Andor.cz - Dračí doupě online

S pribúdajúcimi vetami, ktoré D-2 mechanicky (ako inak, keď už je to raz robot) odverklíkuje sa mi rozširuje úsmev na perách, v očiach sa mi roztancujú veselé iskierky. Rozžiarený výraz mi uberie na vzhľade niekoľko rokov, takže pripomínam skôr staršie dievča, čo sotva opustilo školskú lavicu.
"Je to čím ďalej tým lepšie, D-2," v spätnom zrkadielku si prezerám jamku na pravom líci, ktorá je trošku hlbšia než tá ľavá. Toto rozhodne nie je úsmev zvodnej aristokratky ale raracha.
"Ďakujem za tvoju neochvejnú pomoc."
O chvíľu neskôr, keď kráčam smerom ku Catharovi v uniforme, priložím prst k malému kúsku technológie za uchom a pritlačením ho aktivujem.

...patnáct v patře... počúvam a rýchlo v spomienkach lovím rozloženie podniku, únikové cesty a čokoľvek, by mohlo byť užitočné.
Ladne plávam podnikom, sivé šaty jednoduchého asymetrického strihu sa vo svetle stoviek sviec ligocú ako posiate miriadami drobných diamantov. Vedľa svojho pohľadného, usporiadaného modrého sprievodcu vyzerám zvláštne, akosi nepatrične, drobne, trochu étericky.
Zdobené zábradlie schodiska, po ktorom vystupujeme na poschodie, sa mi páči, kús majstrovsky spracovaný na objednávku. Pozorne si prezerám rastlinný ornament. A rovnako pozorne sa zahľadím i na neznámeho Durosa sediaceho na pohovke.
Nasadím zdvorilý úsmev No. 5 - som len pekná tvárička s plnou peňaženkou.
“Pán Ting,” nepatrným úklonom hlavy prijmem jeho pozdrav a pohodlne sa usadím.

SILVER – CORUSCANT – NÓBLE NÁVŠTEVA

Hladina zlatistej, priesvitnej tekutiny sa zavlní, keď brúsený pohár zdvihnem k perám.
Toto je presne to, čo dnes ráno potrebujem. Jablčný džús.
Coruscant je ecumenopolis, no napriek tomu, že celú pevninu pokrýva mesto, v niektorých častiach majú sady. Nikdy som nebola zástancom geneticky modifikovaných potravín. No bez niečoho takého by sa tunajšia spoločnosť nezaobišla. Stromy, ktoré plodia ovocie mnohonásobne rýchlejšie než by bolo prirodzené... a plody, ktoré stratili chuť. Našťastie mám dosť prostriedkov na dovozový tovar z Alderaanu.
So zamysleným pohľadom upreným z okna si odpijem sladkého moku.

Sokolovi sa naskytne zaujímavý pohľad na jeho svetlovlasú spoločníčku. Mladá žena položila prázdnu skleničku doprostred stola a potom pristúpila k jednej z mnohých skriniek a otvorila ju. Chvíľku v nej niečo lovila a nakoniec so spokojným úškrnom vytiahla niečo malé. Vták našuchoril strieborno- modrasté perie a vydal nesúhlasné škreknutie, keď si drobný predmet pritlačením pripevnila za ucho.
Pohľadom sa stretla s jantárovými očami dravca a roztiahla pery v ironickom úškrne.
„Chcel by si vedieť prečo? Na to teraz nemám odpoveď. Možno neskôr -“ skontroluje ešte raz prístroj, ktorým chce zaznamenať priebeh stretnutia.
Vták znovu zaškrieka.
„Ach, áno, otvorím okno -“ nech chcela povedať čokoľvek nedokončila vetu, pretože ju vyrušilo zabzučanie komlinku.
„Madam, spíder je pripravený,“ mechanický hlas D-2 sa ozval okamžite ako zapla príjem.
„Hneď budem na pristávacej ploche D-2,“ očami stále sledujúc sokola, vypne komlink, otvorí šperkovnicu, vytiahne z nej náušnicu slúžiacu ako headset. Zlatý drak, ovíjajúci sa okolo ucha, zakončený slúchadlom upevneným na chvoste.

Jeden by sa možno pýtal, načo osoba potrebuje viac ako jeden komlink. Pretože som paranoidná. Priveľa ľudí sa ma pokúšalo zabiť. Byť kráľovského rodu je občas prekliatím. Ale to nikto nevie. Nie v tomto živote.
Predtým, než opustím pohodlie apartmánu, odchýlim jedno z okien na šírku dlane.
„Dýchaj zhlboka, leť vysoko,“ zatrilkujem na rozlúčku.

Pozorne počúvam DeeTuuov výklad a pri zmienke o artefaktoch odtrhnem pohľad od scenérie naokolo a zabodnem ho do droida. Ten istotne vie, ako to vo mne vrie zvedavosťou.
„Rozpredali všetky?“ bola to rečnícka otázka a tak som neočakávala odpoveď. Len som tuho premýšľala. Moneyflow. Ak sa aj verejne nevie, kto ich kúpil, niekde budú existovať záznamy peňažných prevodov.
„D-2, čo najskôr chcem vedieť, čo to boli za predmety a komu ich predali. Vlastne prezri finančné záznamy tej spoločnosti čo najpozornejšie. O prípadných partneroch chcem vedieť naozaj všetko. Na spiatočnú cestu ťa nebudem potrebovať. Nechaj mi tu mašinu,“ zamyslene zabubnujem prstami po palubnej doske, zatiaľ čo droid opatrne pristáva na vyhradenom mieste.
„Ďakujem D-2,“ vystúpim a plavným krokom vyrazím k vysvietenému portálu.

I ja nasadím príjemný, trochu blahosklonný úsmev.
„Lady Argenti,“ chvíľku čakám, kým nazerá do zoznamu.