| Publikováno: 17. října 2010 15:44Průměrné hodnocení: 7.5, hodnotilo 2 uživatelů [detaily] |
Nejsu zvyknutý na dačo iné ako abab takže prosím o zhovievavosť ;-)
Šach mat.
Končí hra, končí zápas,
koniec prišiel
naraz.
Končí súboj, koniec utkania,
koniec bláhového
nutkania.
Nutkania nepustiť, strážiť,
niečo, a či niekoho?
Pomaly väzniť,
takmer až smažiť
leckoho, či dakoho?
Nie, milá dáma, kráľa verný druhu,
toto sa nerobí,
toto sa nesmie.
Toľko povyku, toľko vzruchu
pre niečo tak
bláhového?
Klamať, zakrývať,
poza chrbát vravieť.
Áno, to ti ide.
Priateľov dobrých nazývať
zle, nedobre.
Čo je dobré, čo sa páči,
čo sa dá dať
do myšlienky.
To ukradnúť sa ti ráči.
Za svoje mať.
Meniť, znenazdajky
priateľov i milého,
verných i dobrých
ako ruské radodajky
je súčasťou života tvojho
bežného.
A tak ako objatie,
objatie chobotnice,
tuhé, no neúprimné,
u teba prekliatie.
Podobne, ako u záletnice.
Nielen zmeniť stav,
ale i názor, správanie k nim,
bežný tvoj jav,
bežné tvoje konanie,
smial by sa Lenin.
Žiješ si v inom svete,
kde pravidlá zrejme neplatia.
Kde je normálne meniť,
ako počasie v lete,
ako premenné objatia,
slová, dané tebou
i inými.
Komentáře, názory, hodnocení
|
| Vhailor - 28. listopadu 2010 21:51 Never! :-) |
|
| Doháje, maxxi,to je epos, nešlo by to shrnout do dvojverší? |