Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Drom IIOblíbit

bucket5681.jpg

Autor: bucket-head

Sekce: Povídka

Publikováno: 14. listopadu 2005 22:14

Průměrné hodnocení: 5, hodnotilo 1 uživatelů [detaily]

 
Tak tu máme nový diel Droma... no uvidíme aké budú reakcie :D
Chýb som sa snažil čo najviac vyvarova», dúfam že sa my to aspoň čiastočne podarilo.
 
Ráno sa Šimon zobudil na to, že ho strašne svrbí µavá ruka .Ešte so zatvorenými očami sa začal škraba» . Premýšµal pri tom o sne, ktorý sa mu sníval. Nepamätal si ho nijak špeciálne , ale vedel, že v ňom spravil čosi ,čo by nemal. Ale ani za nič si na to nedokázal spomenú». Z myšlienok ho prebudila až prudká boles» na µavej ruke. Zistil, že si ju podvedome neprestal škraba» a teraz už cíti pod prstami čosi nepríjemne vlhké. Otvoril oči a pozrel sa na doškriabanú ruku. Zarazil sa. Už sa mu niekoµkokrát stalo, že sa doškrabal ,ak ho poštípala včela alebo osa. Ale toto nevyzeralo ako obyčajne. Rany nechtami boli hlboké, akoby sa snažil strhnú» si kožu, čo sa mu na niekoµkých malých miestach podarilo. Okrem toho bolo jasné, že škraba» sa musel aj počas spánku. Rana totiž vyzeral naozaj nepríjemne. Bolo to v mieste lak»a, kde sa pichajú injekcie, ak vám berú krv. Toto miesto bolo kompletne doškriabané a skrvavené, niekde bola aj zaschnutá krv, čo len utvrdilo Šimona v jeho teórii nočného škrabania. Keď sa pozrel pod nechty, uvidel zaschnutú krv . Asi tiež pochádzala z jeho rany.
Chvíµu tak ostal sedie» na posteli a študoval rany. Potom sa spamätal, vstal z postele a vybral sa do kúpelne. Nebola to veµmi dlhá cesta, pretože to ,kde momentálne býval ,bola veµmi malá. Vlastne to nebola ani izba, bol to internátny byt, kde bol len vďaka jednému známemu, ktorému kedysi spravil nejakú službu. Ani za boha si nepamätal akú ,ale bolo mu to jedno. Ten známy bol dobrý fe»ák a tak tá “služba“ nebola asi až taká obrovská. Ale na fe»áka mal nepochybne známosti.
Teraz však na to Šimon nemyslel. Otvoril lekárničku (kde mal obväz po záruke, nejaké cigarety, fµašu piva a alpu). Vybral alpu a postavil ju na staré umývadlo. Potom vytiahol obväz a položil vedµa alpy. Pustil vodu (mal len studenú) a ponoril lake» pod prúd . Umyl si ranu , vypol vodu, nalial na lake» z alpy a ticho zanadával. Na vyčistené zranenie si hodil obväz a spokojný vrátil veci do lekárničky. Krv nepresakovala, takže si bol istý, že prestala tiec». Z lekárničky vytiahol tri cigarety a opä» ju zavrel. To mu na dnes musí stači». Nemá dos» peňazí aby si kúpil do konca týždňa ďalšiu krabičku ,a to bol dnes len pondelok. Potom sa vrátil do “spálne“. Pozrel na hodinky a zistil, že je ešte len desa» hodín, čiže sa veµmi nevyspal. Uvedomil, že sa cíti, akoby nespal vôbec. No kým mu začne ďalšia šichta, má kopu času ,aby dospal ,koµko potrebuje. Preto si opä» µahol a po chvíli zaspal.

Majiteµ “U starca“ , istý pán Gregor Č. sa rútil po ceste do svojho pracoviska. Riadil svoje postarší Peugot a mal dobrú náladu. Dnes je pondelok a večer by mohli by» slušné tržby. Ako vlastne skoro každý deň. Starec na to, ako bol od ruky postavený ,prosperoval veµmi dobre. Zabočil na mini parkovisko pred Starcom a tam aj zaparkoval. Každodenná rutina. Vystúpil, zabuchol dvere auta a z vrecka vytiahol kµúče. Našiel ten ,ktorý patril k vchodovým dverám. Prešiel cez parkovisko a zapichol kµúč do zámky. Pretočil ho a otvoril dvere. Čakala ho kontrola pripravenosti podniku na zákazníkov. A tak s určitou nechu»ou začal.

On vedel , že tam bude sám. Vedel ,že keď bude nenápadný, nevšimne si ho. Preto veµmi potichu našµapoval keď vchádzal dnu cez dvere. Videl ho, ako si čosi prezerá pri stole.

Gregor niečo začul. Akoby zaškrípala podlaha. No čo, asi už mám halucinácie, pomyslel si. Potom to začul opä». Otočil sa a to bolo posledné čo za svoj život stihol spravi». Tú strašnú boles» ,ktorá mu vystrelila z oka si jeho mozog ani nestihol spracova». Jeho oko sa rozlialo a svet sa zahalil do oslobodzujúcej temnoty.

Šimona strhlo a prebudil sa . Opä» sa mu sníval nejaký podivný sen. Opä» si ho nepamätal. Ihneď mrkol na hodinky, či nezaspal. Naš»astie mal stále ešte čas. Na svoju ranu zabudol v momente ako sa prezliekol a nasadol na motorku. Vydal sa do práce. Keby si nezabudol zapnú» mobil, ušetril by si nepríjemné prekvapenie, ktoré ho čakalo.

On sedel vo svojom hnedom pohodlnom kresle a pozeral sa do klietky na svojho škrečka. Dnes mu dal ešte len tretiu injekciu a škrečok začína reagova» veµmi podráždene. Škrečok zatiaµ prejavil nadmernú telesnú aktivitu, a snahu dosta» sa von z klietky, a to nárazmi tela do mreží. Po kvapnutí kvapky krvi do klietky sa škrečok dostal do amoku ,ktorý však čoskoro prestal. Viac ukážu ďalšie pokusy. Treba osta» trpezlivý ako doteraz. Pokusy musia pokračova»
A tak si vyložil nohy na malý stolček a zdriemol si .

Šimon sa vyrútil zo zákruty a opä» uvidel “U Starca“ . Po ceste mu došlo, že nemá zapnutý mobil, tak ho zapol a zistil, že mu niekto volal. Nejaké neznáme číslo. Ale zdalo sa mu to nedôležité. Už zas mal ten divný pocit v tele, ako vždy, keď šiel robi». Ten pocit nechuti a akejsi slabosti. Nevedel ,ako to tam dnes vydrží. No keď sa priblížil k Starcovi, uvedomil si, že dnes to bude inak.

Službukonajúci policajt zaostril zrak. Rútil sa k nemu chlapík na motorke, čierne vlasy po ramená, čierne okuliare, v čiernej bunde. To musí by» ten idiot ,ktorému sa snažili dovola». Bol napísaný v rozpise práce na túto hodinu. Aspoň že konečne došiel. Mám však pocit, že im veµmi nepomôže.

Šimon zosadol z motorky, prešiel si po vlasoch (akoby chcel zakry» to, že nemá helmu) a trochu sa zarazil. Nemal policajtov rád, vždy z nich bol nervózny a cítil sa, že niečo spravil, keď ich videl. Pred ostatnými kamarátmi síce strúhal veµkého frajera, ale v skutočnosti až taký istý nebol. Policajt sa oňho veµmi nestaral, a hneď mu povedal, že to , čo sa tu stalo, s ním pravdepodobne nemá nič spoločné. A možno si myslel ,aký je strašne múdry, keď o vravel.

Keď si Šimon večer pustil Správy (väčšinou ich nestíhal) , vedel, že sa o vražde jeho šéfa Gregora zmienia. Už len preto ,že táto vražda bola obzvláš» podivná. Nevedel detaily, a policajt mu nedovolil pozrie» na telo, a tak dúfal, že novinári mu osvetlia čo sa stalo. A tak sa dozvedel, že jeho šéf bol zabitý injekčnou striekačkou pichnutou do jeho µavého oka . To bolo všetko a hneď po správe sa redaktorka veselo rozhovorila o tom že predseda nejakej strany je hospitalizovaný , ale už sa cíti lepšie. Šimon už nepočúval. Bolo mu zle. Jeho šéf teraz niekde leží mŕtvy a on si môže hµada» novú prácu. Potom sa otriasol. Je príliš sebecký, a za svoje myšlienky si v duchu zanadával. Potom sa však opä» zasmial, keď si predstavil svojho tlstého šéfa, ako ho nedokážu vtesna» do rakve. Nevedel prečo ho to napadlo. Pravdepodobne z toho zvláštneho stresu do ktorého sa dnes nevedno ako dostal. Poškrabal si µavú ruku v mieste lak»a a išiel si µahnú». Zaspal rýchlo. Možno až prirýchlo na to, ako sa cítil podivne. To bude asi tými cigaretami, myslel si potom na druhý deň. Fajčí ich asi príliš málo.

On si odložil injekčnú striekačku na stôl a zasunul ju do puzdra. Musí predsa dba» na aspoň nejakú hygienu, ak nechce zavies» subjektom injekciu. Zajtra sa musí prís» pozrie» na pohreb toho krčmára. Bude to určite zaujímavá skúsenos». Prešiel si rukou po plešine. Bolo to dávno, kedy na tej hlave rástli nejaké vlasy. Potom sa oprel v kresle ,položil ruky na operadlá a zaspal spánkom spravodlivých , aj keď o jeho spravodlivosti by sa dalo polemizova».

Miestny hrobár sa dnes po prvý krát pri umývaní mŕtvol triasol. Nevedel prečo, ale mal pocit ,že nebožtík ho vníma. Že jeho opuchnutá jednooká tvár vie viac ako on, ale nechce mu to prezradi». Preto bol veµmi š»astný, keď bol už doma a popíjal chladené pivko pri správach, ktoré pozeral aj Šimon. Po nich si už na mŕtvolu ani nespomenul. Zvyk z povolania.

Službukonajúci policajt si narovnal čapicu a prešiel ďalších pár krokov k svojmu domovu. Dnes ho síce nič dobré nečaká, ale zajtra ráno sa vráti žena z nočnej a konečne bude teplé jedlo. Nieže by si ho nedokázal sám navari», ale bol na to príliš pohodlný. Ale po dnešku nemal na nič chu». Po tom anonyme, ktorý ho zavolal za hnusnou mŕtvolou s injekčnou striekačkou vo vytečenom oku. Ten prípad ho štval. Nejaký idiot si z nich robí bláznov, a jediný, koho dnes zastihol z potenciálnych známych obete bol ten mladý somár, ktorý aj tak nič nevedel a len upratoval záchody. A ako sa len ten grázel zatváril, keď ho upozornil na to, že by mal jazdi» s helmou. Mal mu da» pokutu, ale akosi nemal náladu. Kvôli mŕtvole. Niečím ho stále prenasledovala ,aj teraz, keď otváral vchodové dvere. Mal pocit, že ho tam čaká , doma, a keď si bude myslie», že je v bezpečí , ukáže sa mu. Zatvoril za sebou dvere a vošiel do tmavého bytu. Ihneď a trochu v panike tápal po vypínači. Nechápal odkiaµ sa ten strach objavil ,ale chcel svetlo. Stlačil vypínač a bol si istý ,že sa nerozsvieti. Ale nemalo sa prečo nerozsvieti». Svetlo hop však priveµmi neukµudnilo. Napriek tomu sa vybral do kuchyne, že sa pozrie po nejakom jedle. A vtedy začul tichý zvuk. Niekto sa plížil zo spálne a to tak ,že ho skoro nebolo poču». Začal µutova», že si zbraň podvedome nechal na stolíku v chodbe ,ako to robil vždy ,keď sa vrátil domov. Vzal preto kuchynský nôž a čakal, schovaný za stenou. Keď sa vo dverách objavila hlava Gregora Č, skoro dostal infarkt.


 

Komentáře, názory, hodnocení

Eithné - 13. prosince 2005 20:39
dub2857.jpg
Je to takové nepřehledné, ačkoliv se z toho dá děj pochopit. A všechno ukazuje na to, že to bude jen další klišé. Nemám ráda živý mrtvoly :-(
Jinak slovenština mi dává trochu zabrat, možná to je ten důvod, proč jsem se do toho moc nedokázala začíst; ale prostě tyhle příběhy mi mnoho neříkají.
Uvidíme, co bude dál ;)
 
bucket-head - 13. prosince 2005 16:32
bucket5681.jpg
musim povedat ze suhlasim s tebou, tuto cast som si mal precitat viackrat,az niekolko dni po uverejneni som zistil, ake je to komplikovane napisane...sakra :)
 
Sargo - 13. prosince 2005 14:50
wel1d5kk1aaa19357.jpg
(Článek nebyl pravopisně korigován, což vysvětluje mnohé, ale uznávám, že snaha je vidět :-))

Nějak se mi to špatně čte. Jako by byl styl příliš úsečný - chvíli jsem uvažovala, jestli to není příliš krátkými větami, nebo příliš popisným stylem. Možná kombinací obojího. Věty by chtělo líp rozvrhnout a styl trochu dobarvit.
Jednotlivé odstavce jsou příliš krátké, snad použitelné jako rychlé, dramatizující střihy ve filmu, ale poněkud zmatené v pár větách textu. Ačkoli jsem byla přesvědčená, že si první díl pamatuju, přišla jsem si tu nějaká ztracená.
Celkově mi připadá sloh nadějný, ale velmi nevypsaný. :-)
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.061403036117554 sekund

na začátek stránky