| |||
Bazény --> učebňa 13 okrajovo možno ešte Yqu, Lil,, potom Oranil a Ulg Vyplávam sa, ponaťahujem a umyjem v pomerne krátkom časovom úseku 10 minút. Vďaka orbu som o ďalšie dve minúty komplet suchá, aj s vlasmi. Trochu som sa vo vode upokojila a tak keď znova kráčam okolo dvojice na ceste do triedy, nemám potrebu ešte viac rýpať a jednoducho ich s blahosklonnou ignoráciou obídem a vojdem z prístavby do hlavnej budovy. Zahnem doľava a privítajú ma otvorené dvere. Takže ešte idem na čas. Moje vnútorné hodiny, pravdepodobne zdedené po dračej matke, mi síce vedeli povedať aký je približne čas, ale presne som to nevedela nikdy. Spokojne držiac po pazuchou ako basketbalovú loptu čosi, čo na prvý aj druhý pohľad vyzerá ako pomaly sa prevaľujúca guľa žeravej lávy vojdem do triedy a nadvihnem obočie na nedostatkom lavíc v zadných radách. Uh. Moje obľúbené miesto je fuč. Pozriem sa na Oranila, ktorý je už na mieste, a jemne sa zamračím. Pripomenie mi epizódu pri tréningovej dráhe. Jednoducho sa budem musieť od základov naučiť nejaké telepatické čachre machre. S ďalšou tonou vecí ktoré už teraz plánujem sa naučiť alebo vylepšiť aby som tu a vonku prežila. Šikol by sa nejaký zázrak. Potlačím odfrknutie a namiesto Oranila sa pozriem na jediného žiaka, ktorý tu zatiaľ je. Prižmúrim oči a snažím sa zaradiť jeho energiu. Nezdá sa mi že by som ho tu už videla alebo cítila, takže...nový. K psom nemá blízko, ani k mačkám, necíti z neho ani nič z hada ako z Miko...takže to bude niečo úplne iné. V hlave si preberiem, koľko nás je u dlakov- aspoň tých o ktorých viem, plus tento nováčik, a s veľkým sklamaním zistím, že sama sedieť nemôžem. Vedľa tých hlučných mačiek sa tiež nechcem ocitnúť, to si len volá po probléme. Miko...bola jedna z pijateľnejších možností, ale okolo nej som sa stále zdržiavala menej ak sa dalo, kým nezistím čo robiť s tými jej šutrami. Helen...vďaka, dneska som nemala chuť vracať. Chvíľu sa pohrávam s myšlienkou, že by na mňa vystal len ten druhý nováčik, čo som sa s ním hrala v jedálni, ale to by musel prísť posledný a to mi hrozilo že budem sedieť s niekým koho neznesiem. Preto mi jediná logická možnosť padne na už prítomného. Rozídem sa preto k nemu s nebezpečným zubatým úsmevom na tvári. Môže cítiť, ako so mnou prichádza aj teplo, planúce z orbu, keď ho nechám ohrievať moje okolie. A aha, až na tú farbu nám ladia vlasy. Budeme kamky. Toľko sarkazmu čo odkvapkáva z mojich myšlienok je takmer ťažké udržať na neverbálnej rovine. Je mi úplne jasné, že Oranil s najväčšou pravdepodobnosťou sleduje všetky moje myšlienkové pochody, a jasne môže cítiť ako ma to irituje ak to naozaj robí, ale bohužial, to čo si myslím proste nezmení. Na rozdiel od toho, čo budem musieť povedať. Bez pozdravu spolužiakovi sa šuchnem na malú stoličku, ktorú odsuniem dosť dozadu, aby som mestila vystreté dlhé nohy pod lavicu. Nováčik má šťastný deň, pretože som mala zamestnanú myseľ dosť na to, aby som nevymýšľala poznámky, ktoré by ho mohli naštvať. Pravdepodobne by to niekto bral ako benevolentný trest, ale ako mám bande technicky mŕtvol úprimne povedať že ma niečo mrzí keď ma to nemrzí? Ak ma počúvaš, musí ti to byť jasné že ma to nemrzí, a nie som zrovna najlepšia herečka ak mám hrať čosi čo sa nakláňa k tej slniečko-a-kvetinky-a-dúhy polke povahy. Nahlas vzdychnem a zakloním hlavu, až sa mi vlasy presypú cez stoličku zaplavia zem pri nej. Bude ťažké už len udržať tón môjho hlasu aby v ňom nebolo nakomplet jasné pri prvých troch slovách že som uštipačná. Budem to musieť spraviť fakt stručné, inak mi určite niečo ujde. Stručné, k veci. Uh...Ahoj, som Shrey, naliala som vám na raňajky do pohárov liečivý lektvar a keďže ste také padavky tak...uh, to asi nie...keďže ste...zdochliny, pôsobilo to ako jed? Dúfala som že sa stane niečo vtipné, a aj keď mne to nakoniec vtipné prišlo, profesori...nie, stručne Shrey, stručne... Nevedela som že tak zareagujete a mr..mrz...a profesori mi povedali že by ma to malo mrzieť, tak sa učím čo to slovo vlastne znamená tým že ho teraz poviem nahlas a budem sa tváriť...nejako inak, ako sa mám chuť tváriť. Frustrovane si začnem prehadzovať orb z jednej ruky do druhej. Ak mi toto prejde, pogratulujem si. Tak znova. Vynechám zdochliny, mám pocit že to by sa ti nepáčilo. Na pol sekundy mrknem na Oranila, akoby som si niečo overovala. A ten koniec proste zakončím skôr. Sú to len slová. Premieľam si v hlave celú moju dilemu počas toho ako čakám, kedy prídu ostatní. |
| |||
Kabinet - učebna 13 dlaci Nakonec vyrazím s deskami v podpaždí z kabinetu. Dnes na sobě mám poměrně tmavý oblek, přes který je hozený bílý plášť. Klidným krokem kráčím dolů ze schodů. Jdu ale po zadních, přijdu ke dveřím do učebny tedy od přístavby. Pokud mne cestou zaregistroval kdokoliv ze studentů, pozdravím ho. U dveří se ještě zastavím a podívám se směrem k hale, ale zatím žádné vražedné myšlenky, takže se opřu do dveří a nechám je zatím otevřené. Příjemně mne překvapí, že tady již někdo je. "Dobrý večer," pozdravím ho a kráčím ke katedře. Během mé chůze pomalu mizí lavice, až zůstane jen přední řada. Jen v případě té, kde sedí student, tak zmizí ta před ním a lavice s ním se posune dopředu. Desky hodím na katedru a posadím se za ni. Jsem zvědav, zda budu muset žádat školu o spolupráci. |
| |||
Ošetřovna - Louky Tortun,okrajově Helen a Rubus Připadám si jak přeběhnutý stádem koní, ale přesto neprotestuji, když mne ošetřovatel odesílá na hodinu. Upravím si brnění a pokynu v rozloučení všem při vědomí. Poté vykročím zadním vchodem ven. Poslední co si pamatuji je žár potom, co jsem se omlouval. Ten tvor jistě přijde do škatulky, kterým bude lepší se vyhýbat. Již z dálky je vidět profesor a jednorožec. Usměji se, to vypadá zajímavě. Jsem ale docela překvapený, že jsem zde první. "Dobrý večer. Děkuji za to před tím," oslovím profesora a usadím se nedaleko do trávy. Jistě nezačne jen se mnou a než se sem dovleče zbytek koleje... |
| |||
Jídelna - Učebna 13 asi již nikdo konkrétní Naházím do sebe poměrně velké množství masa. Ona se zatím zahledí kamsi a vypadá, že se rozteče po stole. Nekomentuji to, jen se po chvíli zvednu a otřu si pusu a ruce. Nevypadá duchem přítomně, takže prostě vyrazím pryč. Pokud mne nijak nezastaví, pokračuji do haly. Tam je sice menší srocení, ale jen projdu kolem, aniž bych jim věnoval delší pohled. Dojdu k učebně, jenž je označená jako 13 a vezmu za kliku. Odemčeno. Výborně. A jsem tu první. Vyberu si nějaké neutrální místo (N8) a usadím se s rukama za hlavou. Zahledím se kamsi do zdi a čekám až se tu objeví spolužáci či profesor. |
| |||
Mini posun děje na 18:58 Tik tak, tik tak. Čas neúprosně běží a tak nakonec hodiny postoupí na pár minut před celou. Čas na další hodiny. Je celkem jedno, kde jste se zdrželi a proč, jistě by ti, co mají hodiny měli pospíchat... Profesoři asi nebudou mít rádi opozdilce. Hehe. Šup šup. |
doba vygenerování stránky: 1.751935005188 sekund