Andor.cz - Dračí doupě online

Kde korunou vládne kráľ svojej zemi,
kde občania strachom zužovaní sú,
tam povinnosťou hrdinu je mi,
ukázať svetlo a sveta krásu.

Keď na temné mesiac chodníky zmení,
a počuť ulicami drábov kroky,
radšej to sledovať vo väzení,
keď nevinnej krvi tečú toky.

Nemožno len nečinne prihliadať tam,
kde nevinný svoju nádej strácajú,
už rozborte klam, ten rúhačský chrám,
veď ľudia tu nádejou mrhajú.

Aj v temnejších časoch nášho bytia,
keď plamienok nádeje navždy zhasne,
treba veriť v tú krásu žitia,
byť posledná hviezda svieti jasne.

Čo prikážeš, to hviezda splniť musí,
veď každému jedno prianie daruje,
aj keď nám neveríš, predsa tu si,
no sebectvo myseľ odhaľuje.

U kráľa dostatok znamená málo,
jeho chamtivosť hranice nepozná,
v tom niečo nemožné sa stalo,
hlavu neťaží pýcha ozdobná.

V jednej chvíli z kráľa chudák je,
no možno prianie aj jemu patrilo,
a slastná hudba slobody mu znie,
keď rameno bremeno zhodilo.

To, čo nás vynieslo na vrchol, je to, čo nás najviac tiaži.