Andor.cz - Dračí doupě online

Loď sa valí búrkou strašnou, cez vlny a cez pereje.
No na nej to skvele žije, každý námorník sa smeje.
Poseidón len zlosťou kričí, trojzubec lieta,
no veselá loď, drzo vlny zmieta.
Muži na nej, hrdinovia, nikoho strach neničí,
každí s vreskom uhá uhá veselo si pokričí.
Majú oni totiž liek, čo pokorí aj Bohov um,
hnedučký a sladkastý, nápoj zvaný proste Rum!

Rum, rum, zachráň nás!
Rum, rum, spas nás!
Rum, rum, pomôž nám!
Rum, rum, vráť sa k nám!

Pristáli na ostrove, zdá sa pustom,
to ešte netušili, čo ich čaká.
v dyme z hôr, strašne hustom,
žiadna činnosť ich neláka.
Tábor ihneď rozložili, ohníky založili,
rumom chmáry zahnali a sproste sa ožrali.

Rum, rum, blažený!
Rum, rum, spasený!
Rum, rum, poď ty k nám!
Rum, prines radosť k nám!

Kolonizátor, človek, čo vlasť svoju rád má,
riskujúc život, čo nezastaví lesť kradmá,
prieskum ihneď započne, osadu založí,
svoju vlajku hrdo vztýči, s indiánkou súloží,
hrdinom je v očiach ľudu, hrdinom na veky vekov,
aj keď už len smutne doma, leží on pod hrubou dekou.
Rumom sladkým sa opája, rumom, čo radosť dáva,
k nemu salámky nakrája a k davu ľudí máva.

Rum, rum, spomienky,
Rum, rum, domnienky,
Rum, rum, stará sláva,
Rum, rum, klam rozdáva.

Toto chcú aj námorníci, takú slávu, pohodu,
no netušia však oni ešte, že vstúpili do hrobu.
Veľa veľa, veľa rumu, vzali oni na cestu,
po vypití hľadali skupinu nezvestnú.
Tú, čo noci minulej, trošku to prehnala,
a do lesa, s výkrikmi, bláznivo sa vohnala.

Rum, rum, ničíš nás!
Rum, rum, trápiš nás!
Rum, rum, prešli stavy,
Rum, rum, bolesť hlavy!

Námorníci, smútok v srdci, našli kosti ohlodané,
no nezaprelo sa, čo je vekmi, dlhé veky dané.
Fľašky ihneď k hrdlám letia, padlých zapíjajú,
s plačom a občas spevom, šťastnú cestu im želajú.
Šťastnú cestu, k sieni bohov, k Valhale!
kde sú ešte aj tie babky, dňom i nocou ožralé.
Tam budú do konca, do veľkého Ragnaroku.
chľastať, tančiť, veseliť sa, všetci bok po boku.

Rum, či si bojovník,
Rum, či si námorník,
Rum, či si babka, matka,
každý jeden s láskou hladká.

A tak končí príbeh náš, čo ostal vekmi v zabudnutí,
o šťastlivých, no už mŕtvych, deťoch kolonizačných to hnutí.
Kráľa svojho radi mali, slávu bohatstvo mu chceli,
a pri tomto, hrdinsky, s odvahou pomreli.
K smrti sa upili, rum je len pre skúsených,
pre tých, čo aj po ôsmom, stále majú v pľúcach dych.
No kráľ, ten to nevie, ten v paláci žije,
či je ráno, či je večer on len fľašu rumu pije.