Andor.cz - Dračí doupě online

V podzemí,v nebezpečnej oblasti.

Boli sme štyria.Ja,Leonard,Jack a Stephan.Tunely,ktorými sme chodili boli príliž tesné,tak sme kráčali sme tesne za sebou,pripravený spustiť paľbu len,čo uvidíme pohnúť sa niečo pred nami.V rukách sme zvierali pušky,ktoré strieľali guľky zo zliatiny rôznych druhov kovov,ktoré boli proti zmutovanej prírode dokonalé.Po boku sme mali nôž,po druhom pištoľ podobnú koltom,avšak s večším zásobníkom a lepšími nábojmi.na chrbáte sme mali pripnuté meče,z podobného materiálu z ktorého boli náboje.Vestu plnú niekoľkých užitočných vecí.Naša úloha bola jasná-nájsť v starej,podzemnej základni výbušniny a doniesť ich na základňu.Pripadala mi to ako ľahká úloha...zo začiatku.

Ešte pôjdeme dlho?Spýtal sa ma Leonard.
Bol v elitnej skupine krátko a ešte si nevedel zvyknúť na dlhé pochody.
Neviem presne,ale dlho to trvať určite nebude.Uistil som ho a mieriac puškou pred seba som kráčal ďalej.Svetlá pripnuté ne zbraniach vydávali síce slabé svetlo,no lepšie než nič.Po dlhom kráčaní,ktoré sa zastavovalo len čo sa niekde niečo ozvalo,kloplo alebo buchlo sme došli na rozdvojku.
Čo teraz kapitán?spýtal sa ma Jack.Velil som našému týmu,tak som sa pozrel raz na jednu stranu a raz na druhú.Steny mi nič nenapovedali,obi dve boi rovnako pochmúrne a polorozpadnuté.
Rozdelíme sa na dva týmy.Jeden pôjde jednou stranou druhý druhou.Ohlásiť sa každých 15 minút cez vysielačku.Keby niečo vidíte a nie sme to my a ani iný človek,zastrelte to.vydal som rozkazy a pozrel som na Leonarda.
Vy idete so mnou.S prstom na spúšti som sa vydal ľavou stranou.Jack s Stephanom sa vydali napravo.Začul som buchot
Leonard,buďte sakra tichšie,takto nás začuje všetko čo tu je.Povedal som a ostražito som sa obzrel.
To som nebol ja,pane.Odvetil mi Leonard a ja som hneď vedel,o čo ide.Niečo,bolo pred nami.Spravil som malí krok.A ďalší.A ešte jeden.Leonard kráčal za mnou.Počul som jeho zrýchlený dych a jeho tlkot srdca.Ako som povedal-bol v elitnej jednotke krátko.Ja som si už zvykol.
Trvalo to pár minút,keď sme znova počuli divné šuchotanie.
Skoro som dostal infakrt,keď sa mi v uchu ozvalo:
Kapitán,podávam hlásenie.
Hneď mi odľahlo,keď som počul známy Jackov hlas.Jack bol môj priateľ už na vojenskej akadémii,keď príjmali ľudí aj keď mali ledva 15-Ja a Jack sme mali 23 a naďalej sme verili,že nás ešte niekto bude volať "dedko".
Niečo zaujímavé,Jack?Spýtal som sa a kvôli tomu neznámenu šuchotaniu som sa obzeral,či niečo nie je na stenách.
Nič,len sme prišli na ďalšiu rozbočku.Kaďaľ sa máme vydať?
Na chvílu som sa zamyslel.
Choďte ľavou chodbou.povedal som a dodal som:My tu máme zaťial neznáme šuchotanie.Keby niečo,dáme vám vedieť.
Rozkaz pane.
Slúchatko v uchu znova stíchlo a my sme sa znova vydali na pomalé presúvanie vpred.Keď som to videl.
Steny,podlaha,strop...všetko tým bolo pokryté.Plazivce.
To bolo to najhoršie.Bolo to niečo,ako mäsožravý brečtan,len bez listov.Ešte to o nás nevedelo,no kráčať cez to by bola blbosť.
Pristúpil som o pár krokov dozadu,zatiaľ čo Leonard stál za mnou.Z diery v stromy,vytŕčal hrubý kmeň.Tým to najskôr prišlo a aj príjma potravu.Nebola toho veľa,no nedalo sa cez to prejsť tak,aby som na niečo nestúpil.Videl som,že ďalej je cesta čistá.Otočil som sa o odstúpil som,no nemal som šťatie.Nechtiac som kopol do kamienka,ktorý sa s hlasným buchotom odkotúľal.
Jeden pohlad mi stačil-plazivce s začali hýbať smerom ku mne.Leonard nezaváhal a len čo videl prvý pohyb začal strielať do tých končekov,ktorý boli hrubé asi ako lano.Otočil som sa a začal som cúvať.Boli rýchle a mrštné.Vystrelil som pár striel do kmeňu,no nič sa nestalo.
Preč!skríkol som a vytiahol som z jedného vrecka na veste granát,odistil ho a hodil rovno ku kmeňu.Leonard neváhal a rozbehol sa preč.Ja som utekal hneď za ním.Možno sekundu nato,som sa hodil a ozval sa výbuch.

------------------------------------------------------------------

Jack s Stephanom kráčali po strane,kadiaľ im nakázal kapitán.
Čo myslíš,čo to mohol byť za šuchot,o ktorom hovoril kapitán?spýtal sa Stephan a premeral si chodbu pred sebou.
Mohlo to byť mláďa hada alebo červa....alebo nejaká rastlinka.Povie Jack a pozrel sa na stenu,na ktorej bola zakreslená mapka.
Máme šťastie.Povedal Stephan a prezeral si mapu,zatiaľ čo Jack mu kryl chrbát.
je nanič ísť touto chodbou,končí nejakým laboratórím....druhou chodbou...nič,len jedáleň...kapitán išiel dobre.Jeho smerom je križovatka,po ktorej odbočí doľava a potom doprava.Stephan stlačí vysielačku a otvorí ústa,že popíše kapitánovi cestu,keď sa ozve výbuch.
Čo to mohlo byť?snažil sa prehlušiť výbuch Jack.
Najskôr potrebovali vyčistiť cestu...
Mali by sme im ísť pomôcť...
Jack a Stephan sa otočili,keď počuli ťapot za sebou.Keď sa otočili,uvideli mačiatko.Presnejšie veľkú mačku,ktorá keby sa postavila na zadné presahuje človeka asi o hlavu.Velké drápy,zuby a jasný pohlad,v ktorom sa skrýval hlad.
Myslím,že kapitán si bude musieť pomôcť sám.Povedal Stephan a spustil paľbu.
Pokým k nim mačka bežala,bolo to v poriadku.Svoj beh zakončila skokom,ktorému sa síce Jackovi podarilo úspečne vyhnúť,no Spehana zrazila k zemi a jeho puška odletela o niekoľko metrov.Jack začal šelme strielať do chlpatého ucha.Pár striel síce zachytili chlpy,no niekoľko ich schytala do ucha čož ju prinútilo spustiť pohlad z Stephanovej chutnej hlavy.Ohnala sa ostrými drápami po Jackovi a ten na svoju obranu zdvihol pušku.Keď jej ostré drápy,presekli puške plynový uzáver,Jack zdesene otvoril oči a v poslenej chvíli odhodil pušku za šelmu.Ozval sa výbuch,ktorý zrazil Jacka z nôh.Keď sa postavil,mačka už ležala na zemi,no Stephan bol uväznení medzi jej pazúrmi.
Daj ju zo mňa dole.Povedal a vytiahol dýku sekol po pazúry.Dýka sa mu prelomila a v ruke mu ostala len rukoveť,ktorú len nasrdene odhodil.
Jack pristúpil k nemu a chytil tlapu.
na tri...raz,dva...tri!Obaja sa pokúsili zdvihnúť kúsok tlapu.Keď mali pocit,že sa paprča mačky pohla,nemýlili sa.No nebola to ich zásluha.Mačka sa znova zdvihla a zaprskala na nich.

------------------------------------------------------------------
Ako prvý som sa prebral ja.Postavil som sa a oprášil sa.Hneď vedla mňa ležala puška.Zdvihol som ju a a vtedy som si všimol popadaných kameňov pred sebou.
Leonard?povedal som hneď potom,čo som stlačil vysielačku.
Nič.Odpovedalo mi len nekonečné ticho.
Leonard?!tiché škrípanie,a až potom sa ozvalo:
Počujem vás pane..ten výbuch asi bránil prechodu...kde ste?
Na druhej strane tej kamennej stene..
to je zlé...V Leonardovom hlase som poznal strach.
To zvládnete...vráťte sa a vydajte sa k Jackovi a Stephanovi.Prikázal som mu a otočil som sa chrbtom k stene prezerajúc cestu pred sebou.Na zemi leťalo pár plazivcov a všade okolo bola zelená krv.
Dobre pane,ale ozvite sa.odvetil mi a ja som mu povedal:
samozrejme...držte sa.
Začal som pomaly kráčať popri plazivcoch na zemi.Raz som nechtiac stúpil na jeden plazivec.
Je to predsa mŕtve...uistil som sa aj keď som vyceril zuby od nepríjemného začvachtanie pod mojimi nohami.
Ešte párkrát som nechtiac stúpil na plazivec.Predomnou už bola otvorená cesta.Zvládol som to!bez problémov som prekročil posledný plazúň a spravil som krok vpred.Teda,chcel som spraviť krok.Až potom som i uvedomil,že plazivci prežijú horšie veci.Zdvihlo ma to hore nohami a mňe vypadla z ruky puška.Naskytol sa mi pohlad na rad odporných zubov a smrad hniloby a smrti.Vytiahol som z chrbáta meč.
No poď!skríkol som.
------------------------------------------------------------------

Leonard pomaly,ale vystrašene kráčal k zvyšným dvom členom skupiny,od ktorých nebol odrezaný.V ruke zvieral pušku a svetlom prechádzl po stenách,strope,podlahe a občas sa aj obzrel.
Jack?Stephan?skúsil sa s nimi vysielačkou spojiť,no nič.
Do riti!Zanadával a skontroloval,koľko mal nábojov v puške.)
Ešte,že mám náhradné náboje...Zamrmlal si sám pre seba a vydal sa smerom k ostatným.Narazil na odbočku,s kadiaľ prišli.
Keď to,začul.Odporný,mľaskavý zvuk.Pomaly sa otočil.Nič.Nakukol do odbočky.Nič.Pomaly kráčal vpred s puškou pritlačenou k tvári,s prstom na spúšti.A až potom,pred sebou uvidel tvora,ktorý bol veľký ako tunel a bránil mu v prechode ďalej.Na chrbáte mal niečo,čo pripomínalo škrupinu.Bolo to slizké,a on vedel,že to zastaví vela jeho strieľ.Bol to obrovský slimák,ktorý roztváraľ tlamu,aby po na ňho vypľul svoj lepkavý sliz.