Andor.cz - Dračí doupě online

Knihovna

Vytúžená pomstaOblíbit

200504010924keanu14110.jpg

Autor: Cocot

Sekce: Povídka

Publikováno: 06. července 2006 11:05

Průměrné hodnocení: 0, hodnotilo 0 uživatelů [detaily]

 
3.Kapitola


 
Kapitola III. - Kňaz

Eriol sa na druhé ráno prebral dos» oslabený a unavený z predošlej noci, ktorú strávil pri otcovom hrobe. Čo zbadal ako prvé, sa mu zdalo dos» znepokojujúce, pretože posteµ jeho najlepšieho priateµa Zoltana bola prázdna a ani nenechal žiaden odkaz. Eriol sa preto vybral do mesta, kde chcel Zoltana nájs».
Čo spravil v ten deň hneď ako prvé, bolo dos» čudné, pretože to nikdy nerobil, ale dnes proste dostal takú túžbu. Túžbu len tak si zájs» do kostola a pomodli» sa. Kostol stál na odµahlom konci mesta a bola to vysoká, ale už dos» zničená budova. Po svojom obvode mala maµby svätých a obrovské pestrofarebné mozaikové vzory. Hore vo veži sa ozývali zvony.
Eriol vstúpil do vnútra a automaticky sa prežehnal, aj keď to nikdy predtým nerobil, vedel presne, ako sa to správne vykoná. Podišiel bližšie k oltáru, kµakol si a začal sa modli» za dušu svojho zosnulého otca, keď ho zrazu prerušili nejaké kroky. Bol to vysoký a dos» tučný kňaz. Na sebe mal hnedý kňazský pláš», na hlave kapucňu a pláš» mal opásaný akýmsi lanom. Pristúpil k modliacemu sa Eriolovi a prehovoril: Synu, nechcem »a ruši» pri tvojej modlitbe, asi tak o štvr»hodinu nám začína bohoslužba. Ak by som »a mohol poprosi», ostaň na omši a pomodli sa až po nej. Súhlasíš? dopovie kňaz a usmeje sa na kµačiaceho Eriola.
Eriol zdvihne oči od oltára a ani sám nevie prečo, ale odpovie: Samozrejme, že tu ostanem na bohoslužbu, ale ak by som vás mohol poprosi» o jednu láskavos». Nemohol by som sa s vami po omši porozpráva»?
Kňaz sa opä» usmeje: Ale jasné že mohol, rád ti pomôžem, príď za mnou po omši do sakristie. A s úsmevom sa odíde pripravi» na omšu. Eriol sa postaví od oltára a sadne si do prvej lavice, hneď pred oltárom. Do chrámu začnú prichádza» húfy µudí a pomaly sa celý kostol zaplní až do prasknutia.
Eriol moc omšu nevníma, ale s úžasom sleduje charizmu, ktorá s kňaza priamo vyžaruje. S údivom ho sleduje celú omšu a vôbec si neuvedomí, že omša už skončila. Prebral sa zo svojho živého sna práve vtedy, keď kňaz žehnal odchádzajúcim.
Kňaz sa otočil a pomalými, kajúcnymi krokmi odišiel do sakristie. Eriol ostal ako zhypnotizovaný sedie» na svojom mieste a prebral sa až za desa» minút. Postavil sa, prežehnal a odišiel za kňazom do sakristie.
Keď tam vkročil, kňaz sa naňho otočil opä» usmievajúc sa: Á, synu, ty si predsa prišiel. Už som si myslel, že si sa nato vykašlal.
Eriol trochu ostýchavo pristúpil bližšie a odvetil kňazovi: Viete, ja vlastne ani neviem, prečo som tu. Moje vnútro ma sem proste pritiahlo a vôbec neviem prečo. Ja som Eriol, syn Sunnmota, pána elfských lesov na východe.
Eriol podá kňazovi ruku na znak zoznámenia, ale kňaz ostal akoby zarazený, pretože vôbec mu ruku nepodal a ako by to meno niečo v ňom vyvolalo. Dlho sa z toho ešte spamätával, ale nakoniec sa odhodlal k slovu: Tak ty si Sunnmotov syn? Hmmm, neviem, či »a práve preto tvoje vnútro nepritiahlo sem. Tvoj otec bol totiž môj skvelý priateµ, ale neviem, kam sa podel alebo čo sa s ním stalo. Už som o ňom nepočul aspoň polroka. To je zvláštne, čo s ním je? Aha, ja som sa vlastne nepredstavil. Moje meno je Christian a teší ma, že »a stretávam.
Pri kňazových slovách sa Eriol iba pozrel do zeme a moc mu do smiechu nebolo. Spomenul si totiž, že jeho otec je mŕtvy a teraz má o tom ešte aj rozpráva»? To je predsa strašné, ale keď to bol otcov priateµ, mohol by pomôc» aj jemu. S trochu menším odhodlaním sa vzpriami a začne: No viete, otec je mŕtvy. Zabil ho istý Ossilian, pán orkov a mocný mág. A to jeho vlastným mečom. Je to veµmi smutná historka a nechce sa mi o nej moc hovori».
Kňaz sa na neho zadíva so smutnými očami a už akoby chcel plaka», ale potláča to a odvetí: Vieš, je to smutné a určite pre teba aj »ažké, ale mysli na to, že teraz mu je určite lepšie. Ale je zvláštne, že sa tu stretávame my dvaja po jeho smrti. Asi tým chcel niečo naznači».
V tom sa Eriol strhne, akoby niečo pochopil, a zahµadí sa na kňaza, ktorého to dostáva už do úzkych, ale potom elf prehovorí: Je to trochu bláznivé, ale asi viem, prečo sa stretávame. Viete, ja som bol včera večer pri otcovom hrobe a udiala sa tam taká zvláštna vec. Bol som trochu namäkko a už som nevedel, ako pokračova», ale otec ku mne prehovoril a povedal mi, že pomôže pri výbere družiny, ktorá ma bude doprevádza» na mojej ceste. A neviem či náhodou týmto nemyslel, že vy by ste mohli pomôc». Čo nato hovoríte?
Eriol pozrie s očakávaním na kňaza, ktorý sa nadýchne a prehovorí: No pridám sa k tebe veµmi rád, hlavne keď viem, že bojuješ za dobrú vec. A okrem toho aj ja som sa už stretol s orkskými légiami skazy, ktoré všetko, čo im príde pod ruku, ničia. Už som sa tu aj tak nudil, dodá Christian s úsmevom. A ešte voµačo. Tykaj mi, prosím »a, nemám rád, keď mi µudia vykajú. Cítim sa potom strašne starý. Kňaz dohovorí a prstom ukáže Eriolovi, aby ešte chvíµu počkal. Potom vbehne do svojej izby, kde si oblečie pod svoj kňazský pláš» krúžkové brnenie. Navlečie si kožený opasok, do ktorého zasunie pošvu s mečom a do ruky vezme svoju turistickú palicu. Potom začne ako zmyslov zbavený beha» po izbe a hádza» veci do vaku: modlitebnú knižku, atrament, brko, pergameny, prak, lano, kožený mech s vodou, nejaké jedlo a samozrejme ako správny kňaz aj nejaké to pivečko. Pobalí sa a vybehne po schodoch spä» pred Eriola, ktorý sa už zjavne začal nudi»: No môžeme vyrazi», Eriol. Dúfam, že bude dobrá cesta a počasie. Usmeje sa a vo vzduchu naznačí kríž, čím požehná Eriolovi. Potom sa obaja poberú von z kostola.
Eriol ide bez toho, aby sa otočil, a stále pozerá do zeme, pretože má hlavu plnú myšlienok, kde sa mohol zatúla» Zoltan. Christian kráča vedµa neho a stále sa otáča za svojim domovským chrámom. Už-už je vidie» nejakú tú slzu, ale ešte ju stihne potlači».
Dvojica cestovateµov spolu prešla skoro celé poobedie a dos» dlhú cestu. Keď už začalo zapada» slnko, Eriol sa otočil na Christiana s otázkou: Neutáboríme sa, myslím, že cestova» nocou nieje moc dobré rozhodnutie.
Kňaz iba mlčky prikývne a zhodí z pleca »ažký vak s pomôckami. Eriol za chvíµu rozloží tábor a založí aj oheň. Christian iba sedí na zemi pri ohni a zapisuje niečo brkom na pergamen. Píše si niečo ako denník.
Keď už obaja zaspávajú, počujú nejaký podozrivý šuchot. Eriol strhne z chrbta luk a šíp a zamieri do krovia. Christian zdvihne do výšky svoju palicu a zdá sa, že použije nejaké kúzlo, keď sa zrazu objaví Eriolovi známa postava so sokolom na pravej ruke a plachtou, v ktorej je niečo veµké zabalené. Keď Eriol neznámeho zoberie do objatia, tak Christian pochopí, že toto asi nepriateµ nebude a odloží svoju palicu na zem.
Eriol sa poteší, že vidí priateµa a radostne zvolá: Zoltan, ty blázon, kade si sa túlal, už som sa začínal bá», že »a nedaj bože zabili.
Zoltan iba opätuje objatie a s neochotou odpovie na otázku: Bol som iba na love a moc sa mi nedarilo, až teraz na večer som ulovil tohto diviaka.
Eriol sa naňho udivene pozrie, pretože ho vôbec nepoznáva, ale dáva to za príčinu tomu, že už je asi unavený a iba ich predstaví. Zoltan, toto je náš nový spoločník Christian. Christian, toto je môj najlepší priateµ Zoltan. Obaja si podajú ruku na znak priateµstva a Zoltan upadne do hlbokého spánku.
 

Komentáře, názory, hodnocení

PsychoP - 26. srpna 2006 18:58
falling8927.jpg
pár věcí mi nesedělo... mnich mluví jako téměř převychovaný prostopášník... finální scéna mi přišla být docela fest komická... ten luk na zádech ignoruju, asi usínal v sedě... ale když usínám a uslyším zašustění, v jedné ruce mám zbraň a chystám se seslat kouzlo, můj společník vstává s připraveným lukem, tak asi nebudu moc čekat na objímání... navíc usínající lidé bývají podráždění při vyrušení(já tedy jsem)... prostě se mi ten konec nějak nezdál... mimoto mnich by si vzal spíš víno, než pivo, ale jak myslíš... bylo to hezké, ikdyž místy nedotažené... jen tak dál... teda... piš dál a zlepšuj se ;-)
 
Morra - 22. srpna 2006 12:45
744110440656097490.jpg
Jsem ráda,že se to tu znovu ukázalo v pokračování již 3. kapitoli.

Docela jsem si začlo zvykat na oddělování přímé řeči uvozovkama a ne písmek, kterým jsi to odděloval ty...
Jinak na tvoje psaní jsem nároz nezměnila a je stejný, jako u předchozích...
A taky se mi děsně líbí slovenština...tou u mě většinou dílko zaboduje.
S pozdravem Morra
 
Arion2 - 20. srpna 2006 23:16
a5615.png
Škoda toho stylu, nelíbí se mi, ale jinak je to zajímavé.

Mimochodem nevím jestli je to jen mou slovenštinou, ale pokud usínáš neměl bys mít luk sundaný? Špatně by se s ním sedělo. Možná dokonce i rozložený, sundanou tětivu, aby se luk nenamáhal.
Nevím, jen se ptám.
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.061987161636353 sekund

na začátek stránky