Andor.cz - Dračí doupě online

Toto je príbeh o histórii života, o vzniku rás, o legendách, ale hlavne o Nich.

Oni tu sú. Nežijú, iba sú. Na prahu existencie, no vždy postrachom µudstva. Oni sú tí, ktorým sa bojíme dáva» mená. Máme sa čoho bá». Sú opradení legendami.

Každý sa pýta ako vznikol svet, život. Odpoveď je tak jednoduchá.
Kedysi dávno uprostred ničoty, v ktorej vládli iba Oni stvorili kupolu z nekonečna – vesmír a v jeho vnútri hviezdy. Hviezdy im svietili, ako lampy a odhalili krásu svetla. Jeden prišiel na nápad: „Stvoríme svet, a v ňom život“.
A tak si vyhliadli jednu hviezdu, okolo nej stvorili z hmoty gule, ktoré krúžili okolo nej. Tretia z nich sa vydarila najlepšie a tak najšikovnejší z nich začal tvori» život. Najprv len sopky, ktoré chrlili lávu a jedovaté výpary. Potom stvoril mraky, z ktorých začala prša» voda a stvoril aj prvé bunky.
Už stačilo len pozera» krásne predstavenie. Stačilo, len aby jedna bunka pohltila inú, aby jedna obyčajná bunka prijala do seba výrobkyňu energie – mitochondriu, tak ju Oni nazvali.
Sledovali, ako medzi sebou všetko súperí. Táto planéta bola pod ich kontrolou, pretože iba ich výtvor, mitochondria, mohla prenáša» informácie, dôležité pre kolobeh života. Takto život sledovali až do doby, keď sa začalo dia» niečo iné, čudné. Niečo čo oni nechceli – vznikla rasa, ktorá dokázala sama rozmýšµa» a nechovala sa úplne ako oni chceli.
A tak si µudstvo ešte v dávnych dobách opantali a my, oproti nim bezmocní, sme prijali voµbu, ktorá sa zdala najlepšou. Začali sme ich nazýva» Bohovia. Či už žili na Olympe, na nebi, alebo v pekle, vždy sme si ich uctievali a prinášali obete. Stáročia si takto užívali v blahobyte, no niektorým sa to zdalo málo, veď Oni sú tí veµký bohovia, Oni chcú viac!
Najprv začali len tak meni» µudí na zvieratá a zabávali sa pritom na ich utrpení. Neskôr ich krvilačne zabíjali. Ąudia sa však začali odvraca» a ich bohovia pocítili, že aj Oni, všemocný, majú slabinu. Ich existencia teraz závisí od tých nepodstatných µudí. «ažko uveri», že µudia, ktorý nevedia pochopi» nekonečnos» vesmíru, ničotu či význam čistej pravdy, môžu zniči» tú najmocnejšiu zo všetkých rás. V zúfalom pokuse zachráni» svoju existenciu z posledného kúska svojej slabnúcej moci si mnohý založili kulty.
Niektoré existujú dodnes, prežilo ich však málo. Vlastne iba jeden, ten čo stvoril µudí – Boh.
Niektorí spravili niečo, čo nikto neočakával. Zmenili sa na duchov a spojili sa s inými druhmi. Neskôr sa však nezachovala jednotná línia druhu. Duchovia totiž nemysleli na jeden proces, ktorý sami vytvorili – na to, že sa s každou ďalšou generáciou sa zmení genetická výbava, ktorú sami ponúkli tým, s ktorými sa spojili. Hlavne dar nesmrteµnosti.
Jeden prešiel do krásneho vtáka a zmenil sa na nesmrteµného, ktorý vždy vstane zo svojho popola – fénixa. Jeho perie bolo malo zlatú farbu a na chvoste, ktorého perá mal dlhé ako celé jeho telo, sa menilo na farbu plameňa. Krídla mu dovoµovali lieta» nad oblakmi a z pary si stava» svoje hniezda.
Druhý prešiel zase do jašterice, ktorá narástla a získala mnoho schopností, hoc niektoré nikdy nevyužila – zmenila sa na bájneho draka. Cez šupiny tohto draka nepreniklo nič a jeho srdce bolo tak veµké, že zaviazal celú rasu k pomáhaniu dobrým µudom. Tomuto duchovi bolo zaviazané nočné nebo a tak každý drak s dobrým srdcom sa ocitol ako jedna hviezda.
Dve sestry sa rozhodli pomocou malého zvyšku mágie, ktorá im zostala stvori» novú krásu. Jedna si vybrala lúky a stvorila tam víly. Jemné stvorenia, ktoré tancujú na lúčkach so zatiaµ nepoškodených µuďmi, v jemných šatách z kvetov a rannej rosy.
Druhá si zas vybrala les a tam preniesla svojho ducha. V lese potom ožili stromy a začali si hovori» enti – pastieri stromov, výzorom neodlíšiteµným od ich „ovečiek“ stromov.
Z niektorých jeleňov sa zas stali kentauri – múdri veštci a pozorovatelia hviezd, ktorým však jedna čas» tela zostala jelenia. A ešte vznikla rasa, ktorá sa rozdelila sa na rôzne vetvy napr.: lesnú, mesačnú, temnú ... No vždy im zostávalo jediné spoločné: sú elfovia.
Jedna vetva si však chcela podmani» všetky. Temný elfovia (drow) si začali nárokova» územia. Nakoniec sa podarilo vyhna» ich, ale museli by» stále ostražití a tak keď lesní elfovia dávali pozor cez deň, mesační strážili v noci. O chvíµu aj mesační elfovia chceli vládnu», no dohovorili sa z ostatnými vetvami, že im bude patri» celá noc a tak začali svoju vetvu prezýva» dokonalou.
Iný duch bol učarovaný krásou divokých koní. Jeden z nich bol obzvláš» pekný, bol takmer biely. Keď sa s ním spojil narástol zviera»u dlhý roh a celé sa javilo, akoby bolo zo striebra. Bol to dobrácky duch a jednorožcom, ako tieto zvieratá volali µudia, daroval silu lieči». No taktiež na nich preniesol riziko, ako každý mal aj duch svoju temnejšiu stránku a tá sa prejavila hneď na prvom potomkovi. Nebol strieborný ako ostatný. Bol čierny, ako noc a z rohu sa mu vynárali malé svetielka, ktoré po pár dňoch odleteli do lesa a vábili µudí aby zišli z chodníčkov a tak skončili svoj život, stratený v temných hlbinách lesa. Volali sa bludičky.
Keď takto duchovia ovládali celú súš, rozhodol sa jeden, že pomôže vodnému živlu. Stvoril vo vode kráµovstvo, kde vládol, ako pán nad prílivom a odlivom, pretože on stvoril večného spoločníka planéty - Mesiac. Stvoril nymfy a morské panny. Nymfy mali kožu jemno modrú a ich vlasy boli dlhé, akoby stvorené z vodnej peny. Často sa však menili na koralové útesy. No vlastne vždy keď ich pošpinil nejaký obyčajný smrteµník, tým, že ich uvidel.
Morské panny boli napoly ryby, napoly ženy. Ženskú mali iba hlavu, trup a ruky. Zvyšok tela sa stal chvostom s prekrásnymi šupinami. Tieto panny lákali námorníkov do pascí. Trom z nich však námorníci zlomili ich srdcia a tak sa z nich stali sirény, ktoré svojím spevom poslali mnohé lode ku dnu.
Mnoho ďalších duchov prešlo do zvierat a dokonca rastlín a tak vznikli i harpye, polo ženy s operenými krídlami, a mnohé ďalšie stvory.
No dvaja duchovia, bratia, dvojičky, akoby svoje protiklady, sa rozhodli, že vstúpia do mysle µudí a tak zmenia dejiny tohto národa. Útrapy prežil iba muž Adam a jeho žena Eva. Teda aspoň tak sa to zdalo.
Vyhnaná od nich bola ešte jedna žena, doteraz tak čistá, nepoškvrnená. Horší z dvojičiek si ju vyhliadol, páčila sa mu jej čistota, páčilo sa mu ako ju bude trápi» jeho temná prítomnos». Lepšie dvojča si, teda vybralo Evu.
Obaja vedia, že v µudskej rase prenáša žena – matka dôležité informácie v podobe mitochondrií, vďaka ktorým µudia vôbec sú. Eva sa teda stala dobrá a poslušná žena Adamova, zatiaµ čo druhá sa začala utápa» v temnote. Blúdila mimo rozvíjajúcej sa civilizácie, ktorú založil Adam s Evou.
Všetko sa zmenilo, až keď stretla jeden kult. Už sa nebála ničoho, a tak sa rozhodla že prvé čo ju pošpiní, pošpiní aj celú jej rodinu, budúce generácie, ktoré budú ma» navždy čas» jej krvi. Takto vznikli upíri a z Lilith sa stala kráµovná nosferatu – ako sa upírom hovorí, nesmrteµní...
Pre niektorých obyčajných µudí sú to len µudia posadnutý démonom. Z ktorých sa stali démoni erotiky. Pre tých trochu viac zasvätených sú to µudia, ktorým bola inými upírmi vysatá krv. Oboje je však zle. Existujú upíri, ktorí sa nimi stali vypitím ich krvi, no oni ešte stále nejakú krv majú, pretože bez krvi nemôže existova» nič živé. A potom tu ešte sú upíri, ktorí sa s týmto prekliatím (alebo darom?) už narodili.
Oba druhy vyzerajú rovnako: bledá pokožka, čierne vlasy, čierne oči, ktoré sa však hlavne počas „lovu“ menia na rubínovo červené, zuby snáď ešte belšie ako slonovina a dva z nich sa podµa potreby predĺžia, aby mohli svojej obeti „nahryznú»“ krk.
Ešte niečo majú dos» spoločné – obrovskú telesnú silu, ktorú však majú „čistokrvní“, samozrejme, väčšiu. Tí, ktorí sa nenarodili ako upíri majú mnohé problémy, s ktorými sa musia vysporiada». Neznesú striebro, cesnak, znak najsilnejšieho z Nich - kríž a slnko ich môže aj zabi».
Obyčajný človek µahko rozpozná, že sú upírmi. Čistokrvným naopak striebro neprekáža a slnko ich nezabije, iba oslabí. Cesnak aj kríž im však tiež vadí, hoci nie až tak ako „podradeným“. Dajú sa zabi» iba tak, že sa ich srdce prepichne dreveným kolom.
Keď sa Lilith stala kráµovnou, kentauri predpovedali, že ona nebude vládnu» večne. Chvíµu potom ako sa jej narodí dcéra bude zavraždená a dlho zostanú jej dvorania bez vládkyne. Ale raz sa objaví prevtelenie Lilith, ktorej matka bude nositeµkou génov dokonalosti a v srdci jej bude pulzova» svit bledého oválu. Bude stvorená z dobra zlom, s otcom bez duše. Ona nastúpi na trón, a potomkovia Evy ju nebudú môc» zastavi».
Predpoveď sa začala plni» narodením dcéry, ktorú hneď kráµovnina dôverníčka ukryla a dala do opatery „dokonalým“ žijúcim v lesoch ďaleko od miesta vraždy jej matky. Ako bola Lilith zabitá nikto nevie. Sú dokonca povery, že ju jej duch odniesol hlboko do pekla a tam čaká na nástupkyňu.
V tom čase však už na tej planéte zúril boj, ktorý rozpútali dvojčatá. Ten čo stvoril život sa stal Bohom všetkých µudí a tí veria iba jeho slovu. Pomaly vyhladzujú všetko čo neverí. Táto čata si hovorí najsvätejšia inkvizícia, ale je to vlastne len zaslepená zberba.
Na druhej strane stojí, ako si priala stvorená všadeprítomná rovnováha, zrkadlový tieň Boha. Nazýva sa Satan, Lucifer, Baal, Belzebub, Diabol, .... Všade inak no vždy to znamená jedno – zlo. Takto vznikol jeden z Tých čo zanikajú a začal vies» nekonečný boj.
On má však svoju tajnú zbraň – svojou podlos»ou zasiahol do veštby. Vyvrátil ešte nepoznanú budúcnos» a daroval budúcej vládkyni Silu. Silu, ktorú majú aj Oni, no nie celý jej rozsah.
Ako odpoveď na toto zoslala rovnováha za µuďmi „božského syna“, no Diablove sily ho poslali spä» do nebies skôr ako sa narodila kráµovná.
Už zostávalo len málo „bývalých bohov“. Tí čo zostávali mali svoje vlastné náboženstvá, alebo žili ako malá súčas» iného. Boh k sebe pribral apoštolov a svätých, ktorí boli vlastne už takmer zničený Oni.
Často chodili za µuďmi na planétku, aby sa neodvracali od Boha, mali veµké biele krídla z toho najjemnejšieho páperia, dobrosrdečnú tvár a lesknúce sa brnenie, ktoré vzbudzovalo v µuďoch dojem, že ich anjeli ochránia.
Diabol však podrazil Tých čo ho prosili o pomoc a zmenil ich na démonov. Démoni boli opakmi anjelov. Mali škaredú zvraštenú červenú tvár, väčšinou chodili v dlhých čiernych pláš»och s kapucňou, aby im nebolo vidie» plamene v ich červených očiach. Pod pláš»om skrývali aj svoje veµké krídla, ktoré sa tak ponášali na netopierie.
A tak spolu „sily zla a dobra“, anjeli a démoni, súperili až do doby, keď si uvedomili, že nemôžu vyhra». Uvedomili si, že už nie je pravda a lož, svetlo a tma, dobro a zlo. Už je iba jeden zničený svet. Keď si to uvedomili aj µudia, začali sa od Boha odvraca».
Ale diabol mal stále veriacich, veď o to mu šlo už od začiatku – zniči» svet. Keď nezostal jediný človek, čo by veril v Boha a Boh zanikol, Diabol mal celý svet pod kontrolou.
A vtedy sa objavila kráµovná. Bola výzorom úplne ako Lilith, no mala malé výhody. Nič ju nemohlo zabi», žiadny smrteµník si nevšimne, že je upírka, ani keby to mala vytetované na čele. Žiadna zbraň, smrteµníka, či nesmrteµného jej nemôže ublíži» a ovládala silu. Silu, ktorú pozná len málokto.
Keď chytíš nejakú vec do ruky cítiš svoju moc, silu a vieš, že môžeš vládnu» svetu, pretože »a nič nezastaví. Je »ažké unies» toto vedomie. Ja to viem.

A začal sa koniec.

Zomreli démoni a zomrel aj diabol. Zanikla rovnováha a svet smeroval k zániku, pretože keď nie je dobro a zlo, už nie je ani život a smr». Jediná ktorá mohla všetko zachráni» bola Ona.
Ona jediná prežila z rasy. Použila všetku jej moc a vráti svet na úplný počiatok, už však bez bohov, ktorý by menili osudy. Už boli len vyplnením nudných chvíµ.
A tiež stvorila nekonečný kolobeh. Celý vesmír vzniká a zaniká a tak sa stále dookola opakujú sa aj osudy µudí. Boží syn prichádza a odchádza, tak ako sa začína a končí obdobie krutovlády inkvizície. A tak isto aj ona vždy prichádza na svet aby ho znova stvorila.

Možno ju poznáš. Možno je to tá chovateµka mačiek od vedµa, možno to malé dievčatko, čo práve ide do škôlky a možno tá mladá slečna, ktorá okolo teba prešla po ulici. Jedno je však isté: dozerá na novy svet vždy znova a znova.

A tak sa celý svet opä» zrodil zo smrti poslednej z najsilnejšej rasy. Z rasy, ktorá dostala meno až keď zanikla. Volá sa : Nádej.