Andor.cz - Dračí doupě online

Chcem písať, ale nemám o čom.
Akože nemáš? Veď pozri vôkol seba. Vecí je tu veľa - premnoho.
Vidím, ale čo ja s tým?
Nevieš, čo s tým, čo vidíš vôkol seba?
Nuž, nie veľmi. Nejako nejde mi to pochopiť.
Podržte ma! Do neba volajúca neschopnosť!
No dovoľ!
Nie, prepáč. Ale otvor oči! Zalepené ich držíš, sťa sedmospáč.
Poraď, prosím.
Čo je toto?
Skala, čo malo by to byť?
Čo o nej vieš?
Že je tvrdá.
A už viac nič?
Nič.
Pozri lepšie.
Veď pozerám.
Opíš mi ju podrobnejšie.
Veľká nie je a je sivá ako myš.
A ešte?
Čo - ešte?
Vari viac nevidíš?
Nie.
Tak sa jej dotkni. Aká je ti na dotyk?
Drsná, na prstoch ma škriabe. Ale kam tým mieriš?
Drsná je, no vidíš. Tak vo vode asi nebola a ak áno, nie pridlho.
Ako vieš?
No veď je drsná. Skaly voda vyhladí.
Pravdu máš.
Ale odkiaľ asi nabrala sa tuná v papradí?
Nemohla tu stáť odveko.
Možno že áno.
A možno ju tu niekto zahodil.
A kto myslíš?
Dajaký chlapec poplašený, čo nehladiac na kameň odohnať chcel veveričku.
Alebo vrabca trafiť chcel.
Alebo.
A čo myslíš, ako sa mohol volať. Jožo a či Fero?
Jožo.
Prečo?
Čo azda nemožné to je ?
Nie je. No vidíš!
Čo zase?
Porozprával si mi príbeh toho kameňa.
Áno?
Hej. Z toho, že to skala je, si sa dostal k tomu, akú má farbu, povrch aký, kde ležala a načo poslúžila komu.
Pravdu máš.
Ja viem. Ešte stále nevieš, čo by si mal písať?
Nie, už viem. Je tu toľko vecí - vzduch, čo fúka, strom, čo rastie, voda, čo tečie, kvet, čo vonia, hmyz, čo v pavučine väzí. A to ani nehovorím, čo za chute, vône, príbehy musí človek skrývať v sebe...(Kde sa to len vo mne berie?)
Tak píš. A mnoho. Zákonmi reality nenechaj sa obmedziť. Vedcove sú fakty, žiakov rozum, však fantázia naša je, i rým.