Andor.cz - Dračí doupě online

Narodil som sa v neveľkej gnómskej dedine menom Etestan. Žilo tu asi päťsto obyvateľov, poväčšine gnómov, no našli by ste tu aj pomerne veľké zastúpenie kudúkov a aj dákeho toho hobita. Vyrastal som v malom domku na okraji Etestanu odkiaľ viedla poľná cestička priamo do zeleného lesíka menom Járles.
Domček bol síce malý, no pod zemou skrýval obrovský sklep, do ktorého som mal ako dieťa zakázaný vstup. Mama my vždy vravela aby som do sklepa nechodil, vraj je tam tma a zlý Kraxx ktorá dokáže prijímať všelijaké zvieracie podoby. Bola výborná kuchárka a jej recepty poznali ľudia v celom Etestane.
Môj otec sa Kraxxa nebál. Chodil od sklepa dosť často a dokázal tam stráviť aj celé hodiny ba dokonca dni. Mnohokrát som naňho čakal pri dverách, ktoré boli počarbané všakovakými nákresmi, ktoré mi naháňali strach a počúval som zvuky vychádzajúce spoza nich. Niekedy to boli zvuky pripomínajúce sykot hada, inokedy dunivé hromy či jemné cinkanie. Bál som sa o otca no napokon sa vždy vrátil živý a zdravý, sem tam z nejakým tým šrámom a raz vyšiel celý čierny ako čert. Dosť ma vystrašil, no keď na mňa prehovoril, spoznal som ho podľa hlasu a prestal som sa báť. Vždy pred spaním mi rozprával príbehy o tom, ako bojoval s Kraxxom a ja som nemo počúval až kým som nezaspal.

Ako som však rástol, naberal som odvahu a jedného dňa keď bol spoza dverí počuť opäť ten záhadný sykot, rozhodol som sa, že pôjdem otcovi na pomoc. Siahol som rukou na kľučku a po chvíli váhania som otvoril dvere a vošiel do tmy. Opatrne som schádzal po kamenných schodoch ponorený v tme, keď som v tom zazrel svetielko ktoré sa vynímalo v strede miestnosti. Zostril som zrak a vtom sa mi celý ten obrázok vyjasnil: Zdrojom svetla bol lampáš, ktorý stál na stole plnom všelijakých harabúrd. Za stolom sedela postava, v ruke mala akési fľašky naplnené farebnou tekutinou a mávala nimi vo vzduchu. Naraz sa nečakane otočila a prehovorila ku mne. "Fillien? Si to ty? Čo robíš tu dole, maličký?" V mužovi som náhle spoznal svojho otca, skloním hlavu a tak trochu previnilo odpoviem. "Prepáč mi otec... bol som len zvedavý." Otec sa pousmial, zavolal ma k sebe a vysvetľoval mi, že zvedavosť nie je vlastnosť, za ktorú sa treba hanbiť, ba práve naopak. Práve zvedavosť je to čo nás posúva ďalej v našom poznaní. Chvíľu takto rozprával a napokon sa ma spýtal: "Chceš poznať všetky tajomstvá sveta?" Nasledovalo súhlasné prikývnutie a po ňom ma otec začal zasvecovať do tajomstiev alchýmie.
Pomáhal som mu dlhé roky v jeho bádaní, no nikdy som nezabudol na príbehy, ktoré mi ako malému rozprával pred spaním. Boli to príbehy plné napätia, strachu, nečakaných zvratov a víťazstiev. Neviem prečo, ale asi tak okolo mojich päťdesiatich-piatich narodenín sa vo mne niečo pohlo. Niečo čo chcelo aby som odišiel a tak sa aj stalo. S pocitom že nadišiel môj čas som sa rozlúčil s matkou, otcom, priateľmi a vyrazil som do sveta.
Nejaký čas som sa túlal po okolí až sa ku mne doniesla správa o problémoch dediny Sulom-hollana ktorá je vzdialená od Etestanu asi 5 dní cesty. Táto dedina bola hlavným dovozcom vzácnych bylín pre všetkých alchymistov Etestanu. Tiež som sa dozvedel, že potrebujú dobrodruhov ochotných im pomôcť. Necítim sa síce ako dobrodruh, ale toto je snáď prvá príležitosť niečo zažiť, preto neváham a vydám sa na cestu.