Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris.Oblíbit

6837084-young-woman-with-samurai-sword-sepia-color7002.jpg

Autor: Bojovnicka

Sekce: Zamyšlení

Publikováno: 24. února 2013 17:54

Průměrné hodnocení: 10, hodnotilo 2 uživatelů [detaily]

 
Moja druhá poviedka, ktorá je aj zverejniteľná :D.
 
Jeden ladný pohyb štetcom zhora nadol. Potom ďalší a ďalší. Ešte jeden, no tentoraz zľava doprava. Biele vlasy štetca ledva vidno cez tú hrubú vrstvu farby, ktorá je taktiež biela, aj keď o niečo svetlejšia ako samotné vlasce. Správny maliar potrebuje aj správne vybavenie, a všetci tvrdia, že štetce s bielymi vlascami sú najlepšie. Alebo aspoň tak mu tvrdili. No na to on teraz nemyslí. Nie. Pred očami a takisto aj v hlave má jediné. Jedinú vec. Plátno. Obrovské čierne plátno, na ktorom sa pomaly, ale isto rodí jedno z jeho najlepších diel, aké kedy stvoril. Je si tým istý. Je o tom presvedčený. Vie, keď má niečo potenciál. Už na tom pracuje druhý deň a je to spolovice hotové. Je síce pravda, že majstrovské diela chcú čas, ale toto nie. Aspoň jemu to nerobí problém. Teda, nemyslí na to, ani na to nikdy nemyslel. Čo mu momentálne behá po rozume? Genocída? Spoločnosť? Hriech náš každodenný od Domonika Dána? Zberateľ kostí? Všetky tie stratené generácie? Možno... Možno to od toho nemá ďaleko. Alebo sa mýlim? V hlava má len jednu vec. Správny pohyb štetcom. Sem tam možno odbehne myšlienkami niekam do ďalekej histórie, opakujúc si stále jednu a tú istú vetu: Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris. Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris. Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris....
Položí štetec a mierne odstúpi od plátna. Jeden kontrolný a hĺbavý pohľad, po ktorom nasleduje spokojné prikývnutie. Namočí si prsty do vody a potom do bieleho prášku. Mierne oklepnutie o okraj nádoby a môže pokračovať v práci. Lebka meniaca sa na prach? Je možné, že práve v takomto výjave sa ukrýva to jeho posolstvo? No on je presvedčený, že to tak je. A opäť tá veta. Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris. Memento homo, quia pulvis es et in pulverem reverteris.... Kam sa podela všetka tá triezvosť a sebazaprenie? Rozhadzuje okolo seba rukou, no myšlienkami je opäť pri hladovaní, výbuchoch sopiek a vojne. Má to pred očami. Front. Všade telá a končatiny. Kopu krvi, ledva je vidno zamrznutú a popraskanú zem. Bohvie, či ju tá krv aspoň o niečo osvieži? Dúfam, že nie... Vnútorné oko zamieri na jedného obzvlášť škaredo zavraždeného vojaka. Na jeho nie príliš čestvých ranách si už pochutnáva rôzny hmyz. A hlavne na črevách, vypadnutých z brucha. Na pretrhnutej koži, z ktorej trčí malá časť sánkovej kosti. V tomto prípade sa už ani moc o sánke hovoriť nedá. Ústa už dávno nemá tam, kde by mali byť. A ani stehennú kosť. Taktiež napoly trčí z koži a pochutnávajú si na nej rôzne stvorenia. Nie je to potkan, čo sa tam práve plazí po mladom vojakovi? Určite nemá ani 25 rokov. Vie to. Aj napriek tme, ktorá padla na front, to vie. Z východnej strany sa rúti požiar, pohlcujúci všetky telá. Živé, či mŕtve, je to jedno. Jemu to je jedno. Bol na to stvorený. Na pálenie...
Opláchne si ruku, utrie do uteráka a opäť do nej berie štetec. Dokončiť veľdielo v priebehu dvoch dní? Preňho to nikdy nebol problém. Hlavne keď vedel, čo chce. Keď už mal to dielo pred očami. Už ho len dostať na plátno. A presne to mal teraz pred očami. Dve lebky. Jedna o niečo väčšia ako druhá. Dve biele lebky na čiernom plátne, pomaly sa meniace na prach. Dieťa, či dospelý jedinec. Na tom nezáleží. Smrť je smrť. Osud je osud. Iróniou je, že on na osud nikdy neveril. A predsa sa v jedno ráno zobudil a vedel, že to má zmysel. Myšlienku. A že to musí namaľovať.
Oheň už skoro doháral, keď sa k nemu pridal vietor. Nie, vietor nie. Nebol to žiadnu jemný letný vánok. Skôr vetrisko. Taký ten vietor, ktorý predpovedá búrku, alebo hurikán. A tento vietor berie všetok popol a dosť divokým tempom ho roznáša po okolitej krajine. Trochu to teraz vyzerá, ako pred výbuchom sopky, ale žiadna sa tu nenechádza. A aj tak, akoby samotná vojna s požiarom neboli málo.
Začuje za sebou kroky, ktoré ho preberú z jeho snívania. Prestane maľovať a otočí sa smerom za nimi. "Čo to bude tentoraz?" opýta sa ma ešte predtým, ako sa k nemu stihne otočiť. Ani otáčať sa nemusel a už len podľa hlasu by hneď vedel, že je to on. A tak sa naňho len letmo pozrie, usmeje sa a dokončí posledných pár ťahov. Stále mlčí. Síce je to len posledných pár ťahov, aj tie mu zaberú minimálne 10 minút. Po ich uplynutí odostúpi od plátna a postaví sa tesne vedľa neho. Ruky sputené vedľa tela, na tvári spokojný výraz a úsmev. Je to hotové. Čierne plátno, s dvoma bielymi lebkami. Jedna väčšia ako druhá. No ani jedna nie je kompletná. Obe sa pomaly rozplývajú v malých čiastočkách farby, až nakoniec úplne splynú s pozadím.
"Pamätaj človeče, prach si a v prach sa obrátiš." A stýmito slovami odíde z miestnosti.
 

Komentáře, názory, hodnocení

Fistandantilus - 14. dubna 2013 19:57
fuck_y2031.jpg
Mě se to líbilo, akorát jsem nevěděl, že hovoté je slovensky hotové * :)
Jen tak dále ... :)
 
wranipero - 11. dubna 2013 17:02
shapeshifter_by_sirona06-d5j4zpf4191.jpg
Pěkný, i když malinko smířený s osudem ( se smrtí ), krapet depresivní, ale tak to asi má být.
Moc krásné, děkuji za to že si to napsala :-DDD
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.081326007843018 sekund

na začátek stránky