Andor.cz - Dračí doupě online

Hostinec? 

Katovna

Katovna prošla za léta, po které je realizována na Andoru celou řadou změn. Od původního fóra o poezii se přesunula ke kritickému stolu pro zdejší autory a pak se opět navrátila do teoretické roviny.

Ty kdož k nám zavítáš neboj se připsat své dílko, kterým si nejseš jist a neboj se zeptat na názor. Toho se ti vždy dostane v míře vrchovaté.

Nicméně jak už bylo řečeno výše stůl není pouze dílnou, je to i stůl, který slouží k zamyšlení nad současnou úrovní poezie (nejen) na Andoru a myšlenkám co by se dalo udělat jinak.

Takže račte vstoupit....

Správci stolu

Kta, Marigold, Beredur

zde nemáte právo psát

Marigold - 13. února 2008 09:02
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:13
básnička o utrpení, vnitřní samotě a spoustě dalších jistě hlubokých prožitků.
jenže když už začneš formou čtyř a tří veršových slok, proč pak najendou ustáváš a hážeš tam 4 slouku? Navíc s dvojitým rýmem, který najednou z básně dělá pustou rýmovačku.
Verše které užíváš jsou ohrané acelé to často působí příliš nuceným dojmem- meč co ti vráží do ucha a ohlušuje tě mě rozesmál...
opravdu opět tvá zásadní chyba natahuješ to a neí proč, rytmus mi nevyhovuje a rýmy mi přijdou enzajímavé a příliš obyčejné, stejně jako prostě téma...
 
Marigold - 13. února 2008 08:59
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:12
zbohom

Formou mi to připomíná Jiřího Ortena- nebo spíše nápadem, když básník umírá a loučí se se všemi věcmi co měl rád, naopak ty zapomínáš spíše na své chyby. jenže proti ortenovi ty používáš naprosto nevhodný styl. připomíná mi to nějaký oplodňovák teenagerské skupiny, kde má vokál nějaká náctiletá slečna afňuká do mikrofonu.
Rytmus je více než pofiderní a vyloženě mi tam chybí nějaký nápad.
Zapomínáš no a? prázdná báseň, která ve čtenáři nic nezanechá...
 
Marigold - 13. února 2008 08:56
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:11
Si môj anjel strážny

opět a zase je to příliš dlouhé, opět a zase postrádá přesnější formu, vybočují ti délkově sloky což mě vyrušuje, stejně jako snaha o pravidelnost nepravidelného rýmu.
Chybí mi rytmus a příliš často tam vidím ohrané, věčně a znova používané rýmy, které mě prostě nechávají chladným, stejně tak jako ěm nechávají chladným myšlenky této básně. opět poděkování, kterése dá napsat mnohem kratší a srozumitelnější formou: cca. na čtyři řádky a obsahuje:
a- jsi můj anděl
b- jsme nevděčná
c- neděkuji
d omlouvám se a děkuju...
a máme obsah celé básně ve čtyřech bodech- tak proč je to tak rozvleklé???
 
Marigold - 13. února 2008 08:52
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:14
Všetko sú len slová...

Konečně nápad, zajímavý, ALE zbytečně roztahaný, lepší žánr pro toto téma by byla úvaha, spíše než verše. Básni si nedala žádný pravidelný tvar, ale dost i vadí, že opět se chvíli pohybuju mezi rýmy a vzápětí mizí vše ve volném verši, aby se vrátil rým- proč ne jednotná forma?
Zhruba v polovině mě to přestalo bavit, opět by se to vše dalo shrnout na báseň o patnácti řádcích volnou formou, méně slovy...
Zbytečně moc své básně natahuješ a tak odrazuješ čtenáře- o to víc, že ačkoli zaujme první sloka- což se tady bohužel nestalo- protože ten nájezd zní opět a zas a znova jako skučení dívčiny nad deníčkem...
stručně tedy:
a/ chybí forma
b/nepravidelnost škodí
c/báseň je rytmicky nevyrovnaná
d/hrozně utahaná a natahovaná
e/rozhodně dobrá myšlenka, ale špatná forma literárního tvaru...
 
Marigold - 13. února 2008 08:47
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:15
Stratená láska
nelíbí s emi to, osobně a vnitřně prostě ne, navíc se mi to nelíbí ani po jazykové stránce a po stránce formální a rytmické taky ne.
Nemá to nápad ani myšlenku, přestal jsem číst po šesti slokách, protože je to naprosto zbytečně roztahané avše by se to dalo napsat do tří slok- zhrzení, naděje...
Ohrané a věčné téma, které nám v tvém případě opět nepřináší nic nového. Jde o vylité srdíčko bez nápadu a takových už tu bylo dost. Navíc konečný patos mě znechutil.
Co se týče rytmu první dvě sloky se mi líbily, ale pak to začalo kulhat a už to neustalo.
Začínáš střídavým rýmem, který s epak vytrácí a už s envrací, stává s enepravidelným a nakonec volným. Sloky jsou čtyřveršové, a pak najednou vyskakuje pěti či šestiverší- proč?
ve zkratce:
a/ohrané
b/roztahané
c/nezajímavé- bez nových nápadů a myšlenek...
 
Marigold - 13. února 2008 08:42
images7884.jpg
Galka 13.Února 2008 08:15
a co to třeba posílat průběžně? Kta i já jsme zaměstnaní lidi a nemáme čas edět hodinu nad šesti básničkama či kolik jich to přibylo...
 
Galka - 13. února 2008 08:15
margalli24719.jpg
Niektoré tie básničky som sem už dávala a povedali ste, že sa vám nepáčia. Ale rada by som počula nejakú radu, ak vás o to smiem poprosiť...
 
Galka - 13. února 2008 08:15
margalli24719.jpg
Stratená láska

Myslela som že život môj po prvý raz zmysel dáva
Myslela som že naša láska nikdy neskončí
A potom prišla tá ničivá láva
Ktorá odplavila náš vzťah na diaľku stoviek storočí

Na čo som kvôli tebe toľko sĺz vyronila
Na čo som sa trápila deň i noc
Keď som to nakoniec aj tak zahodila
A všetko čo sa stalo je dnes minulosť

Moja snaha zachrániť náš vzťah stroskotala
Skončilo to všetko nemilo
Ako som si mohla myslieť že naša láska je sťa skala
Že nič nie je dosť silné aby ju zlomilo

Som naivná vždy som taká bola
A to mi život ešte sťažuje
Všade ma sprevádza tá povestná smola
Ktorá všetko biele na čierno maľuje

Už neverím na šťastie
Len na množstvo smoly
Kvet lásky vo mne už nerastie
A srdce len bolí...tak veľmi ma bolí

Adam a Eva v raji pochybili
A Boh ich odsúdil na život v tomto krutom svete
Ani len trochu netušili
Čo je to za pocit hrozný
Keď sa do raja vrátiť chcete a nemôžete

Dnes už dobre poznám zúfalstvo
S tým pocitom späté
Radovať sa síce smiete
Ale skutočne zo srdca to nedokážete

Myslíte si že takto vám je lepšie
A smejete sa akoby sa nič nebolo stalo
A vôbec si neuvedomujete
Aké následky to vo vás zanechalo

Väčšinou si človek uvedomí čo stratil
Až keď to skutočne nemá
No vtedy je už z morskej víly
Len obyčajná morská pena

Tá sa aj tak rozplynie medzi vlnami
A posledný dôkaz toho že bola medzi nami
Sa stratí v nekonečnom oceáne
A my len spomíname a neskôr zabúdame

Zabudne sa aj na našu lásku
Rovnako ako na morskú vílu
Porozmýšľaj o tom
Dám ti ešte malú chvíľu

Nemôžme už vrátiť čas
Ani čo sa stalo
No nikdy nie je neskoro
Zachrániť by sa to stále dalo

Sklamal si ma
Ale ja som tiež sklamala
Za našu lásku
Som dostatočne dlho nebojovala

No ty si nebojoval vôbec
A to ma zraňovalo
Každé tvoje ľahostajné slovo
Ma stále viac a viac ubíjalo

Milovala som ťa
Bol si pre mňa všetkým
Ctila som ťa ako Boha
Teraz už ťa nectím

Zhasol lásky plameň
To ty si ho uhasil
Rozlomil si ľúbosti večný kameň
A ani jedného z nás si tým nespasil

Znova ma samota obkľúčila
Cítim len chlad a beznádej
Ktorá akoby mi do srdca ryla
Posledné minúty chvíle tej
Keď sme boli ešte MY
A nie len JA a TY

Kde sú tie tvoje prázdne sľuby
Že už ti nič nezabráni ma milovať
Vtedy si ešte nevedel
Že láska sa môže tak rýchlo a ľahko zunovať

Aj tak stále verím
Že možno opäť raz
Rozhorí sa ten plameň v nás
A vrátime sa k sebe zas
 
Galka - 13. února 2008 08:14
margalli24719.jpg
Všetko sú len slová...

Vonku je tma
A vo mne prázdnota
Moje sily sa už dotýkajú dna
A mňa zahaľuje ničota

Opäť sa k moci dostala moja nostalgická nálada
A úplne celú ma momentálne ovláda
Vidím všetko čierne a nedosažiteľné
A viem že čokoľvek spravím je už dávno predurčené

Chcem sa vzoprieť...
Nechcem byť hračkou v Bohových rukách
Nedokážem sa však ani do zrkadla pozrieť
A tak radšej budem žiť v mukách
Ktoré mi Boh alebo už ktokoľvek iný predurčil

Ale veď ja ani neverím v Boha
Neverím už takmer v nič
Ani v lásku ani v priateľstvo
Len v to že život je veľký bič
Ktorý zbičuje všetkých až k smrti

Čo je vlastne život
Je to len časové ohraničenie
Ktoré ukončuje úmrtie a začína zrodenie
Keby niet života
Mohli by sme existovať večne
Nepríde vám to až smiešne
Človek sa pred smrťou snaží presvedčiť seba i Boha, že žil dobre
A pri tom len o to žobre
Aby sa po ukončí života do raja dostal

Ale raj je len slovo ako každé iné
Pomenúvajúce niečo nedokázateľné a vymyslené
Raj vymysleli pre útechu bojovníkov, ktorí idú na smrť
A ktorých životy môže bitka zničiť rovnako ako jedna vlna plť

Mnohí ľudia v láske hľadajú zmysel života
A keď ju spoznajú ich život tým stroskotá
Ale láska je tiež len slovo
Slovo ľahké ako vánok a zároveň ťažké ako olovo

Láska je dar aj prekliatie
Láska je kvet ktorý nerastie
Pretože keď si človek myslí že sa zaľúbil
A všetky zle myšlienky odhodil
Myslí si aj že už viac milovať nemôže
A vtedy kvetu lásky už nič nepomôže
Pretože človek ho zo zeme vytrhne
A do vázy zastokne

Kvet je chvíľu krásny no potom začne vädnúť lístky šťastia opadávať
A človek sa začne nazdávať
Že to čo cítil ani láska nebola

Skutočná láska nikdy nepominie
Ale skutočná láska ani nejestvuje
Lebo je to len slovo ako život ako smrť ako každé iné

Slová boli vymyslené aby sme sa mohli dorozumievať a pomenúvať
Nie preto aby sme sa pre ne trápili
A predsa...koľko je na svete ľudí
Ktorí sa kvôli nej zmárnili

Keby sme ju neboli pomenovali
Ľudia by nad ňou tak úporne nepremýšľali
Vedeli by že jestvuje
No nevedeli by povedať čo to je
A tak tí ktorí ju nezažili
By sa kvôli nej ani netrápili

Ako tam premýšľam zisťujem
Že ten môj úmysel –
Vzoprieť sa osudu
Je nezmysel
Osud je predsa tiež len slovo
A na čo sa vzpierať niečomu vymyslenému...?
 
Galka - 13. února 2008 08:13
margalli24719.jpg
Rodina je dar

Je večer
Sestra už spí
Chcela by som ju pobozkať
A zaželať jej krásne sny
Ale nemôžem
Lebo viem
Že ju to prebudí

Svietim si len mobilom
Na papier a pero
A snažím sa nevšímať si
To strašidelné šero

Odbila už polnoc
A ja stále bdiem
Začínam sa nazdávať
Že je to len sen

Moje sny sú zväčša len úplne výplody fantázie
Napríklad že môj strýko znova žije
Aký hlúpy a nezmyselný sen
Ale tá nádej že keď sa preberiem
Ten sen nebude len snom
Ale skutočným zázrakom
Zmiešané pocity vo mne vyvoláva
A strhuje ma ako láva
Pomaly sa v tom horku rozkladám
A všetky ostatné myšlienky teraz bokom dám

Myslím len na jedno: Prečo
Prečo nemôže byť skutočný ten môj sen
A keď už nemôže tak Prečo
Prečo ma trápi tým čo zmeniť aj tak nemôžem

Dosť
Nebudem už myslieť na to
Hovorím dosť
Lebo sa v tej láve rozpustím
A bude zo mňa iba blato

Blato také bezvýznamné ako život sám
Ja však ten svoj zablatený život len tak nevydám
Radšej dušu zapredám
Áno zapredám pretože aj tak žiadnu nemám

Nemám dušu
Nemám seba
A predsa mi to nedá
Chcem žiť
A tú svoju úzkosť budem dovtedy biť
Kým sa nevzdá

Chcem žiť
Hoci sama šťastná byť
Zrejme ani nemôžem
No na to mi nezáleží
Iný je môj sen

Chcem byť na radosť mojej rodine
Chcem byť pri rodičoch v ich poslednej hodine
Chcem byť oporou ktorú tak veľmi potrebujú
Aj keď ma tie ustavičné spory už unavujú

Som rada že sa s nimi môžem pohádať
A potom ospravedlnením im najavo dať
Že hoci nemáme rovnaké názory
Ja viem že moje srdce mi správne hovorí
Keď mi šepká že sú tým jediným
Na čom mi záleží
A že vždy keď sa voči nim niečím previním
Ten najtvrdší trest mi náleží

Ublížila som totiž niečomu
Čo jediné mi dáva silu žiť
Padať vstávať a znova ďalej ísť

Ale teraz už tíško
Lebo sestra vedľa spí
A ja sa bojím
Že ju moje neustále hmýrenie
A jemné papiera šušťanie
Z jej sladkého spánku prebudí
 
Galka - 13. února 2008 08:13
margalli24719.jpg
Bez záchrany

Bezbranne hľadím do neba
Odkiaľ na mňa 1000 mečov padá
A každý z nich
Si v mojom tele miesto hľadá

Jeden mi presekne ruku
Ďalší mi pristane v uchu
A spraví zo mňa hluchú

Moja krv po ich ostrí steká
A potom sa vpiť do zeme nechá
Nikto ma nebeží zachrániť
A mojej smrti tým zabrániť

Nikomu na tom nezáleží
Že moje bezvládne telo uprostred pustatiny leží
Som úplne sama
Čím som si to zaslúžila
Kde som tak strašne pochybila
Azda som tak hrozne žila
Že ma vlastná matka na smrť odsúdila

Ale teraz je to jedno
Umieram a nik to už nezmení
Kdesi v mojom vnútri
Malý potôčik nenávisti pramení

Ten potôčik postupne zaplavuje moje mŕtve telo
A pustatinu vôkol mení na jazero

Možno sa tu o pár rokov niekto utopí
A ja tu už nebudem tak sama
Stále sa však pýtam prečo
Prečo aj moja vlastná mama
 
Galka - 13. února 2008 08:12
margalli24719.jpg
Zbohom

Dávam zbohom...

Zbohom všetkému, čo ma ťažilo...
Zbohom všetkému, čo ma už toľko ráz zlomilo...
Zbohom všetkým nociam prebdeným...
Zbohom všetkému, čo nezmením...
Zbohom dávam i slzám, ktoré som vyronila...
Zbohom úsmevu, ktorým som skutočné pocity kryla...
Zbohom všetkým láskam detským...
Zbohom snom – o nereálnom viac už nesním...
Zbohom pocitu menejcennosti...
Zbohom chybám z nevedomosti..
Zbohom dievčine, čo so sklonenou hlavou chodila...
Zbohom tej, čo všetko preto robila, aby sa zmenila...
Zbohom večne veselému dieťaťu...
Zbohom žene, čo vždy začala múdru debatu...

Dávam zbohom... ale ja nemôžem...

Nemôžem dať zbohom samej sebe
Tak dám zbohom aspoň tebe
Už mi konečne pokoj daj
Zmizni a viac sa nevracaj

Ja ti totiž dávam zbohom...
 
Galka - 13. února 2008 08:11
margalli24719.jpg
Si môj anjel strážny

Keď zatvorím oči
Vidím tam teba
Znášaš sa ku mne
Ako anjel z neba

V rukách nesieš plamienok
Plný krásnych pocitov a spomienok
Je to tá časť mňa
Ktorá sa stratila
A ja som už nemala dosť síl
Aby som ju na svoje miesto vrátila

Avšak prišiel si ty
Mal si silu aj odhodlanie
Opäť som začala mať sny
Dokázal si ma zmeniť na nepoznanie

Zmenil si ma celú
So mnou aj môj pohľad na svet
Nie som už len semiačko
Som rozkvitnutý kvet

Toto si so mnou spravil
Za necelý deň
Až sa zdalo že je to len
Prenádherný sen

Tá premena však skutočná bola
A stačila mi moja vlastná vôľa
Len ten anjel mi pomohol
Čo sa na mňa z neba už dívať nemohol

No vždy keď si naho spomeniem
Vidiac ako mi kráča v ústrety
Uvedomím si
Že je presne ako ty

Obaja sa o mňa staráte
No vďačnosť vo mne márne hľadáte
A tak vám teraz z celého srdca ďakujem
A tiež sľubujem
Že už nikdy zabúdať poďakovať nebudem
 
Kta - 13. února 2008 00:34
necromancer37915747.jpg
Rovena >
Nemáš vůbc zač, vždy si rád přčtu pěknou báseň.

Teď už ti nemůžu doporučit než to dát Sargo k korektuře a zveřejnit (to je bohužel obvyklý postup, ale s tímhle mřt Sargo moc práce nebude).
 
Rovena - 12. února 2008 20:24
mdb6524.jpg
Kta 10.Února 2008 18:13
Děkuji... Prvotina to není, jen je jedna z prvních po delší odmlce. Je krátká, protože si myslím, že bych tomu délkou ublížila.. To je aspoň můj osobní pocit (který je pro mě směrodatný:). Ale moc děkuju za názor ;)
 
Marigold - 12. února 2008 12:20
images7884.jpg
Qued 12.Února 2008 12:18
mno jistě;))
 
Qued - 12. února 2008 12:18
qued_antisanta2873.png
Marigold 12.Února 2008 12:15

Tak rpto jsou všechny tvé texty jak od žáka základní školy :D
 
Marigold - 12. února 2008 12:15
images7884.jpg
z toho plyne: zkus to taky;:)
 
Marigold - 12. února 2008 12:15
images7884.jpg
Shillen 12.Února 2008 12:13
toje možná chyba;:) já mám třeba doma uloženy všechny rukopisy- od těch co jsme psal ve čtrnácti až po dnešek- a postupně se k nim vracím, hledám v nich to dobré a dávám jim novou formu, některé na dně toho šuplíku leží roky, a ještě nevypluly, ale časem se na ě třeba vrhnu a předělám je.
Jak říká klasik- základem je umět škrkat, umět rozloučit se s slovy, které básni nesvědčí, jen ten kdo s to naučí může říkat že umí psát...
 
Shillen - 12. února 2008 12:13
a61e53f02048c3914b8b305b24fe04035387.jpg
:D dobře....vyzkoušim to...ale asi už ne s touhle....ptž já nikdy neměnim co už sjem jednou napsala....pokud se zlepšim tak aspon budou videt zacatky.....
docela komicka predstava jak Beckhamka zpiva muj text...ps ten text je taky uz asi two years old
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.080260992050171 sekund

na začátek stránky