| |||
Dievčenská Izba 24 Nikto konkrétny Ľahnem si do doku na naklonenú platformu s priehlbinou pre mňa a pár magnetickými úchytkami, aby som sa nezošmykla. Pozriem, ako sa na jednej obrazovke prepisuje software nanitov a na druhej moje cyberdeck s hackmi. Ruky si prestanem cítiť, ako mi ich dock postupne rozmontuje a začne meniť komponenty. "Tak a teraz ma čakajú 4 hodiny zábavy... nikdy som si na tieto procedúry nezvykla. Ako teraz, či už predtým... Možno... ani neviem..." Ostanem unavene pozerať do stropu a pomaly zatvorím oči. Uvoľním sa a predstavím si, ako levitujem v prázdnote. No neviem sa rozhodnúť, či to bude nekonečná biela miestnosť, alebo čierny void... asi poďme dneska s bielou miestnosťou... Predsa ležím na tej doske a nelevitujem. To by malo dávať zmysel. No aspoň mne. Predsa tu nie je nikto, s kým by som sa rozprávala. Toto sú len moje myšlienky... áno... iba moje myšlienky... som to vlastne stále ja ? Nie som iba kópia ? Keby som nechala vyrobiť svoju kópiu s pomocou nanitov... ktorá ja by bola tá platná ? Aj ona by mala moje psyché... aj ona by mala všetko, čo ja... preto sa toho bojím... nechcem to skúšať... nechcem ani na to myslieť... kvôli tomu sa mi vracajú spomienky... Trochu si povzdychnem a otvorím oči. Tak toto nebol moc dobrý nápad. Čo by som robila, keď už tu som daná ? No... je tu dosť individuálov. Asi by som mala porozmýšlať nad tým. No... je tu veľa použivateľov tej mágie. Musím si zistiť, či dokážem si niečo s tým spojené namontovať do seba, aby som nebola na to taká náchylná. Ale tak či tak by to nejako obyšli a nič nezmôžem... to je tak... budem musieť aj tie bojové cvičenia prehodnotiť a vymyslieť najlepšiu stratégiu. Uvidím, čo ma čaká zajtra... Už iba odpočívam a čakám, než sa dokončí procedúra. |
| |||
Chodba Abby, Maid, Akashka Jak běžím po chodbě, začnu si uvědomovat jednoho zásadního problému. Kvůli tomu jak se rozkládám a nesu váhu navíc, se moje nohy brzo podlomí. Jako by toho nebylo dost, liskne mě záblesk bolesti a slovo “voda” mi zaduní v hlavě. Naštěstí ta bolest déle neprodlévá (79%). “Klid, hned ti ňákou seženu, jen tohle už nedělej!” Pak se však stane to nejhorší, nohy se mi opravdu podlomí a já se svalím na zem. “Kurva!” Než s tím dokážu cokoliv dělat, vejdou do chodby dvě holky, asi satyr a sukuba. Satyr si pod námi vytvoří mráček a pošle sukubu pro zbytek. Já se však z mráčku převalím a plesknu sebou o zem, kluka sebou neberu. “Na mě ser, já se vyléčím sám! Pohni s ním na ošetřovnu! Prý potřebuje vodu!” |
doba vygenerování stránky: 1.4112780094147 sekund