Prológ: ObdobieOblíbit
| Publikováno: 22. listopadu 2009 14:46Průměrné hodnocení: 6, hodnotilo 2 uživatelů [detaily] |
Je to prológ k jednej veci. Rada si vypočujem aj kritiku, ale predovšetkým ma zaujíma to či sa to páči alebo nie. A aký to dojem to zanechalo. Vďaka za pochopenie.
Cestami úskalia
kráčame sami
naše studne sa kalia
zanášane pomstami.
Doba tých časov
dávno zabudnutých
bez väčších ohlasov
prešla zabudnutým.
Okom skúmam
krajinu prázdnu
a ako tak dumám
že pomalí kradnú.
Že kto?
Orly večné!
A preto
sú výrečné.
A po nich
zastane pomník
postavený bez nich
aby nemukol nik.
Stáť bude
na planine.
A kde bude?
V zemine.
V zemi prekliatej,
bez života,
prachom zaviatej
ako dobrota.
Prázdne sú slova,
umelcove obrazy.
Nehúka už sova.
Nie su žiadne dotazy.
Niet smútku v duši,
je tam iba prázdnota,
hluchá jednota.
Komentáře, názory, hodnocení