Záškodníci
hrálo se Denně
od: 06. srpna 2008 15:55 do: 14. října 2008 17:23
Dobrodružství vedl(a) pottergirl
| |
 | Celé sa začína na Rokforte za čias Záškodníkov. Neide o nič konkrétne, dej sa postupom času vyvynie tým či oným smerom, usmerňovať ho bude trocha každý. |
| |
 | Sedím v klubovni pri kozube a rozprávam niekoľkým spolužiakom o mojej úžasnej lietajúcej motorke. |
| |
 | Prídem do klubovne a všimnem si Siriusa spolu s niekoľkými spolužiakmi a tak prejdem k nim a sadnem si do kresla. "Čau," prehodím mimovoľným tónom a zahľadím sa do plameňov v kozube. |
| |
| "Á, Jamesik. Tak čo? Aká je?" Zahľadim sa lišiacky veľkými "psími" očami. |
| |
| Neodpoviem, lebo som plne zabratý do prehľadávania všetkých tvári v klubovni. Konkrétne pátram po istých veľmi príťažlivých zelených očiach a zrazu si uvedomím, že Sirius niečo hovoril. "Ehm... čo?" opýtam sa zmätene |
| |
| "Či ťa už ovalila košom alebo inak prizabila." Uškrniem sa na neho. |
| |
| "Čo sa týka tohto školského roka, ešte som jej nedal príležitosť" odvetím a takisto sa uškrniem. "inak keď už sme u toho, nevieš kde je?" opýtam sa náhle keďže ju nenájdem. |
| |
| "Teraz tu bola. Kamsi odbehla." Poviem, keď sa rozhliadnem. |
| |
| Niečo zamrmlem keď už je jasné že tu nie je a vrátim sa myšlienkami do reality. pozriem cez okno, odkiaľ je dobrý výhľad na hviezdy, a potom sa obrátim späť na Siriusa. "Aké si mal vlastne prázdniny?" opýtam sa ho. |
| |
| "Poznáš to. Otravný brat plus rodičia... Skrátka zábava." Poviem s neskrývanou iróniou v hlase. |
| |
 | Společenská místnost Řeknu heslo baculaté dámě a projdu otvorem do společenky. Ahoj pozdravím všechny přítomné. Posadím se do jednoho pěkného křesílka u krbu, vytáhnu si knihu a začnu si něco číst. |
| |
| "Á, princeznička Evensov´. Ako sa máš?" |
| |
| Společenská místnost Slyším, že někdo říká moje jméno. Otočím tím směrem hlavu a střetnu se pohledem se Siriusovým. Mírně se zašklebím a rozhoduji se, jestli mu mám vůbec odpovědět. Je to jeden z nejlepších kamarádů Pottera a o tom nemám zrovna dobré mínění. No..ujde to.. Odpovím mu nakonec, přece jen, jsme v jedné koleji. |
| |
| "Nú, to znie dobre. Újde.... zajac alebo kanárik?" |
| |
| Cože? Nechápavě se na něj podívám a zamračím se, pohledem přejedu i Pottera, abych zjistila o co jim jde. |
| |
| "Že keď to uślo, čo to bolo? Zvyknú utiecť domáce zvieretká. Aké bolo toto?" |
| |
| Společenka Blacku, bejt tebou poděkuju kámošům že jsou tak loajální. Divím se, že ti neřekli už dávno, že nejsi vtipnej Protočím oči v sloup a otočím se k nim zády, radši se zase začtu do knížky. (nebudu taková vždycky, zatím vás ale ještě ráda nemám:D) |
| |
| "Bárbína. Ehmm... nie, sorry. Ľadová kráľovná. Len sa neerozbehni teraz za tým usmrkaným slyzákom." POdotknem sarkasticky. (Neboj. Toho sme si vedomí. Len to tu chce aj ďaľśie ženské. Séverus je v knižnici.) |
| |
| Společenka A vlastně to je přesně to, co jsem chtěla jít udělat...díky, že jsi mi to připomněl. Řeknu jízlivě, zvednu se a vydám se za Sevim do knihovny. Ahoj Sevi pozdravím ho a usměju se, když si sednu vedle něj ke stolu. |
| |
 | "Lilli." Poviem potešene. Sedím zrovna nad dákou čiernou bychlou. "Si akási bledá. Opäť si ťa dobereali?" |
| |
| Knihovna Ne, jen Black si zas myslí, že je ohromně vtipnej. Zasměju se a se zájmem se podívám na tu knihu. Co to čteš? Sevi? To jsi tady celý den? Celý den jsi zas v knihovně? |
| |
| "Lepšie byť v knihovni, neź sa nechať na dvore vizliekať a levitovať." Poznamenám horko. |
| |
| Knihovna To ano, ale já je nenechám tohle dělat. Usměju se povzbudivě a obejmu Severuse kolem ramen. Noatk, pojď, půjdeme se projít ven. Potter a spol jsou stejně ve společence. Zvednu se ze židle a natáhnu k němu ruku. Tak jdeme? |
| |
| Vstanem s úsmevom dám knihu do tašky. "Ale toto ešte hodím do izby, dobre Lil?" |
| |
| Knihovna, venku Dobře, tak já počkám u východu jo? Venku je vážně hezky, byla by škoda sedět pořád tady. Mezitím co on si to jde uklidit seběhnu s menšími obtížemi po schodech až dolů, projdu velkým sálem, síní s trofejemi až dojdu k velkým dveřím, kterými projdu ven. Posadím se na schody a nastavím tvář slunci. |
| |
| Netrvá to dlho a dobehnem Lili. Našťastie stále netuśí, čo som to mal za knihu. "Pôjdme k jazeru?" Ponúknem jej rameno. |
| |
| Pozemky Dobře, tak pojďme. Zavěsím se do něj a společně jdeme k jezeru. U něj chvíli házím do vody kamínky a snažím se udělat žabky. Potom si sednu pod strom k Sevimu a opřu si hlavu o jeho rameno. Co jsi to vlastně četl? A jaký jsi měl prázdniny? |
| |
| Pozemok: "Veď našich poznáŚ. Div, źe ma nezamkli na šesť zámkov. "S muklami sa nebratríčkuj..."" Povzdychnem si. |
| |
| Pozemky Hele, pozor na pusu, já jsem taky mudla. Předstírám výhružnej pohled. Ale aspoň tady můžeme být spolu.Ach jo, to je škoda, že jsem musela skoro na celý prázdniny odjet. Petunie mě tam pořád otravovala. Určitě si jí umíš představit.. |
| |
| "Veď vravím, že to povedala matka. A ty nie si žiaden obyčajný mukel. Ty si Lilli Evansová. Mila, príjemná a dobrá kamarátka." |
| |
| U jezera Děkuju usměju se vděčně a potěšeně. Co je tohle za rostlinu? Zeptám se ho a podám mu utženou kytku, kterou jsem sebrala vedle kořenů stromu. Na stonku má píchací chloupky a má červený maličký kvítky. Vím, že Sevi ví snad všechno na co se ho zeptám. Ještě aby ne, když je po většinu času v knihovně. |
| |
| "Aleba. Slizák obdarúva pekné dievčatá kvetinami. Accio. Aký plevel." Poviem, keď kvietok z lillinej ruky doletí ku mne. |
| |
| "Ty...?!" Začnem vyťahovať prútik. |
| |
| U jezera Klid Sevi zarazím ho a vyskočím na nohy. Takže zaprvé, to já ji dala jemu a je pro to, abych věděla, co to je. Za druhé, do toho tobě nic není. Za třetí, co kdyby jsi odsud vypadl za těma svejma blbejma kámošema a nechal nás na pokoji? Zařvu na něj vztekle. |
| |
| "Ale Lill." Poviem dosti ironicky a schválne použijem oslovenie, čo Séverus pred chvíľou. |
| |
| "Nechaj ju na pokoji!" Mám vysúkané rukávi a prútik už držím nad hlavou. |
| |
| Po chvíli kecania klubovne vyndem von za Siriusom a hneď si všimnem aj Lily so Snapom. Postavím sa vedľa Siriusa a iba pohľadom sa ho spýtam čo sa to tam deje, pretože keď pozriem do Liliných zelených očí je mi vlastne takmer jedno čo sa deje a ruka mi vyletí do vlasov. Po chvíli však zvíťazí zvedavosť nad túžbou a čakám či mi to niekto vysvetlí. |
| |
| U jezera Siriusi, co kdyby jsi šel do...co kdybys laskavě vypad? zavrčim na něj navztekaně. Během chvíle se tam dostaví i Potter. Skvělý..fakt super... Jdeme Sevi.. Kývnu na něj a otočím se k odchodu. |
| |
| "Ideme Sevi. Mala by si toho svojho peisánka sem-tam aj vykúpať a odblšiť." |
| |
| "Leviosa!" Sírius viletí do vzduchu a praštím ním o strom. "Ako to s ňou hovoríš?!" |
| |
| U jezera Nechte toho...Sevi, nech ho být..kašli na ně, pojď půjdem jinam.. zatahám Severuse za rukáv a snažím se zabránit dalším kouzlům. Co kdyby si přestal tak blbě čumět a něco s tim udělal? Upřu zelené oči na Jamese. |
| |
| "Sirius? Si celý? " spýtam sa ho keď tak odletel do stromu a potom sa obrátim na Lily či to naozaj prehovorila na mňa. Chvíľu tam stojím takmer nerozhodne, pretože hoci chcem tomu... slizákovi veľmi ublížiť, viem, že ona by ma nenávidela ešte viac. Preto sa obrátim, hypnóza zelených očí zabrala, a prikráčam k Siriusovi. "Poďme odtiaľto, ešte dostaneme ekzém" povie mu ticho aby to počul iba on a vrhne naňho ohľad ktorý očakáva pochopenie. |
| |
| "Najbližšie ťa tá nefritová čarodejka nezachráni. Len počkaj." Zamrmlem. |
| |
| "Mimochodom, Evansová," oslovím Lily. "Nešla by si niekam so mnou?" nedám si pokoj a zopakujem už asi tisíc krát povedanú vetu aj keď väčšinou ju hovorím trocha inými slovami. |
| |
| U jezera Zaksichtím se na Siriuse a protočím oči v sloup. Po další Jamesovo otázce si povzdechnu a prohlídnu si ho. Možná, Pottere. Chytím Seviho za ruku a docházíme pryč. |
| |
| "Možno." Zopakujem. "To je pokrok kámo." |
| |
| "Lill, ja... Prepáć. Ušli mi nervy." Poviem polohlasne a kráćam s ňou ďalej. |
| |
| Možno. Povedala možno. Správne, robím pokroky, pomyslím si v duchu pretože toto som neočakával a nemusím hovoriť že sklamaný nie som. Hodím po Siriusovi letmý úškrn a pomaly kráčam smerom na metlobalové ihrisko. "poď, vyzvem ho ani naňho nepočkám. |
| |
| "Hej, kam tak bežíš?" Preskočím múrik, aby som ho dobehol. |
| |
| "Heh," obziem sa na Siriusa a zatvárim sa že o ničom neviem. Potom sa pozriem ponad jeho plece za Lily a znova pred seba. "Nikam, to ty si stále stál na mieste," prehodím len tak akoby do vetra ale pri tom sa uškŕňam. |
| |
| "Ach tá láska. Len aby ťe nevodila za nos." Uškrnem sa a už vychádzam s metlou na ihrisko. "Dáme si Narážanú?" |
| |
| To je dobrý Sevi, jsou to magoři.. Ale Potter ho kupodivu vážně nechal bejt...no, přesně za to si zaslouží, že ne mu řeknu až když se zeptá znova.. Pomyslím si a se Sevim odejdeme do školy. Půjdu už do společenky, nevadí? Uvidíme se později.. Rozloučím se se Severusem a vyběhnu nahoru do naší věže. Když procházím kolem okna, všimnu si těch dvou na hřišti. Stoupnu si k oknu a chvíli je pozoruju. |
| |
| "Hm, a čo tak si iba zalietať?" navrhnem, lebo v tom teple sa mi nechce moc preháňať, a už zase sa typicky hrám so strelou pričom mám pri sebe opretú metlu. "Nedáme si preteky za strelou?" navrhnem nie celkom vážne ale aj napriek tomu čakám na odpoveď a pri tom pozerám na obruče. |
| |
| Rozlúčim sa s Lill a idem na internát. |
| |
| "Deme na to!" Pritakám a už som vo vzduchu. |
| |
| Vzlietnem za ním a brániacu sa strelu vypustím do vzduchu. Tá hneď niekam ubzikne a ja vzlietnem o niečo vyššie. "No, tak môžeme začať," oznámim |
| |
| Nie sú tu svedkovia a tak nešaškujem. Len sa preháňam hore dole a hladám. (Nájdi ju ty.) |
| |
| Chvíľu pomaly krúžim a potom zachytím zlatý záblesk. Malý a sotva badateľný, ale ja som hneď vedel, že je to on, spoznal by som ho kdekoľvek. Rýchlim pohľadom som skontroloval Siriusa a videl som, že som bližšie. Zatiaľ, kým je strela tam, kde je. Trocha sa nahnem dopreu a rýchlo letím smerom k nej, pripravený v prípade potreby blafovať. |
| |
| "Doraz ju." Zvolám, vidiac, že na neho nemám. On je stíhač. |
| |
| Šikovne strelu dohoním a rýchlym pohybom ruky ju vzpierajúcu chytím skôr, než by sa stihla spamätať a uletieť. Víťazne zdvihnem ruku do vzduchu a letím za Siriusom, aby som trochu preskúšal jeho reflexy. "Tak, teraz ju sleduj," zastanem hneď pri ňom a chytím strelu medzi ukazovák a palec aby ju videl. "Pustím ju a ty ju čo najrýchlejšie chytíš, okay? Nenechaj ju uletieť," poviem mu v krátkosti a nečakajúc na odpoveď poviem: "Pozoor, teraz!" pustím strelu |
| |
| Společenka Ještě někaou chvíli je pozoruji, načež se posadím do křesla a chvíli přemýšlím. Nikdo tu není, místnost je úplně prázdná. Chvíli si čtu a pak v příjemném teple z krbu usnu v křesle. |
| |
| "Accio strela." Nechce sa mi. Vytrávilo mi. Čo takto zájsť do kuchyne?" |
| |
| Pokrútim nad ním hlavou ale nakoniec privolím. "Tak fajn," pomaly zletím dolu. |
| |
| S jedlom z kuchyne zamierime do klubovne. "Aha, spachtoška." |
| |
| Pozriem na Lily. "Je taká pekná keď spí," poviem ticho pričom si ani neuvedomím že premýšľam nahlas. |
| |
| Uškrniem sa a sadnem si ďalej, aby som nerušil. Pustím sa do jedenia. |
| |
| Zabudnem na jedlo a ignorujem aj Siriusov úškrn, prejdem pri ňu a kľaknem si na zem, takže úrovňou hlavy sme zhruba na rovnakom mieste. Pozerám na ňu takmer zhypnotizovane a premýšľam aké by to bolo, keby raz povedala áno.. |
| |
| Společenka Ve spánku se zavrtím a olíznu si rty. James si může všimnout, že se mi chvějí řasy. Potočím se tak, že jsem bokem k opěradlu. Ve spánku se mi zdá nějaký pěkný sen, chvíli nevím o čem je, ale najednou tam uvidím Potterovu tvář. S trhnutím se probudím a kupodivu se dívám přímo do očí Jamesovi z dost maličké vzdálenosti. Eh.. nevzmůžu se na slovo, jen na něj překvapeně zírám. |
| |
| Pozorujem ju, keď tu zrazu na mňa uprie tie svoje žiarivé zelené oči v ktorých sa javí prekvapenie, rovnako ako v tú chvíľu v mojich. "Lily..." oslovím ju ticho. Žiadne Evansová ani nič iné. Pomaly jej šeptom dopoviem, pričom jej pozerám rovno do očí: "... milujem ťa" |
| |
| Společenka Já..já..co? Eh.. oči se mi překvapením rozšíří ještě víc. Já jsem unavená...potřebuju jít spát.. zakoktám a vyskočím z křesla. Mířím k ložnicím, až po chvíli si uvědomím, že jsou pánské, zase se popleteně otočím a scházím dolů. Místo abych ale vyšla do dívčích ložnic dojdu ve společence k oknu a dívám se ven. V hlavě mám teď pořádný zmatek a ani nevím proč. |
| |
| Pomaly sa zodvihnem, chvíľu to vyzerá že zablúdila, potom že zabudla kam chcela ísť. Zastane pri okne a ja stále stojím na mieste, akoby som očakával odpoveď, ktorá sa zjavne nechystá prísť. V skutočnosti som však nečakal, že zareaguje takto. Vlastne som to v pláne vôbec nemal, ale keby sa človek riadil iba plánmi, uniklo by mu asi niekoľko podstatných vecí. Pomalým, takmer opatrným ktokom prídem až tesne za ňu. "Lil, si v poriadku?" opýtam sa jej starostlivo. Ovládol ma totiž taký pocit, že sa o ňu musím postarať, musím jej pomôcť a všetko to ostatné. |
| |
| Společenka Skoro až nepřítomně se na něj otočím a kývu hlavou na souhlas. Očima upřeně hledím do Jamesovo hnědých a nepřestávám kývat hlavou. Jsem z toho celá zmatená a mimo, že vlastně ani nevím, co dělám. |
| |
| Ak by som chcel, nedokázal by som odtrhnúť pohľad od jej očí. A ja som nechcel. Ale nemohol som to vydržať, taký pocit ako tápanie v tme, keď hľadáte niečo dôležité. Chvíľu som ticho, potom jej rukou jemne odhrniem prameň vlasov z tváre. "Prosím, povedz niečo," vyslovím po chvíli prosebným, takmer trpiteľským tónom |
| |
| Společenka Na čele se mi objeví vráska starostí, v tuhle chvíli ještě není jasné proč, ale brzy bude. Beze slov na něj hledím s bolestně smutnýma očima. Nemluvím, jen se k Jamesovi nakloním a políbím ho. Bože..to jsem neměla udělat! Vyhrknu a začnu ještě víc zmateně pobíhat po místnosti. |
| |
| Chvíľu som vykoľajený, ale potom ju chytím za zápästie nech toľko nepobieha. Zhlboka sa nadýchnem, chcem jej povedať niečo rozumné, hoci ešte neviem čo. "Lily, pokoj... Nie si unavená? Cez noc sa ti to uleží v hlave a zajtra... budeš v tom mať viac jasno než teraz... teda... ak chceš..." trochu sa zakokcem lebo neviem čo to melem a pohľadom hľadám v hocičom oporu. Bolo to nádherné, behá mi medzi tým mysľou takže sa mi dosť ťažko premýšľa. Ale načo premýšľať? pozriem Lily do očí a vzápätí naskočí iná myšlienka. Takáto nikdy nebola... Napriek tomu aké sa mi to zdá byť všetko úžasné mám o ňu trochu starosti aká je z toho zmätená a ako tu pobieha a tak. Nechcem aby to šlo na ňu príliš rýchlo a ani sám neviem kde sa vo mňe vzala tá dávka pochopenia a trpezlivosti. |
| |
| Společenka, ložnice Jáá....o- omlouvám se..dobrou noc Konečně už vyběhnu do ložnice, kde se svalím na postel a zírám do tropu. Převalím se na bok, hlavu zabořím do polštáře a rozbrečím se. Najednou je v mém postoji k Potterovi i něco jiného, něco co tam možná bylo, ale nechtěla jsem to tam. Byl tak upřímný..tak jiný...myslela jsem si, že mě někam zve jen z frajeřiny...ale co když lhal? Ne nelhal, ty jeho oči nelhaly.. |
| |
| Zmôžem sa iba na "Dobrú...". Chvíľu stojím na mieste a pozerám na miesto, kde zmizla, a až po takmer dvoch minútach sa paralyzovane pohnem z miesta. Pomaly sa dovlečiem ku schodom do spální, ale zrazu zrýchlym a vybehnem ich po dvoch. Vletím do spálne a ani sa nenamáham zasvietiť svetlo, podídem ku oknu. Bolo to také... zvláštne. Ten bozk, to všetko. Behajú mi hlavou nesúvislé myšlienky. Pozerám na hviezdy a zrazu na mňa väčšmi doliahne pocit, že by som neprežil, keby sa jej niečo stalo. Že ju veľmi chcem cítiť vo svojom objatí, ochrániť ju pred všetkým. Túto noc rozhodne len tak nezaspím, preblysne mi mysľou a ja si povzdychnem. Túžba znovu vidieť jej oči stále silnie, aj keď som ich videl pred chvíľou. No, zjavne nie je jediná, kto je vyvedený z miery. |
| |
| Ložnice, společenka Po několika hodinách zoufalého přemýšlení a vymýšlení způsobu, jak z toho ven se zvednu z postele. Jdu tiše, nechci nikoho vzbudit. Vyjdu zpět do společenky, vezmu si židli a sednu si na ní k oknu, tam jen sedím a dívám se z okna. Došla mi jedna věc, věc, která mi nedá spát a nenechá mě klidnou. Nejspíš jsem do něj už pár dní, nebo víc taky zamilovaná. Věděla jsem to, jen jsem si to nechtěla připustit. Proto jsem dneska na pozvání neřekla ne. |
| |
| Ako tak pozerám na nebo, všimnem si, že je nezvyčajne jasné a bez obláčika. Také čisté a krásne ako Lily. Pozriem na stenu len aby som na ňu konečne prestal myslieť, musel som o nej premýšľať stále a nedalo mi to spať. Čo teraz robí, či spí, či sa jej sníva o mne, čo mal znamenať ten bozk a mnoho iných otázok bez odpovede, hoci niektoré boli aj zbytočné. Klesnem na koberec, sedím a znova pozerám na nebo, myslím na to všetko čo sa dnes stihlo odohrať a stále tomu trochu odmietam uveriť.Obzriem sa, keď si uvedomím že okrem tlkota svojho srdca a svojho dychu počujem aj tikot... hodiny... a uvedomím si, že tam som už niekoľko hodín. Nebo sa začína pomaly vyjasňovať. |
| |
| Společenka Oknem pozoruju nebe a zářící hvězdy na něj, přemýšlím, zda ten polibek nebyla chyba. Čím víc o tom přemýšlím, tím méně jistá si jsem. Ani nevím jak ale nejspíš jsem k ránu usnula. Probudím se ještě stále velmi brzy, teprve svítá. Jdu si do ložnice vzít čisté oblečení a jdu se do koupelny osprchovat. Už v čistém oblečení a s knihami vyběhnu ven. Podle ticha všichni ostatní spí, odejdu na snídani, jsem tam sama. Něco málo sním a potom odejdu do knihovny. Schovám se do nejzaššího rohu a přemýšlím, mám v plánu se Jamesovi vyhýbat jak nejdéle budu moci. |
| |
| Ako každé ráno sa rýchle naraňajkujem a ešte dlho pred prvou hodinou zamierim do knižnice. Zakázané oddelenie. Napriek všetkému sa mi na koniec podarilo vybaviť si doň prístup atak tam vojdem. |
| |
| Prebudím sa keď už slnko svieti ale je mi jasné že väčšina ľudí ešte spí. Pomaly vstanem a prezlečiem sa, zídem na raňajky a vidím tam len pár deciek. Rýchlo sa najem a potom sa vyberiem len tak sa túlať po škole pred prvou hodinou keďže nemám čo robiť a neviem kde sú ostatný. |
| |
| Knihovna Ze svého místa uvidím, jak do knihovny přišel Severus. Zvednu se, že bych mohla jít za ním, ale hned si zas sednu. Mám mu říc to s Potterem? Vždyť ho nenávidí... Raději dělám, že nejsem a v tichosti ho pozoruji. Když si všimnu, že nějak podezdřele dlouho stojí u zakázaného oddělení, dokonce do něj i mizí, vyskočím ze židle. No teda! Zašeptám si a nemůžu uvěřit svým očím. |
| |
| Vyberiem sa do knižnice, keď ma nič iné nenapadne a na schodoch sa mi sedieť nechce. Všímam si, že hrad je nezvyčajne tichí, a uvedomím si, že ani neviem koľko je hodín, ale nezdá sa mi že by bolo tak málo aby všetci spali. Na svojej ceste som nikoho nestretol ale už som sa nad tým nezamýšľal. Vojdem do knižnice a zrazu zastanem, pričom si nevšimnem Lily pretože som príliš zaujatý sledovaním Severusovho habita ktorý mizne v Zakázanom oddelení. |
| |
| Knihovna Jak se tak vytřeštěně dívám za zmizelým Severusem, všimnu si Pottera, on mě očividně ne. Stojí ve dveřích, takže asi neuteču. Rychle zalezu za regál, aby si mě nevšiml. Ovšem místo abych se dívala kam jdu, upřeně škvírou mezi knihami pozoruji jeho. Tak se mi stane, že narazím do knihovny, jedna kniha z horní police vypadne a praští mě do hlavy. Jaauu.. zasyčím, kniha s bouchnutím dopadne na zem. |
| |
| Výdem z oddelenia, červená bróžovaná kniha v ruke a zamierim za buchotom. Škaredo pozrem na Pottera a už čakám, že to bude dáky z jeho kamarátov. "Lill? Čo tu robíš? Si v poriadku?" Podám jej ruku. |
| |
| Začujem známy hlas - teda Lily - a potom buchnutie. Už - už sa pohnem z miesta keď to popri mne prepochoduje Severus. Pozerám za ním ako ide k Lily a pýta sa jej, či je v poriadku. Mierne sa zamračím. Keby tu Severus nebol, ja by som sa jej pýtal či je v poriadku a pomáhal jej. Neviem , či mám ísť za Lily (a tým pádom aj k Severusovi) alebo odísť, a tak proste zostanem stáť na mieste. |
| |
| Knihovna Na prázdno polknu a chvíli se dívám na Severuse neschopna slova. Hned na to se můj pohled otočí na Jamese a upřeně na něj dívám, i když odpovídám Sevimu. Nemohla jsem spát, jen jsem tu přemýšlela a ano, jsem v pořádku. Nepřítomně kývnu hlavou a pak svůj pohled na krátko věnuji Sevimu. Promiň, musím jít.. omluvím se mu a vyběhnu z knihovny. V okamžiku, kdy probíhám kolem Jamese mu sotva postřehnutelně položím ruku na hrudník a jemně ho odstrčím abych mohla projít. Proběhnu celou školu a vyběhnu na zahradu. |
| |
| Celú dobu pozerám Lily do očí akoby tam nejaký Severus ani nebol. Keď prechádza okolo mňa, nepokúčam sa ju zastaviť. Jednoducho ďalej stojím na mieste, neschopný pohybu. Mal som ju zastaviť. Ale čo by som urobil potom? Nie, takto to je dobre. Ale čo je dobré? Nepovedala mi ani slovo. Behá mi hlavou. |
| |
| U jezera Posedávám u jezera a sleduji vodní hladinu, sbírám kolem sebe kamínky a házím je do vody. Každou chvíli se rozhlížím, jestli někde nezahlédnu rozcuchané vlasy a oříškové oči. Nešel za mnou.. Posadím se, přitáhnu nohy k tělu a obejmu je. Bradu si položím na kolena a zavřu oči. |
| |
| Napokon sa otočím a idem preč, ani sám neviem kam. Keď však prechádzam okolo okna, zastanem a zahľadím sa von na malú osôbku pri jazere. Ťažko odtrhnem pohľad a zbehnem po schodoch a prechádzam po chodbách až vyndem von a nadýchnem sa čerstvého vzduchu. Nekráčam rýchlo, nechcem narobiť príliš veľa hluku a zastanem kúsok od Lily. Po chvíli ticho predem pred ňu a tam si čupnem, keď vidím že má zavreté oči. Nič nepoviem, mlčky čakám čo bude ďalej. |
| |
| U jezera Po nějaké době uslyším kroky směřující ke mě. Sevi, nemusíš tady se mnou být, nic mi není. Oslovím kamaráda, neotevřela jsem oči tak nevím, že to Sevi není. Když se mi nedostává odpovědi otevřu oči a hledím přímo do tolik žádaných hnědých očí. Jamesi.. Hlesnu tiše.. |
| |
| Trochu sa myknem a tiež zamračím keď ma osloví "Sevi" ale keď chvíľu počkám a zahľadím sa do tej ich zelených očí, a ona tíško vysloví moje meno. Krátko pozriem na jej pery a potom späť na jej oči. Nič nehovorím. "Lily... to... to včera..." prehovorím po chvíli a spýtavo na ňu pozriem, aj keď sa trochu zamocem medzi rečou a myšlienkami. |
| |
| U jezera Nadechnu se a vypadá to, že něco řeknu. Ovšem jen naprázdno otevřu rty jako ryba a zas pusu zavřu. Polknu a zkusím to znovu. Já..vím co chceš říc...byla to chyba.. ovrátím pohled jinam, nedokážu odolat těm oříškově hnědým očím. Koušu se do rtu který se sotva viditelně třese. |
| |
| "Chyba?" zopakujem ticho a pomaly vstanem. Zahľadím sa kamsi ponad jazero. "Lily... " začnem, ale nakoniec sa mi zlomí hlas, nedopoviem a prejdem popri nej smerujúc do hradu so sklonenou hlavou. |
| |
| U jezera Já..já... zakoktám se, když se zvedne a odchází chytím se za hlavu a schovám ji do dlaní. Začnu tiše popotahovat a plakat. |
| |
| Zrazu sa obrátim a zastanem, keď počujem, že plače. "Lily," oslovím ju opatrne a povzdychnem si, vrátim sa k nej, kľaknem si na zem a mám chuť ju objať, ale neviem, či by to bol dobrý nápad, keď ... "... neplač. Prečo plačeš?" opýtal som sa jej priateľským tíšivým tónom. |
| |
| U jezera Protože... zašnu tak tiše, že se snad slyším jen já. má tě ráda Jamesi zašeptám ještě tišeji, bojím se to přiznat sama sobě, natož to dát najevo jemu. Co když si se mnou jen hraje? Je to jeden velký klam, jak dostat Severuse a mě? Miluji tě |
| |
| Pozerám z diaľky na tých dvoch pri jazere. Otočím sa. Na tvári kamenný výraz a tvár bledá ako stena. ri otočke vrazím plecom do Síriusa. |
| |
| "Čo to stváraš?!" Odsotím ho na zem. "Čo si myslíš, že kto si? Zabudni na to, že si dáky bos zbudni na Lilli. Nech ťa pri nej viac nvidím." |
| |
| "Daj sa vycpať Black. Kru..." |
| |
| "Expeliarmus! Práve si si uhnal problém kamoško. Neodpustiteľná kliadba!" |
| |
| "Nie neuhnal. Ten máš ty. Ak nedáte Lil pokoj, poviem riaditeľovy o vašich nočných výletoch s vlkodlakom." |
| |
| "Ty malý špinavý zasran! Ty sa mi budeš vyhrážať?!" Kričím po ňom a počuť to až k jazeru. "Expeliarmus." Odzbrojím ho on letí do najbližšej steny. |
| |
| "Vieš," začnem potichu, kým ešte neviem o Siriusovi so Severusom. Najprv jej nepozerám do očí."Časom som sa vzdával nádeje. Totiž, pomaly ma opúšťal pocit, že si ťa dokážem získať. a včera," krátko jej pozriem do očí ale potom opäť vyhľadám ten pohľad a už nedokážem uhnúť. V mojom pohľade je celá moja láska, všetky pocity a v tóne reči zase úprimnosť. Zhlboka sa nadýchnem a pokračujem: "Včera som sa cítil ako najšťastnejší človek na svete. A dnes... mi povieš, že to bola chyba,"odmlčím sa ale nie na tak dlho aby ma mohla prerušiť. "Teraz, keď si povedala že ma máš rada, akoby si priložilakonárik do skoro uhaseného plamienka nádeje. Nádeje, že raz budeme spolu." Stále jej uprene pozerám do očí no po následujúcich slovách skľúčene pozriem do zeme: "Lily, prečo mi to tak sťažuješ?" Mierne sa zamračím keď ku mne doľahnú zvýšené hlasy tých dvoch ale viac na sebe nedám nič poznať pretože chcem vedieť odpoveď. |
| |
| U jezera Poslouchám slova, jež se linou z jeho úst jako píseň ze sna. Naděje nikdy neumírá.. povím mu tiše, ale bojím se do jeho očí podívat. Když to na okamžik zkusím, jako by mě vtáhli do sebe a já cítím to všechno, co cítí James. Protože..mám strach..jsi jeden z nejžádanějších kluků na škole, co když tě pak zaujme jiná? Navíc ty a můj nejlepší přítel jste, no, řekněme pravý opak. Mám z toho strach. Přiznám a skloním hlavu. |
| |
| Nádej nikdy neumiera... no, na tom čosi bude. Počkám kým dohovorí a na malú chvíľku sa zamyslím. Vidím, ako sklonila hlavu, a tak jej ju mierne za bradu nadvihnem aby mi pozerala do očí a videla pravdu: "Mňa nezaujímajú všetky tie dievčatá, ktoré sa ma snažia získať sladkými úsmevmi. Už keď som nastúpil do Rokfortu a spoznal ťa, povedal som si, že si iná než ostatné, a... máš nádherné oči. Nikdy som nechcel žiadnu z tých mnohých, vždy som pozeral iba na teba. Ja si nemyslím - a nechcem, aby sa to zmenilo." To zo seba vysypem ale na to o Severusovi nepoviem nič, pretože neviem, čo by som na to mal povedať. Má pravdu, sme, povedzme pravý opak. Až v tú chvíľu stiahnem ruku a odtrhnem pohľad od jej očí, zahľadím sa na hladinu jazera. |
| |
| U jezera Když James stáhne ruku, jemně ho za ní chytím a donutím ho se na mě podívat. S bolestí a zároveň úlevou a štěstím mu hledím do očí a lehce se pousměju. V tom případě... začnu ale zarazím se. Notak, do toho.Zhluboka se nadechnu. V tom případě máte šanci..pane Pottere. Nejistě se na něj usměju a nepouštím jeho ruku. |
| |
| V očiach sa mi mihne iskrička a ja sa na ňu šťastne a zároveň trochu prekvapene usmejem, mierne jej stisknem ruku aby vedela, že takú príležitosť si nenechám ujsť. Tentokrát pohľadom nepustím jej oči, nakloním sa trochu bližšie a zašepkám: "Vďaka. Za všetko. Za to, že si, a že mi dáš šancu..." Potom sa jej z takej blízky zahľadím do očí a bruškami prstov voľnej ruky jej s láskou prejdem po líci. "Ale chcem vedieť ešte jednu vec," trocha sa odtiahnem, ale do očí jej pozerám stále. "Povedala si, že ma máš rada. Ja... necítiš niečo... viac?" spýtam sa opatrne a zároveň potichu. |
| |
| U jezera Z doteku jeho prstů ne mé tváři mi přejede mráz po zádech. Jemně se začervenám a nespouštím z něj oči. Nemusíš děkovat...neděkuj.. usměju se stydlivě. Kde se to ve mě bere? Stydlivost a cit k někomu, komu jsem před pár dny nemohla přijít na jméno? Já.. mám strach přiznat, jak hluboký cit k němu chovám, chvíli se přemlouvám a musím se i na chvíli podívat mimo a nadechnout se a získat rozvahu. Když se však podívám zpět, jakákoli rozvaha je tatam. Miluji tě |
| |
| Stále na ňu pozerám a po jej slovách sa nakloním znova bližšie, pozriem jej na pery a potom späť do očí. "Na toto som čakal tak dlho," zašepkám. Som tak blízko že cítim jej dych, moju myseľ zaplaví jediná myšlienka: Miluje ma... Naozaj.. nie je to sen.... Zrazu ju nežne pobozkám a potom sa trochu odtiahnem, tak, aby som jej znova mohol pozerať do očí, ktoré boli tak krásne... |
| |
| U jezera Mám dojem, že se pod jeho polibkem rozplynu. Tolik mi toho dal a zároveň vzal. Dal mi pocit štěstí a lásky a vzal mi pochybnosti a strach, zda je láska k Jamesovi to správné. Šťastně se na něj usměju a pustím jeho ruku. Obejmu jej kolem krku a zamilovaně si ho prohlížím. To bylo všechno? narážím na jemný ale krátký polibek. Zeptám se provokativně a hlavu nakloním lehce na stranu. |
| |
| Ruku jej dám na pás a tiež jej venujem šťastný úsmev. "Chceš viac?" opýtam sa takisto trochu provokatívne ale nenechám ju odpovedať, namiesto toho ju znova pobozkám, tentokrát to je pravý zamilovaný bozk a pomerne dlhý, pričom ju zvalím do trávy. Potom sa nadvihnem, zvalím sa na bok do trávy pri nej a chvíľu hľadím na nebo, ale začnú mi tie oči chýbať. Posadím sa teda k jej boku. "Už sa cítiš lepšie?" poodhrniem jej tričko z bruška a začnem jej na ňom jemne kresliť prstami značky a srdiečka. |
| |
| U jezera O moc lepší, ale doufám, že to není všechno. Usměju se šťastně, štěstím celá zářím. Jsem hrozně lochtivá, každý jeho dotek na svém břiše cítím, takže se musím pořád smát. Jamesi...to lochtá.. směju se a vrtím se jako had, svíjím se pod šimravým dotekem jeho prstů. |
| |
| Prestanem a usmejem sa na ňu. "Si veľmi pekná keď sa smeješ" Poviem jej a nakloním sa znova nad ňu, tak, že jej hľadím priamo do očí. "Tak, slečna Evansová, čo to bude tentokrát?" opýtam sa jej pričom predstieram vážnosť. |
| |
| U jezera Mmm...tentokrát.. převalím ho pod sebe a tentokrát jsem to já nad ním. Nakloním se k němu strašně blízko a tvářím se, že ho políbím. Co bys řekl? Řeknu místo toho, zvednu se na nohy a se smíchem běžím pryč. Jestli něco chceš, budeš si mě muset chytit. |
| |
| Pozerám sa do jej zelených očí a vzápätí už beží kamsi preč, pričom sa smeje. Ešte chvíľu sa takto smej... Potrasiem hlavou a vstanem, že ju chytím. Veď ju by som nemohol nechať ujsť. "Veď počkaj!" zavolám za ňou a to už sa smejem aj ja, snažím sa aby bola čoraz bližšie a zdá sa, že sa mi to aj darí. |
| |
| U jezera Když už je James skoro za mnou otočím se na něj a začnu se smát. Notak, nějak ti to trvá.. blbnu a provokuji ho, nakonec i schválně zpomalím, aby mě už konečně chytil. Nemůžu se ho nabažit. |
| |
| "Héj!" zavolám na ňu a to už som pri nej, zastanem priamo oproti tak, že sme sa skoro zrazili. "Chytil by som ťa" Poviem lebo viem, že spomalila. Chytím jej obe ruky a usmievam sa. |
| |
| U jezera Já vím, ale takhle je to rychlejší.. směju se a zakloním hlavu a usmívám se na něj. Nakloním se blíž a dám mu pusu na čelo. Tak příště mi to ukážeš, ano? mrknu na něj a usměju se. A teď, teď mi dejte pusu pane Pottere. |
| |
| Mierne nakloním hlavu na bok. "Jasne, nabudúce ťa chytím a zvalím do trávy a nepustím ťa. Iba ak by si moc chcela." Žmurknem na ňu a jej výzve takisto neodolám. "Zavri oči..." poviem jej ticho a potom pomaličky pokračujem vpred až sa jej dotknem pier a dám jej taký bozk o akom určite ani nesnívala. Alebo áno? Chytím ju za pás a pobozkám ju ešte raz, dlho, zamilovane. Okolie v tú chvíľu prestane existovať a príde mi až takmer ľúto keď bozk skončí a zahľadím sa na ňu. |
| |
| U jezera Při polibku mu vycházím vstříc a prsty mu zajedu do hsutých tmavých vlasů. Po polibku si ho s láskou prohlížím a přitulím se blíž k němu. Opřu si hlavu o jeho hruď a usmívám se. Zvednu hlavu a zadívám se mu do očí. Myslíš, že bych ještě nekdy utíkala a připravila se o tohle? Stoupnu si na špičky a dám mu jemnou maličkou pusu. |
| |
| "No," pozriem jej do očí a keď sa chystám na odpoveď obdržím krátku pusu. "Myslím, že nie, ale..." v očiach sa mi mihne šibalstvo a pred tým než dokončím vycerím zúbky v žiadostivom úsmeve. "... tvoj smiech by mi chýbal" Pred dvoma dňami by som neveril keby mi niekto povedal, že "čoskoro" zažijem toto, pomyslím si šťastne. |
| |
| U jezera No vidíš, já bych přece nemohla dovolit, aby jsi byl smutný. usměju se na něj mile a pohladím ho po tváři. Tak, co budeme dělat teď? Zeptám se se zájmem a chtím ho za ruku. |
| |
| Pri jazere Potmehúdsky sa na ňu usmejem. "Čo by si chcela robiť? Alebo kam by si chcela ísť?" Chvíľu myslím na výlet do Rokvillu ale potom keď pozriem na nebo vidím že sa zbiehajú mraky. |
| |
 | Klubovňa Vošla som do klubovne s hlavou plnou myšlienok a predstáv. V tejto škole strávim zvyšok svojej mladosti... pomyslela som si a uškrnula sa. Sadla som si na parapetnú dosku pri okne a zahľadela som sa von oknom, kde som uvidela 4 ľudí. Bolo tam jedno dievča s vlasmi červenej farby, ktoré bolo jasne vidieť už z diaľky a nejaký traja chalani. Nenápadne som si vzdychla. Nemohla som sa ubrániť obavám že nezapadnem na túto školu, pre mňa novú. Prestúpiť na inú školu pár dní po začiatku 5 ročníka bola teda riadna kravina... |
| |
| U jezera Vypadá to, že bude pršet, tak co se ještě chvíli tady procházet a pak, až začne pršet jít do společenky? Navrhnu a zářivě se usměju. Nemůžu se toho kluka najednou nabažit, přitulím se blíž k němu, rukama ho obejmu kolem pasu a hlavu opřu o jeho hrudník. |
| |
| Súhlasne prikývnem hlavou. "To je celkom dobrý nápad" Pohladím ju jednou rukou po chrbte. Toto je sen. Toto musí byť sen Začujem mrholenie a zavanie chladný vietor. Vtedy ma okrajovo napadne, že som počul ako sa Sirius so Severusom hádali, ale keď sa poobzerám, nikde ich nevidím. Ani neviem kde boli. Nad tým sa však nezaoberám, skôr hviezdnymi myšlienkami o osobe, ktorá sa ku mne tulí. Chvíľu vychutnávam ten pocit, keď pocítim prvú kvapku. Potrvá ešte chvíľu kým sa riadne rozprší. Pozerám na Lily a zrazu sa mierne provokatívne opýtam: "Nechceš aby som ťa odniesol?" ale pritom som toho schopný, držať ju v náručí a odviesť ju dnu. No, prechádzať sme sa nejako nestihli... |
| |
 | Pri a v hrade Sedím pri vstupe do veľkého hradu, ktorý bude odteraz aj mojou školou. Je to tu také nádherné.... Preblesne mi mysľou, kým čakám, kedy už po mňa niekto príde. Ah, vy musíte byť slečna Brownová. Osloví ma postaršia, prísne vyzerajúca profesorka, ktorú som si ani nevšimla prichádzať. Moje meno je Minerva McGonagalová, ale postačí oslovenie pani profesorka.Teraz ma, prosím, nasledujte. Poslušne sa zdvihnem a chcem si zobrať kufre, no tie sa zdvihnú a uletia kamsi. O batožinu si starosti nerobte, nájdete ju vo vašej spálni. usmiala sa profesorka. Teda som ju následovala a počúvala o školskom poriadku, informácie o škole a podobné veci.Napokon sme skončili pred akousi sochou. Citrónový drops. zamumlala profesorka a ja som sa na ňu len nechápavo pozrela. V tom sa socha otvorila a odhalila veľké schodisko, po ktorom sme vyšli. Ach, dobrý deň pán riaditeľ, už prišla tá nová žiačka, tak by som povedala, že je načase ju zatriediť do fakulty. Riaditeľ len prikývol a sledoval, ako starý klobúk na mojej hlave chvíľu rozmýšľal a potom vykríkol : CHRABROMIL. Doširoka som sa usmiala.Profesorka ma zaviedla do spoločenskej miestnosti a napokon sa vytratila. Nemohla som tomu uveriť.Naozaj sa mi to po tých rokoch podarilo. Na perách mi ihral šťastný úsmev. Potom som si všimla dievčaťa, stojaceho pri okne. Ehm.. Poviem, aby sa nevyľakala. Prepáč, ak ťa ruším, len ma napadlo, že by bolo pekné sa predstaviť. Mojej meno je Elaniee Brownová a tvoje? Spýtam sa kamarátsky. |
| |
| Klubovňa Ešte stále plná myšlienok a pocitov som si oprela hlavu o okno. Bolo chladné ale veľmi mi to neprekážalo. Zima mi nevadila aj keď niekedy ma vedela poriadne naštvať... Pozerala som von z okna a upriamila som svoju pozornosť na oblohu. Vyzeralo to tak, že za chvíľu sa poriadne rozprší. A nebola som ďaleko od pravdy. O chvíľu sa z spustil poriadny lejak. Po tváry mi prebehol úsmev. Mám rada dážď.. Zvlášť v lete keď je teplo a z ničoho nič sa rozprší. Teraz som však bola rada, že som bezpečne dnu, skrytá pred kvapkami vody. Z úvah o ničom ma prerušil priateľský dievčenský hlas. Otočila som sa a po tváry mi prebehol úsmev. Konečne nejaká spoločnosť Naklonila som hlavu na bok a priateľský si premerala dievča s menom Elainee. "Ahoj. Ja som Lincey, Lincey Worsstnová. Teší ma." predstavila som sa aj ja a presadla si z parapety pri okne do kresla trochu ďalej od krbu a pokynula Elainee aby si ku mne prisadla. |
| |
| Chrabromilská klubovňa Keď sa Lincey predstaví, zdá sa byť priateľská.Je na mne trochu vidieť, že som si oddýchla.Netušila som akí tu budú ľudia a bála som sa, že nezapadnem a tak podobne.. Na Linceyin pokyn si prisadnem do vedľajšieho kresla. Všimnem si, že von sa rozpršalo.Strasiem sa, lebo dnes som nejaká zimomravá a som rada, že predo mnou blčia plamene. Aj mňa veľmi teší. Súhlasne prikývnem. Rozmýšľam, či by odo mňa nebolo príliš vtieravé sa začať vypytovať, ale nakoniec ma zvedavosť premôže.Chcela by som sa toho ešte toľko dozvedieť.. Ty si piatačka, alebo z iného ročníka? Spýtam sa.. A vieš o tejto škole veľa? Hneď je jasné, že som dosť ukecané dievča.. |
| |
| Usmejem sa na Elainee. Vyzerá to tak ako keby som tu nebola jediný nováčik pomyslím si tak trochu šťastne a nakloním hlavu trochu na bok. "Áno, som piatačka a som tu nová. Na Rokfort som prišla len dneska ale viem toho dosť..." Poviem, no nato hneď dodám: "...ale prevažne len z kníh. Strašne rada čítam." Prezradím o sebe tento detail. "Ty si tu tiež nová, však? Odkiaľ si prišla??" Spýtam sa lebo mi to nedá. Niekedy sa u mňa totiž prejavuje veľká zvedavosť. |
| |
| Opätujem jej úsmev. Vážne? Ja tiež rada čítam, ale ako som si..hm..nemohla dovoliť také knihy...No, a preto sa strašne teším do knižnice. zazubím sa. Je to super, že je tu niekto, kto je tiež nový..a že sa mám s kým baviť..Predsa len som sa toho bála, keď som vo vlastnej škole nebola veľmi obľúbená. Nó... začnem a hlavou mi preletia spomienky na tie udalosti, takže trochu znervózniem a zneistiem. Asi sa mi budeš smiať..Ja som z muklovskej rodiny.Som čarodejnica, ale moji rodičia boli veľmi..hmm..triezvi ľudia a nechceli ma pustiť na túto školu.. Trochu sa odmlčím. Nastúpila som len teraz, takže skoro neviem, ako to tu presne chodí..Ale v čarovaní nie som zaostalá, vieš, moja susedka ma doučovala. Poviem a šibalsky sa usmejem pri spomienke na "tetičku". Potom zakloním hlavu a skúmavo si Lincey prezriem.Chcem totiž zistiť , ako by mohla zareagovať. |
| |
| Pozorne sledujem všetko, čo Elainee robí. Veľmi ma totiž baví sledovať ľudí. Pri zmienke o rodičoch si spomeniem na tú noc. Na noc, keď sa môj život zrútil ako domček z karát. Lincey, dýchaj. Hlavne dýchaj. Ty to zvládneš! "Prečo by som sa mala smiať? Ja problém s takými ľuďmi nemám. Podľa mňa je veľmi povrchné správať sa inak k ľuďom z muklovských rodín! Moji rodičia sú..." Preruším sa a musím na chvíľu privrieť oči aby som sa upokojila. "Moji rodičia sú obaja čarodejníci. Maminy rodičia boli muklovia ale otec pochádza z čistokrvnej rodiny. Ale mne na tom vôbec nezáleží..." Poviem a tak trochu myknem plecom. Nemám vôbec chuť baviť sa o mojich rodičoch, ale snažím sa vyzerať milo a nedať navonok hnev v mojom vnútri. |
| |
| Tak trochu sa poteším, no všimnem si nepatrnú zmenu Lynceyinho správania, pri zmienke o tom...Neviem, aj ja nerada hovorím o rodičoch potom čo.... Nie, na to myslieť teraz nemôžem.. Som rada, že ti to nevadí..Počula som, že veľa čarodejníkom strašne záleží na..čistokrvnosti..myslela som, že by sa so mnou nik nebavil..veď vieš. Ale aj tak by som bola rada, keby si o tom nikomu nepovedala. Spýtavo sa usmejem, no rozhodnem sa zmeniť tému. No, ja som prišla len teraz a skoro vôbec sa tu nevyzná.Mohla by si mi povedať, kde sú dievčenské spálne? Vieš, profesorka McGonagalová mi povedala, že tam budem mať veci a chcela by som sa vybaliť... |
| |
| Klubovňa Chápavo prikývne. "Dobre, ako chceš ale aj tak... ak by sa to niekto dozvedel a mal by s tým problem, tak ja si to s ním vybavím" Poviem jej na povzbudenie a zaženiem tým myšlienky na rodičov. " Prišla si s McGonagalovou? Ja nie... dopracovala som sa sem sama" Poviem jej a zasmeje sa. "A čo sa týka spálni, myslím že by mali byť hore po schodoch a..." Zarazím sa ale rýchlo dodám. "..a v pravo" Kývnem hlavou na schody a usmejem sa na Elainee. |
| |
| Klubovňa, dievčenské spálne Ďakujem. zasmejem sa. No, nie, neprišla som s McGonagallovou, premiestnila ma pred pozemky tet..teda, pani Harrysnová.Vraj tu sa premiestňovať nedá.McGonagallová po mňa iba prišla pred vstupnú bránu, tam som mala čakať. Vysvetlím svojej novej kamarátke. Aha, na pravo.Ďakujem.Potom snáď ešte prídem tu dolu. Usmejem sa, vystúpam hore schodmi a zvriem za sebou dvere do spální. Moja batožina leží pri posteli blízko veľkého vytrážového okna. Super! pomyslím si, pretože z okna sa pozerám strašne rada. Sadnem si na zem vedľa kufrov a začnem sa vybalovať... Keď si už na nočný stolík položím ako posledné zásobu pergamena, brko a atrament, ľahnem si na postel a zadívam sa do stropu. je to tak zvláštne byť tu.. |
| |
| Klubovňa "Aha, no veď ja som to pochopila" Poviem jej a keď Elainee odíde do spální, premiestnim sa späť na parapetu pri okne a zadívam sa do diaľky, pričom sa mi hlavou znovu začnú premávať rôzne myšlienky, spomienky a predstavy. |
| |
| Spálne, klubovňa Keď sa už konečne preberiem z myšlienok...čo mohlo trvať asi takých dobrých päť minút, vezmem si knížku : Obrana proti čiernej mágii, alebo čo je užitočné vedieť. Tento predmet ma zaujal hneď, keď mi o ňom tetička povedala a mala som najväčšiu chuť sa v ňom zlepšovať...No stále je toho veľa, čo neviem... Zídem dole do klubovne a keď si všimnem, že Lincey je znova zahĺbená do myšlienok, rozhodnem sa ju nevyrušovať. Sadnem si pohodlne do kresla pri krbe, trochu sa v ňom zamiesim, otvorím knížku a začnem si čítať. |
| |
| U jezera Notak, já přece mám nohy. Je sice pravda, že nejradši bych byla takhle blízko u tebe pořád, ale na to bude ještě času dost a dost. Zasměju se, odtáhnu se od Jamese a zadívám se mu do očí. Ruce z jeho pasu přesunu na krk a přitáhnu si ho blíž, svou tváří se otřu o tu jeho a pak ho zamilovaně políbím. A teď honem, nechci být mokrá jako pes. Zasměju se, chytím ho za ruku a společně běžíme do školy, do společenské místnosti. |
| |
| Zasmejem sa tiež, žiadostivo pozerám do jej zelených očí ale plne s ňou súhlasím. Chytí ma za ruku a bežíme do školy, aby nas nezastihol najväčší dážď, potom po chodbe hore schodmi až do klubovne. Poviem heslo, obraz nás pustí dnu a ja spolu s Lily vojdem. Všimnem si nejaké dievča sediace na okne a potom aj nejaké pri krbe. "Ahojte," pozdravím ich, ale to už sa otočím na Lil. |
| |
| Společenská místnost Ahoj usměju se na dívky, jednou rukou obejmu Jamese kolem pasu a druhou na ně zamávám. Já jsem Lilly Evansová představím se dívkám, jedna potom odejde do ložnice. Hned jsem zpátky, Jamesi. usměju se na něj a vyběhnu nahoru do ložnice, abych se mohla převléknout. Potom se vrátím a posadím se do křesla, v případě, že James už v nějakém sedí, posadím se mu na klín. |
| |
| Klubovňa Som úplne zahĺbená do knihy, takže si ani nevšimnem, že obraz tučnej panej sa otvorila vošiel chlapec ešte s nejakým dievčaťom. Späť do reality sa vrátim, až keď mňa a Lincey pozdravia. Trochu lenivo zdvihnem oči od knihy. Doširoka sa usmejem, no na mojom úsmeve je pobadať aj určitá neistota. Ahojte. Pozdravím sa. ja som Elainee.Elainee Brownová. |
| |
| Klubovňa "Hm," sledujem ako Lil odišla. Sadnem si do jedného z kresiel a potom ma napadne, že by som tiež mohol niečo povedať. "No, ja som James Potter," povie jednoducho. Niekto spomínal že niekto prestúpi Po chvíli sa Lil vráti. "Tak čo, kráska?" oslovím ju s úsmevom. Tento rok bude VČÚ pomyslím si zrazu. Dúfam že Lil sa nebude celé hodiny učiť |
| |
| Mhm.Teší ma... Poviem ale vnímam len napoly, pretože môj pohľad a pozornosť už znovu upútali zažltnuté stránky. Som tu len dve hodiny a dosť som si to tu obĺúbila. je to zvláštne, ako som bez toho mohla celé tie roky žiť. No čo, čo oči nevidia, srdce nebolí. Pomyslím si a začítam sa do kapitoly o čarodejníckych súbojoch a ich praktikách. |
| |
| Klubovňa Strhnem sa keď začujem nejaké nové hlasy. Otočím sa a všimnem si že Elainee sa už vrátila zo spálni a v kresle číta nejakú knihu a potom uvidím veľmi pekné dievča s ryšavými vlasmi a zelenými očami vedľa nejakého chalana s frajerským výrazom. Žeby to bol pár? Spýtam sa sama seba v duchu ale pre tentokrát to príliš neriešim. Keď sa dievča -Lili predstavilo a po nej aj chalan -James, rozhodla som sa že by bolo múdre keby som im povedala aj to moje meno. "Hm, ahojte. Ja som Lincey, Lincey Worsstnová" |
| |
| Klubovna Tak ještě jedno, jsem Lilly Evansová, asi si to už slyšela, ale kdyby náhodou. zasměju se na dívku, která se představila jako druhá. A tohle sedíc Jamesovi na klíně ho pohladím po hrudi. To je moje rozesměju se, neříkám to namyšleně, prostě vtipkuji, navíc si to holky musí uvědomit hned, aby mi ho třeba nechtěli vzít:D. podívám se na Jamese a dám mu jemnou pusu na rty, potom ho něžně kousnu do ucha.Viď? |
| |
| Spálňa: Zobudím sa a zamierim do klubovne. Dnes som spal tuho ako poleno. To to ponocovanie. Uškrniem sa sám nad sebou a už prezlečený vojdem do klubovne. Klubovňa: Vojdem a rozhliadnem sa. James je s Lilli a tak nehodlám rušiť. Z diaľky na neho zakričím. "Hoj James. Aké bolo ráno?" A nečakajúc na odpoveď sa pomali hnem smerom k portrétu. Zrazu zastanem a zvolám na celú klubovňu. "Raňajky v Sále som už asi premeškal. Je tu ešte niekto, kto by šiel rád na raňajky?" |
| |
| Klubovňa Čítam si knihu, keď postrehnem príchod nejakého ďalšieho chalana. Sprvu ho ignorujem, no slovo raňajky ma donúti obrátiť na neho pozornosť. Ani som si neuvedomila, aká som hladná..no vlastne som od včerajšieho obeda nič nejedla, tak sa nemám čo diviť. Pomaly vstanem z kresla, knihu v ruke a nerozhodne zamierim k tomu chlapcovi. Ehm, ahoj....Hmm..Ty vieš, ako sa tam ide? Opýtam sa trochu nervózne, predsalen je úplne cudzí. |
| |
| "Viem." Poviem s premierou hrdosti. "Inak, ja som Sírius, Sírius Black. Ahoj." Usmejem sa s vycerenými zubami, ako to len ja viem. Čierne vlasy mám dnes zviazané stuhou do zadu do copu z vrchhlavy. |
| |
| Trocha mi mikne kútikmi úst, keď postrehnem hrdosť v Siriusovom hlase. Hmm..Black? O tom mene som už niekde počula..ale čo to len bolo? Zamyslím sa, no náhle sa spamätám. Ja som Elainee.Brownová. Predstavím sa s milým úsmevom. A ukážeš mi cestu? Vieš, ešte sa tu nevyznám. |
| |
| "Dobre. Poďme. Najprv zídeme do Veľkej Siene." Odhrniem portrét. "Až po Vás slečna." Nechám ju prejsť a cestou, ako kráča ku mne, okolo mňa a predo mnou si ju prehliadnem a ohodnotím. |
| |
| Hmm, ďakujem. Usmejem sa trochu pobavene a keď preleziem portrétovou dierou, zvedavo sa okolo seba rozhliadnem. Predsa len, keď ma tadeto McGonagallová viedla, nemala som čas prezrieť si to tu. Všetko ma to tak ohromovalo. Všade portréty ľudí, čo sa sem-tam rozprávali, pohyblivé schody a tak podobne. Ostanem stáť s mierne pootvorenými ústami a mapujem očami celé svoje okolie. |
| |
| Usmejem sa na ňu. "Zjavne si tu naozaj krátko. Povediem ťa?" Ponúknem jej rameno. |
| |
| No, to som. odpoviem len úsečne, lebo na túto tému hovorím nerada. Hej, ďakujem. Príjmem s úsmevom Siriusovo rameno a stále sa rozhliadam navôkol. Do akého ročníka vlastne chodíš? Rozhodnem sa naviazať rozhovor. |
| |
| "Tak ako James. Sme spolužiaci a najlepší kamaráti." Usmejem sa na ňu. Mám dojem, že s Jamesom sa už trochu zoznámila. Vizerá dobre. Som zvedavý na nej povahu |
| |
| Aha.On je piatak? No, viem len jeho meno.Plne sa venoval Lilly. Usmejem sa. No, nebaví sa mi s ním najhoršie. poviem si pre seba. Ty tu chodíš asi už od prvej triedy, že? Aké to tu je?...teda..páči sa ti tu? Spýtam sa a moja prirodzená zvedavosť sa znova derie na povrch. |
| |
| "Hej. Rokfort je tá najlepšia škola. A nemusím byť so svojim otravným bratom a rodičmi. Ten je v Slizolíne." Usmejem sa. |
| |
| No jasné, už viem odkiaľ je mi jasné to priezvysko, tetička mi o ňom hovorila...Čistokrvná rodina.Ale on musí byť iný, keď je v chrabromile. Pomyslím si. Nie som zvyknutá dávať na predsudky voči iným, pretože to isté robili mne v mojej muklovskej škole. Tak to som rada. Na rokfort som počula len samé chvály a tiež na profesora Dumbedora, ale nie je nad vlastnú skúsenosť...Dosť som sa sem tešila. No hej, už zase som sa rozkecala..ten môj podrezaný jazyk.. |
| |
| "Neboj sa. Rokfort je taká veľká škola hrou." Poviem a usmejem sa. Práve dorazíme ku portrétu s misou ovocia, za ktorým je kuchyňa. Pošteklím hrušku a vchod sa otvorí. |
| |
| Klubovňa "Ale samozrejme, láska moja" poviem Lil pobavene ale potom mi to nedá aby som trošku nezarýpal. "A nie si ty nejaká majetnícka?" Začnem sa jej hrať s vlasmi, strkať jej ich sa uši a tak podobne, a okeď ma to omrzí tak jej dám bozk. "Vidíš, ako nám je spolu dobre?" Potom sa obrátim na Siriusa, ktorému iba kývnem na pozdrav a on už zmizne. No čo, obrátim sa späť k Lil a usmejem sa na ňu. |
| |
| Wow. Ujde mi, keď vidím, ako sa obraz otvorí a odkryje pomerne veľkú miestnosť. Pozriem na Siriusa, potom zase na otvor a vôjdem dnu. Ako som bez toho všetkého vlastne mohla vydržať? Nejde mi do hlavy. Mierne nesmelo sa poobzerám vôkol a nakoniec sa zo mňa len vyderie veselé: Dosť dobré.. |
| |
| Klubovna No ještě aby ne, všechny dámy v týhle škole musí vědět, že ty seš můj a jen můj. Jakékoliv půjčení, odcizení a poškození se trestá. Směju se, slezu z Jamese a pak si obkročmo, čelem k němu sednu zpátky. Mohla bych si tě třeba ještě podepsat, co ty na to? Třeba sem.. políbím ho na čelo nebo sem polibek na obě tváře tady by ten podpis taky vypadal hezky ještě jedna pusa na krk. Takže kam? Směju se. |
| |
| Naberiam si všetko, na čo mám chuť. To jest pečené kura s medom, cesnakom a mandľami, ryžu na sladko a ďatelinové pivo. "Vďaka." Poviem škriatkom a pomaly zamierime späť do klubovne. |
| |
| Kuchyňa Vezmem si chlib s pomazánkou a poďakujem škriatkovi, že mi ho priniesol. A keďže sa môj doprovod už kdesi stratil, rozhodnem sa, že sa tu poobzerám. Výjdem teda s chlebom v ruke a zamierim rovno náhodne vybranou chodbou. Možnože sa mi podarí dostať do knižnice. Zauvažujem a pri tej myšlienke ma opantá zvedavosť, aké to tam asi môže byť. |
| |
| Klubovňa Smejem sa a potom vyhlásim: "Poprosil by som tri podpisi na všetky tie miesta" Pozriem na ňu, zahľadím sa jej do očí a dodám: "A ja si ťa tiež podpíšem... Ale sem" Pobozkám ju na pery. Mimo to si stihnem všimnúť že vonku mraky zmizli, ale na oblohe už svietia hviezdy. "A najesť sa ísť nechceš?" navrhnem jej. |
| |
| Knižnica: Po tom, čo Lil vytrielila, sadol som si do zakázaného oddelenia a začal si listovať v kliadbach. |
| |
| Klubovna Ano, ano, hned to splním. zasměju se také a políbím ho třkrát všude, kam si to poručil. Takový podpis se mi líbí, nejspíš ti dovolím, aby sis mě podepisoval častěji. směju se a líbnu ho na nos. Jídlo? No vidíš, s tebou jsem ani neměla pocit hladu a to jsem vynechala i oběd. zasměju se a vyskočím na nohy. Ale ano, mám hrozný hlad. Víš jak budu vedle tebe hezká? Jestli to takhle půjde dál a já vůbec nebudu chtít jíst tak budu za chvíli hezká jako ostatní. Rozesměju se, podám mu ruku abych mu pomohla na nohy. |
| |
| Klubovňa "Ani ja som nebol hladný, teda vôbec som na to nemyslel ale Sirius mi to tak nejak pripomenul" vystrúham grimasu a vstanem. "Nie, ja ťa pekne budem vodiť do Veľkej Siene a dozerať na to aby si pravidelne papala" vravím jej žartovne, chytím ju za ruku a vyvediem ju na chodbu. "Ideme do Siene alebo do jedálne?" opýtam sa, pretože ja budem chcieť ísť tam, kam bude chcieť ísť ona :D |
| |
| Chodba Kde maj lepší jídlo? Zeptám se, i když vím, že maj všude stejné. Pustím jeho ruku a začnu se točit na chodbě, právě jsem si totiž vzpoměla na jednu mou oblíbenou písničku a ta mi hraje v hlavě. A když už mě budeš takhle hezky kontrolovat, nakrmíš mě? Žertovně se zašklebím a udělám na něj psí oči. Tak pojď, půjdeme tam, kde je to blíž. Jinak umřu hlady. Rozesměju se na celý kolo a tahám ho za ruku, aby si pospíšil. |
| |
| Chodba "No, to je asi veľká sieň keďže jedáleň je až pod ňou" poviem skôr sám sebe, teda aspoň to tak vyznie a teda sa poponáhľam, aby mi tu náhodou neumrela od hladu. "No, vidíš, už sme skoro tam" prehodím na polceste. "Nemám sa ti ako správna celebrita školy ešte pár krát podpísať, kým tam dojdeme?" opýtam sa žiadostivo. |
| |
| Chodba To by jsi měl tvoje podpisy už začínají mizet a já, jako správná fanynka si je musim nechat do konce života. Směju se, zastavím se a otočím se čelem k Jamesovi. A chci ten podpis všude kde je místo. Rozesměju se a nastavím mu nejprve tvář. |
| |
| Chodba "To je ten správny prístup" Zastanem zároveň s ňou pričom sa usmejem. Spravím ešte krok dopredu. "Tak dobre, uvidím čo sa dá robiť" Začnem zhora - na vlasy, na čelo, na nos, na líca. Na pery to bol trochu dlhší bozk, o to lepší, akoby si sám hovoril o prídavok. Potom brada a krk. "Aha, pozri, tento sa mi nevydaril" Jemne jej prejdem prstom po perách a znovu ju na ne pobozkám, vášnivejšie. Tomu sa vraví bozk plný citu Odtiahnem sa a pozerám jej do očí. "Tak čo? Autogramiáda skončila alebo som niečo vynechal?" |
| |
| Chodba Myslím, že jste nezapomněl na nic, pane Pottere, ale přídavek by se hodil. Ovšem těď už umírám hlady. Předstírám, že omdlím. Dorávorám ke zdi, o níž se se vzdychnutím opřu. Umírám..zachraňte mě někdo.. Asi jsem měla jít spíš na nějakou hereckou školu, dělat opičárny mě baví a navíc mi to opravdu jde. |
| |
| Chodba Pobavene na ňu pozerám ale potom si poviem, prečo s ňou nehrať jej hru. "Neboj sa, ja ťa zachránim!" vyhlásim frajerským tónom a nezabudnem si prejsť rukou po vlasoch. Pristúpim k nej, chytím ju za jednu ruku, druhou svojou ju podporím za chrbátom. "Nedodal by ti energiu jeden podpis navyše?" odolám úškrnu, to by potom nebola tá hra hrou. |
| |
| Chodba Můžeš to zkusit, muj zachránče... přitáhnu si ho k sobě a tentokrát jsem to já, kdo toho druhého hluboce líbá. Odtrhnu se od něj a zamilovaně na něj hledím. Ale teď mi pomůže už jen jídlo. Opět začnu předstírat, že se mi podlamují kolena. |
| |
| Chodba "To bol dobrý výkon, slečna" pochválim ju so širokým úsmevom. "A keďže nevládzete, musím vás dopraviť k najbližšiemu zdroju jedla. Držte sa pevne" Hodím po nej úškrn a zdvihnem ju. Držím ju jednou rukou pod kolenami a druhou na chrbte. "Ideme? Alebo by si to slečna rozmyslela a chcela ísť po vlastných?" spýtam sa jej stále s miernym úškrnom. |
| |
| Chodba Hmm...nechtěla zasměju se, obejmu ho rukama kolem krku a jen doufám, že nejsem moc těžká. Ovšem pozor, aby si na to slečna nezvykla a pak by sama nedošla nikam...ovšem, prottentokrát jí to můžeme dovolit. Nechat se nést, co říkáš? Zasměju se a věnuji mu děkovnou pusu na tvář. A teď už žádné přestávky, honem k jídlu, jinak samou láskou sním tebe a to by byla škoda. |
| |
| Chodba, Veľká Sieň "Už letím!" venujem jej krátke vyrovnanie, ale moc sa neponáhľam, lebo keby som sa potkol alebo spadol na schodoch, mohla by si to nepekne odniesť Lily. Pred Veľkou Sieňou som spomalil, ale nezastal. "Tak a sme tu" Prejdem som cez dvere ku chrabromilskému stolu a tam ju usadím. Bolo tam zopár ľudí, ale tých si nevšímam, zväčša to boli Bystrohlavčania a Slizolinčania. Sadnem som si vedľa Lil. |
| |
| V hrade Po kratšom blúdení po poschodiach, pri ktorom som objavila hlavne rôzne učebne a kabinety profesorov, konečne nájdem aj svoj cieľ - knižnicu. Veselo sa usmejem a plná očakávania vôjdem dnu. Sú tu haldy políc, skoro sa až prehýbajúcich pod tonami kníh. Zdá sa, že je tu prázdno. Pristúpim k najbližšiemu regálu a postupne čítam názvy kníh, pričom ich prstom hladím po chrbte. Je to naozaj skvelé.Musí tu byť o Rokforte a čarovaní úplne všetko. Asi ďalšiu polhodinu strávim v knižnici, pričom sa postupne celá moja náruč zaplní knihami s už spomínanou tématikou. Dôjdem ku oknu. Zdá sa, že čas už pekne pokročil, odkedy som z klubovne odišla. Rozhodnem sa teda, že je najlepší čas hodiť spiatočku. Keďže som si to tu už tak trochu prešla, mám približnú predstavu čo kde leží a tak môj zmysel pre orientáciu nemá až taký problém. To skôr tie knihy- sú dosť ťažké a šlapať s nimi cez polku hradu je predsa len únavné. Nakoniec skončím pred obrazom tučnej panej. Poviem heslo a unavene sa dotackám dnu. Knihy položím na nabjližší stolík, ja sama sa zveziem do vedlajšieho kresla a nevšímajúc si, či tam ešte niekto je, zatvorím oči aby som si mohla poriadne vydýchnuť. |
| |
| Klubovňa Elainee odišla s nejakým chalanom a Lili s Jamesom už stihli tiež odísť. Tak trochu si vzdychnem. Začínam byť hladná Pomyslím si trochu zúfalo. Som tu už skoro deň, čo nie je až tak veľa ale absolútne neviem kde čo je. To znamená že by asi veľmi nemalo zmysel keby som sa sama vydala hľadať jedáleň. Čiže asi tu budem čakať kým sa nezjaví nejaká dobrá duša a neporadí mi ako sa dostať k jedlu Znova som si vzdychla a sadla si na zem pri kresle a začala som čakať, čakať a čakať. Po mojom dosť dlhom čakaní popri ktorom mi škvŕkalo v bruchu, vošla do klubovne Elainee. "Ach ahoj Elainee. Prepáč nechcem ťa veľmi rušiť ale... nevieš ako sa dostanem do jedálne??" Spýtam sa jej bezradne a pozviecham sa zo zeme a upriem na ňu svoje veľké hnedé oči. |
| |
| Klubovňa Úplne som zabudla na okolitý svet a pomaly som zaspávala, a tak som sebou trhla, keď ma Lin oslovila. Doširoka sa usmejem. Ale veď ma vôbec nerušíš. Tak teda poď, mne po tých ťažkých knihách tiež už vyhladlo. Poviem s úškrnom a postavím sa. Inak, prepáč, že som ťa tu nechala, ale bola si nejaká zamyslená, tak som ťa nechcela rušiť. Je mi ľúto. Ospravedlním sa a odhrniem obraz a naznačím Lincey, aby šla prvá. |
| |
| Klubovňa Usmejem sa a popri tom mi zaškvŕka v bruchu. "To je o.k. Vtedy som ešte nebola taká hladná a tak či tak si šla s tým chalanom" Poviem jej s úškrnom a pohnem sa smerom na chodbu. |
| |
| Velká síň Tak, co si dáme? Zeptám se Jamese a rozhlédnu se okolo, zda tady neuvidím někoho, koho znám. Hele, nezdá se ti, že už mi bledne autogram? Zatvářím se jako neviňátko. |
| |
| Veľká Sieň "Hmm" prejdem jej pohľadomz očí na pery a pousmejem sa. "Myslím.... že áno" potvrdím a nakloním sa k nej, pričom ešte dosť ticho dodám: "Ale myslel som, že sa súrne potrebuješ najesť" Začnem ju zahŕňať bozkami. |
| |
| Velká síň To ano, ale tohle je důležitější...důležitější pro mě a pro život, chápeš? usměju se a jeho polibky přijímám s velkou vášní mě vlastní. Na jídlo je ještě čas, ale co kdyby mi zmizel autogram a někdo by si myslel, že jsi vlný a vzal by mi tě? |
| |
| Veľká Sieň Pozerám jej do očí. "Ja by som sa nedal" odpoviem jej a potom dodám: "Ale sľúbil som, že musíš jesť" kývnem hlavou ku všetkému tomu jedlu a naďalej sa usmievam. |
| |
| Velká síň To doufám.. usměju se sladce a opřu se hlavou Jamesovi o rameno. Tak..já si dám.. mlsně obhlídnu co všechno tam mám na výběr Já si asi dám brambory a kuře.. vyberu si nakonec a nandám si trošku na talíř. A copak si dáš ty? |
| |
| Na ceste do veľkej siene No to hej, vravel že sa volá Sirius Black, ale veľa som o ňom nezistila. Akurát že je najlepší kamoš a spolužiak toho..nó..Jamesa Pottera. Ale vychvaľoval Rokfort odušu.Aj som sa potešila. Zasmejem sa keď kráčame chodbami. Asi sú naší spolužiaci. No, tak ma zaviedol do kuchyne, ale potom sa kamsi vyparil, tak som si povedala, že je na čase to tu trocha presnoriť.A našla som aj knižnicu, ako si si mohla všimnúť.Tak po takej hodinke už približne viem, že kde sú tie hlavné veci... To už sme pred vchodom do veľkej siene. Ešte som tu nebola a tak si s údivom prezerám začarovaný strop, na ktorom sa blýskajú hviezdičky. Je to tu fakt super, že? Aha, Lin, tam je náš stôl, poďme si sadnúť. Keciam celou cestou a nakoniec ju potiahnem za rukáv habitu smerom ku stolu. No jo, povaha sa nezaprie. |
| |
| Chodba, Veľká Sieň Celou cestou počúvam Elai. Veľmi rada počúvam ľudí, no rada aj rozprávam. V duchu tuším, že ja a Elai bude veľmi dobré priateľky. "Potom mi ale tú knižnicu ukážeš.. ale možno pôjdem aj sama na prieskum..." poviem jej s úsmevom. Bože akú mám len dobrú náladu, som len zvedavá čo mi ju pokazí Keď s Elai vojdeme do Veľkej Siene, tunajšej jedálne, uvedomím si že slovo jedáleň na ňu nemá. Slovo -veľká- ju vystihuje. Úprimne sa prekvapí to, ako vyzerá. Predstavovala som si ju úplne inak! "To teda je super!" Poviem jej úprimne a idem za ňou k nášmu fakultnému stolu. |
| |
| Veľká sieň V duchu sa usmejem. Fakt som nečakala, že tu stretnem tak super ľudí.Lin mi pripadala ako super baba a dúfala som, že z nás budú super kamošky. No jasne, že ti ju ukážem, o také niečo by si predsa nemohla prísť. Usmejem sa a z veľkého výberu jedál sa rozhodnem pre šalát a rezne- jedno z mojich obľúbených jedál. Vieš, nikdy som si nemyslela, že tento hrad bude tak obrovský, som fakt zvedavá, čo všetko skrýva. Zamyslím sa s vidličkou na pol ceste k ústam. No a odkiaľ vlastne si? Hovorila si, že si tu tiež nová. |
| |
| Veľká Sieň Chvíľu sa rozhliadam po jedle, je ho tu množstvo ako obvykle, škriatkovia robia široký sortiment. Skvelý výber, skvelá kvalita, skvelá chuť. Jedlo škriatkov si proste človek zamiluje. Po chvíli usúdim, že to, čo zvolila Lily vyzerá v tú chvíľu asi najlepšie, teda mám na to najväčšiu chuť. "Ja si dám to čo ty, zlato" informujem ju v skratke a naložím si zemiaky ,k tomu kurča a pohár tekvicového džúsu. |
| |
| Veľká Sieň Sadnem si za fakultný stôl Chrabromilu. "No na to sa teším aj ja.. na to všetko čo skrýva tento hrad" Poviem jej s úsmevom a odhrniem si vlasy z tváre a zastrčím si prameň neposlušnej dlhej ofiny za ucho. "Noo vieš.. ja som sa narodila v Austrálií no keď som bola malá presťahovali sme sa do Iŕska ale teraz bývame na predmestí Londýna" Rozprávam jej popri tom ako si na tanier nakladám ryžu a pečené kurča, ktoré vyzerá fakt lákavo. |
| |
| Veľká sieň počúvam, čo hovorí Lin a pritom do seba stihnem rýchlosťou blesku napratať celý jeden rezeň a kúsok šalátu.Sama sa divím, kde sa to vo mne vlastne berie. No, to bude asi tým nabitým dňom a ťažkými knihami. Pomyslím si napokon. Tak to sa ti žije, takto preliezť svet. Ja som po celý život z Británie ani len nevystrčíla nos.Stále som trčala u nás doma v Londýne, blízko pri centre.. Povzdychnem si, a keď hovorím "u nás doma", je mi vidno na očiach že som sa zarazila.Nejaký záblesk bolesti, alebo tak, ale len na nepatrne krátky čas. U mňa doma. Opravím sa v duchu zkrúšene. No, okrem dvoch prázdnin, čo sme sa boli pozrieť v Amerike. Je to tam celkom pekné, naozaj. Ty si chodila asi do kúzelníckej školy, že? Spýtam sa, no keď spomeniem školu, hneď mi niečo trkne. Ozaj, nevieš, či sa zajtra učí a aké sú rozvrhy? |
| |
| Velká síň Dobrou chuť holky usměju se na dívky, které si přisedli k našemu stolu a zabrané do hovoru si nás nejspíš nevšimli. Dobrou chuť, zlatko usměju se na Jamese a pustím se do jídla, sním toho překvapivě hodně. Omluvně se na Jamese podívám a začervenám se. Měla jsem hlad.. pokrčím rameny a zasměju se. |
| |
| Veľká sieň Aj vám dobrú. Usmejem sa medzi rečou na Lily a Jamesa, ktorý sedeli poblíž. Potom sa znova obrátim na Lin a čakám na odpoveď. |
| |
| Veľká sieň: Vojdem do veĽkéj siene a rozhliadnem sa. Pobaveným očkom mrknem na Jamesa a zamierim ku ostatným. |
| |
| Velká sieň: Odídem z knižnice a zamierim sa najesť. Sadnem si za stôl, dám sústo do úst a v tom sa takmer zadusím. Počuť slovné spojenie "zlata" z lilliných úst smerom k Potterovi... Vstanem. Lavica padne, lebo som ju prekotil. Za veľkého rámusu vytrielim von. |
| |
| "Aleba. Niekto tu má na ponáhlo! Aspoň sa naučíš umýva´t si vlasy!" |
| |
| Veľká sieň Stále som zabraná do rozhovoru s Lin, keď si všimnem že do Siene prišiel Sírius. Usmejem sa a zakývam mu na pozdrav, keď sa ozve poriadny hrmot. Jedna lavica pri Slizolinskom stole sa prevráti a voláky chlapec odtiaľ trieli ako o život. Nadvihnem pravé obočie. Bože, chudák, čo sa mu asi stalo? |
| |
| "Čo asi. "Lill ako si mohla?! Takto ho zradiť?!"" Poviem teatrálne a napodobým výraz McGonagalovej. |
| |
| Velká síň Když uslyším ránu, nezaujatě pootočím hlavu tím směrem a podívám se tam, zprvu mě to nijak nezajímá, ale když si uvědomím, že ten, kdo rychle vystřelil ven byl Severus, vyskočím na nohy a běžím za ním. Siriusi, sklapni! Stihnu ještě spražit Blacka pohledem a rozběhnu se za Sevim. Sevi..počkej! |
| |
| Chodba: Trielim rovno ku žalárom, keď v tom ju za sebou začujem. Nie jej kroky, ale jej hlas. V polke kroku akoby som skamenel. "čo... č-čo mi ešte chceš?! Vzala si mi všetko. T-tka čo ecšte chceš..." Uvedomujem si, že takmer šepkám. Nedokáźem sa obrátiť. Nedokáźem sa teraz na ňu opä´t pozrieť... |
| |
| Veľká sieň Neveriacky pozriem na chlapca. Predtým v kuchyni sa mi zdal milý, ale teraz sa zdalo, akoby ho niekdo začaroval.Pôsobil jednoduch odporne. Pozriem sa na odohrávajúcu sa scénu, no poviem si, že tam by som asi nemohla pomôcť, bola by som len piate kolo od voza. Nakoniec sa zmôžem len na to, že všetkých prejdem pohľadom. Lili a chlapca ľutostivým a Blacka zase znechuteným. Napokon sa otočím späť ku Lincey a zapichnem oči do taniera. |
| |
| Chodba Nevěřícně na něj hledím. Co..co jsem ti vzala? vytřeštím na něj oči udělám krok vpřed a vztáhnu k němu ruku. Chytím ho za ramenoa pootočím k sobě. Sevi..já...to.. nevím co říc, naprázdno polknu a kousnu se do rtu. Já vím.. jak se k tobě chová..ale..já ne...já tě mám ráda..jsi muj nejlepší přítel... a já ho nenechám se k tobě takhle chovat...slibuju.. |
| |
| "A v tom je to! Priatel! Nič si nepochopila. Veď aj ako by si mohla... Humusáćka!" Utečem jej do klubovne. |
| |
| Chodba Po jeho slovech se musím kousnout do rtu a na chvíli zavřít oči. Tohle..bolelo.. otočím se na patě a uteču pryč, do velké síně za Jamesem se už nevracím, místo toho běžím až nahoru do sovince. Tam se dívám z okna a chvíli krmím sovy. |
| |
| "Ách, jo." Povzdychnem si, prídem k Jamesovi a položím mu ruku na plece. "Mal by si ísť za ňou." A ja si podám hnusáka. Kde je Rémus? Mohol by mi pomôcť. |
| |
 | Veľká sieň Konečne vstanem od knihy, ktorú som akurát dočítal.Zídem do klubovne, ale keď tam nik není, rozhodnem sa zísť na večeru do veľkej siene. Vôjdem dnu a zamierime rovno k Siriusovi a Jamesovi, a cestou prikývnem na pozdrav akýmsi dvom dievčatám, ktoré som tu ešte nevidel. Ahojte. Pozdravím tých dvoch. Ćože tie kyslé tváre? A kde ste nechali Lil? |
| |
| _"Nechaj to teraz tak a poď so mnou. Poviem ti to po ceste." A už kráčam preč z Veľkej siene. |
| |
| Nasledujem Tichošlapa, ktorý stále zaryto mlčí. Zamračím sa. Tak? Čo sa to tam stalo, chlpáč? |
| |
| "Humusák zbadal Jamesa s Lilli a nazval ju humusáčkou." Zhrniem to jednou vetou. |
| |
| Čože?Srabus povedal Lily humusáčka len kvôli...?! prekvapene sa pozriem na Siriusa. Myslel som si, že to nie je žiadny anjelik, ale toto som od neho nečakal. Ten slyzák! A kde je vlastne? Podla mňa sa už dávno niekam schoval, predsa je to Srabus. Poviem nahlas svoje myšlienky. nemáš tu mapu? |
| |
| "Jasne mapa." Poviem po tichu a vytiahnem Záškodnícku mapu. Botka s menom Severus Snape sa nachádza na WC kúsok od Veľkej siene. "Ideme?" |
| |
| Že váhaš. Zabručím a pridám do kroku. nech si ma ten mizera nepraje. Dodám ešte polohlasom |
| |
| Vojdeme dnu s veľkým buchortom a se vší slávou. Ako sa vraví. Hej hnusák, vylez!" |
| |
| Stojím pred zrkadlom. Pustená voda. Vydno, že mám sklonenú hlavu a nereagujem na nich. |
| |
| Zmeriam si toho podrazáka vražedným pohladom . Potom pozriem sa Siriusa a ppokrčím ramenami. Prečo si povedali Lily že je humusáčka? Vyštaknem na neho, pretože prútik sa mi vyťahovať zatiaľ veľmi nechce. Počuješ?Odpovedz! |
| |
| "A neni to zrejmé?" Hľadím povíšene na Snapa. Ruky má zaťaté v päste a hlavu sklonenú. " Náš malíý hnusíčik je do nej zamilovaný a myslel si, že je jeho. Naivka." Prútik mám už v ruke. |
| |
| "Expiliarmus! Expiliarmus!" Namierim najprv na jedného, po tom na druhého. |
| |
| Naschval nahodím tupý výraz. Bože!Sevi!To je mi tak strašne ľúto... rozpoviem vetu zdanlivo súcitným hlasom no potom mi kútikmi šklbne do úškrnu. ..že máš takú neopísateľne naivnú fantáziu. Dokončím ironickým, štiplavým hlasom a po príklade Tichošľapa z nohavíc vytiahnem prútik. Čo s ním urobíme, braček? |
| |
| hne´d ako si všimnem že na mňa letí odzbrojovacie zaklínadlo, mávnem prútikom a vytvorím štít, ktorý ho odrazí. Netrávil som predsa hodiny nad knížkami pre nič za nič. Na nič lepšie sa nezmôžeš? |
| |
| Z ľahkosťou odrazím obe odzbrojujúce zaklínadlá. "Vieš, pre čo na neho neberú baby? Má mastné vlasy. Totalum Leviosa!" Nadvihnem ho do vzduchu. "Otvoríš dvere na kabínke?" Požiadam Námesačníka. |
| |
| Bude mi cťou. uškrniem sa a mávnem prútikom. No počkať, ono by to chcelo ešte aj zdvihnúť záchodovú dosku. Poopravím plán a hneď tak aj urobím. Ráčte vstúpiť, vážený pán Srabus. Mimochodom, voda sa používa na zmývanie vlasov- a v tom záchode je jej dosť. |
| |
| "Ešte by to chcelo šampon. Vyber ho z môjho vrecka Rémus. Požičal som si pre túto príležitosť Chlpáćov." |
| |
| Ako povieš. Poviem a šampón mu hneď podávam. Myslím, že ti doprajem tú česť, ho použiť. |
| |
| "Podrž ho! Ták. Totalum leviosa." Aplikujem šampón a po tom vyrumplujeme so Severusom WC. |
| |
| Hneď ako si všimnem že tí dvaja odišli z veľkej siene pekne naštvaní, rozhodnem sa preskúmať čo je za tým. Vždy som bola zvedavá a vytvárať problémy bola jedna z mojich priorít. ospravedlníš ma na chvíľu, lin? Opýtam sa a zamierim tesne za nimi.Všminem si už len ako vôjdu do chlapčenských záchodov.Na chvíľu sa zarazím a potom nad tým mávnem rukou.Príjdem bližšie a nakuknem dovnútra.Oči sa mi podivne rozsvietia iskričkami.Nahodím naštvaný výraz. Hej vy dvaja! Čo to tu robíte?! |
| |
| "Nazval Lilli humusáčkou! Za svoj vlastný neúspech. Tak mu trochu pomáhame, aby bol atraktívnejší." Poviem škodolibo, ale aj naštvane. "Toto sú chlapčenské záchody!" |
| |
| Sovinec, záchody Po nějaké době se rozhodnu zajít za Jamesem, odešla jsem odtamtud a nic mu neřekla.. když procházím kolem klučičích záchodů a slyším z nich dívčí hlas, zvědavě nakouknu dovnitř. Uvidím Remuse a Siriuse a jako obvykle Severuse. Nechte ho být.. vrhnu se před ně, mohlo by to vypadat, že se ho zastávám. On si nezaslouží ani tu nejmenší možnou pozornost.. věnuji mu jeden ublížený a zároveň znechucený pohled typu: od tebe jsem to nečekala. |
| |
| "Ale Lil!" Zvesím však hlavu, z ktorej ešte kvapká voda a pomedzi nich štyroch prejdem dverami. Mierim do Zakázaného lesa. |
| |
| Otočím sa na Lilli a Eleinne. "Prepáč Lilli. El, môžeš na chvíľku?" A zamierim von z miestnosti. |
| |
| Pozriem sa na Siriusa a na tvári mi prebehne prekvapený výraz. jasné že môžem. Keď už sme dosť ďaleko otočím sa na neh. Tak čo potrebuješ? Opýtam sa. |
| |
| Vidíš Lil, on ti za to nestál. Je to iba slyzký had. otočím sa na ňu a povzbudivo sa musmejem. neboj, mi ho nenecháme aby ťa urážal. |
| |
| "Je mi ľúto, že si to videla. Ale so S´verusom máme problémi, odkedy sme sem prišli. Nie že by som rád ubližoval ľuďom, ale Séverus vie človeka vytočiť. Už len to, že nazve svoju dlhoročnú kamarátku "humusáčkou". To sa nerobí." Vravím to smrteľne vážne. |
| |
| Chlapecké záchody Na Severusovo oslovení se jen otočím na druhou stranu a dokud neodejde, nepodívám se na něj. Když je on i Sirius pryč a za mnou stojí jen Remus, už to nevydržím a do očí se mi nahrnou slzy. Humusačko...jak jsi jen mohl?? To, jak mi řekl, mi v hlavě zní pořád dokola. |
| |
| Pozerám na Siriusa pohladom a je na mne vidno že sa trochu hnevám. Čože? To fakt urobil?! Parchant jeden.. Ujde mi a na Blacka sa pozriem vyčítavo. ja viem, že si to zaslúži, podľa toho čo si hovoril.Ale aj tak som naštvaná. Poviem mu. Kútikmi úst mi mikne, no snažím sa zachovať vážnu tvár. Potom zo mňa vypadne niečo, čo by asi od milej ukecanej baby nik nečakal. To ste ma nemohli zavolať? Ja nemám v pláne prísť o všetku zábavu! |
| |
| Záchody No tak Lil, ukľudni sa, on ti za to nestojí.Nik si nezaslúži a by si kvôli nemu plakala. Poviem ale som si vedomý toho, že to veľmi nepomôže.Predsalen ten prašivec bol jej priateľ. Chytím ju za rameno. Chceš ísť k Jamesovi? |
| |
| A že by predsa? Do tváre sa mi vkradne poloúsmev. (A lá Harison Ford v Star Wars, keď hral Hana Sola.) No neboj. Zábavy bude ešte dosť. Drž sa ma a bude o ňu postarané. "Ehm-ehm? Prosím?" Zatvárim sa prehnane nevinne a nechápavo. Opäť ten poloúsmev. |
| |
| Záchody Na prázdno polknu, jako bych se snažila spolknout knedlík, jež se mi společně se slzami usadil v krku. Na jeho otázku zavrtím hlavou. Chtěla bych být sama.. zašeptám potichu a trošku zajíkavě. Otočím se na něj a podívám se skleněnýma očima plnýma bolesti. |
| |
| Pobavene sa zasmejem keď vidím ako sirius zareagoval. Drahý Sirius, snáď si si nemyslel že chcem večne sedieť len za knihami ako šprtka. Poviem a zatvárim sa naoko urazene. .A to ostatné - viem že som ukecaná a tak. Ale kto by povedal to takej milej baby ako som ja, že by niečo tak strašného vyviedla a vytopila školské chlapčenské záchody? Usmejem sa samoľúbo |
| |
| "Nú, to znie dobre. Ktoré si vezmeme na mušku ako prvé?" Uškrniem sa pobavene. Konečne. Konečne baba s tým správnym zmyslom pre humor. Uvidíme, či bude aj v ostatných veciach ideálna. |
| |
| Záchody Dobre teda. Poviem a v mojom hlase je cítiť súcit. Mám ťa aspoň niekam odprevadiť? |
| |
| Tak s týmito dúfam nuda nebude. Žiarivo sa usmejem. No, čo by si povedal? Vieš, ešte sa tu tak dobre nevyznám. Okomentujem svoju situáciu. Sítce som bola na menšom prieskume a objavila som pár kabinetov a knižnicu- s tým súvisia tie knihy o rokfort, čo som ich toľko dotiahla. Možno že by v nich bolo niečo užitočné.....No ale inak podĺa veľkosti hradu to určite ani nie je zlomok toho všetkého. Zamyslím sa, prejdem ku stene, sadnem si a chrbtom sa o ňu opriem. takže vy ste tu miestny zabávač, nemýlim sa? Uistím sa ešte. |
| |
| "Mno, ako sa to vezme. Ťažko povedať, či ja alebo James." Opäť úsmev. "Jedno je však isté. Hrad je veľký. Poď. V žalároch býva sranda. Vytopíme Slizolin." |
| |
| Tak to je moja reč! Poteším sa a vyskočím na rovné nohy. No, to je jedno či ty alebo on, proste ste parta.Hlavne že niekto. Zaškerím sa. Ozaj, kto sú prefekti, to nevieš? Ja len že na koho si treba dávať pozor. |
| |
| Záchody To by bylo milý Remusi.. usměju se na něj smutně. Jeho jsem měla z týhle partičky vždycky nejraději, teď mám sice nejraději Jamese, ale Remus je stále ten, na koho se můžu spolehnout. Mám ráda i Siriuse, akorát si někdy nevidí do pusy. Když procházíme kolem něj a Lin, musím se trošku pousmát. Ráda bych takhle blbla s nimi, ale na to rozhodně teď nemám náladu. |
| |
| "Námesačník,.. teda, Rémus, je prefekt. Pred chvíĺou sme s ním boli." Poviem. |
| |
| Námesačník? Dobrá prezývka. Usmejem sa. to znamená, že aspoň čo sa týka okolia chrabromilskej veže...alebo teda tam kde hliadkuje.. to máme v suchu. Už len tí zo zvyšných fakúlt. Usmejem sa. A čo ťa priviedlo k tomuto typu zábavy..zatiaľ som nepoznala veľa ľudí, čo by naň mali rovnaký názor ako ja..musela som sa poriadne krotiť a neprerieknuť sa. |
| |
| Niekde na chodbe. Tak teda poď, ja viem, že zrada vžy veĺmi bolí. Chceš ísť do veže alebo ťa radšej odprevadiť niekam von? Spýtam sa a mrknem na Tichošlápka spôsobom: Ale aj tak sa nám to celkom podarilo. |
| |
| "No, ťaško povedať. Skrátka nás to baví. A to ešte nepoznáś celú partiu. Jamesa a Rémusa si videla. Eśte je tu Červochvost." |
| |
| Aha..No, u mňa je to tak trochu podobne.Rodičia zo mňa vždy chceli mať slušňáčku.A- poznáš to- najlepšia reklama na knihu je zakázať ju. Chvíľu som sa snažila byť taká ako chceli, ale proste to nešlo.Ako hovorila moja susedka: Elainee Christine Brownowá!Ty si čert od prírody! Zašklebím sa. No a keď som už tu, nemá cenu sa zapierať. Takže tak. Bože, zase som sa rozkecala! To už ale stojím pred záchodmi. Tak čo, pripravený? |
| |
| "Jasne." ytiahnem pytel hnojivých bômb a odpálime ich vo WC. O chvíľu z tade začne vytekať voda. |
| |
| To nebolo najhoršie. Ocením , potom ešte mávnem prútikom a zo všetkých umyvadiel sa pustí voda. To by malo stačiť.Tak za hodinku majú mokrú celú chodbu. A teraz radšej padajme, nemám chuť na školský trest. Uchechtnem sa a obzriem, či nás niekto nevidel. |
| |
| "Počkaj sekundu." Vytiahnem pergamen, niečo zašepkám a poklepem po ňom prútikom. Chvíľu naň hľadím. "Dobre. Cez skryté schodisko za rohom. O.K.?" Spýtam sa a vyrazím. |
| |
| Jasné. Súhlasím okamžite a nasledujem ho. kam to vlastne vedie? Spýtam sa stúpajúc po schodoch. |
| |
| "Na štvrté poschodie." Len čo za nami zaklapnú skryté dvere, z chodby, z ktorej sme vyšli, počuť náhliace sa kroky. Potichu kráčam po schodoch. |
| |
| No, vy štyria ste tu veľmi nezahálali,ako vidím. Pošepkám kráčajúc tesne za Siriusom. |
| |
| "Tento hrad je ideálny, ako som už povedal." Usmejem sa pomedzi vycerené zuby. Niečim ti pripomínam psa, ale ani sama nevieś prećo. |
| |
| Hmm...prečo mi pripomína psa? Žeby? Ale to asi nie..to by osm mala priveĺké šťastie. No, tak teraz aspoň vidím, že si neklamal. Zazubím sa. Tak a čo teraz? A kam terz? Do klubovne? Potrebujem si tie knihy čo som tam nechala odniesť do spálne. |
| |
| "Dobre. Poďme." Vediem nás tam najkratšou cestou atak sme tam za neuveriteľných päť minút. |
| |
| Poviem heslo a vôjdem dnu. Na stole pri najbližšiem kresle je asi osem ťažkých kníh. Väčšina o rokforte ale na niektorých sa dá poznať aj téma OPČM. Dobre, tak ja som zachvíľu späť. Poviem, začarujem knihy leviosou a zamierim do spálne, kde ich položím na nočný stolík. Keď sa vrátim, vyvalím sa do kresla. Tak a čo teraz? |
| |
| Zamierim ku krbu a začnem sa hrabať vo vreckách. Mávnutím prútika hru rozložím na stôl. "Kto si zahrá Rachotiacu sedmu?!" Zvolám na klubovňu. |
| |
| Zdvihnem obočie. Rachotiacu sedmu?No, zdá sa, že toho naozaj ešte dosť neviem. Teda ďalej sedím a čakám, kto sa k nemu pridá, aby som mohla sledovať, čo je to zač. |
| |
| Počkám na ostatných a dáme si jednu partičku. Keď skončíme, otočím sa k Ele. "Chceš si zalietať?" |
| |
| No jasné..ale zatial som na metle sedela len dva razy. Poviem. Počkaj tu. Odbehnem a keď sa vrátim zo spální, v ruke držím metlu. Je trocha postaršia, ale aj to je lepšie ako nič. Tak ideme? |
| |
| "Jo. Poďme." Metlu so sebou neberiem. Mám ju v skrinke v šatni pri ihrisku. Zamierime teda po ňu. |
| |
| Heh, som zvedavá, kedy na tie záchody prídu. Uškrniem sa trošku škodoradostne. Už dlho som sa tak nezabavila..ale to je stále ešte slabá káva. Ozaj, ty si v metlobalovom týme? |
| |
| "Hej. Poď." Zatiahnem ju do šatne a zo svojej skrinky vytiahnem dobrú pomerne novú metlu. Minuloročný model. "Chceš si to skúsiť s týmto?" Vídeme na ihrisko. |
| |
| A ty sa o svoju metličku nebojíš? Uškrniem sa provokatívne. Väčšina chalanov totiž, ako som počula nedovolí cudziemu na svoju metlu ani siahnuť. A okrem toho, načo by si potom letel ty? Na ihrisku sa posadím na svoju metlu a dosť prudko sa odrazím od zeme. urobím jedno kolečko a potom ostanem visieť vo vzduchu a z výšky si prezerám okolie. |
| |
| Povzdychnem s, nechám metlu zavysnúť vo vzduchu, nasadnem a jemne sa odrazím. Stúpam hore v povedzme že pomalých kolečkách. Ani nie o dve stotiny sekundy po nej stojím po jej boku. "Vysvetľoval ti už niekto pravidlá Metlobalu?" |
| |
| No, tak trochu. každé družstvo má sedem hráčov, hrá sa so zlatou strelou- tú musí stíhač chytiť aby ukončil zápas, ďalej je tu prehadzovačka, s ktorou sa boduje a dve dorážačky, ktoré od svojich hráčov odrážajú odrážači. To je asi všetko čo viem. |
| |
| "Čiže princíp hry poznáś. Cceš si zalietať so strelou zachytať alebo zatrifať?" |
| |
| Hmm..zachytať. Oznámim a kým Sirius dôjde pre zlatú strelu, urobím si ešte jedno bláznivo rýchle kolečko "na rozohriatie". |
| |
| "Dobre. Púšťam ju." Vypustím strelu a čakám v pobzdialí. |
| |
| No konečne nejaká zábava. Zazubím sa, skloním sa bližšie k metle a zamierim plnou parou vpred za malou zlatou loptičkou, čo sa mihla kdesi v diaľke. |
| |
| Dám jej minútu náskok. Strela medzitým zmizla. Vyletím kúsok nad ňu, asi do výšky 50 m nad zemou a začnem lietať v pomalých kruhoch nad ihriskom. Zbadám ju. Třpití sa pri jednej z obručí. |
| |
| Hej, čo to má byť? Nie že mi spadneš na hlavu. Provokujem zo srandy a tiež vyletím trocha vyššie. |
| |
| Vyrazím dopredu k danej obruči. Vietor vo vlasoch. To nádherné napätie, či tam strela ostane alebo zmizne... Ešte kúsok... |
| |
| Všimnem si kam Sirius mieri a letím rovno za ním. Orechovo hnedé oči mám prižmúrené proti vetru a vejúce vlasy mi trocha šľahajú po tvári. Ako to že som ju hneď nevidela? No ča, veď zlatú strelu som ešte nechytala...a on je okrem toho trénovaný. Keď už som dosť blízko, vystriem ruku pred seba a pokúsim sa ju chytiť. |
| |
| Na chodbě Víš co? nebudu tě zdržovat, určitě máš lepší zábavu na práci. Půjdu do společenky. Ale děkuju. usměju se na Remuse, přeci jen je však v tom úsměvu vidět zklamání. |
| |
| Strhnem na poslednú chvíľu metlu do hora a nechám Elu, aby chytila strelu. V zápätí sa držím metly len nohami a zatlieskam jej. |
| |
| To nie je fér! Usmejem a pozriem si zlatú strelu, ktorá mi trepotakla krídelkami v ruke. Ty si ma nechal vyhrať, potvora! Zasmejm sa. |
| |
| Veľká Sieň Keď Elai niekam odíde, ani jej neodpovie. Načo? Tak či tak je už preč. Akosik bez nálady zapichnem vidličku do kurčaťa, na ktoré som už stratila chuť. Miesto toho si vezmem jablko. Vstanem od stola a poberiem sa preč z Veľkej Siene. No tak Lincey, kam idem?? Spýtam sa sama seba v duchu a hneď si na niečo spomeniem. Veď Elainee spomínala niečo o nejakej knižnici... Skúsim ju pohľadať Vyjdem z Veľkej siene no už teraz neviem kam ďalej. Bože, keby som len stretla niekoho, kto to tu pozná... Zamrmlem si znova sama pre seba a rozhliadnem sa. Mohla som ísť v pravo, v ľavo a hore po schodoch. Ľahostajne myknem plecom a vydám sa hore schodmi. |
| |
| "Ja som nepovedal, že ju budem chytať. To ty si si mala zachytať. A navyše... čo by som to bol za gentlemana..." Ani poriadne nenechám vetu doznie´t a čakajúc "búrku" sa rozletím preč. |
| |
| Chodba, Knižnica, Klubovňa Po chvíľkovom blúdení som konečne objavila knižnicu. Takú veľkú a plnú tými najúžasnejšími knihami. Priam som žiarila, keď som do rúk chytila knihu Dejiny Rokfortu. Po chvíľkovom uvažovaní som sa rozhodla, že si ju požičiam. Aspoň budem mať čo robiť... Zamyslene som sa aj s knihou pobrala späť do klubovne. Pred portrétom Tučnej Panej som povedala heslo a vošla som do klubovne. Pohodlne som sa usadila do kresla pri kozube a otvorila knihu z ktorej som si chcela aspoň čo to prečítať. Po chvíli čítania som zdvihla hlavu a zahľadela som sa von oknom. Čo asi teraz robia rodičia?? Znovu som začínala myslieť na rodičov, i keď som to vôbec nechcela! Zahnala som myšlienky preč z mojej hlavy no naďalej som hľadela von oknom. |
| |
| Tak ty sa chceš hrať na genltlemana?! No veď počkaj ! Jednou rukou chytím metlu a tú so zlatou strelou držím skrčetnú tesne pri tele.Nato za znova trochu nakloním a vyštartujem za Siriusom. Ale čo?Bojíš sa ma, keď tak zdrháš?! Začnem ho provokovať. |
| |
| Niekde na chodbe Tak teda dobre, Lil. A snaž sa veľmi netrápiť, on ti za to nestojí. Poviem ešte.Zastrčím ruky do vreciek a až potom si uvedomím, že Sirius a tá druhá baba sa kamsi vyparili. Rozhodnem sa, že ich pohľadám. Len čo výjdem pred hrad, pohľad mi spočinie na dvoch lietajúcich bodkách na ihrisku... Hmm..ak sú to oni, tak ich radšej nebudem rušiť. Uškrniem sa, sadnem si pod strom, otvorím si knížku a začnem čítať. |
| |
| "Nie. Len ťa nechcem zhodiť." Začnem myšičkovať a robiť vývrtky. |
| |
| Ale čo nepovieš? Zastavím sa vo vzduchu a potom sa rozhodnem zahrať menšie divadielko. Naschval sa zatvárim strašne vyľakane a trochu potrasiem metlou, aby to vyzeralo, že nad ňou strácam kontrolu. v tom okamžiku sa začnem rútiť strmhlav k zemi.Asi meter nad zemou zašepkám tlmiace zaklínadlo a dopadnem na zem s metlou v ruke. Zavriem oči a čakám, ako onen "gentleman" zareaguje. Trochu mi mykne kútikmi úst.Mám čo robiť, aby som udržala vážnu tvár. |
| |
| Vytiahnem prútik a z dialky použijem leviosu a zastavím ju tak meter nad zemou. Pomali ju "zložím" na zem. "To bolo nebezpečné." |
| |
| Ty si sa o mňa snáď bál? Uškrniem sa. Môžeš si ale všimnúť, že nesedím úplne na zemi. Podomnou je pár centimetrová vrstva vzduchu, pôsobiaca ako madrac. Znova dačo zamumlám a vrstva sa rozplynie. No ale aj tak to bola sranda. |
| |
| "Čo takto si ju zopakovať na Astronómii. Veža je vysoká. Profák bude na nervy." Uškrniem sa a pristanem vedľa nej. |
| |
| A vieš že, to nie je tak zlý nápad? Uškrniem sa a pozbieram sa so zeme. Plus nejaké to zlomené zápästie alebo členok a mám dva dni v nemocničnom krídle...Ale to radšej zatiaľ nehám tak. Stále stískam zlatú strelu v ruke. Tu máš, chytaj! Zazubím sa a pustím ju do vzduchu. |
| |
| Zlatú strelu chytím takmer okamžite. James by to mal rýchlejšie, ale on je stíhač. Pristanem opäť vedľa nej. "Dobre. Ešte sa preletíme alebo máš iný plán?" |
| |
| Plán? Nie..ani nie. Vunesiem sa znova do vzduchu. počuj, to je ten zakázaný les, že? Spýtam sa ukazujúc na tmavé stromy za jazerom. Čo o ňom vieš? |
| |
| "To najnebezpečnejšie, čo v ňom je, sú hagridový miláćikovia." |
| |
| Čože? Aký Hagridovi miláčikovia? Opýtam sa nechápavo.. |
| |
| "Hagrid je správca Rokfortských lesov, lúk a hájov. Poď. Predstavím ti ho." Odložím metlu do šatne. |
| |
| Aha, takže tak. Vezmem metlu do ruky a keďže ju nemám kam dať a do hradu sa mi vracať nechce, tak ho nasledujem aj s ňou. Boli ste tam už niekedy? Myslím v lese. |
| |
| "Áno, boli." Poviem úsečne. |
| |
| Hmm, tak potom si to nemôžem nechať ujsť ani ja.Musím to tu poriadne preskúmať..Ale cez deň je tu príliš rušno..príliš zvedavých očí. Nato sa usmejem. Ale noc by bola ideálna |
| |
| Takže ten Hagrid sa tu o to celé stará? To musí byť veľmi zaujímavá práca. Podotknem a zaumienim si, že nabudúce sa ho musím na veľa vecí opýtať. Nevieš náhodou, koľko je vlastne hodín? Opýtam sa hladiac na oblohu. |
| |
| "Hej a robí ju, lebo ho vyrazili zo školy. Hmm.. Hodinky mám v hrade. Počkaj. Accio!" Nechám ich privola´t a ukáźem jej čas. |
| |
| Chudák? Čo mohol spraviť tak zlé, že by ho až vyhodili. Uvažujem, no rozhodnem sa nepýtať sa, musí to byť pekne citlivá téma. Ale ja som to myslela vážne, naozaj by ma to zaujímalo. podotknem, lebo mám podozrenie, že si Sirius myslí, že som to myslela ironicky. Ćože? To sme von už dve hodiny? Mala by som potom zájsť za Lin, sľúbila som jej ukázať knižnicu.. |
| |
| "Neviem, či je Lilli teraz v nálade na spoločnosť. Poď. Predstavím ti Hagrida." opäť jej ponúknem rameno. |
| |
| No ale ja som myslela Lin, niel Lil. Lincey Worsstonovú, ale tú asi ešte nepoznáš. Ale dobre teda, tak ma predstav, som na neho zvedavá. |
| |
| Zamierime do Hagridovej chatrče. Zabúcham a von vybehne Tesák. Skočí na mňa, zvalí ma na zem a začne ma oblyzova´t. Ja sa len smejem. |
| |
| Zostanem prekvapene hladieť na celkom pekného, len, ako sa zdá trochu uslintaného psa, ktorí Siriusa ihneď zvalil na zem. Trochu sa strasiem, takže na okamžik vyzerám ako zježená mačka, no potom sa usmejem a poškrabem psa za ušami. Ahoj chlpáč, a ty si čo zač? Prihováram sa psovi. |
| |
| "To je hagridov Tesák. Tesák, kde máš pána?" Z vnútra sa vśak miesto odpovede ozvú kroky a o chvíľu otvorí Hagrid. |
| |
| Tesák? Pekné meno.Naozaj podarený pes. pochválim keď z "domčeka" vylezie veľký, objemný, bradatý chlap. Podľa toho čo som čítala, typovala by som ho na poloobra ale sama som si nebola istá, či taká kombinácia vôbec existuje. Postavím sa od tesáka, usmejem sa a podám mu ruku. Dobrý deň, my sa ešte nepoznáme. Ja som Elainee.Elainee Brownová. Predstavím sa a znova sa zatvárim tak milo a troška neisto, ako keď som sa predstavovala Lin a Siriusovi. No čo, opatrnosť je cnosť. Zaškúlim kútikom oka na Blacka stále sa váľajúceho v tráve a potichu sa zachechtám. |
| |
| "Ahoj Hagrid. Tesák, dosť už. Dám ti rybyčku." Pes je v mžiku dolu. "Máš dáke nové zvieratko Hagrid?" Pšt. Zasypí na mňa. Nevie zjavne, či Ele veriť. |
| |
| To je v poriadku, nemusíte sa ničoho báť, viem mlčať ako hrob. Ubezpečím ho, a konečne sa prestanem tváriť ako roztomilá bábika. Zdá sa, že túto strtégiu používam vždy, keď si chcem niekoho oťuknúť a neupútať na seba neblahú pozornosť. Máte veľmi pekného psa. Pochválim na uvolnenie atmosféry. Aj keď mám osobne trochu radšej mačky. Neidentifikovatelne sa zašklebím. |
| |
| "No mám fakt raritu. Poď sa pozrieť Sírius." Povie Hagrid a ja ho nasledujem. V nádrži má Hlbočníka, len je akosi prerastený. |
| |
| Vyjavene sa pozriem na potvorku v akejsi nádrži.tak tomu sa teda hovorí rarita! Odkiaľ ste to zobrali? |
| |
| "V Zašitaj uličke." Povieme naraz a rozosmejem sa. |
| |
| Vzašitej uličke? Nechápavo sa na nich pozriem. Bože môj, že ja zase nič neviem.. |
| |
| "To je jedna z čarodejníckych obchodných uličiek v Londíne. Do tejto však nechoď. Inak o tebe budú kolovať reči. Vetšina sortimentu je tam jaksi proti zákonom." |
| |
| Aha, už to chápem. Pousmejem sa obzriem si celú chatrč. Takže vy sa zaujímate o magické zvieratá? Myslíte, že by ste mi niekedy o nich mohli niečo povedať? Začnem vyzvedať a röntgenovým pohľadom si opäť premeriavam hlbočníka. |
| |
| "Na to je expert aj Rémus.sak Hagrid?" Hagrid prikývne. Zjavne ho tvoj záujem o zvieratá teší a spraví "šeckijm čaj". |
| |
| Hmm, tak to si ho nemôžem nenechať ujsť. Poviem polohlasom a pousmejem sa. Keď je už čaj uvarený, poďakujem Hagridovi a začnem usrkávať z obrovskej šálky. |
| |
| Sovinec Než Remus odejde, naposled se na něj usměju a odejdu po schodech nahoru. Stoupám dlouho, můj cíl cesty se změnil. Nemířím do společenky, nemám náladu sledovat zvědavé pohledy adresovány mě. Mé kroky míří opět do sovince. Sovy se na nic neptají, jen tiše sedí, nechají se krmit a hladit a cítí pocity lidí, jež přišli za nimi. |
| |
| "A ako ide škola?" Spýta sa Hagrid. "Ona je tu prvý raz. Do teraz bola u muklou." "Váźne? Aké to tam je?" |
| |
| Prekvapene pozriem na Siriusa. Ako to vie? No jasné, určite je to na mne poriadne vidno. Uvedomím si. No, nie je to zas také zlé.Ale myslím, že tu sa mi páči viac.Keď si spomeniem, že dakedy som si o všetkom tomto myslela že je to len rozprávka... Uškrniem sa. Hlvne, muklovia- ako im hovoríte- sú veĺmi vynaliezaví.Spravia všetko, aby si uľahčili život.Mňa by skôr zaujímalo, aké je to vyrastať tu...Ako sa tu vlastne zabávate?Máte nejaké kino, diskotéku, alebo tak? |
| |
| "No vyrastať tu... Ak chceš..." Pozriem na Hagrida... "Dopooviem to vonku. Vďaka za čaj Hagryd a po výlete do Rokvilu ti donesiem dáky darček. Maj sa." |
| |
| Áno aj ja ďakujem.Dovidenia nabudúce. Rozúčim sa a keď výjdeme, pozriem s očakávaním na Síriusa. Tak? |
| |
| "Chceš sa pozrieť do Londýna? Ale bude to ťažké." |
| |
| Ale na čo? Veď som tam odmalička vyrastala.Alebo mi chceš zas ukázať niečo o čom neviem? |
| |
| "Deravý Kotlík, Šikmá ulička, Zašitá ulička... Pochybujem, že si tam bola." |
| |
| Deravý kotlík- áno. Ako by som sa asi inak dostala na Šikmú uličku, Śikmá ulička- áno.Odkiaľ by som inak mala veci do školy. ale zašitá ulička- to nie. priznám Ale ako sa odtiaľto chceš dostať? Premiestňovať sa ešte nevieme. |
| |
| "Mám spôsob. Poď." Zamierim do metlobalovej šatne a vezmem si metlu. Na nás oboch uvrhnem kúzlo neviditeľnosti. "Chceš vidieť aj ako žijú čarodejníci?" Kráčam k bráne z hradu. |
| |
| Prekvapene na neho zazriem, ke´d vytiahne metlu. Ty tam chceš letieť? Opýtam sa neveriacky a v zápätí pocítim ako sa po mne rozlieva akýsi chlad. Aleba, splývacie zaklínadlo, šikovné. |
| |
| "Neboj. Letíme len kúsok ku Tonksovcom. Majú kozub a hop-šup práśok a sú na dovolenke." |
| |
| Tak tomu teda hovorím nečakaná návšteva. Keď už je moja metla vo vzduchu, nasadnem na ňu, jemne sa odrazí a čakám na Siriusa, aby letel predomnou. |
| |
| Prichytím jej metlu jednou rukou a doletíme ku Tonksovcom. Zosadnem a zo skrýše vyberiem klúčik. "Sú to moji príbuzný." |
| |
| No, šikovať si ma tam práve nemusel, myslím, že metlu udržím aj sama. Zatvárim sa urazene. No, keby som bole na mieste tvojej rodiny, tak by si si ma neprial, až by som sa to dozvedela. Poznamenám, no bez ďalších rečí vôjdem za ním, keď dvere otvorí. Takže chceš ísť letaxom? |
| |
| Klubovňa, Chodba, Areál Po istom čase ako som neprítomne hľadela von oknom sa akoby preberiem. Vonku je celkom pekné počasie Uvedomím si prekvapene. Pozriem sa, na ktorej strane som skončila a vstanem. Zaklapnem knihu a poberiem sa von. Nebudem predsa sedieť vnútri keď je vonku tak príjemne. Vyjdem som z klubovne a popri tom ako hľadáma východ (ktorý som náhodou našla veľmi rýchlo) obzerám si všetko naokolo a to veľmi dôkladne. Vyšla som z hradu. Keď som sem prišla nevšimla som si aké je pekné okolie no teraz som si to naplno uvedomovala. Prehliadla som si okolie a po chvíli si všimla že pod jedným stromom sedí nejaký chalan. Keď podídem bližšie viem, že ho zatiaľ nepoznám. Prídem bližšie k nemu a nesmelo sa mu prihovorím. "Eh... ahoj, ruším?" Nie som zvyknutá zoznamovať sa z novými ľuďmi ale niekedy sa viem prekonať... |
| |
| "Hej, nezabúdaj na splívcie zaklínadlo. Nemalaby si ma ako navštíviť. Dobre. Teraz dobre počúvaj. Hodíš do kozubu trochu hop-šup prášku a vyslovíš zretelne "Šikmá ulička". Po tom vojdi dnu a drž plecia pri sebe a oči zavreté. Idem prvý." A zmiznem v ozube. |
| |
| Pri jazere Úplne som sa začítal do knižky a ani som nevnímal, ako dlho tu vlastne sedím. Slnko už trochu pokročilo, ale nemôžem tu byť dlhšie ako dve - tri hodinky. zdvihnem hlavu od knižky a zachmúrene hľadím na pokojnú hladinu jazera.Blíži sa spln..už zas. Ani si nevšimnem, že medzitým ku mne príde nejaké dievča. Čože? Aha, nie, vôbec. Usmejem sa ale trocha smutne. Ja som Remus. Remus Lupin a ty? Chopím sa predstavovania a naznačím, aby si prisadla ak chce. |
| |
| Blázon. Pomyslím si keď sledujem ako zmizne v plameňoch. Chvíľu zaváham, no potom odhodlane vezmem za hrsť prášku a postavím sa do kozubu. Šikmá ulička! Vyslovím a zavriem oči. Zachvíľu pod sebou pocítim tvrdú zem. No fuj, ešte že som pred týmto veľa nejedla. Poviem si skôr pre seba, postavím sa a oprášim si habit. Vždy používate takéto krkolomné dopravné prostriedky? Obrátim sa na Blacka. |
| |
| "Ak nechceme chýbať na hrade celý deň, tak hej." Poviem, keď ju zachytím, aby nespadla na zem. "Dobrý deň Tom." Pozdravím majiteľa Deravého Kotlíku. "Deti, deti. Nemali by ste byť v škole?" Spýta sa Tom. "Nú. Zatiaľmáme volno a teprva prišla do čarodejníckeho sveta." Vysvetľujem mu. |
| |
| A kto povedal že nechcem? Uškrniem sa. Potom mi pohľad padne na akéhosi zhrbeného, plešatého muža, ktorého Sírius oslovil ako Toma. Ahoj. Pozdravím ho a rozverne sa usmejem. A ty to nieš nemusíš každému na počkanie vykladať. Zašeptám Blackovi mierne naštvate do ucha. |
| |
| "Idem pozrieť domou. Mama je chorá." Poznamenám a zamierime ku vchodu do Šikmej uličky. |
| |
| Ako chceš, ja sa zatial pozriem po obchodoch. Odpoviem mu a rukou sa presvedčím, že mám vo vrecku ešte nejaké tie galeóny a sikle. Tak za akú dobu ťa čakať? |
| |
| "To bola len výhovorka. Chceš ísť teda do Zašitej..." Spýtam sa po tichu. |
| |
| Že váhaš. Ale vyhovárať si sa podľa mňa nemusel. Ten chlap mi nepripadal zrovna akoby šiel hneď zavolať...teda, poslať sovu Dumbledorovi. Vylovím svoj názor a na chvíľu sa zastavím pri obchode zo sovami. Pousmejem sa na akousi hnedou plamienkou, či čo to bolo a dobehnem Siriusa. Tak fajn, môžeme. |
| |
| Pri jazere Prvé čo si všimnem na Remusovi je to, že je akýsi smutný. Prisadnem si k nemu pod strom a predstavím sa s hlavou trochu nabok. "Ja som Lincey, Lincey Worsstnová" Zasmejem sa a premeriam si Remusa. "Do ktorej fakulty a ročníka vlastne chodíš??" Spýtam sa zvedavo a odhrniem si neposlušný prameň ofiny z tváre. Nebolo by totiž zlé, spoznať ďalšieho člena Chrabromilu. |
| |
| Pri jazere. Teší ma. Pootočím hlavu a dievča si premerám. Je asi približne môjho veku a vyzerá tiež dobre. Do Chrabromilu a som piatak a čo ty? Začnem sa zaujímať. Som rád, že sa môžem s niekym porozprávať a nemyslieť na "môj malý chlpatý problém". James ani Sirius neprichádzali do úvahy. Obaja boli bohviekde a mali lepšie veci na práci..no Lily to povedať nemôžem..a ani nechcem.A aj keby to vedela, tiež má teraz dosť svojho smútku. Počuj, teba som tu ešte nevidel, si tu nová? |
| |
| Zašitá ulička: "Ako dobre, źe Hagrid je v chatke. Inak by sa tu určite pofľakoval. Poď!" Zamierim do jedného z obcodou. Nadpis je Preklitia všeho druhu. |
| |
| Zašitá ulička Prekliatia všetkého druhu? Ten názov sa mi páči. Zaškerím sa a vôjdem do obchodu. Okamžite zamierim k prvému regálu.Sú tam akési šperky zo starého striebra alebo ešte iné v čiernej farbe. Zastavím sa pred menším čiernym drakom- príveskom a skúmavo si ho prehliadam.Potom pozriem na tabuľku pod ním, kde je popis. Tento je fakt pekný, škoda že je prekliaty. Povzdychnem si a znova sa začnem obzerať. No a niečo ako pivo alebo tak tu dakde nemajú? |
| |
| Pivo na dobrú smrť. Stojí napísané pod flaškou, na ktorú ukáźem. "Také?" |
| |
| No aj to by šlo, ale až keď budem dáka storočná babka s francúzskou barlou a naslúchatkom, zatiaľ mám život rada. Uchcechtnem sa. tak fajn, poďme omrknúť ešte niečo iné. Poviem, výjdem z predajne a vôjdem hne´d do obchodu naproti. Stojí tam: Nebezpečné tvory |
| |
| "Ty jó. Nórsky ostnáč. Hagrid by sa zblźnil." Ukáźem na v skutku nebezpečného draka. |
| |
| Nó, tak tomu už hovorím niečo. Zíram na draka ako na zjavenie. Počuj, nekúpime ho? |
| |
| "Ak máš sto galeonov a kde ho chovať..." Poviem a rozhliadnem sa. V akvárku sú tam malé rybky. "Vlčie ryby." Poviem a ukážem na ryby. "Päť za sikl. V jazere by sa vynímali." |
| |
| No sto galeónov zrovna nemám, ale siklov až- až. Tak čo, kúpime ich? Spýtam sa a zatvárim sa napol provokatívne a napol škodoradostne. A čo to vlastne robí? |
| |
| "Kopu práce a nepríjemností pre školníka." Uškrniem sa. |
| |
| Tak to je dobrý dvôvod na utrácanie peňazí.Ale ešte lepší by bol, keby sa to zahryzlo do zadku pár Slizolinčanom. Rozosmejem sa. Aj-aj keď chúďatá ryby. Vykokcem medzi smiechom, ktorý sa snažím stlmiť. Vyberiem z vrecka niekoľko siklov a podávam ich Síriusovi. Ná, kúp toho čo sa dá. |
| |
| Po chvýli uź odchádzame so sáčkom rybyčik. "Chceš vidieť, ako vizerá čarodejnícky dom?" |
| |
| No...dobre. Súhlasím. Ale..to nás niekto len tak pustí k sebe do baráku? |
| |
| Vojdeme do Deravého Kotlíka a zamierim ku krbu. Podám jej pitlík s hop-šup práškom. "Grimaldovo námestie číslo šesť." |
| |
| No dobre no. vstanem si do krbu a pustím na zem hop-šup prášok, pričom čo najzretelnejšie vyslovím adresu, čo mi Sírius povedal nato hneď zmiznem v tom otrasnom točiacom sa tunely. |
| |
| Chodby Rokfortu Prechádzam chodbami hradu pričom nesledujem kam idem. Premýšľam o dvoch veciach: o tom, aký je Sev. sprostý idiot (a ešte pár ďalších pekných slov),a potom o tom, kam šla Lil. Na chodbe som ju ešte nestretol. V klubovni nie je a v knižnici tiež nie. Zastavím sa pri okne a pozriem sa von. Vidím Remusa s tým novým dievčaťom pri jazere ale inak tam nie je nikto. Mapu má Sirius.preblysne mi mysľou. Zamierim dolu schodmi. Keď sa schovala, asi chce byť sama. A ak chce byť sama, asi by som ju nemal hľadať. pomyslím si skleslo. |
| |
| Ocitly sme sa v dome mojich rodičov a portrét hneď začal jančiť... |
| |
| Sovinec Po nějaké době se vykloním z okna a hledím ven, čirou náhodou se podívám do okna, z kterého zrovna kouká James. Jamesi! zakřičím, ale byl to bláznivý nápad, nemohl by mě slyšet, ani kdyby opravdu chtěl. Vidím, že míří dolů, tak vyběhnu ven ze sovince a běžím za ním. Běžím jako šílenec, dvakrát málem spadnu dolů, protože se schody začnou hýbat. Když už jsem skoro u Jamese, podvrkne se mi noha a já se skutálím ze schodů k jeho nohám. Au.. promiń že jsem nic neřekla.. omluvím se Jamesovi smutně z pozice ležmo na zemi. |
| |
| Chodba "Lil?"pozerám na ňu prekvapene keď sa potkne a spadne na zem. Smutne sa usmejem nad jej ospravedlnením. "Jasne, ja to chápem" Natiahnem k nej ruku, že jej pomôžem vstať a pri tom sa spýtam takmer previnilo: "Nič ti nie je?" |
| |
| Chodba Fyzicky ne.. odpovím a povzdechnu si. Smutně se zadívám do Jamesových očí a obejmu ho. Měla jsem jít rovnou za tebou a bylo by mi hned lépe... podívám se na něj a pohladím ho po tváři. Znova ho obejmu, hlavu si opřu o jeho hrudník a bolestně zašeptám. Proč mi to udělal? Proč mi tak řekl? Po tváři mi steče malá osamělá slza. |
| |
| Chodba "ja neviem...on je debil, nestojí ti zato aby si bola smutná" poviem jej potichu a potom sa jej spýtam: "Nechceš sa prejsť? Ísť von? Čerstvý vzduch ti prospeje" navrhnem a pohladím ju po vlasoch |
| |
| Dom Blackovcov Vyleziem z krbu, keď zrazu začne volakto řvát ako na lesy. Hej, Sirius, máš tu pekne naštvatý obraz. Uchcechtnem sa keď zistím, čo je pôvodcom toho hluku. Ale nešlo b to stlmiť zvuk, nemám rada, keď na mňa niekto reve bez príčiny. |
| |
| Pri jazere Lišiacky sa uškrniem. "Som v Chrabromile ako ty a ako ty aj ja som v 5.ročníku" Nemôžem sa ubrániť úsmevu. Akosik sa to jednoducho nedá. Mám fajn náladu možno aj preto, že konečne sa mám s kým porozprávať o všetkom možnom. "Waaaau máš postreh" Poviem so smiechom. "Mňa sa asi nedá prehliadnuť, či hej? No vieš to ako som sa sem dostala je trochu zložitejšie a.. neviem celkom či by ťa to zaujímalo" Váham lebo naozaj neviem či ho to bude zaujímať, aj keď rada by som sa niekomu vyspovedala. |
| |
 | U jezera Jako obvykle provokuju partu zmijozelských kluků z mého ročníku. Když už mám dojem, že jsem to přehnala (možná proto, že mne hlouček pěti kluků pronásleduje) raději se dám na útěk. Nemám z nich ale strach, mě to prostě ohromně baví. A vidět je, jak se jim v důsledku nějakých dobrůtek od taškáře obarvila pleť bylo opravdu zábavné. Běžím směrem k jezeru, doběhnu k nějaké dvojici a schovám se za chlapce. Ahojte, promiňte, že ruším, bude to jen vteřinka. Zazubím se na ně. Zmijozeláci jsou ještě za rohem. Doteď jsem měla růžovo fialové vlasy a modré oči. Během chvilky jsem však měla vlnité černé mikádo, zelené oči a jiný tvar rtů a nosu. Po chvíli k nám doběhnou kluci. "Neviděli jste tady takovou růžovovlasou malou holku?" Ptá se jeden. No, myslím, že nějaká taková běžela tam. Ukážu nějakým směrem. Když odběhnou, potěšeně se zasměju. Díky za úkryt. |
| |
| Pri jazere. Ale, že niekto tu má dobrú náladu. Pousmejem sa nad Linceyiným "máš postreh" Ale nie, len hovor, mne to vadiť nebude. Odpoviem ale je na mne vidieť že hovorím pravdu. Vtom ale okolo beží nejaké dievča s kriklavými ružovími vlasmi a schová sa za mňa. Už sa chystám otvoriť ústa, že jej niečo poviem, ale v tom sa dotrepe partička naštvaných Slizolinčanov, čo sa ono dievča vyptávajú. Až potom si všimnem, že zmenila vzhlad. Takže mtamorfmág, čo? Nie, to je v pohode. Uškrniem sa len čo partičku tých tupcov odprevadím pobaveným pohľadom kamsi tatam. Vidím že máš dobrý nos na najväčších tupcov na škole. To sa len tak nevidí. |
| |
| "Silencia. Totalum leviosa." Najprv portrét zmĺkne a zápätí sa zatiahne záves. "To je portrét mojej mami. Mala by byť v robote a otec tiež. Brat je na Rokforte v Slizolíne. Poď." Zavädiem ju do mojej izby. Mám tam zbierku muklovských predmetov. |
| |
| U jezera No to ano, ale neni to prvně. Oni jsou fakt strašně hloupí a vždycky mi na všechno naletěj. Například já bych hned po prvním takovém výstupu na růžovovlasou holku zanevřela a nic si od ní nevzala, ale oni ne. Aspoň je nějaká zábava. Zasměju se a opět se proměním zpátky. Mimochodem, neznáš Siriuse Blacka? Zrovna ho hledám.. rozhlédnu se okolo, jestli tady někde není, ale nikde ho nevidím. |
| |
| Pri jazere No to vieš, Slizolinčania sú inteligenciou podobní chrobákom a to ešte aj tých urážam. Uchcechtnem sa. No náhodou ho poznám veľmi dobre.Teraz ale volade zmizol s nejakou babou. Asi zas potrebuje nejaký ten dvojdňový vzťah s dákou bárbínou. Na tvári je mi vidieť dosť pobavený výraz. Prečo, mám mu niečo odkázať? |
| |
| No...nechcem ťa uraziť ale takú mamu by som fak tnechcela. Neodpustím si poznámku. No čo, ja som proste taká.A nenapraviteľná. Keď vôjdeme do siriusovej izby, so záujmom sa rozhliadnem okolo. Máš to tu pekné.....Zaujímaš sa o veci z nášho..teda z muklovského sveta? Začnem znova vyzvedať narážajúc na jeho zbierku. |
| |
| U jezera Nad jeho vtípkem se pobaveně směju. To bylo dobrý, to si musim zapamatovat. Donutím se přestat smát a poslouchám co říká o Siriusovi. Vážně? Hehe, bratránek se nezdá. Teda teda. směju se té představě, bárbíny nemám ráda, tak ať si to ta holka užije. Měl by si najít nějakou správnou, zajímavou a zábavnou. Nějakou, s kterou by se dalo blbnout, nemyslíš? Ne ne, nemusíš mu nic vzkazovat, chtěla jsem mu jen vylíčit, jak ti blbouni vypadali tentokrát. |
| |
| "Nie naozaj. To je aby som naštval našich. Nemajú radi muklov. Vkuse tie reči o "čistej krvi" a brat je taký istý. Doteraz mi vyčítajú, že som v Chrabromile a ni v Slizolíne." Zavediem ju ku rodinnému Rodokmeňu. "Tu sú Tonksovci. Ako vidíš, zaplietli sa s muklami a tuto bol strýko." Ukážem na vypáené miesta. "Ja tak skončím tiež." |
| |
| Pohlad utnem do zeme, keď počujem o čistokrvnosti. Nemám rada tie reči. Pripadá mi to proste nechutné..obyčajná diskriminácia. A ten Voldemort zas ako tuctoý vrah..ale na tom čo si myslím aj tak nezáleží. Aha, tak preto si ma sem doviedol, čo? Spýtam sa trochu zvlášnym tónom. Moji rodičia tiež neoli nadšený, keď sa dozvedeli čo som zač. Nie že by ma rovno chceli vydediť...radšej to chceli potlačiť. Vyhrknem mi. Toto som nechcela povedať nikomu.Zatracene, ten môj podrezaný jazyk! Zanadávam si a pozriem znova na rodokmeň. |
| |
| Pri jazere. Chvíľu sa zamyslím nad tým, čo dievča hovorilo, až potom mi docvakne, kto to je, Takže ty si Tonksová, že? Ti..Siriusova sesternica.Počul som už o tebe. Inak, ja som Remus. Lupin. Usmejem sa a podám jej ruku na privíanie. Hej, to máš pravdu. Ale to jemu môžeš hučať do hlavy furt, on si povedať nedá.Je strašne tvrdohlavý...Ale nič v zlom. |
| |
| "To poznám. Uź vlani som na prázdniny utikol ku Jamesovi a tento rok to asi zavŕšim. Nmienom ich celý život počúvať a chodiť kol nich po špičkách." Poviem naštvane. |
| |
| U jezera Jo jo, přesně tak, to jsem já. zazubím se na něj potěšeně, že zná mé jméno. Těší mě rozverně mu zařesu rukou, načež si je stračím do kapes. Jednu ruku opět vyndám a natáhnu ji k němu. V ruce držím pytlíček s nějakými bonbony. Nechceš? Přísahám, že tyhle nijak škodlivý nejsou. Akorát chutná každej jinak. Když ho sním já, chutná většinou jako banán, nebo kokos. Tobě bude chutnat třeba úplně jinak, podle toho, co máš rád. A mimochodem, to je v pohodě, vim jakej je, Sirius je prostě rodina. Jsme oba stejně zabedněný. rozesměju se. |
| |
| Hmmm... Zato ja by som radšj znášala tie kecy že čarodejníctvo je len podivínsky spolok akejsy sekty a že zo mňa má byť slušná mladá dáma čo sa v devetnástich vydá za starého miliardára. Nemohli by sme už ísť? Treba vypustiť tie úbohé ryby do jazera a ja chcem ešte niečo zariadiť. |
| |
| "Dobre. Tentoraz je adresa Dračie Hrdlo. To jest späť ku Tonksovcom."" Poviem a už aj mierim ku kozubu. |
| |
| Chodba Ano prosím... v tuhle chvíli působím jako malá zranitelná holčička, která nutně potřebuje vzít za ruku, obejmout a pohladit. Taková, kvůli které by změklo srdce i tomu nejtvrdšímu muži. Chytím se ho za ruku a čekám kam se vydáme. |
| |
| Chodba Slabo sa na ňu pousmejem, nechcem, aby bola smutná. "Tak poďme. A už sa netráp" Chcem dodať čosi ako "a zabudni naňho" ale neviem, či by práve to Lil chcela, a tak ju iba držím za ruku a pomaly kráčam smerom von. Vo Vstupnej Hale zastanem pred otvorenými dverami na čerstvý vzduch. Odtiaľto je vidieť tú skupinku pri jazere. Obrátim sa na Lily a pozriem do jej krásnych zelených očí. "Je ti lepšie?" spýtam sa jej, pričom chcem vedieť odpoveď. Ten Hnusák sa zachoval hnusne a ja vidím ako ju to bolí. Bola sama a teraz je so mnou, chcem vedieť, ako jej je. |
| |
| Vstupní hala Na chvíli zavřu oči a nadechnu se čerstvého vzduchu. Ano, je to lepší. Hlavně díky tobě. Usměju se na Jamese vděčně a rozhlédnu se okolo. Rmy mi hodně pomohl.. řeknu, když si ho všimnu s Lin a nějakou růžovovlasou dívkou. |
| |
| Vstupná Hala Prikývnem a takisto venujem krátky pohľad znovu tým smerom. Potom sa obrátim znovu na Lil a pohladím ju po líci. "Ideme k nim?" opýtam sa jej, lebo neviem, či chce spoločnosť alebo nie. |
| |
| Vstupní hala Raději bych byla jen s tebou, aspoň ještě dneska, zítra to už bude dobrý.. upřu na něj prosící pohled. Přiblížím se až k němu, otřu se tváří o tu jeho a zašeptám mu do ucha něco, co mi leží na srdci. Pokud jsem Severuse ztratila kvůli tobě, tak ničeho nelituji. |
| |
| Vstupná hala, areál Nič jej na to nepoviem, iba ju obíjmem, mám pocit, že ju už nikdy nepustím, lebo ak áno, už by nikdy nemusela byť iba moja. Tú chvíľu by som najradšej vychutnával večne ale našťastie som si uvedomil, že by to tak nebolo asi najlepšie. Pomaly sa odtiahnem s vďačným úsmevom, držím ju za obe ruky, potom jednu pustím aby som ju mohol zaviesť na školský areál, čo hneď aj urobím. "Tak dobre. Budeme sami. Iba my dvaja.... " Poviem jej takmer zasneným tónom kým kráčam tentokrát už po tráve a pozerám pri tom na ňu. "Lil, veľa to pre mňa znamená. Len dúfam, že kvôli mne nebudeš smutná" |
| |
| Pozemky S tebou nikdy smutná nebudu...smutná budu pouze bez tebe.. usměju se na něj, když se jen my dva procházíme po pozemcích školy. Přemýšlím, kam bychom mohlí jít.Kam půjdeme? Zeptám se Jamese, jelikož mě nyní vážně nic nenapadá. Chtěla bych nějaké klidné, hezké místo. |
| |
| Napodobním Síriusa a hneď ako zmizne v zelených plameňoch, nasledujem ho. Pri Tonksnovcoch znova nasadneme na metly a letíme až ku školským pozemkom. Keď už prejdeme cez bránu na pozemky šibalsky sa na Black usmejem. Díky za výlet.Možno nabudúce. A s tým namierim do hradu. Prejem okolo Veľkej Siene až na schodisko a odtiaľ do spální v Chrabromilskej veži. Zvriem za sebou dvere a rozvalím sa na postel, nech si trochu oddýchnem. Už pred pár hodinami som si totiž zaumienila, že tejto noci spať veľmi nebudem. Pôjdem sa pozrieť do Zakázaného lesa. |
| |
| Pri jazere. Nie díky. Nie že by som ti neveril, ale teraz nemám na nič chuť. Pred chvíľou som jedol.Ale aj tak dík. Poďakujem a znova sa opriem o strom. No o tom mi niečo hovor. Ale aspoň sa s ním jeden nenudí. A to nehovorím o Jamesovi. Toho poznáš? Začnem sa zaujímať, čo všetko o nás vie. Na škole sme sítce dosť slávni a hlavne tí dvaja. Ale jeden nikdy nevie. Mali by sme si spravť dáky prieskum popularity... Uškrniem sa. |
| |
| Areál, brána: Po ceste do hradu narazím na Jamesa. "Večr sa vidíme. Je spln." A s neskrývaným úsmevom na tvári zamierilm do hradu. |
| |
| Areál Uškrniem sa na Siriusa a potom sa obrátim späť k Lily. "Môžeme ísť do tej záhradky za skleníkmi, alebo do Rokvillu ak chceš" navrhnem jej prvé dve veci, ktoré mi napadnú. |
| |
| Pri jazere Chcem Remusovi odpovedať ale príde nejaké dievča najprv ružovými vlasmi no potom ani neviem ako má ich čierne a vlnité. Usmejem sa na ňu a keď sa dá do reči s Remusom vstanem. "Eh, no tak ja už asi pôjdem. Nechám Vás aby ste sa porozprávali..." |
| |
| Pri jazere. No vlastne aj ja by som už mal ísť, mám ešte niečo na práci.Ideš do klubovne? Opýtam sa Lin a postavím sa. Tak sa maj, Tonksová, a keď niečo vyvedieš tým Slizákom, daj vedieť. Spiklenecky sa uškrniem a čakám, čo mi Lincey odpovie. |
| |
| Pri jazere Prikývnem. "Ideš aj ty?" Spýtam sa s istou nádejou v hlase. Prestáva ma totiž baviť byť sama. Knihy sú fajn ale rozprávať sa s nimi veľmi nedá. Vezmem knihu čo som mala so sebou do ruky a spýtavo na neho hľadím. |
| |
| Pri jazere. Usmejem sa. Hej, idem. Potrbujem nájsť Siriusa, myslím, že už by tam mal byť..a ešte si niečo vybaviť. Tak môžme ísť spolu. Navrhnem. No, ale ete si mi neodpovedala. Pripomeniem jej myslic rozhovor ešte pred tým, neš prišla Nymphadora. |
| |
| Pri jazere Sirius? A to je ktorý?? Spýtam sa nechápavo sama seba. "Siriusa?? Tuším takého ešte nepoznám.." Popri rozhovore sa pomaly pohnem k hradu a snažiac sa rozpamätať na náš rozhovor poviem. "Eeeee a o čom sme sa rozprávali? Vieš... na takéto veci nemám veľmi pamäť!" Zasmejem sa a znovu si odhrniem vlasy z tváre. Bože ten vietor ma začína štvať ale človeku nie je aspon až také teplo... |
| |
| Cestou na hrad Sirius.Sirius Black.Najlepší kamarát aj s Jamesom Potterom. No, je náš spolužiak..a tiež školský cassanova, treba si dať na neho bacha. Zaškerím sa. No, myslím, že si my chcela povedať, ako si sa to sem dostala..vraj to bolo zložitejšie. Poviem to, čo si približne pamätám. To už vchádzame do hradu. |
| |
| Veľká sieň: Pomaly jem vešeru a zabávam okolie tým, ako vrieska matkyn nový vynález - portrét. |
| |
| Chodba v hrade "S tým by som ja problém nemala" Poviem so smiechom a dávam pozor aby som sa na niečom nepotkla. "No vieš... moja mama je z muklovskej rodiny a otec je z takpovediac čistokrvnej. Ale.. keď som bola malá, nevedela som o tom, že som čarodejnička. Moji rodčia to predo mnou zatajili lebo... báli sa o moju bezpečnosť. A dozvedela som sa to až raz keď..." Neviem či mu mám povedať aj toto. Ešte ho celkom nepoznám... "...no jednoducho som sa to dozvedela a urobila som doma poriadnu scénu. Vieš.. je to dosť blbé keď si myslíš že si niekto a zrazu sa dozvieš že si niekto iný. No a potom ma rodičia prihlásili na jednu malú nenápadnú akadémiu. Ibaže tú zrušili a tak ma rodičia chceli učiť doma ale s tým som nesúhlasila a vydobila som to, aby som šla sem.. Myslíš že som urobila dobre??" Spýtam sa so záujmom. |
| |
| Schody, klubovňa So záujmom Lin počúvam ako vylíčuje svoju minulosť celou cestou skoro až ku klubovni. Zastavím sa pred Tučnou paniou, poviem heslo a hneď po Lin vstúpim dnu. Tak to si tomala zaujímavé. Ja som z zas z čarodejníckej rodiny ale slovo "čistokrvný" používam nerád.Je to ako keď niekto rozpráva o psoch, alebo čo. Vyslovím svoj názor a rozhliadnem sa po klubovni. Ako sa zdá, ten, koho tu hladám tu není. No, to je ťažko povedať. Podľa toho, čo za nebezpečenstvo ti hrozí - ak sa jedná o Veď-Vieš-Koho, Rokfort je jedným z najbezpečnejších miest. A ako škola je tiež vynikajúci. Ale záleží aj tak na tom, čo si o svojom rozhodnutí myslíš ty. Počuj, nejdeme na večeru? Tu aj tak nik není..... |
| |
| Klubovňa "Podľa mňa je všade lepšie ako u nás doma. Vieš stále sa hnevám na rodičou lebo mi nepovedali to že som čarodejníčka a oni to asi veľmi ľutuju a preto mi daju čo len chcem..." Krátko sa zasmejem a nad Remusovou otázkou či nejdeme na večeru sa krátko zamyslím. "Mohli by sme lebo začínam byť hladná" Poviem mu a ako to dopoviem, zaškvŕka mi v bruchu, na čo sa začnem smiať. |
| |
| Hrad, Veľká sieň No to musí byť poriadny hlad. Poznamenám, keď Lin hlasno zaškvŕka v bruchu a tiež sa rozosmejem. No to vieš, Začnem, keď sa mi znova podarí ukľudniť. Tieto časy sú dosť ťažké. ON sa zasa začína vracať a všetci sa boja. Vaši ťa len chceli chrániť. Aj keď možno nie tým najlepším spôsobom, to je tiež fakt. A ako dlho si tu už? Poznáš tu už niekoho? Spýtam sa, keď už vchádzame do Veľkej Siene. |
| |
| Veľká Sieň Zamyslím sa nad tým čo Remus povedal. Možno je to pravda ale.. aj tak ma mohli chrániť nejako inak... Nejdem to už radšej rozoberať a tým oživovať už skoro ucelené rany. "Ako dlho? Prišla som len nedávno ale zdá sa mi ako keby som tu žila minimálne mesiac. Rozhodne nepoznám celý hrad ale aj tak sa tu cítim ako doma..." Opíšem mu svoj pocit z Rokfortu a musím sa usmiať. "Nie veľa ľudí, iba Lili a Jamesa -ale s tými som sa len zoznámila a neviedla zatiaľ žiadnu debatu, potom Elainee -tá je tiež ževraj nová a tuším je to nový objav toho... ako sa volá? Ahá toho Siriusa Blacka, ktorého som ešte nespoznala a teba" Rozhliadnem sa po Sieni a všimnem si nejakého chalana ktorý zabáva polku siene. Prevrátim len oči a pozriem späť na Remusa. |
| |
| Veľká sieň Hej, viem, ako to myslíš. Tiež som sa tu cítil ako doma už prvý deň čo som prišiel. A že to bol zázrak, že ma zobrali.Dumbledor jediný nemal predsudky voči tomu čím som,nebál sa a aj tak ma vzal. Lili a Jamesa? No, tak to je ten James, ktorého som myslel.Ten z našej "party". No a Lil je jeho priateľka.Aj keď len odnedávna. Predtýmsa stále hašterily....Hmm, ale tú Elainee som ešte nevidel..ale ak je nová, mala by si dávať na Siriusa pozor.Chúďa dievča. Poviem zo srandy a všimnem si, ako sa Lincey zatvári pri pohlade na Síriusa. Pre seba sa usmejem. Aha, tam je, predstavím ti ho.Poď. Zatiahnem Lin až ku Blackovi. Ahoj kamoš. Niekoho by som ti chcel predstaviť.Toto je Lincey Worsstnová, je tu nová. Lin, toto je Sirius Blac, školská celebrita. Neodpustím si poznámku na Síriusov účet. Ozaj, videl som ťa zas volákou babou.Už zasa naháňaš tie svoje slepičky? Podpichnem ho trochu potichšie. |
| |
| Veľká Sieň Nestihnem sa ani zamyslieť nad tým čo chce Remus urobiť a už stojím pred Siriusom. Premeriam si ho. Musím uznať že fakt vyzerá celkom dobre ale nie je to až taký jackpot. "Čau Black, fakt si takou "celebritou" ako hovoria ostatný?? Spýtam sa ironicky s úškrnom. |
| |
| "Za prvé slečna, nepoznám Vás. Za druhé, nemám poňatia, prečo by som mal byť celebritou a za tretie, oslovujte ma menom. Som Sírius Black." Zatvárim sa namrzene. |
| |
| Veľká Sieň "No ako povedal Remus volám sa Lincey Worsstnová a ako vidím, s tebou veľká sranda nie je, teda aspon nie teraz a volám ťa Black lebo... mám byť uprimna??" Vychrlím so seba, letmo pozriem na Remusa a ďalej sa uškŕňam s hlavou trochu nabok. "Zdá sa ti že som drzá??" Spýtam sa rýchlo aby som zistila jeho prvý dojem zo mňa. |
| |
| "Zdá sa mi, že máś charakter vhodnejší do Slizolínu, neź do Chrabromilu. Ale neboj sa. Priateľa si istotne nájdeš. Hľadaj neumyté mastné vlasy a meno Séverus Snape. Budete k sebe pasovať." Idem si nabrať jedlo. |
| |
| Veľká Sieň "Slizolin? Brr nie vďaka.. mne sa páči tu aj keď ty mi kazíš celkový dojdem ale s tým asi nič neurobím..." Myknem plecami. Tento Sirius mi je ani neviem prečo nesympatický. Možno preto aký je chladný... Pozriem na Remusa. "Asi budeš chcieť sedieť s Blackom, však?" Spýtam sa ho navonok ľahostajne. |
| |
| "Mno, ja som už v podstate najedený, takže Rémus, rob si ako chceš. Navyše mám na pláne na dnes niečo iné. A Rémus, to dnes ideš pozreť svoju chorú mamu, že?" Posledná veta znie starostlivo. |
| |
| Pokým sa tí dvaja slovne prestrelujú, posadím sa na lavicu a nabereim si na tanier. Už som si na takéto výmeny názorov zvykol a to hlavne s babami, ktorým dal Sirius košom.A že tých je hodne. Ehm, no, ak Sírius dojedol, ja tu zostanem s tebou.Teda, ak ti nebudem len prekážať. Pozriem sa na Siriusa a v očiach mi vidno obavy a smútok. Hej už dnes. O siedmej v klubovni, dobre? Pozriem sa na neho spýtavo. |
| |
| "Neboj Rémus. Akokoľvek je to ťažké, sme tu s tebou." Takéto chovanie vôbec nezapadá do bežnej predstvi okolia o mne. |
| |
| Hej kamoško, ja viem.Dík. Uškrniem sa. Tak sa zatial maj a potom sa stretneme. Rozlúčim sa a začnem sa znovu venovať večeri a tekvicovému džúsu. |
| |
| Keď si už poriadne oddýchnem a doplánujem do detailov svoj dnešný malý nočný príbeh, zídem dole do klubovne.Chcem sa ešte trochu zabaviť a potom nejako čo najnepozorovanejšie odísť. V klubovni sa uvelebím do jedného z kresiel pri krbe a sledujem dvoch siedmakov ako hrajú čarodejnícky šach. |
| |
| Veľká Sieň Prekvapene nadvihnem obočie. "Prečo by si mi ty mal prekážať??" Spýtam sa nechápavo a usadím sa vedľa neho pričom pohľadom prebehnem po výbere jedál. Nakoniec sa rozhodnem pre pizzu do ktorej s chuťou zahryznem. "Asi som sa tak nemala k Blackovi správať, však? No vieš ibaže.. nemám rada takéto typy chalanov. Veľký frajeri ktorý baby len využívajú" Zamrmlem so sklonenou hlavou a pohľadom upretým na pizzu. Spomeniem si však na to čo vravel Sirius o Remusovej mame a zdvihnem pohľad z pizze na Remusa. "Tvoja mama je chorá? To mi je ľúto. A čo jej vlastne je?" |
| |
| Veľká sieň, klubovňa Pokrčím ramenami. Je to tvoja vec, ako sa k nemu budeš správať.Ale on nie je naoyaj taký zlý.V skutočnosti je v pohode.Ale, ak sa s ním začneš hádať, milý royhodne nebude,no. Do úst si vložím posledné sústo, keď sa Lin začne vypytovať na moju "chorú mamu". Skoro mi zabehne. Sakra, prečo všetci do toho musia pchať nos?! No áno, ona je u Sv. Munga. Má...má veľmi slabé srdce. Dostanem zo seba hneď prvú blbosť čo ma v tom zmätku napadne. No, už som sa najedol, budem musieť ísť za tou mamou.Prepáč.Snáď sa skoro zase stretneme.Tak ahoj. Rozlúčim sa a čo najrýchlejšie sa vyberiem do klubovne. Hodinz ukazujú trištvrte na sedem, takže mám ešte pätnásť minút čas.Royhodnem sa teda počkať v kresle na ostatných a ešte si niečo prečitať. |
| |
 | Rokfort Poďakovala som sa strýkovi že ma doviezol na lietajúcich koňoch. Let bol zdĺhavý a nepohodlný, ale splnil svoj účel. Batožina by už mala byť v hrade, a tak sa jednoducho rozlúčim a vstúpim na pozemok. Je podvečer, vzduch už je pomerne chladný a mne začína byť zima. Mala by som sa poponáhľať do tepla, ale napriek tomu kráčam pomaly. Pozerám na hrad, ktorý má byť mojím domovom, aj keď zatiaľ to tak necítim. Keby sme sa nepresťahovali, mohla by som zostať na starej škole. Keby som zostala na starej škole, nemusela by som byť teraz tu. Vošla som do vstupnej haly, pozrela na veľké dvere, za ktorými sa ozývali tlmené rozhovory. Vyšla som po schodoch a podľa inštrukcíí sa dostala do Riaditeľne. O niečo neskôr som, spokojná sama so sebou, mierila do Chrabromilskej klubovne. Pred portrétom som povedala heslo, teda hneď ako som si spomenula. Ani to netrvalo tak dlho. No, veď uvidím. Asi by som nemala mať predsudky, a tak počkám a uvidím, aké to tu bude. V prvej chvíli si nikoho nevšimnem. Zahľadím sa na opačnú stranu miestnosti, teda tam, kadiaľ sa ide do spální. Keď sa však poobzerám a uvidím nejakého chalana v kresle, rozhodnem sa zahnať únavu a pre začiatok sa skúsiť aspoň s niekým zoznámiť. Možno budeme spolu v ročníku. Riaditeľ vravel niečo o tom, že nie som jediná, ktorá prišla až teraz. To je svetlý bod... "Ahoj!!" pozdravím ho a slabo sa usmejem. Vyzerá byť celkom milý, tak aspoň usmiať by som sa mohla... |
| |
| Veľká Sieň, Chodba Pokrčím plecami. "Už som ti predsa povedala že nemám rada také typy chalanov..." Poviem mu a zahryznem od pizze. Pri jeho vysvetlení čo je s jeho matkou len nadvihnem obočie. Akosik sa mi to nezdá ale nechcem byť až taká upodozrievavá že tým odplaším všetkých ktorý majú chuť prehodiť so mnou čo i len slovko a tak len prikývnem. "Hm, fajn. Tak zatiaľ..." Poviem už skôr jeho chrbtu. Dojem pizzu bez toho aby som sa náhlila. Pozriem sa na to koľko je hodín. Nie je ešte až tak neskoro ale aj tak sa asi poberiem do klubovne. Vstanem od stola, ešte si odchlipnem z tekvicového džúsu a idem do klubovne. |
| |
| Klubovňa Sedím v kresle a čakám na Siriusa a Jamesa, keď sa otvorí portrét a dnu vôjde nejaké dievča.Ešte som ju nevidel, asi zasa nejaká nová. Ehm, ahoj. Pozdravím ju tiež a pousmejem sa. |
| |
| Klubovna Ještě chvíli si povídám s bratránkovo kamarádem, je pomrně milý a udělal na mě dojem. Nakonec se mu omluvím a odběhnu pryč, různě pobíhám po škole a dělám lumpárny, jako obvykle trápim zmijozelský. Jeden z mých fórků zasáhne školníka a já mám co dělat, abych mu utekla. Smutná z toho ale rozhodně nejsem, spíš je to daleko větší zábava. Nakonec vpadnu udýchaně do společenky, svalím se do křesla a oddechuju. Nikoho si nevšímám. |
| |
| Pozemky Ta zahrádka zní pěkně, tak pojďme.. kývnu na Jamese a stisknu jeho ruku, na Siriuse se jen usměju, vděčně ze to, že mě bránil a pobaveně, protože nejde se na něj neusmát. Tak jdeme? |
| |
| Areál "Jasné" prikývnem s veselým úsmevom a chytím ju za ruku, vykročím s ňou po boku smerom ku skleníkom. Všímam si tiež, že už nie je také svetlo ako pred hodinou, a teda že už je večer. Koľko je asi hodín? premýšľam keďže som dohodnutý s Remusom. |
| |
| Klubovňa: Pomaly sa vyberiem zo spálne dolu do klubovne. Zývnem, lebo som ešte rozospatý a vo dverách sa obzriem. Mám ešte trochu uležané vlasy. "Hej, Nymoph! Aká bola cesta?" Zavolám na sesternicu. |
| |
| Klubovňa "Ja som Jackleen a ty?" opýtam sa ho milo, snažím sa nadviazať priateľský rozhovor. Je prvý koho som tu stretla tak by bolo fajn ukázať sa v dobrom svetle. Potom vojde akési zadýchané dievča a zvalí sa do kresla. Zjavne si nás nevšimla a už-už sa chcem ozvať, keď príde ešte nejaký chalan a osloví ju. Nechcem im skákať do rozhovoru a tak iba sklopím pohľad a zostanem ticho, očakávam odpoveď na otázku. |
| |
| Klubovna Unaveně oddechuju na pohovce, z nudy si barvím vlasy nejdřív na fialovo, posléze na hnědo až jim vrátím zpět růžovou. Hele, Blacku, neřikej mi tak, nebo tě prokleju. Rozesměju se, vyskočim na nohy a skočim mu na záda. Z kapsy vytáhnu nějaký gumový bombony. Dáš si? Nabídnu mu s potutelným úsměvem. |
| |
| Pozemky Ruku v ruce se s Jamesem procházíme po pozemcích, míříme ke skleníku. Sem tam ho zastavím, abych mu věnovala maličkou pusu, nebo spíš já potřebuji, aby on líbal mě. Něco se děje? Zdáš se mi nějaký roztěkaný..někam pospícháš? |
| |
| Areál Snažím sa tváriť čo najbezstarostnejšie. Nič jej nemôžem povedať, a tak sa pre začiatok láskyplne usmejem. Končekmi prstov ju pohladím na líci a až potom vysvetľujúco poviem, pričom moje slová majú takmer ospravedlňujúci tón: "Onedlho sa mám zísť s chalanmi. Dohodli sme sa..." |
| |
| Areál Maličko smutně se pousměju, ale musím si uvědomit, že má přátele. Taky bych se měla seznámit s těma novýma. To nevadí, tak jdi, stejně začíná být zima. Já si půjdu lehnout. Tak dobrou noc.. Lehce se pousměju, odhodlaně se nadechnu a odcházím. |
| |
| Areál Chvíľu stojím, ale potom si čosi uvedomím. Máme spoločnú cestu. S chalanmi sa stretneme predsa v klubovni. "Hej, Lil, počkaj, idem s tebou" zavolám za ňou a trochu pobehnem nech ju dohoním. "Idem do klubovne" |
| |
| Klubovňa: "Ako chceš Tonksová. Nevidela si mojich kamošov?" Spýtam sa, lebo Rémusa a Jamesa nikde. Peter bol hore v spálni. |
| |
| Společenka No, venku jsem mluvila s Remusem.. rozhlédnu se po klubovně. A hele, támhle zrovna je, povídá si s tou holkou.. ukážu k místům, kde sedí. A Jamese jsem mám dojem zahlídla venku. |
| |
| Pozemky Dobře zastavím se a počkám až mě James doběhne. Natáhnu k němu ruku a když se chtí, mířím opět ke škole. Zas někam zmizíš s Remym a Siriusem? Zeptám se ho, přeci jen už jem si všimla, že čas od času se někam strácejí. |
| |
| Opäť sa uškrniem. "Vieš, že máś peknú izbičku?" Rýpnem do nej. I tak už asi mala podozrenie, že u nich používam kozub. |
| |
| společenka Ty!! Já si to myslela, že nám lezeš o domu. A nebylo to prvně viď? Zašklebím se na něj. To kdyby zjistila máma rozesměju se, máma by z toho rozhodně rafost neměla. A jak ses tam dostal? Pomocí letaxu? Asi bych jí měla říc, aby to nějak zabezpečila, ale n druhou stranu, dá se to skvěle využít... Zamyslím se. |
| |
| "Metlou k domu a o kľúči predsa viem, kde je." Uškrniem sa. "Vzal som kamošku na exkurziu do Zašitej uličky a k nám dom. Strašidelný dom. Buhaha...." A napodobým matkyn výraz tváre. |
| |
| Společenka Poslouchám Siria a musím se smát, je tomprostě trdlo a smát se nejde. No dovedu si to představit. Byla sem u vás jednou a en její řev mi hučel v hlavě ještě minimálně tejden. Zasměju se a sednu si na gauč. |
| |
| "A teraz si zaobstarala Portrét, ktorý reve za ňu, keď tam nie je. Našťastie Kretcher nebol doma." Tiež sa smejem. |
| |
| Klubovňa Ja sa volám Remus. Remus Lupin. Predstavím sa s úsmevom. Ty si tu nová? Ešte som ťa tu nevidel. Do akého ročníka chodíš? Začnem vyzvedať. Predsa len, čas pri rozhovore beží rýchlejšie... |
| |
| Vonku Dobehnem ju a chytím ju za ruku, potom spolu s ňou vykročím do hradu. "Hm, no ... dalo by sa povedať že hej" odvetím dosť neurčito. Zdvihnem pohľad na oblohu a potom vojdem spolu s Lily do hradu a hore schodmi. |
| |
| Klubovňa Tak Remus. Remus Lupin... zvláštne meno. "Mm, som tu nová" potvrdím mu a potom si všimnem že ten chalan s tým dievčaťom ktorej vlasy menia farby ho spomínali. Preto keď hovorím ďalej pozerám ich smerom. "Hm, idem do piateho ročníka" Potom pozriem späť na Remusa a opýtam sa: "A ty? ... počula som že je tu viacero nových, je to pravda?" |
| |
| Klubovňa Aj ja chodím do piateho ročníka. Usmejem sa a pohľad upriem tým smerom, čo Jackleen, aby som zisil, čo ju tak zaujalo. Pozrime sa, Sirius so sesternicou. No hej, príbuzenstvo sa nezaprie. Uškrniem sa pr seba. No hej, vraj je ich tu ešte pár.Tuším že Lincey Worsstnová a nejaká Elaine..Neviem či ešte niekto iný...Ale neboj, sama v tom nie si. Už len James...Kde toľko trčí, zachvíľu budeme musieť ísť.... Neprítomne sa zamračím. |
| |
| Klubovňa Takže dokopy sme tri. Tri? Nie že by to bolo málo ale... iba dievčatá? "Chceš povedať," ozvem sa pomaly "že zatiaľ prišli iba samé dievčatá?" Zdá sa mi, že sa nad niečím zamyslel, ale nechcem sa ho na to pýtať. Aj tak, kto vie či by mi odpovedal pravdivo, môže to byť čokoľvek a ja ho sotva poznám. Zaujímalo by ma, kde sú všetci ostatný. Obzriem sa po klubovni. |
| |
| Klubovňa Vojdem do klubovne s hlavou plnou myšlienok. Prebehnem pohľadom po osadenstve Chrabromilskej klubovne. Všimnem si že je tam Black s Nymphadorou a nejaké nové dievča s Remusom na ktorého sa aj usmejem. Podídem k nim a pozdravím sa. "Ahojte..." |
| |
| Akademie Aha..no, tak si to aspoň užijte.. popřeju mu. Nemám přece ani nejmenší tušení, že k užívání to má opravdu daleko. A než zas někam zmizíš, požaduji pusu na dobrou noc.. zatvářím se neústupně, jako by to pro něj snad měl být nějaký trest. |
| |
 | Vážení a milí, jeskyně vypadá v současná době velice neaktivně, a proto bude za týden ukončena. Samozřejmě, existují-li důvody, proč by ukončena být neměla, ozvěte se mi (nechte vzkaz zde v jeskyni). Při případném ukončení jeskyně budou všechny postavy zachovány. Popřípadě je tu možnost převedení jeskyně na někoho z vás, hráčů. Systémově - stal by se Vypravěčem této jeskyně se všemi právy z toho vyplývajícími. Děkuji za pozornost a přeji příjemný den, Údržbář |
Created by Martin Ami Čechura © 2003 - 2004
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR