Soul Master - 31. března 2009 13:40
	Súkromné dobrodružstvo....

Soul Master - 31. března 2009 13:55

soukromá zpráva od Soul Master pro Nachádzaš sa v meste zvanom Ghalin. Bolo to malé mestečko severne od vašej dediny v ktorej si sa na narodil. Na sever od toho mesta boli už len Dračie hory a nad nimi Prázdne planiny severu. Ja juh boli Ohromné elfské lesy stredozeme. Pár dnic esty na východ bolo pobrežie. Ty si momentálne prišiel do mesta. Hľadajúc svojho brata. Už dlhšiu dobu ho hľadáš, dokonca takú dlhú, že si aj stratil jeho stopu. Spoliehal si sa len na to, že ho neitkobude poznať tu z domácich preto si sa často pýtal ľudí. Momentálne si stál uprostred hlavnej ulice mesta. Po tvojích bokoch boli rôzne domy , obchody a ubytovňe. Na tejto ulici boli dve krčmy, jeden kováč, obuvník, Alhymysta, Banka, Mäsiar, Južan s obilím a iným rírodným jednlom, Krajčír a Stajňa. Bolo akurát okolo obeda a tebe začalo v bruchu aj trochu škvŕkať. Hlad, ktorý ťa prepadol bol nepríjemný a ty si ho túžil čo najrýchlejšie zahnať.

Furious - 31. března 2009 16:43

soukromá zpráva od Furious pro Hmmm niečo by som si dal. pozerám si obchody a uvidím masiarstvo.Rozbehol som sa do obchodu s masom.Vchádzam so vnutra a pritom uvidim že mam rozviazanu topánku.Čupol som si a zaviazol som si topánku.Pokračujem v ceste.Prýdem k mesiarovy a povim mu že chcem zabalit meso.Zaplatim a odýdem preč.Uvidím krčmu.Pomaly ku krčme kračam.Vchadzam donutra a objednam si u krčmára húbovú polievku.Papam polievku a keď mám prázny tanier tak sa spitam krčmára. Nevideli ste náhodou takého vysokého muža v modrom plášti s bielimi vlasmi?

Soul Master - 31. března 2009 19:26

soukromá zpráva od Soul Master pro Vkráčal si do krčmy. Vyzerala obyčajne. Kamenná podlaha, drevené stoly a steny, po ktorých boli povešané rôzne lovecké trofeje. Vnútri okrem krčmára a teba bolo asi približne 7 ľudí. Krčmár ti doniesol jedlo a potom čo si sa najedol ho aj zobral a odniesol. Tvoja otázka ho trochu zaskočila no predsalen ti na ňu odpovedal. ,,Nie nevidel. NIkoho takého. Možno ak povieš meno ako sa volá ti budem vedieť poradiť...''

Furious - 01. dubna 2009 15:06

soukromá zpráva od Furious pro Pozriem sa na barmana a odpoviem na jeho otázku vola sa Dragon mage.Rozhliadnem sa na jedného so siedmych a poviem to sú tu poriadne ožratí ľudia. Otočím sa k barmanovi a objednám si pivo s šumienkou. Napil som sa a potreboval som isť na záchod tak SOM RYCHLO ISIEL ALE PO CESTE SOM SI PRDOL A JA SOM povedal falošné varovanie a prišiel som zas k krčmárovi. Keď som vypil pivo poškriabal som sa po hlave a kúpim si tičinku.Ziem ju a postavím sa

Soul Master - 01. dubna 2009 16:29

soukromá zpráva od Soul Master pro V krčme ,,Dragon_Mage? Čo preoha chceš od Dragona? Toho poznajú skoro všetci, no nevidel som ho tu ešte... Si buď moc odvážny alebo moc hlúpy ak ho chceš nájsť. Potom čo urobil v lesoch...'' Prenesie prekvapene krčmár, no počas jeho slov tón jeho hlasu zvážnie. Načapuje ti jedno pivo a položí ho pred teba. Ďalej ti toho moc nehovorí, zrazu keď odbehneš na záchod a vrátiš sa s tými slovami sa na teba pozrie ako keby si bol jebnutý. Takým podivným pohľadom. Potom len potichu zatočí hlavou a hovorí. ,,Môžem ti poradiť, tu v meste je jeden muž. Volá sa Benkar. On sa s Dragonom stretol alebo by aspoň mal vedieť kde je. Choď za ním on ti bude vedieť pomôcť'' Potom čo prenesie tieto slová vezme ďalšie piváa zanesie ich ľudom v hostinci. Začne sa venovať svojej klasickej práci krčmára.

Furious - 02. dubna 2009 13:59

soukromá zpráva od Furious pro Je to moj brat a chcem ho zabit pretože ukradol našej rodine magicky meč rodiny .Postavim sa zmurknem kychnem prdnem vysmrkam sa a pomali kracam ku dveram.Ako idem k dverám poškrabem sa po hlave a pokracujem v ceste pridem ku dveram a mam nasmerovane k banke ku bankarovi a spitat sa ho ci nevidel dragon mage a aku katastrofu urobilv lese ked mi to hovoril v krčme a preco ho vsetci poznaju.A videm s krcmi

Soul Master - 02. dubna 2009 17:22

soukromá zpráva od Soul Master pro V krčme Keď začul tvoje slová krčmár zatváril sa akoby videl ducha. Skoro mu vypadol pohár z rúk . Spadla mu sánka no hneď sa prebral a odpvedal ti. ,,Ty si blázon? Radšej sa pober preč tam odkiaľ si prišiel. TY si nepočul čo za ďalšie zločiny spravil?'' Vyhŕkne na teba akoby sa vážne o teba začal obávať. Jeho rpekvapený hlas stíchol a on sa k tebe trochu nahol a začal špeotať tak aby si jeho slová počul len ty. ,,Strážcovia pekla, Cech najväčších vrahov v šírom kraji zvaný Bounty hunters padli rukami psychopatov z púšte. Medzi ktorými bol aj ten tvoj Brat Dragon_Mage. Oni dokonca spravili z vlkodlakov chránené zvieratá. Pričom z toho drtivú väčšinu z BH zabil práve Dragon, aj keď prí predtým on sám sol v ich radoch.... '' Potom čo ti to povedal ťa len potichu sledoval ako odchádzaš preč. Tesne pred tým ako si vyšiel z krčmy po tebe krčmár zakryčal. ,,Zastav sa za Benkarom! Nájdeš ho vzadu v obuvníctve...možno ti pomôže..'' Potom si vykráčal z krčmy rovno na ulicu. Nebola teraz tak prázdna ako predtým keď si vchádzal do mesta. Akoby všetci vyliezli poobede von a ďalej do svojej práce.

Furious - 03. dubna 2009 13:59

soukromá zpráva od Furious pro Porozhliadnem sa a usudim že je tu nejako vela ludi.Od krčmi som išiel o tri budovi delej a uvidim alchimestu.Pridem k nemu a spytam saneviete kde najdem obuvnictvo a kolko stoji napoj zdravia a mani ?Poškriabem sa po vajiciach a Zavižem si topanku a vitiahnem katanu zahasim ju a zacnem si ju lestit.Počas leštenia som uvidel sýkorku v drapach orla zasmejem sa a poviemTak dopadne dragon mage ako ta sýkorka.Kycnem vysmrkam sa poškriabem sa za hlavu a za uchom a cakam čo mi odpovie alchimesta

Soul Master - 03. dubna 2009 16:44
	soukromá zpráva od Soul Master pro KURVA ... jakub.. pocuvaj ma.. pis normalne zabudal podciarkovat a pisat miesto kde si dopc! tiez zabudas davat tucne na slova ktore hovoris a pis setko do wordu aby si si videl kde mas chyby ... JASNE!? pocuj ja ti odpisem az neskorej bo idem von a nechce sa mi teraz vobec XD...

Soul Master - 05. dubna 2009 13:03

soukromá zpráva od Soul Master pro Ulica Keď prídeš k alhymistovi ten sa na teba z okna vykúkne a odpovie ti na tvoju otázku temer ihneď. ,,Samozrejme , že máme. Lektvar na zdravie je za 50 strieborných a na manu za 30.'' Potom na chvíľu stíchne a keď sa spýtaš ohľadom obuvníctva začne sa obzerať okolo. Vykúkne sa z okna a kývne hlavou smerom do prava. ,,Tamto tá budova s tou topánkou nad dverami. Je asi o dve chajdy vedľa. To je obuvníctvo.'' Potom sa znovu trochu viac schová do okna. ,,Koľko teda chcete tých lektvarov?''

Furious - 06. dubna 2009 12:52
	soukromá zpráva od Furious pro Odpoviem alchimestovi na otazku Jeden napoj zdravia a jeden napoj many...a dik za to že si mi povedal kde je obuvnictvoAko si zoberem napoje many a zdravia prachadzam cez dav ludi vaš k obuvnictvuOtvoram dvere a v tom si vsimnem že vidim kroki dragona. Vytiahnem katanu chvilu počkam kim si ju nažeravim a vstupim do vnutka.

Soul Master - 07. dubna 2009 20:01

soukromá zpráva od Soul Master pro Ulica ,,Nie je zač.'' Odpovie Alchimista a schová sa v okne. Počuješ chvíľu podivné zvuky prehrabovania a kotúľanie kadejakých harabúrd a o nedlhú chvíľu sa znovu objavil v oknte tentokrát s dvoma lektvarmi v rukách. Najprv si zobral peniaze potom ti ich podal. ,,Nechs a ti páči.. a nepi tie dva hneď po sebe...Bolo by ti z toho zle...'' Varuje ťa. To sú posledné slová Achimistu ktoré pčuješ. Potom už len kráčas k obuvníctvu.

Soul Master - 07. dubna 2009 20:02
	soukromá zpráva od Soul Master pro kurva drat jakub ty kokot.. nevymyšlaj si kokotiny ktore sa netykaju teba.. začul som ktoky dragona... to určujem ja PJ.. co si zacul a co nie omg... XD... ty pises len to co hovoris co robis a co si myslis.. nie to co sa okolo teba deje to pisem ja!

Furious - 10. dubna 2009 12:57
	soukromá zpráva od Furious pro Odidem od alchymestu a idem do obuvara vojdem dnu apridem k pokladny.Userem si scelej sili pozkrabem sa po vajiciach a spitam sa poznas dragona.Kym odpovie kychnem vismrkam sa a zacnem sa sparat v nose

Soul Master - 10. dubna 2009 15:11

soukromá zpráva od Soul Master pro Kráčala si jednou menšou uličkou mesta Galin. Toto mestečko ti bolo cudzia, utiekla si sem. No už si tu strávila nejaký ten deň. Vieš že tržisko je cez deň plné a že sa tam dbre vreckárči. Uličky tohto mesta si síce ešte len spoznávala no akú takú víziu o nich si už mala. Momentálne si kráčala jednou temer prázdnou malou uličkou medzi domami. V celej ulici bolo ticho, počula si len šumot rieky, ktorá tiekla za budovou po tvojej ľavici. Išta si skrze ňu stále rovno, obzerala si domy, okná dvere. No zrazu ti v tejto uličke padlo niečo do oka. Bol to list, bol na zemi, ležal tam len tak. Prišla si k nemu bližšie a chytila ho do rúk. Nebol vôbec špinavý a bol ešte stále zatvorený v obálke. Adresáta nemal, no na svojej voskovej pečati niesol znak snehovej vločky. Vďaka zvedavoti si list hneď otvorila a rpečítala si si jeho riadky. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy.

Soul Master - 10. dubna 2009 15:26

soukromá zpráva od Soul Master pro Nachádzal si sa práve v jednej dedinke zvanej Kalmir. Práve si sedel v hostinci a popíjal pivo. Odvážil si sa sem len preto, že ti hostinský dal prácu žoldáka za ktorú ťa a odmenil. Vonku bolo síce doobedie , no mraky zatiahli slnko a tu v hostinci bola vcelku tma. Ty si sedel v hostinci j jednom tmavšom rohu z ktorého ťa temer nikto nevidel. Len hostinský vedel o tom, že si tam. Mal si pri sebe svoje vybavenie a zbrane, k tomu vak v ktorom si mohol nájsť tvoj mešec s peniazmi, mech s vodou a jedlo, ktoré ti ale vydrží asi tak na 4 dni. ODpil si si znovu z krígľa piva a ruky si potom spustil na lavicu kde si sedel. Tvoja dlaň sa dotkla pevného hladkého dubového dreva z ktorého bola lavica zhotovená. No zrazu si zacítil pri svojej pravej dlani niečo podivné. Akoby sa ťa niekto dotkol. Najprv si trochu mykol rukou aby si sa pozrel čo to bolo. Obzrel si sa no nič si nevidel, začal si rpeto dlaňou hmatať po tej záhadnej veci. Zrazu tvoja dlaň padla na niečo, čo jej bolo po dotyku trochu známe, išlo o papier. Dvihol si ho pred seba a ako sa ukázal trochu v menšom svetle hostinca si zbadal čo presne držíš v ruke. Bol to pergamen v modrej stuhe, ktorá bola zapečatená voskom. Na vosku vyritý znak snežnej vločky. Rozlomil si pečať a otvoril pergamen, netočil ho trochu nabok aby si videl na jeho riadky. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy.

Nairen - 10. dubna 2009 15:59

soukromá zpráva od Nairen pro Popíjím pivo a pozoruji okolní lidi sedí pohodlně u stolů a bavící se mezi sebou. Vypadají štastně. Škoda že nemohu bít jako oni. Já sem jen ten, kterého každý odsuzuje. Bavím se jen s těma, se kterýma musím. Kontakt nevyhledávám avšak, není to má chyba že mě lidé jako tito odsuzují pro to co jsem... pomyslím si a natáhnu ruku pro další lok chlazeného piva, které předemnou pění na stole. Jen tak dál přemíšlím o tom co dál dělat. Ten žold od hostinského mě nevydrží na vždy. Je tu sice hezky, ale pomalu bych se měl zase přemístit a nechat se někde naverbovat. Zase bojovat. Je to opravtu to jediné co umim? Možná že ne, možná to je tím že mě to baví. Znovu se napiju piva a jen tak očkem mrknu po svém majetku, který je kousek odemne u zdi. Meče jsou tam dke mají být tak zustávám klidným. Po dopití položím skoro prázdné pivo na stůl a popotáhnu si rukavici na pravé ruce tak aby nikdo nevyděl co je pod ní. Poté položím ruku vedle sebe na lavici. Co to bylo? Něco tam je.... pomyslím si když ucítím dotyk na své ruce. Podívám se a spatřím pergamen s pečetí. Vezmu ho do ruky a tázavě se rozhlédnu po hospůdce. Nikdo si ničeho nevšíma a tak ho zvědavě rozdělám a se zájmem čtu. Co to má znamenat? Je to nějáké znamení? Nebo jen nějáká léčka zlodějů? Že by to bylo směřováno přímo mně? Nechápavě si přečtu dopis ještě jednou a poté zvednu oči od dopisu. Rozhlédnu se znovu po hospodě. No za skoušku nic nedám. Stejnak nyní nemam co dělat. A nějaký obnos peněz by se hodil. Dopiji pivo a kývnu na hostinského, jako že platím. Když přijde, dám mu obnos peněz který sem dlužen a podívám se na něj. Děkuji za pohoštění. Pane hostinský, nevíte kde bych našel město Ghalin? zeptám se s lehkým usměvem na mé kostnaté tváři, která je však schovaná pod kápí....

Soul Master - 10. dubna 2009 18:38

soukromá zpráva od Soul Master pro Bol si práve v jednej dedinke menom Salman. Išlo o obyčajnú dedinu, nie moc veľkú. Tvoj jediný dôvod prečo si ostal práve v tejto dedine bol ten, že sa na hlavnej ulici tejto dediny konal jarmok. Ten tu prilákal okrem teba mnoho ľudí a to nielen obchodníkov z ďalekých krajín ale hlavne remeselníkov zo severu, ktorým teraz začínalo pútnické obdobie po zlatej ceste na juh a späť. Dedinka bola síce malá no okolo seba mala dosť ihličnatých lesov, ktoré neboli od nej ďaleko. Mal si sa preto aj kde ukryť príadne prepadávať osamelých cestujúcich. Momentálne si sa nachádzal v ľudskom dave na jarmoku. Ulica vyzerala ako jedno veľké tržisko. Ponúkali sa tu šaty, jedlo, amulety, zbrane, proste všeličo možné, čo potulný obchodníci a severania boli schopný so sebou odviesť. Bolo doobedie a ty si bol tak trochu aj hladný. Peňazí si so sebou moc nemal, vytačilo by ti z nich málo a preto si sa pokúsil tak trocha povreckárčiť. Načahoval si nenápadne ruky a sem tam si ulovil niekomu z vrecka alebo z opasku nejakú tu mincu, no bolo to dosť biedne. Ľudia akoby mali svoje peniaze minuté už skôr než vkráčajú na jarmok. Išiel si okolo stánkov s oblečením, boli to obyčajné narýchlo uložené stoly s drevenou konštrukciou, ktoré boli pozakrývané plachtami proti príležitostnému dažďu. Práve jeden z týchto stánkov ti padol do oka. Obchodník ktorý v ňom predával mal položený vak pri svojich nohách, z boku ho bolo dobre vidno. Bol schovaný za plachtou pod stolom, no plachta bola len spredu, ty si vak videl z boku. Viac ti ale okom prešlo ucho toho vaku, To totiž vytŕčalo trochu na cestičku pred stánkom. Nedalo ti to a prikráčal si k stánku. Dal si sa s obchodníkom do reči a javil si ako taký záujem o jeho oblečenia, ktoré ponúkal. Pritom si nenápadne podvihol nohu a prevliekol ju cez ucho, ktoré trčalo spod stánku. Rozprával si s ním a zabával ho, pritom si pomaly ale isto vak priťahoval k sebe a ten popod plachtu sa k tebe blížil. Nakoniec keď sa ti podarilo ho vytiahnuť spod stánku si sa obchodníkovi poďakoval za jeho ponuku a že sa u neho ešte zastavíš. Urobil si nenápadný krok dozadu a schoval sa za nejakého človeka, ktorý stál pred tebou. Potom si si jeho vak už len prisunul k sebe a odniesol so sebou preč z tržiska. Bol to bravúrny úlovok a v duchu si sa už tešil na to všetko čo tam nájdeš. Odbehol si teda do blízkeho lesíka, kde si sa schoval v húšti. Tam si otvoril vak a začal skúmať jeho obsah. Našiel si tam pánsku tuniku, nohavice, nejaký ten mešec s 10timi zlatými, mech s vodou a jedlo približne tak na 5 dní. To čo ťa ale zaujalo bol jeden podivný pergamen ktorý si vyhrabal z vaku spomedzi tých vecí. Rozvinul si ho a začal čítať jeho riadky. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy.

Soul Master - 10. dubna 2009 18:45

soukromá zpráva od Soul Master pro Kráčal si jednou menšou uličkou mesta Galin. Toto mestečko ti bolo cudzie. No už si tu strávil nejaký ten deň. Vieš že tržisko je cez deň plné a že sa tam dobre vreckárčiť. Uličky tohto mesta si síce ešte len spoznával no akú takú víziu o nich si už mal. Momentálne si kráčal jednou temer prázdnou malou uličkou medzi domami. V celej ulici bolo ticho, počul si len šumot rieky, ktorá tiekla za budovou po tvojej pravici. Išiel si skrze ňu stále rovno, obzeral si domy, okná dvere ľudí. Sedel v nej pri stene jeden bezdomovec. Dvaja ľudia tak ako ty prechádzali ulicou. Ukvapilo ťa ale jedno dievča, ktoré kráčalo oproti tebe. Tá sa totiž zastala a dvihla zo zeme spred ňej bielu obálku. Pozerala sa na ňu prekvapene zvedavo. Chvíľu si ju sledoval no potom si kráčal ďalej. Tvoj pohľad brázdil kade tade no zrazu si aj ty pred sebou niečo zbadal. Bol to list, bol na zemi, ležal tam len tak. Prišiel si k nemu bližšie a chytil ho do rúk. Nebol vôbec špinavý a bol ešte stále zatvorený v obálke. Adresáta nemal, no na svojej voskovej pečati niesol znak snehovej vločky. Vďaka zvedavoti si list hneď otvoril a prečítal si si jeho riadky. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy.

Soul Master - 10. dubna 2009 18:58

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinec Hostinský sa usmeje a vezme od teba prázdny krígeľ. Trochu ťa to prekvapilo. Moc často sa nestáva, že sa ľudia na teba usmejú. ,,Nemáš za čo.. stále som ti zaviazaný za to čo si pre mňa urobil..'' Hostinský sa najprv otočil a odniesol krígeľ o pár krokov dozadu, aby ho mohol trochu opláchnuť vodov. Vtedy si si tak trochu mohol všimnúť pohľady ostatných ľudí. Niektorý len pili pivo, hrali karty a bavili sa, nevšímali si okolie, no väčšina z nich, hlavne ľudia ktorý sedeli sami , ťa sledovali. Ich pohľad na tebe skončil ako ruka malého dieťaťa na koláči. Niektorý zízalo prekvapene, iný zas vražedne, no na to si bol zvyknutý. Potom čo sa vrátil hostinský si sa znovu venoval len jedmu, očividne nezačul tvoju otázku tak si ju musel znovu zopakovať. Až potom sa na chvíľu zamyslel a odpovedal ti. Ghalin? Ty si zrejme neprišiel zo severu čo? To je jedno. Asi pol dňa cesty na sever je mesto Ghalin. Je to posledná zastávka pred dračími horami. Tie sú pusté a nad nimi nájdeš užlen ešte pustejšie pláne severu. Ak víjdeš odtiaľto a vydáš sa ulicou na sever uvidíš aj smerovku na cestu do toho mesta. Odpovie ti s vážnou tvárou pričom v jeho rukách končí handra s ktorou reflexívne utiera pult.

Nairen - 10. dubna 2009 19:12

soukromá zpráva od Nairen pro "Už zase, zase ty pohledy. Zase na mě lidé koukají jako na nějakýho netvora, škůdce, který se musí zničit. A přitom sem stejně tak lidská bytost jako oni..... nebo ne? No to je jedno sem takový jaký sem a ten komu se to nelíbý tak ať si mě nevšínmá." pomyslím si při pohledu na ty lidí zírající na mne. Když se na mě hostinský usměje celkem mě to překvapí. Slušně poděkuji za radu a začnu na sebe házet svoje věci. Za záda si zasunu meče a přes rameno so přehodím vak. Poté přejdu za hostinským a podám mu ruku... "Jsem rád že jsem pro vás mohl pracovat a ještě jednou děkuji za radu. Sbohem a ať se vám daří." otočím se a du směrem ke dveřím. Ještě jednou zrakem přejedu svíma červeno-stříbrnýma očima po place a změřím si obyvatele pohledem. Poté si jen urovnám kápi a vycházím ze dveří. Když vejdu na vzduch zastavím se a zhluboka se nadechnu a vydechnu. Poté se vydám směrem kterým mě navedl hostinský. Cestu si užívám, nikam nespěchám. Pozoruji okolí, sem tam se zastavím a relaxuji. Du stále dál a přemýšlim o tom dopise. "Co to asi má znamenat? Není to přece jenom nějaká past? No uvydíme za skoušku nic nedám."

Soul Master - 10. dubna 2009 19:20

soukromá zpráva od Soul Master pro Obuvníctvo Hneď ako si vošiel do obuvníctva už bol pri tebe jeden mladík. Očividne to bol asi obuvnícky učeň. Ani ti nedal možnosť aby si niečo povedal a už sa ťa hneď pýtal: ,,Želáte si? Máme nový tovar, kopu nových topánok,, môžme vam aj hneď ušiť, z krokodílej alebo kokotej kože!'' Hovorí na teba až dovtedy čo nevyslovíš meno Dragon. Mladík sa len podivne zamračí a otočí sa smerom k majstrovi obuvníkovi. ,,Majstrééé... Ten cudzinec sa ma pýta či nepoznám nejakého Dragponá...'' Zakričí, no obuvník mu neodpovedá. Ten sa pozrie podivným pohľadom na vás oboch a mávne rukou smerom k tebe. ,,POď sem!'' Povie ti obuvník. Mladík vtedy ustúpi a začne sa venovať inému zákazníkovi. Ty prídeš k obuvníkovi a ten na teba hovorí. Benkar je vzadu, ak hľadáš toho, on ti poradí, chodba za mnou druhé dvere vpravo Povie ti obuvník. a ukážesmerom na chodbu za ním. Kráčaš po nej a hneď akos a len dotkneš kľučky začuješ mužský hlas ČO tu chceš!?

Soul Master - 10. dubna 2009 19:29

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinský ti potrasie rukou a potom čo sa otočíš sa začne znovu venovať svojej práci. Tvoj pohľad sleduje ľudí, ktorý na teba zízajú. pritom ako sa niektoré pohľady teba a ich stretnú tak prvý sú oni čo uhnú tým svojím neveriacim pohľadom. Ich predtuchy o sebe si mohol cítiť, priam si ich vedel, no nebránilo ti to nijako výsť z hostinca. Potom si kráčal po ulici smerom na sever. Vonkajšie počasie bolo príjemné, nebola žiadna zima bolo tak akurát. Slnko nesvietilo, bolo schované za mrakmy, ktoré sa husto tiahli po východe, juhu a i priamo nad mestom. Sever a západ bol temer bez obláčika. Tu v dedine pofukoval jemný vánok, ktorý ťa sem tam pohladil pod kapucňou. Po chvíli si sa dostal von z dediny a kráčal si smerom na sever. Oproti tebe si zbadal mnohých ľudí, ktorý isšli do dediny, zväčša išlo o karavany a obchodníkov. V t=uto ročnú dobu sa tadiaľto premávalo veľa cudzincov za účelom privirobenia. Hlavne obchodníci, ktorý tu robili jarmoky. Tí ťa ale už nesledovali tak ako ľudia v hostinci. popravde si ťa ani nevšímali. Onedlho si cestou prešiel do lesa a pokračoval si chvíľu lesnou cestou. Les bol hustý, sem tam si zbadal nejakú tú zver, no pokračoval si ďalej. ASi po dvoch hodinách cesty si vyšiel z lesa. Pred tebou sa rozliehala obrovská lúka, na ktorej pracovali farmári. Na nej sem tam nejaký domček poľnohospodárov, ktorý bývali priamo pri svojom poli. Vďialke sa pred tebou tiahla za poľom dláždená cesta, ktorá viedla do mesta. Za ňou si videl len časť doliny v ktorej bolo mesto, boli to strechy budov mesta, ktoré bolo vidieť už z takej diaľky.

Sarazin Kyjovský - 10. dubna 2009 19:36

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Pergamen ma zaujal natoľko, že zvyšku vaku vôbec nevenujem pozornosť. Poprevracam ho v rukách, pozorne si ho perzriem a znova, aby mi niečo neuniklo, ho preletím pohľadom. Zaujala ma predovšetkým zmienka o "sláve a bohatstve", ale nad tou časťou o akýchsi dračích horách a pánovi prekliatych sa zamračím. Takže magický pergamen, nevšedná vecička... hm... Sláva a bohatsvo znejú dobre, ale viem, že niekde bude poriadne ostrý háčik. Ale kde? Prezerám si list, nič podozrivé či nebezpečné na ňom nevidím a nevidím ani spôsob, ako pergamenu dpovedať. Zaujímalo by ma, ako dať pergamenu znamenie, že súhlasím....

Nairen - 10. dubna 2009 19:42

Koravan projíždějících kolem mě si nevšímám stejně tak jako oni mě, za což jsem byl rád. Počasí bylo příjemné, slunce nesvítilo do očí, což nesnáším. Vánek byl příjemný. Když jsem procházel lesem, byl jse ostražitý, nikdy nevíte co na vás za stromem může vyskočit. Zvlášť v této roční době kdy tu projíždí karavany s obchodníky. Bandyté jsou tu neustále. Když jsem vyšel z lesa byl jsem rád. Sledoval jsem pracující rolníky. Poté se však předemnou otevřel výhled na město. "Takových lidí, to nevypadá dobře. Nebudu se moct moc ukazovat. Bůh ví jak by na mne reagovali. Nemuselo by to dopadnout dobře." pomyslím si a vyrážím směrem k městu. Procházím ulicemi a hledám nějakou hospůdku. Tam se dá sehnat hodně informací. Když du kolem lidí, jen zklopím hlavu aby nevyděli mou tvář. Chodím po městě dokud nenajdu nějakou hospůdku. "Zeptám se tam jestli náhodou neznají toho..... jak to jen bylo....." vytáhnu dopis a přečtu si ho abych zjistil jméno toho chlápka co ho mám najít. "Holimir, to je ono. Holimir....." Poté když chvilku žádnou hospůdku nemohu najít, zeptám se kolemjdoucích na nějakou. Když mě navedou du směrem kterým mě ukázali. Vejdu do hospůdky a du rovnou k hostinskému. "Dobrý den. Mohl bych se vás jen zeptat, neznáte tu nějákého Holimira?" řeknu s vřelím usměvem, a doufám že my pomůže...

Soul Master - 11. dubna 2009 09:38

soukromá zpráva od Soul Master pro Pergamen na prvý pohľad nebol ničím zaujímavý. Tak isto ani na ten druhý pohľad, keď si si ho pozrel bližššie. Slová na ňom boli písané normálnym písmom, nie žiadnym okrasným. Na pármiestach bol síce trochu pokrčený, no nie moc, zrejme išlo len o pár prelomení, prípadne ohybov, ktoré zažil počas svojej cesty vo vaku. Okraje mal temer dokonale zarovnané a na žiadnom mieste nebol pretrhnutý. Temer žiaril novotou. Jeho obsah si prebehol očami ešte raz, padla ti do hlavy otázka, ako mu odpovedať, no potom si sa zamyslel aj nad tým či náhodou nejde o hádanku v texte. Cez mesto Ghalin si už raz prechádzal. Vedel si, ženieje ďaleko, stačí ísť len asi tak dve hodiny na východ. Za posledným slovom bodka ktorá bola zrejme neurčovala koniec vety. Nebola totiž priamo za posledným písmenom ale trochu ďalej, akoby autorovi odkvaplo trochu atramentu z pera. List si si otáčal do všetkých možnách strán, no nevidel si na ňom žiadne iné nezvičajnosti. Pod textom mal síce prázdnu časť, no v nej nebolo nič, ani pretlačené písmo, proste nič.

Soul Master - 11. dubna 2009 09:49

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinec Vkráčal sihneď do prvého hostinca na hlavnej ulici. Okrem neho si na nej pred tým mohol zbadať ďalších pár podnikov. Na tejto ulici boli dve krčmy, jeden kováč, obuvník, Alhymysta, Banka, Mäsiar, Južan s obilím a iným rírodným jednlom, Krajčír a Stajňa. Vošiel si teda do jednej z nich. Bolo asi tak dve hodiny po obede. Ty z dlhšej cesty si vďaka tomu pocítil aj trochu hlad, no nie moc veľký, kedže pre teba nebola cesta vyčerpávajúca mohol si ho kľudne odignorovať. V hostinci sedeli tak traja ľudia, hneď na prvý pohľad si videl, že to sú opilci. Nemali čas ťa sledovať, buď boli zalomení o stôl alebo prázdnym pohľadom hľadeli do svojho krígľa. Keď si prišiel ku hostinskému a spýtal si sa tu otázku temer hneď ti odpovedal. Akoby ignoroval tvoj výzor a nezaujímalo ho to čo si. očividne podľa toho usudzuješ že mu sem chodia fakt rôzne tvory, keď pohľad na teba ho nijako nevyvedie zmiery. Asi je teda zvyknutý na rôzne tváre a pohľady. ,,Kohože to hľadáš? Holimira? Áno viem kde je, je to cudzinec. Prišiel sem pred dvoma dňami. Pekelná náhoda. Je ubytovaný práve tu, myslím že by teraz mal byť na izbe.'' Po tejto odpovedi vezme do rúk handru a začína utierať pult baru. presne tak isto ako ten hostinský v dedine na juhu. Asi je to v týchto krajoch u hostinských menšia úchylka, Nevedno. ,,Spomínal, že ho sem má niekto navštíviť, inak by som ti toto všetko nepovedal. To čo máte v pláne je vaša vec , nezaťahuj ma do toho ak nemusíš.... je na druhom poschodí hneď v najbližsích dverách pri schodoch.'' Pri poslednej vete mykol hlavou do pravej strany, zabrázdil si tam pohľadom a ten uzrel v pravom rohu hostinca schody vedúce dohora. V hlase hostinského si mohol ale vyčítať že z jeho kľudného túnu hlasu rpešiel na mierne nervózny tón.

Sarazin Kyjovský - 11. dubna 2009 09:52

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Ghalin, Ghali, Ghalin... možno by som tam skutočne mohol zaskočiť. Nie je to ďaleko... Pergamen zrolujem a vložím do ukradnutého vaku, k zvyšnému úlovku. Prehodím si ho cez plece a nemrhajúc časom vydám sa ku krížnym cestám. Počasie je pekné, boh šťastia mi praje a tak som si ešte rezko zahvízdal do kroku. K rozcestiu to nie je ďaleko, len chvíľku cesty cez svetlý berový hájik. Dnes je naozaj pekný deň.

Soul Master - 11. dubna 2009 11:19

soukromá zpráva od Soul Master pro Vybral si sa teda s vakom a všetkými tvojími vecami do mesta Ghalin. Jarmok už rpe teba moc veľký význam nemal, našiel si vcelku dosť peňazí a aj jedla. Vyšiel si teda z dediny a popri rieke Lorn si smeroval do mesta Ghalin. O nejaké tie dve hodinky cesty krokom sa pred tebo začalo črtať mesto Ghalin. Trochu si ho už poznal, prechádzal si totiž cezeň. Strechy jeho domčekov sa vinímali do diaľky a okolité polia, na ktorých sa pracovalo dosvedčovali tomu, že ideš správne. Slnko sa začalo síce zaťahovať za oblaky a prestávalo byť tak jasno, ale stále bolo príjemne teplo. Do toho povukoval jemný vánok, ktorý ťa sem tam pohladil po tvári. Od tejto chvíle ti netrvalo dlho k tomu abysi sa dostal na hlavnú ulicu tohto mesta. Na nej sa vinímali niektoré mestské podniky a obchodíky ako napríklad alchymista, mäsiar, obuvník, kováč a stajňa. Okrem nich tu boli aj dva hostince, jeden z týchto hostincov si dobre poznal, dva dni pred tým si v ňom spal. Druhý hostinec bol pre teba neznámy, doneho si ešte ani raz nevkročil.

Soul Master - 11. dubna 2009 11:32

soukromá zpráva od Soul Master pro Ležalsi práve v posteli. Bolo ráno. Cez okno izby v ktorej ležíš už začali presvitať prvé lúče, ktoré ťa zobudili. Nacchádzal si sa v malej miestnosti miestneho hostinca. Miestnosť bola malá, boli v nej dve postele a jeden stolík. V tej druhej posteli nikto nespal, bol si tu sám. Táto dedinka v ktorej si sa nachádzal niesla meno Kalmir. Bola to menšia dedinka, ktorá bola hneď prvá za elfskými lesmi na juhu z ktorých si ty vyšiel. Deň pred tým si sa tu ubitoval aby si prečkal noc niekde, kde je to trochu útulnejšie než v lese. Sos ebou si mal niekoľko peňazí, no nebolo ich moc. Izba u hostinského bola už zaplatená tak si svoje financie mohol počítať na Ďalšie dni. pri sebe si mal svoje vybavenie a vak v ktorom si mal jedlo tak na 4 dni a mech s vodou. Posadil si sa na posteľ a pretrel si oči a rozhliadol sa po izbe. Bol si trocha ešte ospalý a moc detailov si si nevšímal no všimol si si jedno. Pred dverami ti ležal list, čisto biela obálka, ktorú zrejme niekto podrstrčil popod dvere. Zvedavo si sa na ňu pozrel a chytil ju do rúk. Bola nová, nepoškodená, čisto biela. Nemala adresáta, no bola zapečatená voskom. Na soku bol vyrytý znak snehovej vločky. Rozlomil si túto voskovú pečať a vytiahol si list z obálky. Potichu si si začal čítať jeho riadky. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy.

Kolien Shann - 11. dubna 2009 12:13
	soukromá zpráva od Kolien Shann pro Skládám si dopis od neznámého odesilatele do kapsy přičemž si ukrajuju čtvrtku chleba.Potom vyrážím k hostinskému do hospody zeptat se na cestu do toho města Ghalin a jestli v noci nevidel nikoho jit do mojeho pokoje.

Soul Master - 11. dubna 2009 14:29

soukromá zpráva od Soul Master pro Neviem isto či si nováčik alebo nie, no ak by sa dalo bolo by najlepšie, keby si hral podľa pravidiel a tvoje príspevky sa skladali podla ako takej andorskej estetiky :) viem nemusíš vedieť ako to je ale v nasledovných riadkoch ti to vysvetlím :) Normálnym písmom píšeš to čo tvoja postava vykonáva, to robíš dobre, no skús trochu viac rozviť to čo robí, ukrojil si štvrť z chleba, no ja neviem čo si s tým spravil, či v ruke držíš ešte ten chleba alebo či už si ho zjedol atd. v budúcnosti to môže niekedy stáť tvoju postavu život, ak popíšeš tvoje činy zle. týmto písmom sa tak isto píše aj to čo pociťuješ. Či si prekvapený z tho že si niečo našiel alebo či sa bojíš a po chrbte ti behajú zimomriavky. :) aj toto je v hre RP dôležité. Ak chceš niekomu niečo povedať povedz mu to, ale priamou rečou. tá sa roobí tak že písmo, ktoré oppisuje slová tvojej postavy sa píše tučným. Väčšinou sa táto reč dáva do uvodzoviek. Potom je tu kurzíva, teda šikmé písmo tým priamou rečou opisuješ tvoje myšlienky, presne slová ktoré si o niekom myslíš alebo svoje plány nad ktorými premýšľaš. Je to rpeto, že existujú aj postavy ktoré dokážu tieto myšlienky čítať :) Dúfam, že som ti to týmto príspevkom vysvetlil dostatočne :) ak by si niečomu nerozumel neboj sa opýtať :)

Soul Master - 11. dubna 2009 14:39

soukromá zpráva od Soul Master pro Zišiel si dolu po schodoch. S chlebom v ruke a listom si prišiel k baru k hostinskému, ktorý utieral akurát pult od vody, ktorá bola predtým na pohároch. Spýtal si sa ho či niekoho nevidel ísť k tebe do izby a to, kde je mesto Ghalin. Ons a na teba tak trochu podivne pozrel. Premeral si ťa pohľadom až potom ti odpovedal na tvoje slová. ,,Nie, nikoho som nevidel. Prečo? Čo sa stalo? Ukradli ti niečo?'' Najprv ti položí protiotázky. je na ňom trochu vydno že zneistel. To zrejme úreto, že tu na krádeže a zlodejinu moc ľudia zvyknutý niesu. ,,Mesto Ghalin? Pol dňa cesty odtiaľto na sever. Je to najbližšie a jediné mesto v tejto doline. Ak výjdeš na hlavnú cestu pôjdeš po ulici na sever a na rázcestí ti smerová tabuľa ukáže smer kadiaľ ísť.'' Jeho slová preruší krík jedného z ožralcov, ktorý tu pijú už od rána. ,,Tepni sem pivo starý!!'' Bez toho aby hostinský zakričal na toho hulváta naspäť začal čapovať pivo. Až vtedy si si všimol osadenstvo hostinca. Sedeli tu len dvaja ľudia no tí boli ožratý na mol. Nevedno či pijú už od rána alebo sú tu od včera večera.

Nairen - 11. dubna 2009 15:14

soukromá zpráva od Nairen pro Hostinec To jak se mnou mluví hostinský mě zaráží. Celkem příjemně zaráží. Je vydět že mě nemá za nějakou bestii. Poděkuji mu a du směrem ke schodům. Při čemž přemýšlím proč se mu změnil hlas v nejistý když začal mluvit o tom chlápkovi co tu na mě čeká. Kráčím tedy po starých schodek. Radši si po průchodu městem zkontroluju zda mám všechno a pokračuji. Když dojdu chodbou až ke dřevěným dveřím, malinko nervózně zaklepu.... "Je tu někdo? Jmenuji si Nairen, jsem tu kvuli tomu dopisu." řeknu a čekám co se bude dít. Jsem ve střehu...

Soul Master - 11. dubna 2009 15:27

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinec Pomaly a potichu si kráčal hore schodmi až k dverám o ktorých ti povedal krčmár. Prešiel si prvým poschodím, to bolo prázdne. Tak isto aj druhé. Nikde nikoho. Zaklopal si na dvere a povedal slová, ktoré ťa predstavili. Temer hneď potom, čo si dohovoril sa dvere sami od seba otvorili. Nie do korán, len trochu. Cez pootvorené dvere si nazrel opatrne dovnútra. Vnútri v izbe bola tma, akoby ani nemala okná.Len malé svietielko sálalo spoza okraja dverí Otvoril si dvere trochu viac aby si videl celú miestnosť. Videl si posteľ na ktorej bol hodený plášť a vak. približne v strede izby bol vyšší stolík, za ktorým sedel nejaký muž. Oblečený bol v bielej tunike. Na jeho tváry sa vynímala dlhšia hnedá briadka. Čast líc mu zakrývali jeho bledohnedé jemne kučeravé vlasy. Na tolíku pred ním bola prilepená jedna sviečka, ktorá bola ako takým zdrojom svetla. Okno za ním bolo zatĺčené doskamy temer dokonale. Neprepúštalo najmenší paprsok svetla. Muž mal pred sebou pergamen a v ruke pero. Na stolíku v vedľajšom rohu od svieččky mal podivnú ampulku s atramentom. ,,Posaď sa, a zatvor dvere.'' Namiesto pozdravu ti povedal čo máš urobiť. Počkal kým vojdeš do miestnosti a zatvoríš dvere.Potom až pokračoval vo svojich slovách. ,,Tak list ťa sem priviedol. Vidím, že ich mágia funguje dokonale. Ukáž mi ho, oživím ho, odkryje ti ďalšie riadky.'' Pokračuje svojím podivným chrapľavým hlasom. Akoby mal niečo s hlasivkami.

Sarazin Kyjovský - 11. dubna 2009 16:49

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Do mesta som sa dostal pomerne rýchlo, no nebol si istý, kam ďalej. Niečo mi hovorilo, že by som si maľ čo najskôr zjednať nocľah, ale zvedavosť mi nedala. Najskôr si preklepnem toho Holimira, nech viem ,čo za chlapa to je. Chvíľu som premýšľal nad tým, že sa spýtam prvého bystrejšie vyzerajúceho sedliaka, ale nakoniec som sa rozhodol pozhovárať sa s nejakou učenejšou hlavou. Nahodil som prívetivý úsmev, upravil si šaty a vošiel do obchou, ktorý mal patriť alcymistovi. Na chlapíka za pultom som sa čo najdobrosrdečnejšie usmial vediac, že sympatie otvárajú nejedny zavreté dvere, a spustil: "Dobrý deň majstre! V meste mám vyhľadať voľajakého majsrta Holimira a tak reku, či o ňom voľačo neviete."

Nairen - 11. dubna 2009 17:22
	soukromá zpráva od Nairen pro Hospoda - pokoje Překvapeně mrknu na dveře které se sami pootevřou. Bez ostychu je otevřu uplně a vcházím do temné místnosti. Muž sedící u stolu mě nějak neohromý ale malinko mě znervozňuje jeho až mrtvolný klid. Na je ho vyzvání se posadím a poté mu podám dopis. Od chvíle co sem vstoupil jsem nepromluvil a ani zatím nebudu začínat.

Soul Master - 11. dubna 2009 17:57

soukromá zpráva od Soul Master pro Hospoda - pokoje Muž zobral do rúk list, ktorý si mu podal. Roztvoril ho, namočil si pero do atramentu a jemným švihom na neho frkol pár kvapiek. Pritom na teba začal hovoriť. ,,Zaujímavé, že si prišiel. Si totiž prvý, ktorý tu bol. Viem, vyzerá to tak, že ja som písal ten list, ale musím ťa sklamať. Nebol som to ja. Autor tohto listu je sám pán prekliatych. JA som len jeden z jeho služobníkov ak chceš pýtaj sa ma, možno ti budem vedieť odpovedať. Ak nie ber si ist a pokračuj za ním.'' Podal ti list naspäť. Ty si si mohol všimnúť, že od miesta na ktoré prskol atrament bol napísaný znovu ďalší text. Vidím, že si ho našiel. Ak chceš môžeš sa ho opýtať na otázky, ktoré dráždia tvoju myseľ. Ja som tu len na to aby som ti ukázal cestu k nemu. On ti daruje bohatstvo slávu a moc, no až keď uvidí, že si ju zaslúžiš.... Potom, čo si prečítal list písmena na ňom vyhasli. Vštky do jedného zmizli aj s machuľami. Na to sa hneď ozval Holimir. ,,Ten list je magický, je len na to aby ti povedal kam máš ísť. To je preto aby si pri ceste nezablúdil v dračích horách, on bude takým týmt vojím kompasom. Ak nebudeš vedieť kam šepotom ho popros a spýtaj sa ho, odpovie ti.''

Soul Master - 11. dubna 2009 18:03

soukromá zpráva od Soul Master pro Vošiel si do obchodu alchymistu. Už od dverí bol cítiť prenikavý smrad korenín a nejakej podivnej zatuchliny. Keď si vošiel dnu zistil si prečo. Obchodík bol malý, po stenách mal povešané rôzne zaujimavé veci ako napríklad koreniny usušené kvety a kadejaké lektvary. To isté mal aj v pulte a v polici za sebou. No za ním boli ešte jedny otvorené dvere. Skrze ne si kútikom oka videl kotlík z ktorého stúpala hore para. Bolo z neho počuť podivný žblnkajúci zvuk varu, zrejme to bolo zdrojom toho divného smradu. ,,Éeej, vytám ťa tu cudzinec. Porozhliadaj sa, mám tu všeličo užitočné. A nevšímaj si ten smrad. Robím kompót z mločích očí...'' Alchymista bol nižší podivný muž oblečený tak trochu ako turek. Mal na sebe podivné ligotavé saténové oblečenie v červeno ´žltych farbách. Tak isto aj podivnú čiapku na hlave. Očividne bol už starší, dosvečovala tomu jeho zvráskavená tvár a dhšia bledá brada. Na jeho rukách sa ligotali kadejaké zlaté prstene, podobne tak aj náušnice na jeho ušiach. ,,Kohože? Holimir?... Nie neviem o nikom takom. Žiadny taký tu nežije, zrejme to bude taký istý cudzinec ako ty.... Na takéto veci sa musíš pátať krčmárov alebo zbojníkov. Tí vedia temer všetko...''

Sarazin Kyjovský - 11. dubna 2009 18:26

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Alchymista ma až veľmi rýchlo odporúčal na nedvôverčivé osoby... že zbojníci! Zdá sa, že sa ma chce prirýchlo striasť. "Tak zbojníkov a krčmárov? Nie sú to príjemné odporúčania, to veru nie... a nehovorte mi že vy, hlava v mnohých vedách učená, nič neviete, to je len prílišná skromnosť pane!" Snažím sa zalichotiť nervóznemu alchymistovi a medzitým si prezerám hada stočeného v sklennej nádobe. Má dve hlavy, no nie je jasné, či žije. Pozriem na pár symbolických schém vysiacich na stene: popisujú sen každého alchymistu, výrobu kameňa mudrcov. "Ak o tom chlapíkovi neviete je to azda preto, lebo ste ponorený do štúdií tajných vied... Materia prima, nemám pravdu? A, ak sa smiem spýtať čiste hypoteticky, ako ste na tom s dosiahnutím Opus magnum? Používate organický či neorganický základ?" MH: Dúfam PJ, že máš o alchýmii prehľad :)

Soul Master - 11. dubna 2009 19:16

soukromá zpráva od Soul Master pro U alchimistu ,,Nie to niesú. Ale krčmár i ti toho povedia veľa. Som tu domáci vyrastal som tu v týchto krajom a môžem ti povedať, že žiadny muž s tým menom tu nežije.'' Odpovie ti. Z jeho tónu hlasu vychádza kľud, no je na ňom vidno že ta začína v niečom trochu podozrievať. ,,Sem tam áno. Viac sa snažím ale dosiahnuť toho, k čomu mám prostriedky. A na Opus? No predsa neorganický... prečo sa pýtaš?'' MH: ak mám povedať pravdu neviem o nej toho moc, s odpovedou pre teba som trochu hrabal vo wikipédií XD môže sa stať že trepnem niekedy kravinu no XD

Soul Master - 11. dubna 2009 19:31

soukromá zpráva od Soul Master pro Práve si sa náchádzala v dedinke Dron. Kráčala si po jednej z jej ulíc a práve si z nej vychádzala von. Za pásom schovanú dýku, ktorá bola ešte od krvi. Dokončila si ďalšiu svoju prácu, za ktorú si dostala aj zaplatené. No neodchádzala si s úsmevom. So sebou si si zobrala aj jeden list. Jeho riadky ti ešte stále behali po rozume. Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy. Práve si zastavila na rázcestí. pred tebou tabuľa ktorá ukazovala smerom na západ do mesta Ghalin. Za tvojím chrbtom vychádzajúce slnko skorého rána. Vyzerá to byť na pekný deň, ani vietor moc nefúka. So sebou si mala mech s vodou a jedlo tak na tri dni.

Sarazin Kyjovský - 11. dubna 2009 20:00

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro "Len zvedavosť, majstre, len zvedavosť. Kus sveta som pochodil, s kadekým som sa zhováral a stretol som im pár vašich kolegov. Vynikajúci ľudia tí alchymisti, vynikajúci spoločníci! Počuli ste už o alchymistovi Tariovi? No, asi nie, ale môžem vás uistiť, že by ste sa s ním mali o čom pozhovárať. Celé dni dokázal tárať... teda vysvetľovať svoje názory na párenie salamandrov. Bol to náramný obdivovateľ Pliniovho diela a za prepis knihy Spendor solis mi dal celý svoj majetok, čo síce nebolo mnoho, ale mali ste ho vidieť keď odomňa odchádzal: predal mi i šaty a bol nahý, no to nevýslovné šťastie v jeho tvári... ah, teraz som si spomenul ako som bol nezdvorilý, prečáte mi to!" Poviem alchymistovi úzkostlivo, akoby som si na to spomenul až teraz, a zdvorilo naznačím úklonu. "Som Sarazin Kyjovský, prírodný lékar a potulný filozof. K vašim službám..." MH: Nevadí, skúsim v texte odrazu vysvetľovať :-D. Základné info: Opus magnum= "veľké dielo" spočívajúce vo výrobe kameňa mudrcov, pomocou ktorého sa dá robiť takmer všetko: od výroby zlata po elixír večného života a mnohé iné... Materia prima je základna "pralátka" pre výrobu Opus magnum o ktorej existencii boli alchymisti presvedčený. Spendor solis - jedna z dochovaných aslchymistickýh kníh s prekrásnymi ilustráciami... Sarazin predal alchymistovi prepis knihy, teda bez ilustrácii, teda prakticky bezccenú vec. Samozrejme, NPC alchymista nemusí vedieť, čo je Spendor solis - záleží na tebe. =)

Soul Master - 12. dubna 2009 08:37

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Zaujimavé, nepočul som o ňom. Si asi z veľkej diaľky.'' Odpovedá po tvojích slovách alchymista, no potom čo si sa predstavil sa predstaví aj on. ,,Teší ma, moje meno je Zandali Sinai. Tiež trochu nezvyklé meno pre túto časť kraja, no na to si už všetci zvykli.'' Potom čo sa uviedol aj on sa mu objavil na tvári menší úsmev. Možno preto, že spoznal tvoje meno, možno preto, že konečne stretol niekoho s kým si má o čom pohovoriť. ,,Prečo chce vlastne liečiteľ ako ty náisť toho muža? V tomto meste okrem mna je ešte pár ľudí z tejto branže no ani jeden z nich nenesie to meno.'' Pri tejto otázke sa zatváril trochu nevedomo, akoby naozaj netušil okoho ide. No v jeho očiach bol o vidno pohľad, ktorý sa ti snažil pomôcť. Možno si sa mu ako zákazník/okoloidúci zapáčil.

Sarazin Kyjovský - 12. dubna 2009 08:56

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro "Nedávno som dostal odporúčanie na toho muža. Vraj mi môže poskytnúť informácie, ktoré by mi pomohli v mojom skromnom štúdiu lečivých látok, tak som myslel, že to bude nejaký uznávaný mešťan a medzi nami vzdelanejšími," - pri slove vzdelanejšími na alchymistu šibalsky žmurknem - "bude dostatočne známy. Žiaľ sa zdá, že bude inej profesie... možno voľajaký kupec? Alebo len šťastný nálezca niečoho veľkého... ehm, nestalo sa tu v poslednom čase niečo nezvyčajné? Objav starého pohrebiska či podobne?" Otázku položím utrápene a akoby sám pre seba. No v skutočnosti čakám len na to, že mi Zandali v snahe pomôcť vyklopí všetko, čo sa tu za posledných pár mesiacov udialo.

Sarazin Kyjovský - 12. dubna 2009 09:03

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro MH: Len pre rozšírenie obzorov, kúsky múmií boli v stredoveku vyhľadávanou liečovou látkou veľkej ceny. Egyptský kňazi totiž pri zložitej mumifikácií používali stovky prísad a rastlín, z ktorých bola drvivá väčšina liečivých. Kúsky mumifikovaných tiel teda slúžili ako moderné lieky: mnoho liečiv koncentovaných do jednoho kúska. Stačí zapiť vodou :-D Píšem to, lebo mi to príde veľmi zaujímavé a možno sa to bude dať použiť, veď kto vie na čo natrafíme? :)

Soul Master - 12. dubna 2009 09:21

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Určite nieje odtiaľto. Možno vás poslali práve sem preto, že vtýcht dňoch sa začína zlatá cesta práve tu. Všetci, čo vedia predať svoje výrobky alebo služby chodia touto cestou. Je to taká Jarmocká sezóna, ktorá sa končí veľkým trhom v púšti v meste Mephez. príchádza tu veľa cudzincov, krčmáry by ich mali poznať, u nich často prespávajú.'' Tvoje žmurknutie si akoby vôbec nevšimol a so záujmom ti odpovedal ďalej. Téma sice prešla od alchýmie na okolité udalosti, no hovoril rovnako so záujmom ako keď ste sa bavili o liečiteľstve. ,,Nie nič tu nenašli, po pravde ani moc nieje z čoho. Tiež poto čo teraz nedávno skončila vojna cechov sme všetci radi, že sme. Toto je skôr také obdobie strachu, keď si každý väčšinou hľadí svoje a snaží sa zmieriť z minulosťou. Pametám si ako by to bolo včera keď týmto mestom prechádzali prekliaty. Ani sa nezastavili, no pohľad na nich bol viac než zastrašujúci. Vyzerali ako ľudia, no nemohli nimi byť. Toľko bezcitnosti nemôže byť v jednom človeku. ešte vtedy bola na nich a ich rukách zaschnutá krv tých, ktorých zabili.'' Pri týchto slovách trochu zosmutnel a sklonil pohľad. V jeho hlave sa ta spomienka určite vybavovala a on ju prežíval znova. Očividne trochu viac než sa hodí na človeka, ktorý iba videl.

Sarazin Kyjovský - 12. dubna 2009 09:42

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Všimol som si pohnutie v alchymistovom hlase a i keď sú mi jeho pocity úplne ukradnuté, nedám to na sebe znať. Určite by mi vyrozprával srdcervúci príbeh o tom, ako mu zabili ženu, dcéru či vzornú mačku. To ma ale nezaujíma... Och áno, muselo to byť strašné! Vojny! Kto vymýšľa také krutosti, no povedzte. Jeden aby sa bál vystrčiť nos z domu. Keď som šiel do týchto krajov netušil som, že len nedávno skončila vojna. Kto proti komu vlastne bojoval? A kto vyhral?

Soul Master - 12. dubna 2009 10:15

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Kto proti komu? Cechy proti sebe..'' Pri týchto slovách bol už kľudnejší, no vyzeral tak akoby ti chcel vyrozprávať úplne všetko čo o tom vie. ,,Spočiatku sme o tej vojne ani nevedeli Cechy medzi sebou hašterili no nikdy ich konflikt neprerástol do takých rozmerov. Sám som vtedy bol na zlatej ceste, oslavovali sme v Mepheze koniec zlatej cesty a už sme sa chceli vybrať domov. A v ten deň sa to stalo. Piesok v ďalekej púšti sa dvihol piesok a na nebi sa z neho zhmotnila tvár. Bol to piesočný démon, ktorý rozpútal tú vojnu. Pri odchode na druhý deň sme sa dozvedeli že strážcovia pekla, ktorý sídlili tam v púšti boli do jedného vyvraždený, dokoca prí s nimi padol aj jeden čierny drak. Spolu s ostatnými sme utekali cez stredozem späť do našich domovov. Vojna akoby ale kráčala pred nami, no nemala podobu vojny, ktoré viedli kráľovstvá. Žiadné mesta ani dediny ničené neboli, len vo veľkom mnostve mizli ľudia, v týchto krajoch sa rozpútavala silná anarchia. Najväčší problém bol vôbec niekde prespať! Ten démon mal ale prí svoju skupinu ľudí, ktorí za neho bojovali a rozsievali chaos do sŕdc temer všetkým. Upírske klany sa začali ukrývať, vlkolaci mizli tak istoako aj cechy. V temných lesoch cech zvaný Bounty hunters, jeden z najmocnejších cechov lovcov a zlodejov široko ďaleko sa stretol s týmito ľudmi. ICh hrad vyletel do vzdcuhu a drvivá väčšina z nich zahynula. Tí, čo tieto hrozné činy zpáchali si dali meno Prekliaty a odišli na sever, na prázdne pláne kde nič okrem ľadu a snehu nieje, ani bohovia nevedia čo majú teraz v pláne.'' Potom čo dohovoril si tak trochu uvedomil, že na tvoju otázku presne neodpovedal. ,,Nikto nevedel proti komu kto kedy bol. Raz jedni proti druhým inokedy boli spojenci potom zas jedni podrazili druhých. Boli to časy plné krvy a chaosu. Jeden z pútnikov, ktorý s nami odišiel z jednej dediny a usadil sa sem spísal kroniku tejto vojny..''

Furious - 12. dubna 2009 10:51

soukromá zpráva od Furious pro Vošiel som do obuvníctva a uvidel som ako kumne prichádza nejaký mladý muž a pomyslel som si / je to poriadny retardovaný jeb.. človek prišiel ku mne a ani mi nedá slovo a vravel ako mašina keď dohovoril tak som mu povedal či nevidel dragon mage a on ako poriadne na hlavu jeb.. povedal Drakponá no nie je to kkt pomyslel som si .Prišiel som k majstrovi a on niečo zabrblal a zapamätal som si že chodba za nim druhé dvere vpravo .Pomyslel som si no dobre. Prišiel som k dverám a otváral som ich s krykom čo je dpc kto to volaOtvoril som dvere a uvidel bankara

Kolien Shann - 12. dubna 2009 11:09

Ne hostinský nikdo se mě nepokusil okrást, ale děkuji ti za radu snad dojdu do toho Ghalinu. Sbohem hostinský musím vyrazit mám před sebou dlouhou cestu půjdu se nahoru sbalit a pak rovnou vyrazím.Díky. Jdu nahoru po schodech a po cestě dojídam poslední zbytek chleba vejdu do místnosti, posbírám pár mincí co leželo na stole.Naposledy jsem se podíval po té malé a možná trochu zatuchlé místnosti.Prásknul jsem dveřmi a vyrazil do sluncem rozpálené vesnice.Na první pohled jsem nikoho neviděl, ale přece jenom si na levém konci uličky hrálo pár dětí.Jdu doprava k hlavní cestě.Ujdu asi 50 kroků a přicházím na severní okraj vesnice, Na rohu jedné ulice stojí skupinka staříků když procházím kolem najednou ztichly a zklopili oči k zemi asi tu ze mě mají strach napadlo mě s potěšením. Kousek před sebou vydím rozcestník.Ten hostinskej říkal, že půjdu podle cedule na rozcestí vzpoměl jsem si a rozběhl jsem se k ceduli

Soul Master - 12. dubna 2009 11:24
	soukromá zpráva od Soul Master pro MH: Už je to lepšie, no nezabúdaj aj na to tučné písmo (ked kliknes na to B) odpišem ti až za chvíľu.. ešte musim pár vecí doma spraviť

Soul Master - 12. dubna 2009 11:56

soukromá zpráva od Soul Master pro Bolo vcelku pekné dopoludnie. Slnko od rána stihlo vyhriať zem natoľko aby bolo teplo no občasné oblaky ho zatiahli tak, že na okolie klesol tieň. To ale neznamenalo, že nejde o pekný deň. Slnko sa síce schovávalo za oblaky no sem tam vykuklo von, bolo príjemne teplo a vietor vial ako vánok. Práve si schádzal z hôr. V hlave si mal ešte stále živú spomienku na to ako si oklamal ten zlodejský cech. Tiaž mešcov ti udržiavala na tvári úsmev a ty si sa pomaly blížil k ďalšiemu mestu. Sem na sever si šiel iba z jediného dôvodu. Dozvedel si sa že v tejto dobe tu začína púť takzvanej zlatej cesty. Veľké množstvo obchodíkov odtiaľto začne pomaly smerovať na sever a predávať všetko svoje zbožie, ktoré so sebou unesú. Tu niekde v týchto dedinách sú aj dedinské jarmoky, ktoré sa často spájajú s oslavami a tie sa odtiaľto budú tiahnuť až na juh. Pred tvojimi očami sa začala spomedzi polí vynárať dedinka. Nebolo to presne to mesto do ktorého si chcel ísť, no išiel si už temer deň a toto bude určite môcť aspoň na chvíľu zastaviť, odpočinúť si, nabrať síl a možno aj informácií o tunajších jarmokoch. Pomaly si sa blížil k dedine. Na okolitých poliach si mohol zbadať pracujúcich farmárov. Ako si sa blížil k dedine natrafoval si na čoraz viac ľudí. Zrejme v týchto končinách je táto rasa viac než rozšírená. Nakoniec si sa pomaly ale isto dostal do dediny. Na chvíľku si zastavil na hlavnej ulici, teda hneď na tej prvej do ktorej si vošiel z cesty. Ľudia tu vyzerali, že sa venujú plne svojej práci, moc si ťa nevšímali. Zbadal si tu pár podnikov. Jeden hostinec, krajčírstvo, nejaký menší stánok južana, ktorý tam mal zväčša zeleninu a ovocie , pekáreň a obuvník.

Belbim Binago - 12. dubna 2009 13:56

soukromá zpráva od Belbim Binago pro Cesta Již celý den cestuji a nohy mě bolí až běda. Navíc scházení dolů z hor je pro mne ještě více únavné, nežli výstup nahoru. Slunko naštěstí před chvíli zalezlo za mráčky a tudíž kameny, po kterých se tato cesta více méně táhne, nejsou zdaleka tak horké, jako kus cesty zpátky. Navíc si od ostrých paprsků slunce odpočine i má hlava, která byla už pěkně rozžhavená a možná hrozil i úpal. Jednoduše toho už mám dost a spíše sebou vláčím, než jdu. Několikrát si odpočinu, napiji vody a zalituji, že jsem si jeden, nebo dva měchy nenaplnil třeba medovinou nebo pivíčkem. „Ach, jak by mi teďkom bodlo, pivko jedno milované.“ zasním se a ihned mi na jazyk vhrknou sliny, přičemž si vzpomenu i na šťavnatou, křupavou, dozlatova opečenou krkovičku s kouskem smažených brambor a čerstvým salátkem přímo ze zahrádky… Při té představě až zavírám oči, ať si to ještě lépe představuji. Chuť na dobré jídlo a pití, ale avšak nejen to mi pomohlo chytnout nejméně již tak šestý dech a vyrazit rychle vzhůru dolů, přímo na hostinec. Pro mé zklamání to však ještě tak blízko nebylo. Zanedlouho jsem došel dolů do údolí, kde jsem nejprve procházel lesem, kterého se mimochodem již odedávna bojím. Je to dlouhý příběh, možná vám ho někdy sám řeknu, možná přečtu ze svého deníku, anebo se ho nikdy nedozvíte, hehm. Pro mé štěstí cesta lesem netrvala dlouho, a proto jsem za chvíli vyšel na volné prostranství, tedy na rovné, míle rozsáhlé stepi, jak se čas táhl tak namísto stepí nastoupily louky plné bodláčí a všemožných kytek a bylin, či plevelů, nebo obilnin. V této oblasti jsem potkal i několik sedláků, jichž jsem se zeptal na délku cesty do města. Odpověď mě velice potěšila, neboť zněla: „Město? To už je jen kousek přímo po cestě!“. Nohy jsem sice již dávno necítil, ale řekl jsem si, že to budu brát, jako nepodstatný fakt. Louky vystřídaly pole a malý počet sedláků vystřídal velký a za jedním převisem jsem opravdu spatřil ono vytoužené město. Měl jsem neustále na paměti, že někdy v tomto období zde začíná jakási pouť Zlaté cesty a toužil jsem se o tom dozvědět více. Když jsem dorazil do města, zamířil jsem do jednoho z hostinců, kde si sedl k jednomu z volných stolů a vyčkal příchodu hostinského. Když ke mně konečně dorazil, spustil jsem: „Brej den, pane hostinský, simvás, rád bych si vobjednal pořádnej korbel pivenka a tu nejlepší pečeňku, co máte! Jo, abych nezapoměl, chtělsem se jako zeptat na tu, tamtu pouť, jak se jen sakra, zatra.. jo Zlatá cesta. Jájen, esli třeba o tom jako něco nevíte, esli byste mi votom jako nemohl popovédat, vite? Prosim.“ povídám mu a hledím na něj svýma velkýma hnědýma očima.

Soul Master - 12. dubna 2009 14:23

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinec Keď si vošiel do hostinca vlkĺzla ti popod nos vcelku príjemná vôňa vareného kolena. Nebolo dlho do obedu a tak bolo vidno, že krčmár sa venoval svojmu krčmárskemu umeniu. Nevidel si ho, no predpokladal si, že zrejme varí, pretože za pultom pri výčape bola len jedná mladá dievčina. V hostinci nebolo moc plno. Boli tu tak štyria maximálne piati ľudia, ktorý sedeli rôzne pri stoloch. Lokál hostinca bol vcelku veľký, dosť na to aby sa doň zmestilo aj 40 ľudí. Usadil si sa teda za stôl na jednu laviku ktorá bola voľná. Bola pri dverách temer v rohu a padal na ňu. Skrze okná na ňu ako na jedinú voľnú lavicu nesvietilo slnko, ktoré znovu na chvíľu vyšlo spoza oblakov. V hostinci bol príjemný chládok, ktorý sa tu zrejme držal už od noci, no para, ktorá sem tam vylietla z dverí za pultom nasvedčovala, že keď sa začne podávať obed nebude to musieť ostať tak. Okná hostinca boli trochu pootvorené a tak sem tam chladný severský vánok zavial aj sem. Netrvalo dlho a dievča spoza baru prišlo k tebe spýtať sa ťa, čo si dáš. Pri tvojich slovách sa príjemne usmiala a odpovedala. ,,Áno, hneď to bude. A zlatá cesta? Áno jarmok tu bude o chvíĺu, teraz je v dedinke Salmar, potom pôjde do mesta Ghalin, až nakoniec dorazia aj sem k nám.'' Odpovedala s úsmevom čakajúc na tvoju Ďalšiu otázku. Ak žiadna nepadne poberie sa k výčapu načapovať ti pivo.

Shinrei - 12. dubna 2009 16:32

soukromá zpráva od Shinrei pro Po vykonanej práci sa nebadane vykradnem z miesta kde leží bezvládne telo, z ktorého sa vďaka mne vytratil všetok život. S dýkou od krvi mojej poslednej obete zasunutou pod opaskom a mačkajúc v rukách list nájdení v dome opúšťam dedinu. Na tvári však nemám úsmev z dobre vykonanej práce. V mojich očiach vražda zostáva len úbohým zločinom, ktorý je však jedinou cestou pre mňa ako prežiť v tomto krutom svete. Počasie je krásne ani mráčik na oblohe a to mojej nálade moc neprospieva. Hlavou mi idú len myšlienky o práci a kde na mňa bude čakať ďalšia. Rozmýšlam či sa niečo raz zmení alebo som odsúdena na nekonečný život plný krvi a dúfania, že tá ďalšia na meči nebude patriť mne. Pomalým krokom sa dostanem až k rozcestiu. List čo som doteraz mačkala v ruke roztvorím a prečítam. Netušiac prečo som ho z tade zobrala ho čítam a zisťujem, že možno je šanca aspoň na nejakú zmenu i keď asi len týkajúcu sa prostredia. Ale bohatsvo by ma mohlo vykúpiť z tohto môjho života. Zaujal si ma lsit a mením kvôli tebe svoje plány tak dúfam, že čo mi ďalšie ukážeš bude lepšie než to čo teraz vidím vo svojej budúcnosti. vyberiem sa cestou, ktorá smeruje na miesto spomínané v liste.

Sarazin Kyjovský - 12. dubna 2009 18:56

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro "Strašné zvesti, majstre, strašné zvesti. Vojna v ktorej nie je jasné, kto, ako a prečo bojuje. No hrozné!" Ani sa nemusím priveľmi pretvarovať, aby som vyzeral šokovane. Nemyslel som, že tieto kraje sú AŽ tak nebezpečné...keby som to vedel, asi sa na pergamen vykašlem... ale už som tu a tie sľuby v pergamene... nie, nevzdám to. "Poviem vám majstre, podľa mňa by mágia mala byť používaná na prospech ľudí, nie na vojny. Nebezpečný kraj pre nás, pre učencov, mali by sme držať spolu my, čo sme zasľúbili život vznešeným vedám! Priateľu, keby som chcel pokračovať v ceste ďalej, na čo by som vo svojom vybavení nemal zabudnúť?"

Belbim Binago - 12. dubna 2009 20:06

soukromá zpráva od Belbim Binago pro Město Když mi dívka odpoví na mou otázku, přikývnu, a když už odchází, ozvu se s další. „Ém a ta zlatá cesta je jako prostě jarmark, jó? Jakojoprostě celé mésto je v obležení stánkařů a podobnejch lidůch? Jo noajakojak je vodsud dlóhá cesta do Ghalinu, tobysi ty takyjako vědělaco?“ melu na ni své otázky jednu přes druhou, až je z toho chudák holka určitě celá paf. Vyčkám odpovědi té ochotné mladé dívky a pak ji nechám odejít a čekám na své pití, přičemž nemůžu spustit oči z jednoho muže opodál, jak spokojeně upíjí ten svůj korbel piva a přivede mi tak ještě větší chuť na pivo, které mi ona ochotná mladá hospodská pochvíli nese. Když přede mnou stojí orosený korbel chladného místního piva, nechávám ho schválně ještě být a snažím se své ruce udržet v klidu na stole, ale neustále mi v nich cuká, neboť je pro mne poněkud těžké vydržet odolat tomuto pokušení, které tak miluji. Ostatně, proč ne, mám to přeci v rodu! Když to již nevydržím rychle oběma rukama uchopím půl čtvrtkový korbel piva naplněný pivem, zhluboka se nadechnu a takzvaně na ex ho do sebe vyklopím, položím rázně na stůl ukazováčkem levé ruky si pyšně smyji z drobných fousů bílou pěnu, a když se na mne ona mladá číšnice poněkud s údivem dívá, mrknu na ni a prázdným korbelem ji naznačím, že bych jaksi prosil další. Za nějakou dobu, když jsem již dostatečně zahnal svou žízeň se otevřou dveře kuchyně a do lokálu se nahrne teplý a dusný vzduch až pokraj naplněný všemožnými vůněmi nejrůznějších druhů jídla. Nasaji tento vzduch do nozder a celý nedočkavý již v rukou třímám vidličku a nůž, což doprovází můj spokojený a blahobytný úsměv. Do jídla se však, oproti pivu pustím hned a každé sousto, co nejvíce, vychutnávám. Jsem jako u vytržení a krájím jedno sousto za druhým, což je příčinou, proč již pochvíli sedím rozvalený na lavičce a spokojeně trávím tuto přenádhernou dávku jídla a pití. Když zjistím, že jsem jídlo vytrávil natolik, že se dokonce můžu i volně hýbat, rozhodl jsem se dojít k pultu a popovídat si ještě s krčmářkou. „Simvas, provožujete tujako i horkó kópel? Sem totiž ušel už dost velké kůsek cesty a bolej ma ty moje dolné pahýly, vite? Jo a simvás, nevíte jakokdebych tu u vás veméstě mohl zakópit mapu? Já nesem místní a nevim totu dobře, vite?“ vyčkám odpovědí i na tyto otázky a zdali odpoví, že si horkou koupel objednat mohu, objednám si ji, zaplatím jídlo i pití a pokud bude i odpověď ohledně mapy znít kladně, vydám se ji zakoupit. Pokud od hostinské zjistím, že cesta do Ghalinu bude trvat déle než pět dní, na které jediné mám zásoby jídla, dokoupím si tolik sušeného masa, chleba a ovoce abych měl na každý den cesty do Ghalinu dostatek stravy. Dále si pak ještě zakoupím pršiplášť, neboť z dřívější zkušenosti vím, že přepadne-li mně déšť při cestě, třeba uprostřed stepi, je to velice nepříjemné a několikrát jsem z toho chytil rýmu, neboť jsem byl promoklý až na kost a sluníčko pořád nikde. Poté si zkontroluji zásoby svých peněz, které zdali budou činit více než dva zlaťáky a bude příliš pozdě na odchod na další dlouhou cestu, tedy bude slunko již blízko západu a pomalu bude začínat soumrak, tak zamířím zpět do hostince a objednám si pokoj. V opačném případě, co se peněz i času týče, se vydám na cestu hned. Budu-li mít dostatek peněz a stmívat se ještě nebude, vydám se také na cestu hned a to stejné pochopitelně vykonám, nebudu-li mít dostatek peněz. „Šupky dupky ať už tam jsem!“

Soul Master - 13. dubna 2009 11:10

soukromá zpráva od Soul Master pro Otvoril si dvere, pred tebou sa roztvorila menšia izba s posteľou dvoma stolíkmi a stoličkou. Na nej sedel vyšší mohutnejší muž. Podľa výzoru išlo o barbara. Ak si si všimol tak na vešiaku v rohu izby bolo povešané mohutné brnenia ktoré zrejme ten chlapík nosil. Bol vysoký, priam obrovsky, oblečený bol iba v teplákoch. Ty si preto videl na ňom jeho obrovské svaly. S vyholenou hlavou a nasratým pohľadom vyzeral ako skutočný severský bojovník. Hneď ako si ho videl si oľutoval svoj krik, ktorý si vyzjapoval pri vstupe. Ten chlap j také hovädo, že keby ti jednu strelil asi by ťa aj rovno zabil. Vyskočil zo stoličky a ako si ty kričal zazjapal mohutnám hlasom on po tebe. ČO je!? No čo je do piči! Bež do piči od tálto!! Kričal tak hlasno, že si sa ho aj zľakol, reflexom hneď po tebe skočil a drapol ťa pod krky. Vliekol ťa stále dopredu až kým s tebou nenarazil o stenu. Ty si bol trochu šokovaný, to nnasraté hovädo ťa držalo tak pevne, že si temer nemohol dýchať. Náraz o stenu bol taký silný že ti chvíľu trvalo kým si sa ako tak spamätal Kútikom oka si videl na konci chodby vystrašeného obuvníka ako na vás hľadí. Z tohto šoku ťa ale prebral ďalší krik toho chlapa. ,,Po kom tu vrieskaš ty pičus!? HA!?‘‘

Soul Master - 13. dubna 2009 11:17

soukromá zpráva od Soul Master pro Prešiel si k ceduli, ktorá bola neďaleko od teba. Ta si videl hneď niekoľko smeroviek. Smerovku do mesta Ghalin, smerovku do dediny Salman a smerovku do dediny Dron Ty si sa vybral smerom na sever, do mesta Ghalin. Vonkajšie počasie bolo príjemné, nebola žiadna zima bolo tak akurát. Slnko nesvietilo, bolo schované za mrakmi, ktoré sa husto tiahli po východe, juhu a i priamo nad mestom. Sever a západ bol temer bez obláčika. Tu v dedine pofukoval jemný vánok, ktorý ťa sem tam pohladil pod kapucňou. Po chvíli si sa dostal von z dediny a kráčal si smerom na sever. Oproti tebe si zbadal mnohých ľudí, ktorý išli do dediny, zväčša išlo o karavany a obchodníkov. V túto ročnú dobu sa tadiaľto premávalo veľa cudzincov za účelom privyrobenia. Hlavne obchodníci, ktorý tu robili jarmoky. Tí ťa sledovali podivným pohľadom. Niektorý trochu ustráchaným, iný zase skôr takým zvedavým alebo čudesným.. Onedlho si cestou prešiel do lesa a pokračoval si chvíľu lesnou cestou. Les bol hustý, sem tam si zbadal nejakú tú zver, no pokračoval si ďalej. Asi po dvoch hodinách cesty si vyšiel z lesa. Pred tebou sa rozliehala obrovská lúka, na ktorej pracovali farmári. Na nej sem tam nejaký domček poľnohospodárov, ktorý bývali priamo pri svojom poli. V diaľke sa pred tebou tiahla za poľom dláždená cesta, ktorá viedla do mesta. Za ňou si videl len časť doliny v ktorej bolo mesto, boli to strechy budov mesta, ktoré bolo vidieť už z takej diaľky.

Soul Master - 13. dubna 2009 11:43

soukromá zpráva od Soul Master pro Urobila si prvý krok pred trochu dlhšou cestou do mesta Ghalin. Ako si prešla pár krokov začalo fúkať o čosi silnejšie. Vietor bol severský, chladný a vial od tvojej pravej strany. Slnko síce svietilo zcela jasne, no tento chladný vietor pripomínal, že je ešte len jar. Slnko pomaly vychádzalo a svietilo ti na chrbát, pomaly ale prechádzalo na tvoju ľavú stranu. Kráčala si po poľných cestách. Všade okolo boli len lúky a polia, v diaľke kdesi na severe a západe si videla hory a nejaký taký lesík, ale inak bolo okolo teba samé pole. Po poliach okolo ktorých si išla si sem tam videla pracovať roľníkov. Niektorý siali, iný zase zapriahli volov a orali Počas tejto cesty ťa smädilo dosť. Bolo jasné, že ak cesta potrvá viac než deň tak ti voda nevystačí. Sem tam okolo teba prešiel pomaly nejaký obchodík na voze, to asi tak pred poludním. Pomaly sa všetci ale isto zbierali na miestne jarmoky. V mysli stále nezodpovedaná otázka ohľadne listu. Takto si kráčala približne pol dňa. Po tejto dobe išiel okolo teba ďalší voz s obchodníkom, zastavila si sa a spýtala ho kam ide. Slovo dalo slovo a onedlho na to si sa viezla vzadu na jeho voze. Dozvedela si sa, že smeruje do Ghalinu, tak ako ty, že tam bude o pár dní Jarmok, no žiadneho Holimira nepoznal. S ním ste sa dostali do toho mesta. Vtedy keď ste dorazili bolo slnko už zapadnuté a bola noc preto si si pohľad na budovy moc neužila. Videla si, že mesto sa skladá skôr z nižších kamenných budov, ktoré sú posiate husto vedľa seba. Týmto mestom pretekala najväčšia rieka tohto kraja. Potom, čo si sa dostala do mesta si vošla do jedného z hostincov. Keď si vošla dnu zaplavil ťa pach dymu z tabaku, ktorý tu fajčili starší páni. Krčma tu bola temer plná a niesla sa tu príjemná domácka atmosféra. Nebol tu ani moc veľký hluk, vyzeralo to tak, že tu pri pive sedia len samí starci. Ich pohľady na teba padli len na chvíľu, moc si ťa nevšímali. Tu boli na cudzincov zvyknutý.

Soul Master - 13. dubna 2009 11:53

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Tak tak... dúfam, že tie časy sa už nevrátia.‘‘ Potvrdil tvoje slová a snažil sa ako tak dostať zo smutných spomienok. Po chvíli bolo vidno na jeho tvári menší úsmev. Chcel znovu odpovedať na tvoje slová, no prerušil ho niekto vo dverách. Stál tam mladý muž s kučeravými čiernymi vlasmi. Očividne sa s alchymistom dobre poznal. Prišiel k nemu k pultu, postavil sa vedľa teba. Vtedy sa začal Alchymista venovať jemu a teba sledoval len tak jedným očkom. Temer bez nejakých rečí vytiahol spod pultu podivnú čiernu fľaštičku, ktorú mu podal. Mladík mu na to dal hneď pár zlatých a odišiel. ,,To bol syn známeho, chodí tu po pár vecí čo sem tam zháňa pre cudzincov...‘‘ Povedal len tak aby ťa trochu uviedol do obrazu. ,,Presne tak máte pravdu s tou mágiou. Tak isto by to malo byť aj s alchýmiou a bojovať za mier je rovnaké ako sexovať za panenstvo.‘‘ Odpovedal ti ešte k tvojim slovám pred tým a potom sa na chvíľu zamyslel. ,,No tu v raji toho moc nieje čo by ste mali mať ako povinnú výbavu. Myslím že vy ako liečiteľ to aj mať budete. Tu sú jediná hrozba v celom kraji hady a dravé vtáky, inak nie je nič také, čoho by ste sa tu mali obávať.‘‘

Soul Master - 13. dubna 2009 12:22

soukromá zpráva od Soul Master pro Dievča odišlo a načapovala ti pivo. Krígeľ s ním ti hneď na to doniesla. ,,Nech sa páči. Ta pečienka bude za chvíľu.‘‘ Odpovie automaticky so zdvorilosťou v ktorú bola učená asi už od mlada. ,,Áno tak ako hovoríte. Čím viac na juh potom idú tým ich je viac, preto v Mepheze je najväčšia oslava, lebo ich tam je najviac. Hmm.. do Ghalinu? To nie je ďaleko. Je to asi pol dňa peši na sever.‘‘ Po týchto slovách si ako tak vydýchne a v duchu dúfa, že ti stihla odpovedať na všetky otázky. Nerozmýšľala nad tým ale dlho, pretože už ju od ďalšieho stolu volal niekto ďalší. Potom ti doniesli jedlo a ty si sa najedol, nakoniec keď si prišiel k pultu a oprel sa oň začul si krčmárkin hlas ešte skôr, než si stihol niečo povedať. ,,Bude to 82 strieborných.‘‘ Zrejme to už brala asi niečo ako reflex alebo skôr každodennú rutinu, že keď sa niekto najedol tak prišiel zaplatiť. Dovtedy, čo si sa ty najedol tu prišlo celkom dosť ľudí a tak mala trošku viac práce ako pred tým. ,,Kúpeľ tu provozujeme, ale až večer..‘‘ Odpovie ti hneď ako začuje slovo kúpeľ. Medzi tým podá pivo ďalšiemu jednému chlapíkovi, ktorý stál asi dva kroky od teba. Taká odpoveď sa dala čakať, pretože toto nebolo mesto ale dedina a moc ľudí tu na kúpeľ nechodilo.,,Mapa? To vám neviem povedať presne, myslím, že miestny mág by ju mal mať. Býva oproti.‘‘ Znovu ti odpovie, pričom sa ani nepozerá na teba a ukladá si ďalšie pivo na tácku. ,,Hneď som tu..‘‘ Odpovie a tichým cupotom sa vydá s táckou plnou piva k jednému zo stolov, pri ktorom sedelo 5 chlapov. Peňazí si mal pri sebe vcelku dosť. Aj na izbu aj na ďalšiu cestu. Teraz bolo približne okolo pravého poludnia, obeda.

Shinrei - 13. dubna 2009 12:22

soukromá zpráva od Shinrei pro Cesta ubiehala pomaly kedže okolie sa často nemenilo. Každé pole sa mi zdalo ako druhé či tretie. Roľníci tiež sa podobali ako vajce vajcu. Zdalo sa mi akoby som chodila v zakliatom kruhu bez konca. Slnko pálilo a mňa každú chvílu doháňal vďaka nemu smäd. Obchodníkov čo ma minuli som si nevšímala až na jedného keď už ma začala zmáhať únava. Pár viet sme prehodili a už som sa viezla na voze čo ma celkom potešilo, kedže som si nemusela mínať svoje sily. Reč ďalej nestála a cesta bola celkom príjemna. Keď sme sa konečne dostali do mesta. Domy som si letmo prezrela kvôli noci a nedostatku záujmu. Radšej som si to okamžite namierila do hospody kam ma viedol nie len hľad, ale i myšlienka, že snáď tam zoženiem nejaké informácie. Len čo som otvorila dvere zavalil ma tabakoví dym. No tabak mi neprekáža i keď tomuto zlozvyku neholdujem radšej mám alkohol, ktorý ma podľa mojej mienky aspoň nejakú chuť. Prezrem si postarších mužov rovnakým pohľadom ako oni mňa a posadím sa na voľné miesto v krčme. Len čo sa usadím opäť pohľadom prejdem po krčme a snažím sa nájsť obetného baránka, ktorého by som zavalila otázkami a ktorý by stál a spoločnusť mladéj čierno vlasej slečny. S jemným, hanblivým úsmevom na tvári hľadím na mužov a čakám či aspoň jeden z nich zareaguje na chudinku dievča, ktorá je tak ďaleko od domova a úplne sama sedi v krčme plnéj mužov i keď na môj vkus starých. To však nenechávam na sebe vidieť predsa len ich nechcem uraziť ale obrať o informácie a keď sa bude dať tak aj o nejaké peniažky na jedlo. Medzi tým čakám či tu funguje nejaká obsluha alebo si budem musieť sama pýtať.

Sarazin Kyjovský - 13. dubna 2009 14:42
	soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Už bude čas ísť, zdá sa, že alchymista toho skutočne vie málo, i keď je ochotný až-až. Jeho ochotu by som mohol využiť aj na menšiu zľavu... čo by sa mi z jeho pouky zišlo? Preletím pohľadom police aa alchymistom a bodro sa usmejem. "Ďakujem vám za pomoc pán Zandali. Vidím, že o vaše umenie je záujem - máte tu i voľajaké mocnejšie ochranné amulety?"

Nairen - 13. dubna 2009 18:00

soukromá zpráva od Nairen pro Hospoda - pokoje "Pár otázek bych měl. Je to jen náhoda? Nebo ste si mě nějak vybrali. A kdo je ten pán prokletých. A kdo jsi ty a co jste vlastně zač?" po zodpovězení mých otázek se rozloučím a odcházím. Du po chodbě a přimyšlím o nynejsich udelostech. Ještě jednou si zkontroluju svoje věci a odcházím z hospody. Poté zamířím ven z města. Cesta Du směrem k Dračím Horám. Nikam nespěchám. Du jako předtim. Pokračuji stále dál až k horám. Když dorazím k horám začnu být ostražitý. Dále pokračuji podle dopisu.

Soul Master - 14. dubna 2009 12:51

soukromá zpráva od Soul Master pro Vošla si do krčmy a usadila sa pri jednom z voľných stolov. Ako si sedela a čakala všimla si si, že pár mužov sa začína na tebe uprene s úsmevom pozerať. Prvý bol trochu starší, mohol mať tak približne 40 rokov. Bol trochu zavalitejšej postavy. Pod nosom sa mu vynímal trochu väčší hnedý plno fúz spod ktorého vybafoval koliečka dymu zo svojej fajky. Vlasov na hlave moc nemal, vpredu mal totiž značne veľkú plešinu. Oblečený bol ako sa patrilo na mešťana. Oblečením, ale aj postavou nevyzeral byť chudobný. Druhý bol o niečo mladší. Sedel vzadu na druhej strane krčmy. Keď si vošla ani si si ho nevšimla keď si vchádzala dnu. Bol vcelku mladý a pohľadný, oblečený v zelenej tunike . Svojím zamysleným pohľadom a hnedými očami ťa sledoval. Na hlave sa mu vynímali kratšie kučeravé vlasy čiernej farby. Ďalších si si prezrieť moc nestihla, pretože už u teba stál hostinský. Ten bol trochu nižší a tlstejší ako všetci tu okolo, a s bucľatým úsmevom sa ťa spýtal. ,,Zdravím. Dáte si niečo? Na večeru tu pečieme výbornú kačku, nedáte si?‘‘ Na prvý pohľad to bol vcelku slušný a milý pán, ktorý určite tento hostinec vlastní.

Soul Master - 14. dubna 2009 13:02

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Nemáte zač. bolo mi potešením.‘‘ Odvetil ti s úsmevom alchymista pričom sa trochu uklonil a pravú dlaň si založil k srdcu. Potom čo si sa spýtal ohľadom tých amuletov. Nad touto otázkou sa moc nezamýšľal. Práve naopak odpovedal ti temer hneď potom čo si dohovoril. ,,Silnejších amuletov tu teraz moc nemám. Keďže ten jarmok tu bude za chvíľu tak som ich moc ani nerobil. Je tu totiž moc veľká konkurencia, ale mám tu jeden naozaj veľký unikát. Vás ako liečiteľa by to mohlo zaujímať.‘‘ Pri týchto slovách sa trochu ohol a začal hrabať rukami niečo pod svojím pultom. Po chvíli sa znovu vytiahol von a ukázal ti krabičku, ktorú držal v rukách. Tú opatrne otvoril, v nej si mohol uzrieť pierko. Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že havranie, ale keď si videl ako sa leskne a mení svoje farby pod pôsobením svetla. ,,Tento unikát mi doniesol priateľ zo stredozeme. Je to pierko z nočnej mory. Mocnej bytosti, ktorá slúži pre samotnú smrť, zbiera túlajúce sa duše a vraždí tých, ktorý tu dávno nemajú čo robiť. Majú veľkú imunitu voči spiritualizme, ten kto to nosí nielenže nebude už nikdy viac mať zlé sny, či nočné mory no bráni no tiež ho to bráni pred hocijakými zlými duchmi, posadnutiami a rôznimi inými prekliatiami. Určite ste sa vo svojej branži stretli pár krát s prekliatymi či posadnutými, hrozný pohľad....‘‘

Soul Master - 14. dubna 2009 13:32

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Náhody neexistujú...‘‘ Odpovedal ti ihneď muž v izbe. ,,Boli ste vybraný vy. List je iba pozvánka, no boh vedel, že prídete. Tieto veci pochopíš, až keď ich uvidíš. A pán prekliatych? Jeho meno je nepoznané, niektorý hovoria, že nemá meno. Tu v krajoch ho poznajú pod viacerými prezývkami, než je len Pán prekliatych, volajú ho tu tiež aj Ničiteľ alebo Dračí mág. Je to len prezývka, nič iné. On pred nedávnym časom ukončil vojnu medzi cechmi, spolu s jeho pobočníkmi zmasakrovali veľké množstvo bojovníkov. On len hľadá schopných ľudí do svojich radov, s ktorými sa chce podeliť o svoju moc.‘‘ Týmito slovami zakončil svoj krátky predslov dlhovlasý muž pred tebou. Všetky veci, ktoré si mal pred tým si mal aj teraz. Dvihol si sa a vyšiel z mesta von. Putoval si k dračím horám. K ich úpätiu si dorazil cestou peši za dva dni. Potom si kráčal horami. Tu si cestoval podľa listu približne tri týždne. Čím si sa približoval viac k severu tým bolo chladnejšie. Pomaly si objavoval okolo seba sneh. List ti ukazoval cestu neustále, no ukázal ti aj niečo viac. Ukázal ti ako tu získať jedlo a vodu tak aby si prežil. Z surovej kožušiny medveďa, ktorého si ulovil si si neskôr spravil oblečenia ako také aby ti nebolo zima. Všetko toto ti napísal list sám od seba, podľa jeho riadkov si bol schopný prežiť. Po týchto troch týždňoch lozenia po skalách a prespávania v horách si sa dostal na pláne severu. Mal si pri sebe jedlo tak na týždeň. O vodu núdze nebolo. Po dvoch dňoch čo si sa brodil snehom vysokým po kolená sa ti stratili dračie hory z dohľadu. Okolo teba nebolo nič. Len biele peklo pustých severských pláni. Ako si tak kráčal počas tejto cesty si našiel spod snehu trčať polku na kosť zmrznutého človeka. Bol Už v dobrom štádiu rozkladu, mal na sebe nejaké to oblečenie a tak isto ako ty medvediu kožušinu. V jednej ruke ešte stále držal v ruke nejaký list. Tento pohľad ťa trochu psychicky zdeptal no ty si sa odhodlal pokračovať ďalej. Asi po troch dňoch na to si dorazil k nejakej podivnej osade. Tu si sa s ľuďmi trochu viac spoznal. Neodsudzovali ťa za to ako vyzeráš, ani za to čo si. Ty si im nič nespravil a tak ti pomohli. Z kože ti ušili dobrý kabát, ktorý hrial ešte lepšie, doplnili tvoje zásoby a ukázali ti ako nájsť v týchto pláňach rieky, v ktorých sú ešte stále ryby. Tu si strávil tak týždeň. Po nabraní nových síl a skúsenostiach si pokračoval podľa svojho listu vpred. Už tá zima tu ti ani nepripadala taká krutá ako zo začiatku, už si si na ňu ako tak zvykol. Asi po ďalších troch týždňoch úmornej cesty si sa dostal k horám. Boli mohutné, vysoké, no nie také náročné ako tie dračie. Taktiež si medzi nimi našiel vhodný priesmyk, ktorým si sa dostal za ne. To ti trvalo tak dva dni. Potom čo si sa zobudil schovaný pod jednou severskou jedľou si sa znovu obzrel po svojich zásobách. Ostalo ti tam jedlo tak na dva dni. Vytiahol si list aby si sa pozrel kam máš ísť, v duchu si tušil, že to už nebude ďaleko. Roztvoril si ho a v ňom si videl napísané, len tri vety. ,,Dve hodiny na sever. Potom vojdi do jeho domu. Splň svoj účel.‘‘ Vyrazil si teda a po dvoch hodinách cesty v malej doline sa ti v diaľke biela začali črtať nejaké podivné obrysy väčšej budovy. Presnejšie šlo o hrad. Tam určite sídlil on. Pán prekliatych.

Sentina *Corvus* Alteras - 14. dubna 2009 14:21

Město Galin - nalezený dopis Mé kroky mne zavedli dnes do jedné malé uličky kdesi ve městečku a udivovalo mne, že právě tato ulička byla téměř prázdná až na zvuk který vydávala řeka... šepot jenž se nesl na jejích vlnách byl velmi uklidnující a vzkutku jen málo kdo se dokázal pořádně zaposlouchat co její vlnky přinášejí, ovšem toto mě bylo nejméně cizí a na má tváři se objevil drobný a na mě až přes příliš roztomilí úsměv. Kráčela jsem dál a už jsem si myslela že dnešní den nebude ničím zvláštní tedy kromě toho že moje vstávání bylo dnes také až moc klidné. Jsem zvědavá jaký úlovek se mi dnes dostane do rukou... přemýšlím a poslouchám šepot řeky plynoucí kdesi vedle mě a náhle... s pohledem upřeným do země spatřím list papíru a proto se pro něj bezváhání zvednu je tak bílí a jemný až mi to přijde trochu zvláštní. Kdo tu mohl pohodit neotevřenou obálku?...chmmm... přemýšlím a dlouho neváhám zda ji otevřít jednoduše trhnu papírem a z obálky vylovím papír pečet jsem si příliš neprohlédla jen tak jsem ji přejela pohledem a prázdnou obálku jsem pohodila na zem. Zmateně koukám na vzkutku dlouhé řádky, ale co na nich vlastně stojí? Kdybych tak věděla co se tam píše... upírám pohled na první řádek a snažím se rozluštit co že to tam vlastně je...Z...d...r...a...zdrav...ím...t...ě...p...o...u...t..ní...ku... povzdechnu si a přestanu skoumat písmenka, protože jsem se ještě stále nenaučila číst za celou tu dobu co žiji... možná je to až příliš zvláštní... Na mém čele se objeví nepěkná grimasa značící že mě to štve protože bych dopis četla asi přes příliš dlouho vydávám se s čistým papírem do ulic. Nebo spíše na mé nejoblíbenější místo...hostinec! To čtení by vážně nemělo smysl... musím se to někdy naučit... ale ted na to není moc času... trošku si povzdechnu a chytím za kliku hostince. Otevřu dveře které nepěkně zaskřípají a má noha stane na prahu hostince, kápi na hlavě jako vždy a zamířím si to rovnou k hostinskému. "Krásný den přeji...něco bych od vás potřebovala... ale proto jsem tu skoro vždy a vy to víte..." odpovím rychle a nemířím jinam než uvážím za nutné.

Sarazin Kyjovský - 14. dubna 2009 23:31

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Ntiahnem ruku s dlhými prstami a vytiahnem pierko z bezpečia krabice. Prebehne mnou vlna obdivu a som si istý, že pozorný pozorovateľ by si všimol môjho zle skrývaného lačného výrazu. Nočná mora - o tej som kedysi počul! Alebo čítal? Tuším to bol démon, ktorý manipuloval s psychikou svojich obetí... ale nakoľko bol ten zdroj dvôveryhodný? Ďalej pierko držím v ruke a neodtŕham od neho pohľad. "Stretol som sa, stretol. Za rôznych okolností a naozaj to nebol pekný... je na predaj?"

Nairen - 15. dubna 2009 18:46

soukromá zpráva od Nairen pro Cesta byla náročná. Velice náročná. Občas jsem si myslel že už mam na mále, ale dopis mě vždy zachránil. Ukazoval mě kde najít jídlo, vodu a jak přežít tu hroznou zimu. Šel sjem stáýle dál a dál, byla to nejhorší cesta mýdo života. Po spoustech dnech chůze a broděním v hlubokém sněhu v Dračích Horách a na nějakých pláních jsem se dostal do vesničky, kde sem doplnil chybějící zásoby a zregeneroval se. Byl sjem k smrti vyčerpaný. Po pár dnech jsem opět vyšel na cestu. Další ůmorné brodění sněhem a několika týdení cesta, byli vyčerpávající natolik, že jsem si jen lehnul do sněhu a už jsem neměl sílu jít dál. V tom však dopis ukázal směr a že už je cíl blízko. Nadšením se mě vlila do žil znovu energie. Vyšel jsem dál. No a tak jsem tu. Stojím před obrovským hradem ve vánici, který je obalen v hromadách sněhu. "Co teď? Skusim se nějak dostat dovnitř, je mi hrozná zima." přijdu k ohromné hradní bráně a koukám jak se dostat dovnitř. Křičet nehodlám nechci spustit lavinu. Snad mi poradí dopis...

Soul Master - 16. dubna 2009 16:52

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Áno je na predaj.. no je veľmi unikátny, to sám viete. Niekedy mám pocit že vzácnejší, než pravý dračí zub.‘‘ Odpovie ti alchymista , ktorý spokojným pohľadom pozerá na pierko v tvojich rukách. Nejako ho netrhá k tomu aby ti ho hneď bral, drží len krabičku. Očividne sa si ho podržal v rukách už dosť na to aby sa ukojil pohľadom naň. ,,Preto, že ste liečiteľ vám môžem dať menšiu zľavu, keď viem, že to bude na dobré účely. Môže byť vaše za 18 zlatých.‘‘ Povie pokojným príjemným hlasom. Potom čo dohovoril ti tá cena ale ešte stále zvoní v ušiach.

Soul Master - 16. dubna 2009 17:22

soukromá zpráva od Soul Master pro Zima bola neúprosná. V tejto doline za kopcami síce vietor nefúkal, no zimu si cítil všade. Cítil si ako ti odmŕzajú končeky prstov. Tvoj nos a pery si si temer necítil vôbec, na perách len nepríjemnú štípavu bolesť z ich popraskania. Vytiahol si list aby si sa pozrel na to čo ti hovorí, no ako si ho roztvoril nenašiel si na ňom ani jedno písmenko. Len stále tie divné machule. Vybral si sa teda rovno do hradu, podľa tvojej intuície. Vyšliapal si skrze sneh na kamenný most , ktorý bol rovno pred tebou. Ten viedol priamo k hlavnej bráne hradu. Ako si vkročil na kameň mosta uzrel si, že na celej jeho ploche nieje temer žiaden napadaný sneh. Len ten, ktorý sa držal medzi jeho kameňmi. To ťa presvedčilo o tom, že hrad je skutočne obývaný, pretože včera celkom husto snežilo. Prešiel si celým týmto mostom až na jeho koniec, pred tebou bola pootvorená mohutná brána, ktorá bola taká veľká, že by ňou preliezol aj drak. Bola z mohutného železa a na častiach brány von boli mohutné kovové ostne. Z tohto pohľadu to vyzeralo skôr ako bojová pevnosť, než ako nejaké sídlo. Táto brána bola pootvorená tak, že sa ňou mohol prešmyknúť akurát jeden človek. Preto si neváhal a opatrne si vkráčal dovnútra. Pred tebou svoju náruč roztvorila ohromná veľká hala. Bola akoby tvorená pre bytostí s veľkou výškou. Vysoký strop, veľmi široká hala. Cítil si sa tu tak trochu malý. Steny boli akoby obalené hrubou vrstvou belasého ľadu, tak isto aj stĺpy. Napriek tomu si tu necítil takú zimu ako vonku, bolo tu výrazne teplejšie. Po stenách a stĺpoch v ľade boli povešané rôzne veci. Podivné staré vlajky, sem tam aj plášť, zbrane. Najviac ťa ale upútala dračia hlava, ktorá bola oholená na kosť. Tá bola zavesená na pravo od teba. Táto hala nemala žiadne okná, no napriek tomu tu bolo jasné svetlo, ktoré akoby vyžarovalo zo samotného ľadu. Na konci tejto haly tvoje oči uzreli postavu. Bola otočená chrbtom a oblečená do dlhého plášťa s vysokým golierom. Spoza ten vyčahovali do vzduchu kratšie ostne podivnej helmy. Pred postavou sa krásne vynímal mohutný ľadový trón. Nevedel si hneď určiť či je to muž či žena, no hlas, ktorý z toho smeru zaznel ti naznačil, že ide o muža. ,,Zdravím ťa pútnik a zároveň blahoželám. Prišiel si tu prvý.‘‘

Shinrei - 17. dubna 2009 15:19

soukromá zpráva od Shinrei pro Hľadím zamyslene na mužov v krčme až kým si nevyhliadnem dvoch, ktorí by podľa môjho úsudku mohli mať záujem o moju spoločnosť i nejaké tie informácie alebo aspoň peniaze. Keď ku mne prišiel hostinský rozhodovala som sa práve, ktorého z nich povýšim z hosťa na obäť. Jeho slová ma však z ťažkého rozhodovania a rozmýšlania vytrhli lebo hlad už ma skutočne dobehol a dobrú kačku nikdy neodmietnem. Kývnem teda hlavou na znak súhlasu a venujem hostinksému milý, priateľský a nevinný úsmev. Rada si dám kúsok z kačky. A kým budem čakať mohli by ste mi prosím priniesť pohár vody? Len čo si obiednám znovu si rýchlo prezrem mužov. No vtedy zbadám ako ma mladík pozoruje. Zatvárim sa torchu prekvapene a venujem mu jeden so svojich úsmevou. Taký aby dal najavo bezbranosť a nevynosť i štipku strachu z okolia a dúfanie, že si ku mne prisadne a ochráni ma pred tými strašidelnými mužmi okolo. Snáď pochopí už ma prestáva baviť usmievať sa tu na každého a tváriť sa ako kvietok obklopený lávou. prejde mi hlavou keď odvrátim pohľad a zahladím sa na stôl. No za okamih sa naňho ešte prosebne pozrem so svojími čiernými očami sa ho priam pokúšam hypnotyzovať snažiac sa vytvoriť v ňom takú veľkú túžbu prisadnúť si, že neodolá. Sama za ním ísť nemôžem precalen sa nepatrí aby som šla ja kedže sa snažím hrať milú, mladú a nevinnú ženu, ktorá nič nepozná a má strach pred ostatnými hosťami a hneď celého mestečka kedže je prvýkrát od domova. Muži sa totiž boja priblížiť k mojmu skutočnému ja tak sa musím hrať na niečo iné.

Sarazin Kyjovský - 17. dubna 2009 22:23

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Za osemnásť zlatých? Mám len štrnásť a nemôžem si dovoliť všetky minúť. Avšak amulet... Nesúhlasne zakrútim hlavou. "Naozaj pekný, ale príliš drahý. Navyše, správny pútnik putuje bez cenností, len s knihou vo vaku. Keď sme pri tých knihách... spomínali ste akéhosi muža, ktorý s vami putoval v čase vojny. Toho čo spísal pamäte o tých strašných udalostiach... Kde ho nájdem? Rád by som si tie jeho pamäte pozrel." Pierko opatrne vrátim späť do krabičky, ale nenápadne sledujem, kam krabička poputuje.

Soul Master - 19. dubna 2009 08:51

soukromá zpráva od Soul Master pro Ghalin- hostinec Hostinec od teba nebol ďaleko. Prešla si na koniec ulice a ešte cez jednu ulicu doprava. Dostala si sa tak na hlavnú cestu mesta, kde si vbehla do prvého hostinca, ktorý si uvidela. Otvorila si dvere a vkráčala dnu. Hostinec bol temer prázdny, sedeli tu len dvaja ľudia, ktorý si dávali neskoršie raňajky. Bolo približne tak po desiatej doobeda. Bolo tu celkom ticho a čisto. Pribehla si rovno k pultu s tvojimi slovami na hostinského. Hostinský sa len spokojne naklonil ponad pult o ktorý sa oprel. ,,Čo aké by si potrebovala?‘‘ Spýtal sa ťa vcelku milým hlasom. Podala si mu list o rúk. Keby si mu nepovedala že ho chceš prečítať myslel by si, že je pre neho. Nestránil sa moc len sa nateba podivne pozrel , potom sa nadýchol a začal čítať. ,,Zdravím ťa pútnik. Ak držíš tento list určite to nie je náhodou. Toto je totiž tvoja vstupenka k sláve a bohatstvu. Myslíš si, že slová v ňom klamú? Mysli si a zahoď ma. Nič tým nestratíš. No ak tvoja zvedavosť alebo túžba ťa ťahá vpred, odlož si ma a čítaj ďalšie moje riadky. Ja som tvoja pozvánka do magického sveta slávy. Poď za mnou a ja ti ukážem cestu, ale nezabúdaj že ňou musíš prejsť už len ty sám. Nájdi mesto Ghalin nad ktorým sa pýši úpätie dračích hôr. Tam nájdeš muža menom Holimir spolu s ním ťa zavedieme k kráľovi prekliatych. On ti daruje moc on ti dá slávu, no pozor. Musíš ukázať, že na to máš! Slabí a pochabí sa menia na popol ako fénix, no oni už z neho nevzídu. Len tí skutočný hrdinovia, ktorých odvaha nepozná hraníc ho môžu poraziť a vstúpiť do rádov tých, ktorí budú vládnuť svetu. Je to len na tebe... Zahoď ma a nikdy sa nedozvieš pravdu... odpovedz mi a ja ti odokryjem ďalšie riadky skutočnej pravdy. ‘‘ Potom čo dočítal sa na teba pozrel trochu prekvapeným výrazom v tváre pričom list stále držal v rukách. ,,To kde si našla? Takéto listy chodia skúseným bojovníkom a vrahom...‘‘ V jeho výraze bolo vidieť že to nie je prvý krát čo tento list číta. Obzrela si sa dozadu a všimla si si, že obidvaja chlapi, ktorý tu jedlo sa uprene na teba a na list začali pozerať. Akoby im začali byť raňajky ukradnuté.

Soul Master - 19. dubna 2009 09:00

soukromá zpráva od Soul Master pro Dodatok k predošlému príspevku: Po chvíli si sa dostal von z dediny a kráčal si smerom na sever. Oproti tebe si zbadal mnohých ľudí, ktorý isšli do dediny, zväčša išlo o karavany a obchodníkov. V t=uto ročnú dobu sa tadiaľto premávalo veľa cudzincov za účelom privirobenia. Hlavne obchodníci, ktorý tu robili jarmoky. Tí nesledovali, presne ako ľudia v hostinci. Popravde si ťa ani nevšímali. Onedlho si cestou prešiel do lesa a pokračoval si chvíľu lesnou cestou. Les bol hustý, sem tam si zbadal nejakú tú zver, no pokračoval si ďalej. ASi po dvoch hodinách cesty si vyšiel z lesa. Pred tebou sa rozliehala obrovská lúka, na ktorej pracovali farmári. Na nej sem tam nejaký domček poľnohospodárov, ktorý bývali priamo pri svojom poli. V ďialke sa pred tebou tiahla za poľom dláždená cesta, ktorá viedla do mesta. Za ňou si videl len časť doliny v ktorej bolo mesto, boli to strechy budov mesta, ktoré bolo vidieť už z takej diaľky. Asi po polhodine chôdze si sa dostal do tohto mesta. Pred vchodom na hlavnú ulicu ťa uistila drevená tabuľa o tom, že si sa dostal práve do mesta Ghalin. Po pár krokoch si sa dostal na hlavnú ulicu. Slnko bolo dosť vysoko nad horami no vedel si že nebude trvať dlho kým zapadne. Cesta ti trvala približne pol dňa. Keď si zastavil na hlavnej ulici ruch ľudí na nej bol celkom veľký. Zväčša to boli robotníci, alebo iný remeselníci ktorý sa vracali z práce. Tiež aj u obchodníkov okolo bolo vidieť že ich učni vybehávajú z obchodov von, teda asi čoskoro budú zatvárať. Na tejto ulici si videl dva hostince, obchodík s alchymistom, stajňu, obuvníctvo, kováča a banku. Všetko tu vyzeralo pokľukne a teba si temer nikto nevšímal.

Soul Master - 19. dubna 2009 09:18

soukromá zpráva od Soul Master pro Hostinský ti prikývne, a odíde preč k pultu. Nakloní sa cez dvere za ním a zakričí nejaké nezrozumiteľné slová tým smerom. Nebol to in jazyk, no kvôli tomu hluku sa nedalo presne zistiť čo kričal. Podľa všetkého to bola ale tvoja objednávka kačky. Chvíľu na to ale spoza tých dverí vyšla žena , ktorá mohla byť v podobnom veku ako krčmár. Držala v ruke pohár vody. Krčmár ho zobral do rúk a priniesol ti ho na stôl. ,,Nech sa páči, kačku donesiem za chvíľu.‘‘ Odpovie ti a už znovu kráča k ďalším objednávkam. Po chvíli čo ťa sledoval mladík sa zdalo, že sa ani neodváži prísť k tebe bližšie. No po chvíli si tvoj úsmev a tvoj pohľad vyberá svoju daň. Mladík sa opatrne nakloní k starším mužom, ktorý pri ňom sedia a niečo im zašomre. Potom sa dvihne z stoličky a pomalým krokom smeruje ku tebe. Jeho známy ho odprevádzajú úsmevom, ktorý si on ale nevšíma. Očividne si mu zamotala hlavu dosť, pretože na stole nechal aj pivo, ktoré pred tým popíjal. Netrvalo dlho a už stál pri tvojom stole s milým úsmevom. Trochu sa uklonil a predstavil sa. ,,Zdravím slečna. Moje meno je Martin. Vidím, že ste tu celom sama, nebude vám vadiť ak si prisadnem?‘‘ Bolo na ňom vidieť menšiu nervozitu a z jeho slov sa dalo zistiť že sa aj trochu hambí. Usúdila si preto, že je určite slobodný.

Soul Master - 19. dubna 2009 09:40

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Tiež pravda...‘‘ Odvetí alchymista . Zavrie pierko do krabičky a schová ho niekde za pult. Všimol si si ruku, ktorú pod pult schoval do hĺbky niečo viac než jeho lakeť. Šramot spod pultu pôsobil akoby ju schovával za nejaký iný predmet schovaný tam. ,,Áno jeden muž. On spísal všetko čo sa dozvedel od ľudí s ktorými sme sa stretli. Bola to menšia kniha, ktorá je teraz odložená v knižnici tu v meste, no ten muž už nežije. Zomrel pred pár rokmi na nejakú neznámu chorobu.‘‘ Odpovie ti Alchymista pričom sa oprie oboma rukami o pult. Vtedy si si spomenul na list, ktorý máš s chovaný v tvojom novom vaku. A na muža zvaného Holimir.

Shinrei - 19. dubna 2009 16:49

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď mi prinesie hostinský pohár vody odpijem si a pozorujem ďalej mladíka. Keď vstane pocítim uspokojene a sama sa pochválim, za dobre odvedenú hru, ktorá však musí pokračovať. Počkať..Čo keď bude chcieť meno? Aké použiť? Marii? Casandra?Hmm..nejaké iné? premýšlam tak dlho až kým predomňou mladík nestojí a nepredstavuje sa. Na jeho hlase poznať, že som si vskutku vybrala tú najlepšiu obäť. Keď sa mi predstaví radostne sa naňho usmejem. Prosím posadte sa, miesta dosť. milým hlasom mu núkam miesto a snažím sa znieť i torchu nervózne. Som tu sama ako kostolná myška. Sama som sem musela prísť. Rodičia chceli aby som šla za... smutne začnem vyprávať a odmlčím sa keď si spomeniem, že vlasne nemôžem povedať či za bratrancom, starým otcom, či strýkom idem keď o tom mužovi, ktorého hľadám nič neviem. Zatvárim sa ešte smutnejšie. No presne ani neviem za kým ma posielajú. Vraj vzdialený príbuzný no bojím sa. Nič o ňom neviem a netuším ani kde ho hľadať. Zrazu sa zhrozene pozrem na mladíka. O prepáčte mi. Len čo ste prišli hneď som začala rozprávať. Strašne sa vám za to ospravedlňujem. Ani som sa npredstavila a hneď rozprávam. skúšam znieť nervózne a nevinne čo je skutočne ťažké. Ja som Marion a hľadám tu muža menom Holimír. Nepoznáte ho náhodou. opäť sa opýtam snažiac dať na sebe vedieť, že odpoveď aká koľvek to bude ma trochu upokojí. Pritom sa i milo a trochu hanblivo pokúsim usmiať na mladíka.

Sarazin Kyjovský - 19. dubna 2009 19:11

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Ten alchymista je ale dôverčivý, až mi je ho ľúto. Viem kde je amulet, viem kde je kniha. Preskočiť pult nebude problém... Pohľadom preletím pult, ktorý nás oddeľuje a v duchu sa usmejem. Akoby náhodou pohľadom zablúdim na police za alchymistovým chrbtom a zatvárim sa náramne užasnuto -akoby som si tam všimol niečo šokujúce. Prebohov pán Zandali! To je dračí zub?! Keď sa alchymista otočí aby zistil, o čom to hovorím, rýchlo schmatnemťažký mosadzný mažiar, ticho preskočím pult a rozoženiem sa s úmyslom učenca od chrbta omráčiť.

Soul Master - 21. dubna 2009 14:38

soukromá zpráva od Soul Master pro Mladík sa na tvoje slová len potichu usmial a prisadol si k tebe. Počas toho ako si usadal prišiel krčmár s tanierom, na ktorom ti niesol už tvoju porciu kačky, ktorú si si objednala. Položil ti ju na stôl pred teba. Nestihol nič ani povedať a hneď musel odbehnúť k ďalšiemu stolu. Ľudí v krčme nepribúdalo, no očividne väčšina stolov si začala pýtať tradičné ďalšie kolo. V okolí bolo cítiť, že pijatika je v plnom prúde a jej koniec bol v nedohľadne. ,,Marion, Pekné meno.‘‘ Odvetí na tvoje predstavenie mladík a pokračuje odpoveďou na tvoje slová. ,, Ja som tu miestny lesník. Starám sa o okolité lesy. Tu v meste som vyrastal, poznám tu každý kameň a každú rodinu v okolí. Si si naozaj istá, že ta poslali sem? Tu žiadny z domácich ale nenesie meno Holimir‘.‘ Odpovie ti mládenec, ktorému z tváre ešte stále nemizne milý úsmev. Mimikou vyzerá chvíľami zamyslene, je na ňom vidno, že sa ti snaží pomôcť, no akoby počas toho všetkého nemohol z teba strhnúť pohľad.

Soul Master - 22. dubna 2009 18:56

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Čo kde?'' Spýta sa alchymista, pričom sa otočí dozadu a začne nechápavo obzerať svoje police. To bola zrejme posledná veta, ktorú si počul dnes z jeho úst. Mažiar v tvojich rukách po údere len ticho zazvoní a alchymista padne za pult na zem akoby bol už bezvládny. Ty pult preskočíš bez problémov. Skoro si nohami dopadol na Alchymistu, ktorý mal určite pred očami len tmu. Pred tebou sa objavili podstolné police v ktorých si videl množstvo rznych vecí, fľaštičiek a malých kníh. Odmeral si si policu, ktorá by zodpovedala tej kde má byť tá krabička. V nej si najprv odhrnul tri fľaštičky a potom si ju zbadal. No bohužial nebola sama. vedla seba boli pekne uložené dve rovnaké krabičky. Vtedy ťa ale vyrušil vŕzgot dverí. Oblial ťa studený pot lebo si vedel čo to znamenalo. Až teraz si si spomenul, že obchod u alchymistu ešte nieje zavretý a dnu práve vchádzal zákazník so slovami: ,,Nazdar Zandi ! Máš tu pre mňa ten Bullzen čo som si objednal?... Hej vy! Čo to tam stvárate!?'' Takto sa zmenil monológ muža, ktorý stal asi krok od dverí a nechápavo hľadel na teba. vedel si že si sa dostal do poriadnej kaše. Čo ten muž urobí? Vyzerá byť v najlepších rokoch svôjho života a vytriasak to nie je. Skočí po tebe alebo vybehne von na ulicu pre pomoc?

Shinrei - 22. dubna 2009 19:27

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď sa predomňa dostane kačka mám stochutí sa do nej pustiť ako hladný volk, ktorý niekoľko dní bol bez potravi no potom sa uvedomím, že by to asi zničilo obraz slušného dievčatka a tak chytím príbor a odkrojím si kúsok z kačky. Aspoň, že je jedlá. poteší ma zistenie, že kačka nielen dobre vyzerá ale i chutí. Radosť na sebe i ukážem, no v zápetí môj úsmev vystrieda sklamanie keď mladík povie, že o Holomírovi nikdy nepočul. Položím teda príbor a tvár si položím do dlaní. Čo budem teraz robiť? Keď tu nikto taký nie je? Určite ma poslali sem. Toľkokrát mi to opakovali. A nakoniec tu nikto taký nie je.Kde teraz zostanem na noc? Peniaze na izbu už nemám ledva si zaplatím jedlo. nariekam nad svojim koncom a po tvári mi stečie i niekoľko malých i keď falošných slzičiek. Tvárim sa, že ma i chuť do jedla prešla i keď mi v žaludku už hromy bijú od hladu a začínam sa báť, že to bude i počuť. Pokúsim sa utreť slzy a nervózne odpijem kúsok vody. Potom pohľad uprem na mladíka. Ste si istý? Nemílite sa? Prosím veď ja nemám kam inam ísť ako za ním. znovu mi po tvári stečie slza a ja odvrátim tvár aby tomladík nevidel. Dneska mi to ide. Tá hra je čoraz lepšia za chvílu si i sama uverím. v duchu sa zasmejem a tvárim sa pritom strašne na dne.

Sarazin Kyjovský - 23. dubna 2009 16:27

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Á dopekla, to mám šťastie! - pomyslím si, keď ma v obchode zastihne nečakaný zákazník. Sekundu uvažujem nad únikom, druhú sekundu nad bojom a až v tretiu prídem na to, čo treba robiť. Akoby pobavene sa usmejem a prirodzene sa oprem o pult, ktorý skrýva alchymistovo telo. "Len pokoj, priateľu. Som Hakil Tario, staronový učeň majstra Zandaliho. Vlastne... teraz skôr kolega. Budem mu tu istý čas vypomáhať, plánujeme rozbehnúť väčší kšeft... ale chápte ma dobre, je to tajné." Na chvíľu sa odmlčím, vychutnávam si mužovo prekvapenie zmiešané so zmätením a skôr, než sa stihne na niečo spýtať, spýtam sa ja. "Tuším ste po niečo prišli?"

Soul Master - 24. dubna 2009 16:45
	soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Čože si?'' Spýta sa muž neveriacky stojac pri dverách. Ešte stále držal kľučku dverí pričom ťa podozrievavo sledoval. ,,Nikoho mi nespomínal. A odkedy tu už si?'' Spýtal sa trochu nechápavo. Jeho pohľad bol neoblomný a nikam sa nehýbal stále sledoval len teba. Bolo na ňom vidieť že sa mu vôbec nepozdávaš. ,,A kde je vlastne Zandali? Mal mi dnes dať Bullzen.''

Soul Master - 24. dubna 2009 16:57

soukromá zpráva od Soul Master pro Kačka, ktorú si vložila do svojich úst ti tak zachutila že si sa od nej temer nemohla odtrhnúť. Nevedno či ju varil priamo hostinský alebo kto no lepšiu si ešte nejedla. Pritom ako si znovu začala hrať tvoje divadielko sa mladík pr tebe trochu zamračil. Nevedno čo mu behalo hlavou ,no postavil sa pri stole a zakričal smerom na krčmára. ,,Jožííí! Nepočul si o nejakom Holimirovi alebo akom to ancikristovii? '' Pri tomto kriku začal trochu divne zaťahovať. zrejme to bolo tým ich nárečím tu. Odpoveď mu prišla temer okamžite, no nejedna. ,,- Hej poznám. jeden taký sa tu predvčerom ubytoval. Taký jebo, ešte odtiaľ ani raz nevyliezol... Čo aj tebe niečo dlží?'' Spýtal sa ho krčmár akoby toho mládenca poznal viac než dobre. ten len kývol rukou až to nehá tak. ,,- Drž tam hubu Maťťkooo!'' Bola druhá odpoveď ktorú kričali práve tí chlapi, ktorý s ním pred tým sedeli. Zjavne pred tým o ňom mali debatu. ,,Nepočúvaj ich...'' precedí medzi zuby zákerne sledujúc svojich priateľov. ,,A ak by si nemalakde prespať povedz. Som slobodný a pre seba mam celý dom....'' Vyhŕklo z neho nevinným hlasom. Povedal to aj napriek tomu, že si sa už o Holimírovi dozvedela.

Shinrei - 25. dubna 2009 13:26

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď započujem, že v tomto meste predsa len je osoba s menom Holimír a je len jediný jeden v duchu sa opäť pochválim. Tak a zase bližšie k svojmu cielu. Snáď Aby som sa však neprezradila narodstnene vyskočím a zkríknem plná radosti a nadšenia z dobrej správy. Naozaj?! Naozaj tu je?! Kde ho nájdem? Srší zo mňa radosť a šťastie, že som sa nakoniec nestratila. Že predsa len niesom v zlom meste. No keď ku mne prídu slová, že v najhoršom môžem prespať u mladíka prejde mi hlavou viac veci než len nevinné prespanie. Otočím sa na neho a usmejem sa. Ďakujem vám za všetko ste môj zachránca. Neviem čo by som robila keby ste ku mne neprišiel. Asi mi vás poslali nebesia. trochu sa začervenám a skutočne milo sa na mladíka pozrem ako by som hľadela na nejakého milenca a pritom mi hlavou idú myšlienky aký chudák je, že si sadol práve ku mne. Opäť sa posadím a tvárim sa zahanbene, kvôli tomu ako som práve kričala cez celu krčmu a ako som naňho hľadela. Veď predstavenie musí pokračovať a možno sa i zabavím. Zdvihnem pohľad na mladíka a odpijem torchu vody. Ospravedlňujem sa. Trochu som sa nechala uniesť. Znovu vezmem príbor a hanblivo si odkrojím kus kačky. Konečne jedlo. Už som myslela, že sa ani nenajem. Mojím telom prejde radosť keď opäť na jazyku ucítim mäso kačky na ktorú sa mi už zbiehali sliny a už som len ťažko odolávala jej vôni. Len čo dojem a zistím si presnú adresu mladíka musím ísť za tým chlapíkom nech to mám čo najskôr za sebou. v duchu sa usmejem a opäť pozrem na môjhu zachráncu. Prezradíte mi teda kde presne vás mám hľadať ak by sa niečo stalo? Snáď vám nespôsobujem moc problémov. opäť venujem mladíkovi úsmev a do úst si strčím kus kačky. Už vážne nemôžem prestať s jedením veď môj hlad by ma za chvílu prezradil.

Sarazin Kyjovský - 26. dubna 2009 20:02
	soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro "Prišiel som len dnes ráno, pane..." (zdôrazním slovo pane, aby si uvedomil, že kým ja som sa predstavil, on ešte nie) "Ale zdá sa mi, že ste nezdvorilo zvedavý. Veci medzi mňou a pánom Zandalim sú len medzi mňou a pánom Zandalim. K tomu vášmu Bullzenu... Zandali ho zatiaľ nedokončil, ale stavte sa podvečer, určite už bude hotový."

Soul Master - 27. dubna 2009 18:16

soukromá zpráva od Soul Master pro Ako si skríkla cez krčmu otázku o Holimírovi tak ťa drvivá väčšina osadenstva ignorovala. bavili sa o svojom, chvalabohu. Hlavne ale že tvoje slová začul krčmár, ktorý v rukách so špinavými taniermi ešte prikráčal k vám a odpovedal na tvoju otázku. Zjavne sa mu nechcelo kričať cez celú krčmu. ,,Holimír? Je tu v hostinci. Hovoril že za ním má par ľudí prísť, hlane kôli nejakým listom či čo.Prvé dvere baľaho od schodiska. Druhé poschodie...'' Odpovie ti usmievavý krčmár, ktorý sa potom otočí a poberie sa znovu do svojjej práce. ,,Tu sa dozvieš všetko.. stačí sa opýtať..'' Povie Martin pri odchode krčmáre sledujúc jeho umenie prenášania takej hŕby tanierov. Na tvoje ospravedlnenie sa len usmial. Keď po jeho úsmeve nejaký ožralec zakričal na celú kčmu to že sa pobil s medveďom sa Martinov úsmev rozšíril na úškrn. Kričiaci chlapík vyzeral biedne a dotrhane no podľa jeho opice by sa dalo skôr povedať, že chlastá už od rána a že celý deň len hľadal cestu z kríkov sem. Potom čo si sa opýtala otázku kde martin býva tak si nečakala dlho na odpoveď. Martin sa len oprel lakťami o stôl mierne sa naklonil a povedal. ,,Dom, ktorý je najbližší k lesu. Spoznáš ho podľa zelenej omietky alebky jeleňa s mohutnými parohmy, ktorý vysí nad dverami doň.''

Shinrei - 28. dubna 2009 13:18

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď sa dozviem kde Martin býva usmejem sa naňho a opäť sa pustím do kačky. Ta ľahodná chuť mi nedovolí už prestávať kým na tanieri nezostanú len kostičky. Bolo to skutočne vynikajúce jedlo. dodám radostne len čo je tanier prázny. Už dlho som nejedla niečo tak dobré. Začnem sa prehrabávať v malom koženom vaku, ktorý som mala položený pri nohách. Chvíľu sa v ňom prehľadávam a potom sa začnem tváriť zdesene. Niesu? Niesu?! Kde sú? Veď keď som prišla do mesta tak tam ešte boli! Hovorím si len pre seba potichúčku, avšak dosť nahlas aby ma počul Martin. Do očí sa mi nahrnú malé slzičky a ja sa ďalej nervózne prehrabávam vo vaku a hľadam vačok s peniazmi. Ten však vo vaku nikdy nenosím a pekne je ukrytý pod mojou sukňou. Tak chlapče naletíš či nie? Kde len môže byť? Musí tu niekde byť. Po tvári mi už stekajú slzy a ja nasmerujem svoj pohľad na mladíka predomnou no okamžite sa zase začnem prehrabávať vo vaku.

Soul Master - 30. dubna 2009 14:12

soukromá zpráva od Soul Master pro ,,Aha..'' Odpovie muž na tvoje slová. Trochu sa pritom zamračí a uprene ťa sleduje. očividne z neho nevypadne jeho meno. Skôr by sa dalo povedať že akoby sa urazil vtedy keď si mu neodpovedal na jeho otázky tak ako chcel on. ,,No dobre teda, to si s ním už vybavím ja... Zatiaľ sa majte.'' Odpovie trochu naštvaným tónom a tak ako vošiel aj vyšiel z obchodu. začul si spod jeho nosa trochu zlostnejšie šomranie, no to bol očividne len blbý zvyk tohto chlapíka. Tebe ale padol kameň zo srdca keď si videl ako odchádzal dverami von. konečne si mal trochu času na to aby si sa mohol aj ty vypariť.

Soul Master - 30. dubna 2009 14:18

soukromá zpráva od Soul Master pro Začala si sa prehrabávať v tvojom vaku. Ako si kútikom oka sledovala martina videla si že tvoje divadielko naň zaberá. On ťa chvíľu sledoval, kým mu nedošlo, čo hľadáš. potom sa usmiel a dihol od stola. krčmár nad vámi už nestál preto sa Martin vybral k pultu. ,,Nehaj to tak. '' Tak zneli jeho slová keď odchádzal aby za teba zaplatil. pri pulte siahol do nohavíc odkiaľ vybral svoj zelený mešec. Očividne nebol prázdny no ani plný. Jeho obsahom nepripomínal Martin boháča, no ani chudobného. Dalo sa tak povedať že žil z toho čo mal a to mu stačilo. Netrvalo dlho kým Martin zaplatil a potom sa už znovu blížil k tvojmu stolu.

Shinrei - 02. května 2009 16:22

soukromá zpráva od Shinrei pro Len čo si všimnem, že som uspela a nemusím ani platiť len sa pousmejem. Ľudia sú skutočne hlupáci. Keď sa Martin opäť vracia rýchlo vyskočím akoby ma niečo štiplo, prehodím si vak na chrbát a pri behnem k Martinovi. Keď stojím pred ním len sa naňho usmejem a dám mu bozk na líce. Ďakujem ti za všetko. Stal si sa mojim zachráncom pre mňa v tej najtemnejšej chvíli. Dúfam, že sa ti budem môcť nejako odvďačiť. Trochu cúvnem od mladíka a spravím jemný úklon na znak dobrého vychovania a vďaki. Prebehnem ku schodisku kde sa ešte raz obrátim na mladíka a zamávam mu. Pomaly si vydám poschodoch až na druhé poschodie a zamierim k prvým dverám naľavo. Len čo stojím pred nimi rozmýšľam či sa mi oplatí hrať to divadielko aj na tomto mieste alebo či sa mám predstaviť pod menom, ktoré nosím už od narodenia no používam len zriedka. Nakoniec sa rozhodnem ďalej pokračovať s menom čo som používala dole v hostinci. Zovrem teda ruku v päsť a silnejšie zaklopem na dvere aby sa náhodou nestalo, že ba ma osoba, ktorú hľadám nepočula. Po chvíli ešte dodám hlasom bez štipky nervozity či strachu len naplnený vážnostou.Hľadám muža menom Holimír. Prišla som sem z dialky a doviedlo ma sem pár riadkov napísaných v jednom liste. odstúpim dva kroky od dverí a čakám čo sa stane.

Sarazin Kyjovský - 02. května 2009 21:35

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Keď sa zabuchnú dvere, s úľavou si vydýchnem. Ešte že tak... je čas zmiznúť. Znova sa skrčím k polici, v ktorej mal byť amulet. Súä tam dve krabičky a po úvahe, ktorá netrvala ani jediný úder srdca, schmatnem obe a hodím ich do svojho vaku. Nehybne ležiacemu alchymistu vezmem kľúče a aj jeho mešec, z pultu ukradnem tri najkrajšie vyzerajúce fľaštičky (čo v nich je budem zisťovať neskôr) a vydám sa k dverám. Upravím sa, nahodím uvoľnený úsmev a vyjdem von. Zamknem obchodík - akoby nič nebolo na svete nebolo prirodzenejšie - a vykročím medzi ľudí. Pozerám na vývesné štíty hľadajúc najblyžší hostinec, v ktorom by som sa mohol popýtať na toho Holimira. Hm, Holimir... škaredé meno. Pripomína mi holiča.

Soul Master - 10. května 2009 17:20

soukromá zpráva od Soul Master pro Mešec, ktorý si bral alchymistovi bol dosť ťažký. Predpokladal si teda, že tam bude bohatší obnos. Fľaštičky, ktoré si uchmatol z pultu mali rovnaký tvar, no iné farby. Jedna bola čierna, druhá červená a posledná modrá. Fľaštičky boli okrúhle s rovným dnom a veľké boli približne tak ako menšie jablko. Toto všetko si schoval do svojho vaku a vyšiel si z obchodu. Kútikom oka si sledoval ľudí, ktorý sa na teba čudesným pohľadom pozerali. Podobným ako ten muž, ktorý bol s tebou v obchode. Keď si zamkol začal si kráčať po ulici a ich zraky z teba začali padať preč. Najbližšie krčma nebola ďaleko. Nachádzala sa na tej istej ulici približne tak o dvesto metrov ďalej od tohto obchodíku. Potom čo kamennú dlažbu chodníkov opustili tvoje nohy si vkročil do tohto hostinca. Tabuľa nad dverami niesla názov: Hostinec u Baníkov. Keď si vkráčal dnu ovalil ťa oblak dymu z tabaku. Nafajčené tu bolo až až a okna na stenách malé. Krčma by sa dalo povedať bola tak poloprázdna. Pár ľudí tu sedelo na oddychu pri pivách, nevyzeralo to že by sa tu zdržiavali dlhšie, až na pár stolov s pijanmi, na ktorých to bolo vidieť už od prvého pohľadu.

Soul Master - 10. května 2009 17:38

soukromá zpráva od Soul Master pro Martin., ktorý od baru smeroval k tebe sa len usmieval. Keď si sa mu poďakovala bozkom na líce usmial sa akoby ešte viac, no stále nemohol z teba odtrhnúť pohľad. “Nemáš za čo. Dúfam, že ťa ešte niekedy uvidím.“ Pritom na teba žmurkol a keď si odchádzala po schodoch hore on sa znovu išiel usadiť k svojim známym. Keď si vyšliapala hore spod schodoch zastavila si pred dverami, za ktorými mal byť prí Holimir. Keď si zaklopala nič sa nedialo, akoby čakal na to aby si sa predstavila. Potom, čo si dohovorila sa dvere s vrzgotom pootvorili. Na chodbe nebol nikto, bola tam tma, ktorú prelievalo tmelené svetlo sviec. Rovnako takto to bolo aj v miestnosti. Zdroj svetla v nej bola očividne len jedna malá sviečka alebo plamienok. Spoza špáry pootvorených dverí si mohla vidieť časť postele, ktorá bola hneď za rohom a jednu nohu stola, ktorý bol neďaleko postele. V pozadí si ešte videla niečo čo sa podobalo oknu, no toto miesto bolo zatlčené doskami. Po nepríjemnom zavŕzganí sa neozvalo temer nič. Žiadny hlas, ktorý by ťa pozýval dnu. Asi len doslova čakal na to kým vstúpiš.

Sarazin Kyjovský - 12. května 2009 11:02

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Krátko som sa rozhliadol po hostinci a zamieril k výčapu. Atmosféra vyzerala byť bola pokojná - možno až nudná. Postavil som sa k pultu a vypýtal si pivo. Tomuto nápoju príliš neholdujem. Neobjednal som si ho kvôli chuti, ale preto, aby som zapadol medzi zvyčajnú klientelu - pivo sa pilo vždy a ešte dlho sa piť bude. Keď mi ho hostinský podá, decentne si uchlipnem (nechutí kto vie ako), usmejem sa a poviem: "Dobré pivo. Také dobré, že by sa tu oplatilo ísť len kvôli nemu! Ale dôvod mojej cesty bol iný... hľadám istého chlapíka, muža menom Holimir. Počuli ste už o ňom?"

Shinrei - 13. května 2009 18:10

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď sa otvoria dvere a mne sa naskytne pohľad na miestnosť skrývajúcu sa za nimi len ďalej čakám na chodbe či započujem pozvanie dnu. Kedže sa nič nedeje vstúpim do miestnosti, ktorú si len letmo prezriem. Podídem k stene oproti posteli, oprem sa o ňu a čakám čo sa stane a čo sa dozviem. Prišla som tak ako bolo písané v liste. Tak mi prezradte kam mám ísť ďalej nech sa môžem pripraviť na cestu. Kým čakám na odpoveď hľadím von z okna, ktoré je neďaleko mňa. Skutočne už chcem vedieť čo znamená ten list a prečo ho mala moja posledná obäť. Nemyslím si, že tá osoba bola nejaká dobrá alebo zaujímava a preto radšej myšlienky o mojej práci zatlačím aby som mohla počúvať.

Soul Master - 16. května 2009 14:50

soukromá zpráva od Soul Master pro Otvorila si dvere trochu viac aby si videla celú miestnosť. Videla si posteľ na ktorej bol hodený plášť a vak. Približne v strede izby bol vyšší stolík, za ktorým sedel nejaký muž. Oblečený bol v bielej tunike. Na jeho tvári sa vynímala dlhšia hnedá briadka. Časť líc mu zakrývali jeho bledohnedé jemne kučeravé vlasy. Na stolíku pred ním bola prilepená jedna sviečka, ktorá bola ako takým zdrojom svetla. Okno za ním bolo zatlčené doskami temer dokonale. Neprepúšťalo najmenší paprsok svetla, či už denného alebo svetla pouličných lámp. Muž mal pred sebou pergamen a v ruke pero. Na stolíku v vedľajšom rohu od sviečky mal podivnú ampulku s atramentom. ,,Posaď sa, a zatvor dvere.'' Namiesto pozdravu ti povedal čo máš urobiť. Počkal kým vojdeš do miestnosti a zatvoríš dvere .Potom až pokračoval vo svojich slovách. ,,Tak list ťa sem priviedol. Vidím, že ich mágia funguje dokonale. Ukáž mi ho, oživím ho, odkryje ti ďalšie riadky.'' Pokračuje svojím podivným chrapľavým hlasom. Akoby mal niečo s hlasivkami.

Soul Master - 16. května 2009 15:07

soukromá zpráva od Soul Master pro Ľudia v hostinci sú ťa vôbec nevšímali. Pre nich si bol len jeden z ďalších cudzincov, ktorý sem zavítali v tomto období začínajúcich jarmokov. Ako si tak popíjal pivo mohol si si poriadne prezrieť bar. Ten nebol ničím výnimočný. Niesol vstavanú vaničku s vodou, výčap a naukladané krígle. Všimol si si ale že asi tak pol metra na strane od teba je z vnútornej strany niečo ako nástenka alebo skôr akoby zbierka pripnutých listov krčmára. Za týmto barom bola už len polica na ktorej bolo množstvo rozličných fliaš. Pritom ako si popíjal a pozoroval tak krčmár nepostával bez roboty. Čapoval ďalšie pivá, ktoré roznášal po hostinci. Keď si trafil dobrú dobu, zrovna vtedy, čo stál rovno pred tebou začal si hovoriť o Holimírovi. Vtedy keď si spomenul jeho meno sa mu zvráštilo čelo, zapozeral sa do prázdna a potom sa nahol sledujúc tu kôpku pribitých papierikov. “Hej poznám. Jeden cudzinec... Vravel, že ho tu budú hľadať, vraj kvôli nejakému listu. Ty si jeden z tých?“ Spýta sa sledujúc ťa ako držíš v rukách krígeľ.

Sarazin Kyjovský - 19. května 2009 18:35

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Ako počúvam hostinského, ktorý sa snaží rozpamätať, upíjam z piva. Vyzerá to, že má chudák kopu roboty a neveľmi dobrú pamäť... no, ale hádam to nepopletie. "Áno, to bude ono! Presne toho cudzinca hľadám. Kde ho teda môžem nájsť?" Hovorím priateľsky a s úsmevom - ostatne tak ako vždy. No v tomto prípade je môj úsmev úprimný, pretože krčmár vyzerá byť správny chlap a takých mám docvela rád.

Furious - 20. května 2009 14:44
	soukromá zpráva od Furious pro Otvorili sa dver a nejaka gorila ma smatla a pritlacila ma k stene.chitla na za krk a kričal po mne:ČO je!? No čo je do piči! Bež do piči od tálto!!a potom,,Po kom tu vrieskaš ty pičus!? HA!?‘‘.Glgol som si a povedal ja nic ja nic nechcel som po vas vrieskat chcel som ist za benkaromPomali stracam dych a cakam co mi odpovie

Shinrei - 21. května 2009 16:05

soukromá zpráva od Shinrei pro Hľadím na staríka kým rozpráva. Nespúšťam zo starca pohľad, lebo jeho hlas i výzor vo men vyvolávajú nepríjemný pocit. Len čo však spomenie list a že mi odkryje jeho ďalšie tajomstvá nedôverčivo si straca ešte raz prezriem no napok list vyberiem a podám mu ho. Snáď sa nejako nedozvie, že majtelom je niekto iný. prebehne mi hlavou keď list podávam Holimírovi, no nezavalujem ho otázkami ana cestu ani na to kto je, či kto je za všetkým. I keď si myslím, že mnohí tak učinili. Ja to však nerobím z viacerých dôvodov. Za prvé, jeho hlas mi je nepríjemný ako keď kocúr prejde svojimi pazúrmi po skle okna. Za druhé, ma takéto veci skutočne nezaujímaju a za tretie chcem vypadnúť čo najrýchlejšie z tohoto miesta a nemienim sa zdržovať vecami, ktoré sú pre mňa skutočne nepodstatné. Radšej len mlčky stojím opäť pri zadebnenom okne a pozrujem starca aby som videla čo spraví. Zostávam však celú dobu ostražitá aby ma nič neprekvapilo.

Soul Master - 23. května 2009 10:17

soukromá zpráva od Soul Master pro Tak čo tu stváraš chujoviny akoby si bol z Gardy ha!? Spýta sa ťa, no ešte stále ťa drží pod krkmi, očividne ale jemnejšie pretože už ako tak môžeš dýchať. “Na čo ti je Benkar!? Čo po ňom chceš!?“ Zvreskne na teba akoby bachar vypočúval väzňa. Vtedy si tá gorila pred dverami všimne obuvníka s učňom, ktorý postávajú vo dverách a sledujú túto situáciu. Muž sa na nich len škaredo pozrel a pritom odvrkol. ,“Nečume tak priblblo! Zatvvor dvere a rob akoby sa nič nestalo..“ Obuvník trochu zakval hlavou a odkročil dozadu a zatvoril dvere, ktoré boli vedľa neho. Chodbu v ktorej ste boli zaliala tma , jediné svetlo svietilo na vás z izby toho chlapa.

Soul Master - 23. května 2009 10:21

soukromá zpráva od Soul Master pro Tvoju otázku prehluší krik starého chlapa, ktorý si objednával ďalšiu rundu. Nemusíš sa ale obávať, krčmár dobre počul čo si hovoril. Znovu schytil do rúk ďalšie krígle, ktoré začal napĺňať ako pravý majster. Popri tom sa jedným očkom venoval tebe. “Myslím, že prespáva vedľa v druhom hostinci, ten je na konci tejto ulice smerom von z mesta. Pľantal niečo o druhom poschodí či čo, no neiem ti povedať presne, to už budeš musieť zistiť tam.“ Odpovedal ti pred tým ako obyšiel bar a kráča s kríglami smerom k objednávajúcim. Ak si sa otočil dozadu mohol si si všimnúť, že hostinec sa pomaly ale isto začína plniť.

Soul Master - 23. května 2009 10:26

soukromá zpráva od Soul Master pro Muž zobral do rúk list, ktorý si mu podal. Roztvoril ho, namočil si pero do atramentu a jemným švihom na neho frkol pár kvapiek. Pritom na teba začal hovoriť. ,,Zaujímavé, že si prišla. Od teba som to čakal najmenej. Viem, vyzerá to tak, že ja som písal ten list, ale musím ťa sklamať. Nebol som to ja. Autor tohto listu je sám pán prekliatych. JA som len jeden z jeho služobníkov ak chceš pýtaj sa ma, možno ti budem vedieť odpovedať. Ak nie ber si list a pokračuj za ním.'' Podal ti list naspäť. Ty si si mohla všimnúť, že od miesta na ktoré prskol atrament bol napísaný znovu ďalší text. Vidím, že si ho našiel. Ak chceš môžeš sa ho opýtať na otázky, ktoré dráždia tvoju myseľ. Ja som tu len na to aby som ti ukázal cestu k nemu. On ti daruje bohatstvo slávu a moc, no až keď uvidí, že si ju zaslúžiš.... Potom, čo si prečítala list písmena na ňom vyhasli. Všetky do jedného zmizli aj s machuľami. Na to sa hneď ozval Holimir. ,,Ten list je magický, je len na to aby ti povedal kam máš ísť. To je preto aby si pri ceste nezablúdil v dračích horách, on bude takým tým tvojím kompasom. Ak nebudeš vedieť kam šepotom ho popros a spýtaj sa ho, odpovie ti.''

Shinrei - 23. května 2009 12:22

soukromá zpráva od Shinrei pro Pozorujem Holimíra a nedôverčivo si ho premeriam keď povie, že mňa tu čakal najmenej. Tá jediná veta vo mne vyvolá zvlášny pocit. Zdá sa mi akoby vedel, že list sa dostane ku mne, ba dokonca sa mal dostať do mojich rúk. List si vezmem späť a prečítam si nové riadky. Prečo všetci chcú aby som sa pýtala? Holimír i ten list.. Snáď je to ich koníček či len nemávajú často možnosť rozprávať sa s niekym? Ale vedia niečo o mne? A ak áno tak koľko toho vedia? i potom čo slová z listu vyhasli a nezostalo po nich nič ako keď sfúkneš oheň sviečky ja ďalej hľadím zamyslene na list. Rozmýšlam nad cestou a čo všetko budem potrebovať. Rozmýšlam ako dlho cetsa do hôr potrvá a aká ťažká tam i cez cesta je. Holimírovi nevenujem moc pozornosti takže ledva zaznamenám, že musím cez dračie hory. Nejaku dobu mi trvá kým pohľad odtrhnem od listu a uvedomím sa, že rozmýšlať mám neskôr. Nezaujíma ma kto ste ani prečo to robíte. Je však niečo iné čo chcem vedieť.. Tak ti položím dve otázky snáď dostanem odpoveď. Prvá, koľko ľudí dostalo ten list? Druhá, ako dlho trvá cesta k dračím horám z mesta? spýtam sa vážnym hlasom plným chladu a nezáujmu.

Sarazin Kyjovský - 23. května 2009 14:16

soukromá zpráva od Sarazin Kyjovský pro Zhlboka si povzdychnem. To som sa tu vliekol len preto, aby som zistil že musím ísť ďalej? Škoda kupovať pivo, aj tak nestálo za veľa. "Ďakujem za nasmerovanie a za pivo. Radšej už pôjdem." Kývnem krčmárovi, položím na pult toľko, čo som za pivo dlžný a zdvihnem sa k odchodu. Krčma sa naozaj začína plniť a moje miesto pri pulte je hneď obsadené novým návštevníkom.

Soul Master - 28. května 2009 17:20

soukromá zpráva od Soul Master pro Krčmár ti len prikývol a ty si sa už už poberal preč. Vyšiel si z tohto hostinca von zase na ulicu a rozhliadol si sa. Na ulici bolo približne rovnaké množstvo ľudí ako keď si vchádzal dnu do hostinca. Sledujúc alchymistov obchod si si mohol všimnúť že pri nich stojí nejaký malý chlapec, ktorý na ne usilovne tlčie, aby mu niekto otvoril. Vybral si sa teda bez väčších problémov do ďalšieho hostinca. Presne do toho, ktorý ti krčmár opísal ako nocľah Holimíra. Išiel si po tejto ulici smerom von z mesta. Po chvíli keď si prešiel približne 300metrov si zistil, že krčmár neklamal Naozaj tu stál hostinec. Preto bez ďalších rečníckych otázok vchádzaš dnu. Keď otvoríš dvere cítiš akoby si vchádzal temer do rovnakej budovy ako tej v ktorej bol prvý hostinec. Iný tu bol jedine nábytok a ľudia v ňom. Pri vstupe ťa tiež zavalilo ohromné množstvo dymu, ktoré tu vzniklo za pomoci starcov a ich nekonečného fajania tabaku. Za pultom, ktorý bol neďaleko postával krčmár, ten moc roboty ale nemal, pretože pivá a jedlo roznášala , podľa všetkého, jeho žena. Ako si si tak všimol zbadal si v tomto krčmárovi neuveriteľnú podobu toho prvého krčmára.

Soul Master - 28. května 2009 17:35

soukromá zpráva od Soul Master pro Potom, čo si si prečítala list tak si mohol tvoj pohľad sledovať Holimíra, ktorý začal písať niečo an čistý pergamen. Keď padli tvoje otázky ani s ním netrhlo, pokračoval vo svojej činnosti akoby si tu nebola. Popritom ale jemne pohol perami a prehovoril . “Toľko koľko môj pán uznal za vhodné....“ Odpovedal monotónne a nevšímavo. “Bolo by najlepšie ak by si si zohnala sprievodcu. Hory nie su ďaleko, tak deň a pol cesty, ale miesto, kde ta list má doviesť je až ďaleko na sever v severských pláňach.“ Odpovedal rovnakým tónom hlasu ako pri predošlej odpovedi. Po chvíli , čo stíchol tak pero, ktoré držal odložil ladným pohybom do flaštičky s atramentom. Potom ruky založil na stole a pohľadom ťa začal uprene sledovať.

Shinrei - 28. května 2009 21:04

soukromá zpráva od Shinrei pro Vypočujem si mlčky odpovede na moje otázky. Len čo ma Holimir začne pozorovať ukloním sa miesto slov vďaky a odídem potichu až k dverám, ktoré pootvorím. Než však miestnosť opustím chvíľu stojím na mieste a rozmýšlam či mám niečo povedať no nakoniec sa rozhodnem len odísť. Opustím hostinec a vonku si prezerám okolie. Rozmýšlam kam by som mala ísť kedže je stále noc a vtedy si spomeniem na pozvanie od jedného naivného hlupáka. Takže ako to presne hovoril? Dom..., ktorý je najbližší k lesu. A spoznám ho podľa zelenej omietky a lebky jeleňa s mohutnými parohmy, ktorý vysí nad dverami. poviem si sama pre seba potichúčku a zamyslene začnem kráčať preč od hostinca. Pritom sa rozhliadam a hľadám dom, ktorý mi bol opisovaní. Zastavím sa až keď ho nájdem a ničoho si nevšímam. Podídem k dverám a zaklopem jemne na ne. A predstavenie môže pokračovať. V duchu sa ešte zasmejem a čakám či mi niekto otvorí dvere.

Soul Master - 05. června 2009 18:04

soukromá zpráva od Soul Master pro Z hostinca si vyšla priamo na prázdne temné ulice mesta. Nebol v nich temer nikto, až na pád ožranov, ktorý sa ledva ledva trlikali mestom. Práve jediná vec, ich spev, bola tá, ktorá ničila potemnejšiu atmosféru tejto noci. Bolo by to tu vyzeralo aj vcelku strašidelne, až na tie alkoholické výkriky. Vybrala si sa teda ulicou, ktorá podľa tvojej pamäte viedla k lesu. Po prejdení pár ulíc si zistila, že tvoja pamäť a orientácia bola správna a o chvíľu si videla jeden vičínajúci domek s lepkou nad vstupnými dverami. Z jeho útrom vychádzalo svetlo a práve vďaka nemu si ho spoznala. Farba omietky ale až taká zreteľná nebola. Potom, čo si zaklopala na dvere chvíľu trvalo kým niekto otvoril. Keď sa s tichším vrgotom dvere otvorili stál vo dverách Martin a spoza jeho pliec nenápadne vykúkalo jeho skromné zariadenie domčeka, v ktorom báva. “Áno?.. Ách, to si ty!? Poď ďalej.“ Povedal temer hneď potom čo ťa zbadal. Podľa slov bolo ale poznať že ťa hneď nespoznal, no bez akýchkoľvek ďalších slov ukročil a ukázal ti voľné dvere, ktorými môžeš vstúpiť.

Shinrei - 06. června 2009 12:29

soukromá zpráva od Shinrei pro Keď uvidím vo dverách stáť Martina venujem mu úsmev no hneď potom zosmutniem a pomaly vstúpim do domu. Ten si prezriem bez záujmu no tvárim sa prekvapene. Chvíľu len hladím na zem no potom sa otočím na Martina a v očiach sa mi ligocú drobné slzy. Je mi ľúto, že ruším tak neskoro večer. Nevedela som však kam by som mohla ísť. Holimir ma poslal preč a nikoho okrem teba nepoznám. Snáď tu môžem chvíľu zostať. s pohľadom zraneného drobného šteniatka čakám na odpoveď. No predtým než môže čokolvek povedať podídem bližšie k nemu a hlasnejšie dodám hlasom plným strachu. Ak nie tak hneď pôjdem. Nebudem robiť problémi. Som zvedavá čo spraví. prebleskne mi hlavou a uprene sa ďalej pozerám na môjho "spasiteľa". Skutočne som zvedavá čo spraví a či ma tu nechá a ak áno tak o čo všetko sa pokúsi.

Created by Martin Ami Čechura © 2003 - 2004

Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR