ostať lebo sa mu nie len zadrapla do temena ale ešte aj zakusla. A mačiek bolo viac a viac a Liam mohol iba bezmocne rozhadzovať rukami a mačky zhadzovať a dokonca o ne nechtiac zakopávať no zdalo sa, že tým tie mačky ešte viac štval. Celý zúfalý vzdal boj a s doškriabanými rukami si začal kryť tvár a krk. Mačky z neho stále viseli ako keby bol vianočný stromček. Mohol urobiť iba jednu vec, padol na kolená, jednu stranu tela pritisol o stenu aby ho ochraňoval a batoh na chrbte ho ako tak chránil z hora. Ostávalo to už len nejako pretrpieť. |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Sileg nadvihol obočie, keď sa nad ním spustil hnusný, studený, prudký lejak. Neďaleko vedľa neho sa do starého kríka zaryl blesk - a o meter ďalej... ...bolo sucho. Sileg venoval decku sarkastický úškrn. "Ohromne vtipné," poznamenal sucho (čo bolo trochu ironické, keďže na Silegovi momentálne nebol ani milimeter suchého materiálu alebo kože). Pohodil hlavou, aby z očí dostal pramene mokrých vlasov, a ruku si priložil k čelu, aby mu nepršalo priamo do tváre. "Mohla by si mi teraz trochu pomôcť?" opýtal sa a kútikmi úst mu trhalo. Okej, bol mokrý a premrznutý (to potvorské decko pravdaže nemohlo vyvolať LETNÝ dážď), ale možno sa aspoň dačo dozvie... |
| |
| soukromá zpráva od Erumaxe pro "MEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOW." Pozrela nad seba. "Pri Shillien." vykĺzlo jej z úst a potom pozrela na Liama, ktorý niečo vykríkol. "Hmmm...tak predsa je to pravda, že dopadajú na nohhaaaaaaaaaaaaaaaaaaaau!“ počula jeho posledné slová a potom začali padať mačky aj na ňu. Ešte stihla jednu mačku Liamovi strhnúť z chrbta, ktorá sa mu tam zakvačila a potom pod náporom mačiek padol na zem. To už ale aj na ňu začali padať mačky a škriabať ju, kade tade. Mala akurát tú smolu, že stála, tam kde zrovna dopadali. Zrovna jednu strhla zo svojho ramena, a keď sa na ňu tú mrchu pozrela, tá ju poškriabala na tvári a preto tú mačku šmarila preč. "Mrcha!" precedila pomedzi stisnuté zuby a takisto padla pod náporom mačiek a snažila si chrániť citlivé a miesta, čo sa jej veľmi nedarilo, preto sa schúlila do klbka. |
| |
| soukromá zpráva od Sail pro Sail sa práve ponoril hlboko do seba, keď zrazu dal okolitý svet o sebe vedieť dosť nešetrným spôsobom. Na jednej strane mu splnil sen o lietaní, na strane druhej mu však nevysvetlil, ako sa vyhnúť zemi. V zápästí pocítil ostrú bolesť, ktorú nemohol chápať inak ako trest za to, že nevenoval dostatočnú úozornosť dotyku mágie, ktorá sa vinula naprieč mestom, no namiesto toho, aby šiel a preskúmal jej zdroj, dal prednosť alkoholickému opojeniu. A teraz za to platil. Svet mu nahlas vynadal... no odrazu až nepríjemne zmĺkol. Sail nepočul nič. Absolútne nič, napriek očakávaniu. Mal počuť krik, ale všetko bolo až neprirodzene mĺkve. Sail sa pokúsil posadiť, čo znamenalo striasť zo seba kopu slamy, dolámané drevo a kopec triesok. To bude pekných pár modrín a škrabancov... Mal pravdu. Ľudia naokolo pobehovali v panike a on ich nepočul. Toto nie je dobré. Ani náhodou... Keď tu zrazu k nemu prenikol zvláštny zvuk. Vlastne by ani nebol zvláštny, keby to nebol jediný zvuk, ktorý Sail mohol počuť. Vystrašené mraučanie nie jedného, ale hneď niekoľkých mačiek... malých mačiek, ako hádal... Mačiatok? Sail sa obzrel smerom, odkiaľ mraučanie prichádzalo. Nič nevidel, ale to nič neznamenalo. Možno boli len za ďalšou kopou rozsypanej slamy. Najprv však bolo treba ošetriť zranené zápästie. Z brašne, o ktorú našťastie pri výbuchu neprišiel, vytiahol obväz a pustil sa do práce. Nebolo to jednoduché, ale s výsledkom bol nakoniec spokojný. Tak. Teraz mohol ísť pátrať po jačiacich mačiatkach. Odrazu sa spoza jednej budovy vyrojil celý zástup vrešitiacich malých šelmičiek. Sail neveriacky nadvyhol obočie. Aspoň už mal jasnejšiu predstavu o smere, kam sa pobrať. Došiel na roh budovy a naskytol sa mu pohľad na Liama a Erumaxe... |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro Nezdalo sa, že by z počtu mačiek ubúdalo alebo z ich agresivity. Človek by čakal, že ak niečo spadne na zem tak sa to opráši, ponadáva a pôjde ďalej ale nieeee, nie tieto mačky sa rozhodli rozkuchať všetko naokolo. On predsa nemohol za to, že im evolúcia neumožnila ostať na tej oblohe dlhšie. Rukou schmatol jednu mačku čo mu veselo hrýzla ucho a odsotil ju nabok. Skúsil rýchly pohľad nahor aby vlastne zistil odkiaľ prilietavajú. Najprv mu preblesklo hlavou, že niekto stojí na okraji budovy a proste ich po nich hádže ale nikto tam nebol. Nikto iný ako padajúce mačky. Po pár ďalších odhodených mačiek sa stočil na svoju spoločníčku a snažil sa na ňu dočiahnuť. „Tu nemôžeme ostať.“ Podarilo sa mu ju schmatnúť za rukáv a potiahnuť ju aby si získal jej pozornosť. Potom sa nemotorne postavil pričom sa ženy stále držal jednou rukou kým druhou zhadzoval tie malé chlpaté zdechliaky. Boli milé....prvých 100 ale potom ste už vážne na to neprihliadali a nebáli sa hrať hru „nakopni si vlastnú beštiu“. „Musíme ísť.“ Pomohol jej vstať a znova ju trochu potiahol smerom von z uličky. Každý krok ktorý urobil bol rýchlejší a kým sa dostal k rohu, bežal ako o život. Vletel na námestie a zanechával za sebou cestu z mačiek ktoré sa ho postupne púšťali. Všetko za doprovodu hlasného pišťania a rozhadzovania rukami. Liam bol predsa nejaký ten chlap. |
| |
| soukromá zpráva od Sail pro Sail spoza rohu pozoroval to prazvláštne divadlo, čo sa odohrávalo na námestí. Jedna vec bola, že kým sa ho to netýkalo, bolo to vcelku zábavné. No keď sa Liam pár krát dobre rozohnal a niekoľko mačiek preletlo popri Sailovi, akosi mu prestalo byť všetko jedno. Tej zábavy už bolo hádam aj dosť,pomyslel si a opatrne vyšiel na "zamačkavené" námestie, kde Liam pobehoval v kruhu a za sebou ťahal elfku, zjavne v domnení, že jej tým zachraňuje život. Sail mal nedobré tušenie, že by azda mal zasiahnuť. Keď sa tak zamyslel, čo mačky neznášajú? Samozrejme, vodu. Sústredil sa a privolal väčší búrkový mrak a dúfal, že taký menší prudší dážď tie potvory prinúti zutekať a nechať svoje obete napospas mokrému osudu. |
| |
| soukromá zpráva od Erumaxe pro Niekde v neznáme a od mačiek ďaleko Keď ju Liam schmatol, tak bola rada, že je už preč ale práve sa chystala tie cicinky rozprášiť do všetkých strán. Po cvhíľke ju pustil a on utekala za ním a nechala viesť od ciciniek preč. "TU SA MUSELA MÁGIA ZBLÁZNIŤ!" kričala Erumaxe na Liama ako vysvetlenie tohto nového meteorologického javu. A aby to nebolo všetko ocitli sa na námestí a jej sledovaný objekt bol preč, pričom Liam behal okolo a jačal ako vykastrovaný a ešte k tomu aj pomätený. A ona za ním, závan červeného šialenstva. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| WTF.. PSY?! Heldren zhlboka dýchal... resp. chcel. Ale nič v zlom, mať za sebou hŕbu psov, tak... to trošku vedelo pokaziť dýchanie zhlboka a jemný šprint. Niežeby Heldren niekedz dobrovoľne šprintoval... ale toto ho donútilo. O to viac, že miestami cítil horúci dych a vedel si predstaviť ostré zuby na svojom pozadí. Nie... nie... nie. ...stačilo, že ho uhryzol ten jeden pes. A čo je to?! Mraučanie? Ako.... niekto stratil chovnú stanicu alebo niečo také?! Alebo to možno bola tá bosorka Erumaxe... boh vie. Heldren sa rozbehol ešte rýchlejšie, keď stratil ďalší kúsok nohavíc - bude niekde musieť ukradnúť peniaze na nové - a zrazu sa psy rozbehli inam... Heldren nepozeral vpred, vrazil do nejakého človeka a zažmurkal. " Psy sú svine... oh... ahoj, Liam. " |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Všetci štyria vidíte chaos okolo, psy sa rozbehli za mačkami, a tie zmraučali a zutekali. teraz je to na Vás. |
| |
| soukromá zpráva od Element pro "Pomôcť."spýtala sa, "S čím by si chcel pomôcť. Ak to je ukradnúť niečo z tejto dediny, budem musieť odmietnuť." Sladko odvetila. Ale ten človek povedal, že hľadá odpovede... hm... zabavil ju. A možno, možno to má niečo s osudom tohto sveta. Ak áno... možno by mu Tares mohla pomôcť. Ak je teda toho hodný. Ak nie... tak sa aspoň zasmeje. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro „Pffffffff“ vylúdil zo svojich úst spolu s prívalom srsti miesto odpovede na pozdrav malého človiečika pri ňom. Očividne hrýzť mačky nazad v záchvate zúfalstva až taký dobrý nápad nebol. Chcel to skúsiť znova no ako otvoril ústa prevalil sa cez neho obrovský pes a skoro mu vyrazil dych. Všade samý hluk, mňaučanie, štekot, pišťanie (Liamove) a boh vie čo všetko. Liam sa už ani neobťažoval vstávať zo zeme, len tam tak rezignovane ležal prehnutý cez svoj veľký batoh a snažil sa nevnímať všetko to štípanie po tele. Samé kúsance a škrabance a stúpance a Liam ani nechcel vedieť čo všetko ešte. „No môže to byť ešte horšie?“ Spýtal sa vo chvíľke keď mních vedľa neho proste vyčaroval búrkový mrak a spustil na nich studenú sprchu ktorá jeho ranám nijako nepomáhala. Pokúsil sa taký rozvalený ako na tej zemi bol, otočiť smerom k mníchovi s pohľadom alá „To akože myslíš vážne?!“ No miesto toho sa však zmohol len na jediné. „...Klišé.“ |
| |
| soukromá zpráva od Erumaxe pro Erumaxe bežala a bežela a keď si uvedomila, že toho už bolo naozaj dosť a chcela zastaviť a odstreliť tie mačky niekam ozaj ďaleko preč, sa stalo pár vecí, ktoré zmenili jej pôvodné rozhodnutie. Ako tak bežala, prerazila sa o dve telá na zemi a pristála na jednom z nich. /Adraliam/ Keď si uvedomila, že je živá, zdravá, všetko ju bolí a je mierne dohryzená a dosť doškriabaná, zistila, že ošaháva niečije telo, ale jej telo to nebolo. Necítila ruku tam kde si myslela, že šmátra a takýto druh náradia ženy nemávajú. Hovorilo jej vlastné vedomie. To nikdy nesklamalo. Ani jej nevadilo, to na akom úde má ruku, a veľmi dlho rozmýšľala, či ju tam ešte nechá alebo ju stiahne, keďže tú vec už dlho, ale dlho nedržala. Potom si uvedomila, že si ohmatáva prsia. Ale veď ja držím niečo iné, pozrela na prsia a uvidela tam dve ruky, ktoré rozhodne neboli jej. Nadvihla sa a zistila, že sa ošahávala s Adraliamom. Keďže jej tak povediac zachránil krk, nechcela tento incident komentovať a ani rozmázavať, preto sa ho opýtala. "Už si skončil alebo pôjdeme niekam, kde budeme mať súkromie?" a veľavravne na neho mrkla. "Boha jeho a pršať začalo kedy?" opýtala sa znenazdajky, keď zistila, že je celá vlhká, teda mokrá. |
| |
| Dedina, doska v tvare pŕs Liam sa snažil žmúriť na vec čo sa mu roztekala po tele no vez dažďovú vodu to šlo ťažko. Tlak ktorý mu to robilo na tele (na celom ale aj na istých...konkrétnych...častiach...tela...). Zaprel ruky do veci nad ním aby si ju odtiahol od tela a mohol konečne poriadne zaostriť. „Eh?“ Povytiahol obočie na ženu nad ním...počkať...ženu? Pohľad mu spadol na ruky ktoré mal položené na jeho/jej hrudi... Musel skontrolovať tvár...ok bola to žena....minimálne na 60% Znova sa pozrel na ruky a mykol nezaujato plecom. „Videl som aj horšie.“ zamrmlal viac menej pre seba a až vtedy začal vnímať okrem dotykov aj zvuky. „Ah...“ osvietilo Liama a bez akejkoľvek opatrnosti prehodil ženu na bok na zem pri tom ako si sadol a zazrel na mnícha. „Ty vieš pršať? To ty si nechal pršať mačky?“ Lebo ak áno...mohol by nechať pršať ja neviem...pivo? |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Sileg pozdvihol oči k nebesiam - okamžite v nich mal vodu a tak musel párkrát zažmurkať. Potom sa mu podarilo dvakrát kýchnuť, a až potom mohol poriadne odpovedať. "Nie som žiaden prašivý zlodej," ohradil sa s miernym zamračením. Teda. Zlodej bol príležitostne, keď si to vyžadovalo jeho povolanie. Občas proste bolo treba potiahnuť nejaký ten strašne dôležitý zdrap pergamenu alebo tak. Ale že by Sileg potreboval vykrádať tých chudákov tam v dedine... to zas nie. "Mňa zaujíma dačo cennejšie ako nejaké staré sošky alebo vrece obilia. Počul som dačo o istých... veciach, ktoré môžu toho ovplyvniť dosť veľa," začal s pokrčením pliec, skúmajúc, či sa desivé decko chytí na túto tému. Ak o tom nič nevedelo, nemalo zmysel, aby Sileg prezrádzal viac, než bolo nutné. "A povedali mi, že tu nájdem vedmu, ktorá mi o tom niečo bude vedieť povedať." A ešte o jeho osude. Ale o tom nič vedieť nechcel. Pre istotu. |
| |
| soukromá zpráva od Sail pro Sail sa spokojne pozrel na svoj mrak, z ktorého sa valila voda, akoby chcela zaplaviť svet. Áno, bol na seba patrične hrdý. Dážď bol vždy fajn. Stačilo otvoriť fľašu, nechať ju len tak niekde postavenú a o zásoby vody sa už postarala očarovaná príroda. S úsmevom na tvári sa pozrel na Liama... a nadvihol obočie nad klbkom rúk a nôh. Pokiaľ Liamovi nenarástol náhradný kus z každej končatiny a ženská hlava, potom sa Sailovi asi podarilo stať sa nechceným svedkom veľmi intímnej chvíle. Akurát mal v pláne decentne sa otočiť a v tichosti sa vzdialiť, keď Liam, nie práve veľmi jemne, odstrčil svoju partnerku (Sail sa považoval za dobre vychovaného na to, aby spochybňoval niečí vkus) a vyslovil otázku. "No... mačky nie, na to nemám patričné vzdelanie... ale ten búrkový mrak... áno, to je moje dielo," povedal hrdo a opäť sa s láskou pozrel k oblohe. |
| |
| Zase roztiahnutá na zemi - uprostred ničoho A už zase na zemi pomyslela si Erumaxe. Len sa práve akotak spamätala z jedného pádu, musela vstávať zase. Ignorovala všetko vôkol seba a ukazovákom ďobla Liama doprostred hrudníka - "Nabudúce trošku jemnejšie, som predsa žena a nie hociakých mravov," - podotkla rozhorčne a trošku povýšeneckým tónom, ako mala častokrát vo zvyku keď moralizovala. "Nemusíš so mnou hadzáť ako s vrecom odpadkov," pokračovala ďalej a urputne všetkých okolo ignorovala. "A ty, majster dažďa," oslovila mnícha s veľkou dávkou sebazaprenia a ženského šarmu, "by si mi mohol pomôcť na nohy." |
| |
| soukromá zpráva od Element pro Mrak sa okamžite stratil sponad cudzincovej hlavy a Tares sa naň pozrela s novým záujom. O áno... ako si to mohla nevšimnúť. Ale zasa... na druhej strane, čakala niečo iné. A ak je toto jeden z možných záchrancov ľudstva (a ostatní su na tom podobne ako on), tak Tares by sa možno mala začať modliť ku všetkým bohom, ktoré ľudstvo kedy poznalo. ... na druhej strane, táto tragédia sa JEJ priamo netýkala. Jej život ohrozený nebol, tak sa na to mohla vykašľať. " Ak hľadáš drahokamy... tak jeden na to stačiť nebudeš." Poznamenala milo. "Každý drahokam je chránený. Či už prírodnými nástrahami, alebo čarami. Takisto je tam brána - ktorú hore neudrží jeden človek." A z dedinčanov mu sotva niekto pomôže. Tares si opäť muža premerala pomalým pohľadom, pred tým ako si vzdychla a zohla nadol. Nech jej nikto nikdy nepovie, že pre záchranu tohto sveta neurobila nič. Oči jej zažiarili a ona položila na zem vrecko, do ktorého vliezol tucet mravcov. Tares ho zavrela, dýchla naň a podala ho cudzincovi. "Ukážu ti cestu. (rip off fantagiro, OP), ale buď varovaný. Nik o nich nesmie vedieť, lebo zmiznú." Viac preň urobiť nemohla... a vlastne... " Viem, že nechceš vedieť o svojom osude. Ale viem, že nechceš umriet. Takže keď ho uvidíš, povedz mu nie." a s týmito slovami zaliezla do chatrče. |
| |
| Bohvie kde, ale PREČO?! Hel pozrel na oblohu... prečo? Prečo sa mu toto muselo stať? "Zabudol som aký je dážď úžasný." zavrčal. Nielen že ho teraz bolel rozkrok, ale ešte aj smrďel ako mokrý pes. Mačka. Pes... Mačka... TO JE JEDNO! Ako mokré zviera. A aj keĎ Hel prespal mnoho nôc von, vôbec by mu nevadilo, ak by mohol byť jeden deň čistý... ... ok, tak aspoň nesmrdel. Pozrel sa pred seba a skrivil sa mu nos. No... očividne nebol JEDINÝ, kto smrdel v tejto družine. Mali by si dať nejaké spoločné meno. Smrad na ulici by nás momentálne vystihoval. Alebo smrdím, smrdíš, smrdíme. Hel si pomyslel a VEĽMI opatrne vstal. Sprosté psy. On tú vec chcel niekedy v živote použíť! Ľudia sa dali tak krásne okradnúť, keď spali po namáhavej noci! A potom eflka hovorila, a dobre... Hel mal fakt zlú náladu. " No to neviem AKÝCH mravov, keďže jediné, čo ti vadilo je že si bola na zemi. Človek by si myslel, že si si stihla zvyknúť." |
| |
| soukromá zpráva od Sileg pro Sileg nadvihol obočie. Mravce. Malé dieťa s divným nadaním mu dalo ofúkané mravce. Ktoré mali byť čarovné. ...niežeby nevidel aj divnejšie veci... okej. Vrecko si opatrne pripol k opasku, aby mravce nejako nepripučil, keďže pochyboval, že ich kúzlo vydrží aj vtedy, ak budú z nich maličké placky s nožičkami. Vykročil na cestu, no ešte raz sa obzrel k chatrči. "Vďaka?" zamrmlal potichu: to zvláštne dievča ho asi počuť nebude, ale... ktovie, no. A radšej sa nezamýšľal nad tým, komu a na čo mal povedať "nie". Len z tých úvah mu behal mráz po chrbte. |
| |
| Kdesi pri bráne do dedinky Sileg si znovu kýchol a zamračil sa na odporne slnečnú oblohu. Potlačil strasenie a odhodlane vykročil smerom ku krčme. Podľa toho, čo sa dozvedel... možno by mal nájsť tú zúfalo domiešanú skupinku, ktorú stretol v krčme. Oh, a krčma. Krčma sa rovnala ponuke nápojov, a teplý čaj s rumom znel ako fantastický nápad, ktorý bolo treba uskutočniť ako prvý. Všetko ostatné, vrátane tých podivínov, mohlo chvíľu počkať. S ďalším kýchnutím Sileg konečne vkročil naspäť do pohostinstva, a s nádejou v hlave rátal, či z tých peňazí, ktoré krčmárka vzala tej čarodejnici, ostalo ešte dosť drobných, aby Sileg za svoj čaj nemusel platiť. |
| |
| V trápnej situácii Sail sa na elfku zdesene pozrel, potom vrhol pohľad na svoje šaty, síce mokré a možno zababrané od popola a sadzí po výbuchu, ale aspoň neboli zablatené (ak nerátal lem nohavíc). "Ale ja sa nechcem zablatiť!" vyhŕklo z neho skôr, než si uvedomil, čo hovorí, a vzápätí si za to patrične aj vynadal. Veď tým, čo sú v núdzi, treba pomáhať, krucinál. Ťažko si vzdychol a neochotne podal elfke ruku. "Aký malo význam si na tú zem líhať, keď nevieš vstať?" predsa len si neodpustil poznámku. Jeden by si myslel, že elfská rasa má v sebe viac elegancie. V skutočnosti sa od ľudí líšila len špicatými ušami a väčším citom pre mágiu... Mal by si to niekde zapísať A to hneď, ako mu vyschnú šaty. Hodil letmý pohľad na oblohu, z ktorej sa v momente prestal valiť dážď, mraky sa rozpŕchli ako vyplašené ovce a vyšlo slnko. To je lepšie, povedal si v duchu a spokojne a čakal, kým sa Erumaxe konečne postaví na vlastné nohy. |
| |
| Ponížená a na kolenách v dedine pánu bohu za chrbtom? Nikdy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! S údivom pozerala na toho mrzkého zlodeja a mnícha. Obidvaja sa k nej správali ako k nejakej handre. K nej! Chcelo sa jej zaplakať, ale nedopraje im toľko radosti. Tvár jej stvrdla horkosťou. Od zlodeja presne to očakávala, ale od tohto mnícha? To čo tam vychovávali za služobníkov božích? Pýtala sa samej seba. Podanej ruky sa ani nedotkla a postavila sa na nohy a očistila čo sa očistiť dala. "Zato blato si zodpovedný ty," povedala veľmi potichu a nahlas povedala. "Musíme nájsť vešticu. To je naša prvoradá úloha, keď už sme sa tu takto zišli spolu," riekla a poškrabala sa na tele. |
| |
| Proste niekde asi uprostred námestia ak niečo v takej diere je Liam len pretočil nad všetkými očami a usúdil, že na zemi dnes už strávil až priveľa času. Prehol sa dopredu, že sa postaví no telom mu prešla dosť nepríjemná bolesť. Škrabance ho štípali jak pras a ešte mu aj začínala byť zima z toho "majstrovského diela" toho....ako sa volal...no proste toho v pyžame. Pokus číslo dva o odlepenie zo zeme bol úspešnejší. Konečne stál na nohách a pohol sa natiahnuť. "AU" Zakňučal dnes už asi po stý krát keď zacítil bodavú bolesť na chrtbe z batoha. "Ešte aj vlastný batoh ma zrádza....po tom všetkom..." Zamrmlal pre seba a batohom si na chrbte pohodil. Zase sa mu v ňom priečili vidličky. Dnes je proste krásny. Znova prezrel skupinku v ktorej sa ocitol už ani nevedel ako...alebo prečo. "Vešticu?" pokrčil obočím Liam. "Je teraz naozaj dobrý nápad počúvať všetky tie kecio tom či sa vydáš?...Lebo keď hej tak ti rovno poviem, že...nie...a nemusíš mi ani platiť. Na to človek nemusí byť veštec. Hahaha" Zasmial sa ešte na koniec sám na sebe. Ale koniec koncov, prečo nie, aspoň sa niekam pohnú. Aj keď hýbanie ho teraz bolelo len na to pomyslel. Alebo ho len zase bolel jeho batoh ktorý mu sám od seba uštedril zase nejakú ostrú ranu z vnútra. Debilný príbor. |
| |
| Na námestí Najradšej by toho mamľasa buchla po hlave. "Som niekoľkonásobná vdova," odsekla na jeho keci o vydávaní a zase sa poškrabala. "Veštica nám môže dať ďalšie indície na našej ceste!" pripadala si ako v tmavom tuneli, ale svetlo vôbec nevidel. |
| |
| Stále na námestí Liam len mykol plecom, jeho to aj tak vlastne nijako nezaujímalo. "Neviem ako vy ale ja som celý polámaný, poškrabaný a ....mokrý" hodil pohľad niekde smerom kde stál mních. " Je mi zima a všetko ma bolí, kto mal čakať, že výprava na záchranu sveta bude taká ťažká? Keď som vzal túto...prácu....bolo mi povedané, že mám iba nájsť nejaký kameň a všetko bude ok. Potom prišlo to ich, že `nie tento kameň ty debil, ten mocný kameň vďaka ktorému žijeme` a teraz toto?" Aj Liam mal svoje hranice a naozaj bol unavený. "Teraz potrebujem teplo,sucho a pivo..." Len kde nájsť také miesto,jediné také bola len krčma v ktorej spil a okradol veľmi nebezpečne vyzerajú- "Takže smer krčma!" - ale no tak Liam choď do riti! Liam si narovnal batoh, zatiahol aj tak úplne premočenú kapucňu viac do tváre a vykročil za svetlom hostinca. |
| |
| Smerujúc za princom na bielom koni Pozorne počúvala jeho prupovídky a mierne nadvihla obočie. Keďzazrel na mnícha, tiež na neho nepekne pozrela a keď sa vydal do krčmy, tak dlho neváhala a išla s ním. "Teda neviem ako vy, ale ja idem s ním, pretože sa potrebujem osušiť," povedala ostatným dvom. "Počkaj na mňa, idem s tebou!," zakričala za ním a dobehla ho a pokračovala jeho smerom. |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro *knock knock* Do you wanna play a game? Come on lets go and play I never see you anymore Come out the facebook It's like you've gone away- We used to be best buddies And now we're not I wish you would tell me why!- Do you wanna play a game? It doesn't have to be a long post |
| |
| soukromá zpráva od Adraliam pro |
| |
 | Nový příspěvek v dobrodružství. Modrý. Kvůli dlouhodobé neaktivitě Vaše dobrodružství spadlo do škatulky "Už se dlouho nehrálo -> odpad" a přišel na Vás správce s koštětem. Dejte mi do dvou týdnů vědět (nejlépe přímo herním příspěvkem, pokud si nechcete spamovat v dobrodružství, můžete i poštou), jestli jste našli novou chuť k hraní nebo byste rádi vyměnili vypravěče. Pokud se mi neozvete, po skončení lhůty bude dobrodružství ukončeno! Drag Oncave PS: Pro mé kontaktování nepoužívejte herní poštu!Vzhledem k tomu, že se tohoto dobrodružství neúčastním, nedostanu se k ní. |
| |
| Tato hra ma pokracovat, len sme si dali mensiu pauzu prave kvoli tomu, ze mame cakat noveho clena. Trosku sme na to vsetko pozabudli neskor, lebo clen nam uz par mesiacov slubuje zivotopis, a kedze ju cast tejto skupiny chcela mat tak sme cakali. ocividne sme cakali prilis dlho. Pozistujem ako to je so zvyskom ludi, ale asi by sme si jaskynku este chceli nechat. :) |
| |
| Dobrodružství vytaženo z odpadu, hodně štěstí v obnovování příběhu! Pamatujte, prosím, že pokud uplyne od posledního herního příspěvku 6 měsíců, dobrodružství bude automaticky ukončeno. Drag Oncave |
| |
| Nový příspěvek v dobrodružství. Modrý. Kvůli dlouhodobé neaktivitě Vaše dobrodružství spadlo do škatulky "Už se dlouho nehrálo -> odpad" a přišel na Vás správce s koštětem. Dejte mi do dvou týdnů vědět (nejlépe přímo herním příspěvkem, pokud si nechcete spamovat v dobrodružství, můžete i poštou), jestli jste našli novou chuť k hraní nebo byste rádi vyměnili vypravěče. Pokud se mi neozvete, po skončení lhůty bude dobrodružství ukončeno! Drag Oncave PS: Pro mé kontaktování nepoužívejte herní poštu!Vzhledem k tomu, že se tohoto dobrodružství neúčastním, nedostanu se k ní. |
Created by Martin Ami Čechura © 2003 - 2004
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR