Jeho kvety ebenovéOblíbit
| Publikováno: 08. září 2010 20:42Průměrné hodnocení: 0, hodnotilo 0 uživatelů [detaily] |
Vnútro až ku kostiam. Viac povedia slová.
Prosím o konštruktívnu kritiku, štýlu, myšlienky, (a)rytmu, čohokoľvek, z čoho by som sa mohol poučiť a čohokoľvek by som sa mohol ďalej držať.
Zomiera - stráca život.
Každou slzou.
...vysychá...
a stojí hladiac na
postavy tam, diaľkou malé.
Zo slanej zeme, mu pod kolenami,
rastú kvety ebenové.
Nie - tie... neide darovať.
Ani ukázať.
Nik ich nechce.
Ani vidieť.
No tento okamih - viac nemá.
Vezme svoje kvety,
skryje do ťažkého koženého kabátu,
usmeje sa nádejou.
Nájde človeka, ktorý ich teplom prijme?
Či nájde len chlad ľudí... farbychtivých?
Doposiaľ len míňa...
ten ich...
farebný chlad.
Komentáře, názory, hodnocení