Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Moja Nádej Oblíbit

dragon_warrior_by_burnz08-d2z8jx99380.jpg

Autor: AMMOnym

Sekce: Povídka

Publikováno: 12. října 2014 19:38

Průměrné hodnocení: 6, hodnotilo 1 uživatelů [detaily]

 
Mal som za úlohu napísať charakteristiku a povedzme, že ma čistá charakteristika nelákala a tak som sa rozhodol vložiť do toho aspoň nejaké tie náznaky deja. Mno....vzniklo z toho toto čudo. Dúfam že sa vám to bude páčiť. Ak k tomu máte dajaké výhrady, vyjadrite sa k nim aby som ich mohol opraviť skôr, než to odovzdám našej pani profesorke :P Ďakujem.
 
„Stoj!“ Môj krik sa ozvenou niesol ďaleko, no k nej sa nedostal. Na nič viac, než na obyčajné „stoj“ som sa nezmohol. Jej bezvládne telo ležalo na ceste pod mojimi nohami a ja si nikdy neodpustím, že som ju nedokázal zastaviť. Nehľadiac na krv, ktorá sa vlievala do mláky v ktorej ležali pozostatky jej minulosti, bola nádherná ako vždy. Nemohol som uveriť, že už nikdy nevstane. Čas nebol jej pánom, no teraz odišla na večnosť.

Spomínam na chvíle, ktoré sme spolu strávili. Najviac sa mi však do pamäti zapísala jej kľudná tvár v moment nášho prvého stretnutia. Zvuk podrážok mojich ťažkých topánok dopadajúcich na tvrdý betón sa rozlieval okolím. Nemyslel som na nič iné, než na to, že ten autobus nestihnem. Keď v tom som zbadal ju. Myšlienky na čas sa razom rozplynuli. Hľadela na mňa s úsmevom, ktorý by zahanbil aj Afroditu. Ráno vystriedal deň a ja som sa rýchlim krokom vracal domov zo školy dúfajúc, že tam stále bude. Stála tam a opierajúc sa o stenu na mňa pozerala svojimi hlbokými očami. Najskôr sám sebe a potom aj jej som kládol otázku, „na koho tu čaká ?“ No odpoveďou bola veta, ktorá sa mi usídlila v srdci až dodnes. „Čakám, že si nájdeš chvíľku času.“

Od nášho prvého stretnutia ubehli dva roky a ona sa vôbec nezmenila. Divokými červenými vlasmi, ktoré dokonale dofarbovali jej nevyspytateľnú povahu si skrývala svoju pihovatú tvár. Toho dňa na sebe mala oblečené modré tričko s krátkymi rukávmi a jej obľúbenú čiernu sukňu. Nerada si vyhradzovala svoj vlastný štýl a tak som nikdy nevedel ako príde oblečená.

Ako kameň som tam ticho a nehybne kľačal už tri hodiny. Okolo nás chodili ľudia, no nik neprejavil ani známku súcitu a nikto jej nepomohol. Teraz som žil len v spomienkach. Len tam som mohol byť s ňou, len tam bola v bezpečí. Vždy som jej hovoril, že svojou dobrosrdečnosťou prevýši slnko, no tak ako slnko tvorí tieň, aj ona mala svoje temné miesta. Miesta, kam som sa neodvážil vkročiť ani ja. Možno práve toto tajomstvo nás držalo spolu.

Stál som pri nej, aj keď už ďalej nevládala a dôveroval som jej viac, ako si dôverovala ona sama, no keď sa objavili prvé problémy, vždy sa pred nimi utiekla niekam skryť. Snažil som sa jej poskytnúť oporu aj v tých najťažších chvíľach. Avšak problémy sa hromadili a jej bezradnosť narastala. Začala sa mi strácať pred očami. Z usmievavej tváre, ktorá vyfarbovala obrázok môjho života pestrými farbami sa strácal elán a bez jej radosti pre mňa svet zošedivel. Vedieť, čo ju trápi určite by som ju ušetril starostí, no ona ich navždy skryla vo svojich hlbokých očiach a práve to ju stálo život.

Rada sa obklopovala ľuďmi, no v ten osudný deň ju obklopovali len strach a pochybnosti. Oči sklesnuto pozerali do zeme, akoby hľadali posledné pozostatky jej úsmevu. Potom zdvihla zrak, zahľadela sa mi do duše a povedala niečo, čo otriaslo celým mojím doterajším životom. Jedným slovom mi podlomila kolená . To slovo znelo „Zbohom !“ Znelo mi to v ušiach ešte dlho potom ako odišla. „Stoj!“ Kričím za ňou, no ona nezastavila. Pišťanie bŕzd ukončil tlmený náraz a jej prekrásne telo sa bezvládne zvalilo na cestu.

Prečo tam skočila? Prečo to tak skončila ? Cez prúdy sĺz som skoro nevidel. Kľačal som nad ňou a premýšľal nad životom, ktorý neprežijeme spolu, nad zmenami, ktoré sú nevyhnutné a nad jej slovami. Ona zomrela, mňa čaká peklo. Nechcem bez nej dýchať. Každý deň chodievam okolo miesta, kde sa rozhodla ukončiť svoje bytie. Okolo miesta, kde sa začalo moje trápenie.

Ako ma ona kedysi čakala, tak ja čakám, kedy ju opäť vezmem do náručia a prstami jej prehrabnem vlasy. Dúfam, vlastne ani neviem prečo, ale neprestajne dúfam, že sa jej tvár objaví v odraze vodnej hladiny a naposledy sa usmeje. Dnes ju vidím ju všade kam sa pozriem, pretože je v každom z nás a stále čaká. Niekedy je skrytá v hĺbke duše, niekedy z človeka priam vyžaruje. No ona stále žije a umrie až ako posledná. Moja milovaná Nádej.





 

Komentáře, názory, hodnocení

Velmortis - 26. listopadu 2014 09:44
velmortis9690.jpg
Zajímavé, ale jak už zmínil Eridos, předvídatelné. Má to větší potenciál. A jinak ta slovenština :-D. Je to fajn dílko...
 
AMMOnym - 12. listopadu 2014 16:09
dragon_warrior_by_burnz08-d2z8jx99380.jpg
Eridos - 11. listopadu 2014 18:27
Ja to beriem :D
 
Eridos - 11. listopadu 2014 18:27
eridos929.jpg
Strašné klišé.... promiň.
 
AMMOnym - 10. listopadu 2014 14:15
dragon_warrior_by_burnz08-d2z8jx99380.jpg
Forsaken - 09. listopadu 2014 21:54
Ďakujem za názor. S čiarkami som mal väčšinou taký problém, že ich bola až príliš veľa. Snažil som sa ich obmedziť.
 
Forsaken - 09. listopadu 2014 21:54
new project7147.jpg
Začiatok dobrý, jadro labšie, záver fajn.
Občas máš trochu problém s čiarkami (chýbajú).
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.080879926681519 sekund

na začátek stránky