| |||
Od ošetrovne cez halu až na 5. poschodie ku kabinetu Streda 14. října Vyjdem z ošetrovne a zatvorím dvere. Nejak sa nekontrolujem k tomu, aby som ich zavrela prehnane opatrne. Takže to trošku buchne čo sa v tichých priestoroch slušne ozve. Neubránim sa úškrnu a s rukami zarazenými hlboko vo vreckách sa vydám cez halu rovno k nástenke, ktorá je ovešaná väčšinou zbytočnosťami. Ale niekedy sú tam aj vhodné informácie. Ako to, že moja sobotná návšteva v ošetrovni sa križuje s hodinou rún. Prekrútim očami. Už sa tam vracať nebudem, zajtra tam skočím a holt to vsuniem inde. Na runy chcem ísť. Rozhodnem sa hneď a v tom mi aj dopína, že ja nemám rozvrh. Lupin mi ho nedal. Pri pohľade na ďalšie info to hodím za hlavu, lebo aspoň začiatok vyučovania je jasný. Otázka znie či oznam od Hoochovej sa týka aj mňa, keď teraz... nelietam? No nič, možno k nej táto informácia nepríde. Pobaví ma, že si na premeňovanie máme priniesť zviera. Som zvedavá, čo si prinesie Ruby. Možno čokoládovú žabku alebo blšky od nejakej neposlušnej potvory, ktorá si ju obľúbila proti jej vôli. V myšlienkach svoju spolužiačku moc nešetrím. A aj keď proti nej nič, okrem tejto jej nenávisti k zvieratám, nemám... tak, čo už. Ďalšie informácie prejdem bez nejakého výraznejšieho pozastavenia a konečne sa vyberiem do toho prekliateho 5. poschodia. Idem viac menej rekreačným krokom, nejak ma to netankuje, skôr ma znervózňuje cieľ môjho putovania. Takže opäť si sama pre seba pár krát zanadávam. Takže ak ma nič nezastaví, ani sa nič neudeje, tak sa po nejakej chvíli ocitám pred dverami kabinetu prof. Kearney. Zostanem na dvere čumieť ako keby to bola diera smerujúca do jazera. Prestúpim z nohy na nohu a po chvíľke váhania hlasno zaklopem. Už len nech to mám z krku, do čerta! |
doba vygenerování stránky: 0.58519411087036 sekund