| |||
Hlavná sieň | Pošta | Články 10:25, Ranná pošta + desivé články Keď som práve viedol rozhovor s Eleanor a pil kakao ktoré bolo veľmi dobré, prichádzala pošta z ďalekej diaľky, ktorá prináša či už balíky, dopisy alebo iné veci. Paráda. Už bolo načase. Najviac som sa obával že moja sova Enhry, nedorazí na miesto a že na mňa otec zabudol alebo nevedel ako to poslať... Všetky sovy roznášali, no tú moju som ešte nevidel. Všetci sa tešili, otvárali listy a dopisy. Pozeral som na ostatných. Presne posledná zásielka letela práve mne. Fúú.. tak som sa obával. Otec mi poslal balík aj s dopisom. Ako prvé som otvoril balík kde vnútri bolo tričko oranžovo zelenej farby, s nápisom Never. Neviem aký zámer bol ten názov tohto trička. Bral som to ako sranda. V tej chvíli som vedel že môj otec na mňa nezabudol, rodina sa má fajn a určite je všetko v poriadku. Proste.. som to vedel. Následne potom som otvoril ten zapečatený a trošku mokrý dopis ktorý bol od otca. Dopis: Ahoj drahý syn John, ak si si otvoril balík v ktorom bolo tričko, dúfam že sa ti páčil. Mám Ťa veľmi rád určite mi daj niekedy vedieť ako sa máš a ako sa Ti darí. Neviem či chceš nejaké veci. Ak áno daj mi vedieť. Ak tento list číta nejaký študent alebo profesor, prosím odovzdať Johnovi Dandovy. Ešte raz ďakujem. Drž sa, hlavne sa neľákaj ťažkých úloh alebo pokusov, všetko zvládneš verím Ti. Tvoj otec Robert Dandy. ŠTUDENTKA BRADAVÍC NAJDENÁ MRTVÁ Č-čože? V naších Bradaviciach? Čo si o tom myslíte vy? Bol som fakt vydesený keď som dozvedel o tejto správe. Prvé čo bolo, som sa zamyslel či tu sme naozaj všetci, či nám tu niekto nechýba. Po niekoľkých sekundách mi prebehol mráz po tele. Netušil som, že tento deň môže byť až tak zaujimavý. Čo nevidieť po Bradaviciach sa začali šíriť reči a poviedky k tejto téme. Nevedel som si nájsť vysvetlenie k tomuto. Pokračoval som ďalej v čítaní ako ostatní. Tých článkov, tam bolo viacero. Hneď som sa pozrel na ďalšiu stranu ktorá obsahovala Smrtijed na úteku. Povedal som si, to nemyslia vážne. Napil som sa môjho takmer prázdneho kakaa a ujal sa témy. Čo sa ešte dnes stane? Okrem .. smrtijedu a .. mrtvej študentky? Mal som naozaj strach. Aspoň ten balík a dopis, mi urobili radosť od otca. Na ďalšie dni som vedel už dopredu, že budem musieť byť opatrný aby sa niečo nestalo. Všetci vyzerali .. dosť, desivo. Tak aspoň viem čo ma môže očakávať dnes resp. následujúce dni. Hmm. |
| |||
SobotaAlex Sprcha dopadla, jak dopadla. Možná bych mohl poděkovat Dominikovi, ale především sám sobě. Ovšem na Alex jsem se nezlobil a její „útěk“ jsem považoval za vydařený kousek. S hlasitým smíchem jsem ji nechal na pospas dívčí společnosti a sám se vrátil do chlapeckých umývárek. Z mrzimorské ložnice do Hlavní síně aneb Ranní ptáče ze mě nebude...Alex a zbytek mrzimorského stolu Spalo se mi více než dobře, i když v jednom snu jsem slyšel podivné Isaacovy výkřiky o snídani. Přesto mě trochu překvapilo, jak dlouho jsem spát vydržel. To jsem zaspal až tolik? Nemotorně jsem se vyhrabal z postele a ozvalo se zamňoukání. Byronek. Isaacova kočka. „Kruci... Promiň,“ omluvil jsem se mu. Otřel se mi o hřbet ruky, takže mi nejspíš bylo odpuštěno. Podrbal jsem ho s úsměvem za ušima a pak už přešel k výběru oblečení. Vzal jsem si lehčí světlé kalhoty a stejně tak lehký šedý svetr s dlouhým rukávem. S tričkem jsem se neobtěžoval, to už by mi bylo příliš teplo. Vlasy jsem jen tak prohrábl, na kartáček si připravil pastu a už za pochodu si čistil zuby. V umývárce jsem si akorát vypláchl ústa, kartáček omyl a jen tak ho zastrčil do kapsy. Nevadilo mi, že napůl vyčuhuje. |
| |||
Hlavní síň - Havraspárský stůlDomča, Becca, Cass, Amber, Kayla, Bill Zatímco jsme mohli rozvíjet teorie o Johance, která tak náhle zmizela, přidala se k nám Amber. „Ahoj,“ usmála jsem se na ni, ale už v tom nebylo tolik veselí jako předtím. Stejně tak jsem pozdravila i Domču. „Třeba jo,“ dodala jsem ještě na názor Amber, že jde jen o dočasnou náhradu Johanky na místě prefekty. Jak se ale zdálo, zájemců bude mít náš profesor více než dost. „Asi se k vám přidám,“ kývla jsem směrem ke Cass a Amber. Slova Cass mě také donutila mrknout, co se zase děje u Zmijozelského stolu. Už včera byl povyk kvůli tomu, že tam seděla Marie. Dnes ji nahradil Isaac. „Oni mají stále něco na srdci,“ kysele jsem se zašklebila a dál už se jim nevěnovala. Místo toho jsem se raději otočila na Billa, který mě oslovil. Podívala jsem se, kam on, uculila se a podala mu koblihu. „Ale aby ses nekousl do prstu, až se ti znovu zavřou oči.“ Pak už se ale ozvaly sovy a k nám se začala snášet pošta. Má Bella, tentokrát nedorazila. Je ještě brzy, včera jsem ji teprve vyslala na cestu a to docela pozdě... Přesto jsem alespoň trochu doufala. Místo toho na našem stole ale přistál Denní Věštec. Jednoho vzala Cass. Naklonila jsem se k ní. Titulní stranu jsem zaregistrovala rychle. Mrtvá? Překvapením a hrůzou jsem pootevřela ústa a zůstala.. Němá. Pravda Cor a Jackie jsou tento víkend pryč... Ovšem netušila jsem, kam jely. Když Cass odložila noviny, sáhla jsem po nich a podrobněji se začetla do článku o vraždě i o uprchlém Smrtijedovi. „Ach ne,“ hlesla jsem jen, ale stále jsem nebyla schopná najít slova. Sice mi dech smrti nebyl natolik cizí, o život tatínka jsem se stále musela obávat, ale toto bylo nečekané a ... „Je to... Byla... Jednou z nás... Řeknou nám k tomu něco...?“ zmateně jsem pokračovala a také se ohlédla k učitelskému stolu, odkud jsem ale viděla odcházet jen plačící profesorku Primrose. Ví snad, o koho šlo? Nebo to s ním nesouvisí...? Sledovala jsem ji, dokud nezmizela ze dveří Hlavní síně. Domča zachoval klid a začal uklidňovat Cass. „Doufám, že Johanka je v pořádku doma,“ tiše jsem špitla a noviny znovu odložila. Do druhé koblihy se mi vůbec nechtělo. |
| |||
Hlavní síň Osazenstvo havraspárského stolu Tak trochu začínám klimbat v sedě, takže poznámku od Odette ani od Cass nevnímám. Co ale vnímám je loket, kterým mě Cass dloubne do žeber. "Prskavý prášek je reaktivní s čokoládou..." Už toho začínám mít dost. Bolí mě hlava a jelikož jsem koumák tak jsem na to vypil tři hrnky kafe, které tomu moc nepomohly. Dále je to únava a navíc mi hlasitě zakručelo v žaludku. "Já bych se mel jít léčit..." Zamumlám si pro sebe a začnu se natahovat po jakési koblize, která je jen kousek od Odette ale já na ni nějak ne a ne dosáhnout. "Ehm... Odett, pěkně prosím..." Udělám co nejlepší štěněčí oči, které jsou v mém stavu možné a doufám, že bude má zpráva přijata. Novin na stole si nevšímám. Kdo by četl Denního věštce? Ačkoliv titulní strana je velice zajímavá... Tu studentku jsem určitě někde viděl, jak jen se jmenovala. "Ne hůř než ty včera..." Odpovím pobaveně Dominikovi a dál se natahuji po koblížku. |
| |||
Izba -> Veľká sieň Bill, Cassandra, študenti pri stole a ostatní v klubovni, v sieni a cestou tam Do knižnice som nakoniec nedorazil, aj keď som to Amber povedal. Zo sprchy som večer odpadol rovno do postele. Až tak veľmi som sa na nábore nezapotil, asi to bolo jednoducho všetko, čo sa stalo za celý deň dokopy. Ráno som bol čerstvý ako ryba, čo je mimochodom mojim znamením vo zverokruhu, aj keď všeobecne v takéto veci neverím. Svižnejšie ako taká ryba som doklusal do umývárne, kde som zo seba spravil človeka. Nato som sa obliekol do niečoho pohodlného a vyrazil do Siene. V klubovni stál Lupin. "Zdravím, týka sa ma to?" Opýtam sa pre istotu. Po negatívnej odpovedi pokračujem ďalej vo svojej ceste za jedlom. Na chodbách bola dosť veľká premávka, asi som nebol jediný, kto bol hladný. V Sieni som automaticky zamieril k piatakom pri našom stole. "Dobré ránko!" pozdravím sa našim, dám si vlasy do drdolu nech pri jedení nezavadzajú a hneď si na tanier začnem nakladať praženicu. Bielkoviny, to je to čo po správnom tréningu potrebujem. Pletky cestou sem a pri stole som s chuťou ignoroval. Vajíčko bolo pre mňa momentálne dôležitejšie. I tak som nemal rád ohováračky, každý by sa mal starať o seba. Samozrejme som zaregistroval zvýšenú intenzitu hlasu od stola zelených. Zase sa do niekoho pustili alebo možno dokonca sami do seba. Typické. Novému miestu prefekta tiež nedávam priveľa pozornosti. Zaujíma ma, čo sa stalo s Johankou. Prefekt však určite byť nechcem, nie je to nič pre mňa.Popri jedení sa poobzerám okolo. Riaditeľ nikde, Lady Mac nikde...V nedeľu zrejme majú na práci niečo lepšie. Z analýzy prostredia ma vytiahol Billov zmätený hlas, keď ho Odetta zobudila. Na čom makal celú noc tentoraz? Včera som zo sprchy išiel rovno do postele. Únava ma zmohla tak rýchlo, že som si Billa sediaceho za stolom ani nevšimol. Musel tam však byť, to by vysvetľovalo tú ospalosť. "Vyzeráš hrozne." Doberám si ho s úsmevom na perách. S úsmevom taktiež rozbaľujem práve prineseného Proroka. V tom mi však úsmev zamrzne. "STUDENTKA BRADAVIC NALEZENA MRTVÁ" Kruci. Kto? Rýchlo nalistujem relevantnú stranu. Žiadne meno. Nemal som zdanie o všetkom v hrade. Vedel som však, že Johanka je mimo hradu. Práve to povedala Kayla. Nech je to hocikto, je to hrozné. Zvyšok novín som len preletel. Nič teraz nebolo dôležitejšie. Akurát útek smrťožrúta s tým mohol mať niečo spoločné. Cassandru to vzalo určite viac. Začala panikáriť. "Upokoj sa, Cassy. Určite sa všetko vysvetlí, keď sa vráti Brumbál. On nám väčšinou všetko povie narovinu." Usmial som sa na ňu. "Nateraz sa snažme byť vzorom pre deti a nevyvolávať paniku." |
| |||
Sobota Beendž Cestou zo spoločenky do spŕch venujem Benjamínovi ešte hravé plesknutie po chrbte za to počítanie sekúnd, ale rýchlo si to napraví komplimentom. Uculím sa a začnem mu prehrabávať strapaté vlasy na hlave so slovami, že aj on sa mohol posnažiť niečo so sebou urobiť. Samozrejme, že som to ale myslela zo žartu. Rozmýšľala som aj, či mu vrátiť tie jeho reči o "doprevádzaní" a fakt ho tam nechať ísť samého, alebo kašlať na to a proste do chlapčenských umývariek vliezť, čo mi prišlo ako plán vhodnejší na trávenie večera, ale mal mať, čo chcel, nie? Zvuk sprchy z ich umývariek ma v tom ešte len podporil. Úplne bez hanby nakuknem dnu a zbadám Dominika. Veselo mu zakývam, potajomky dúfajúc že ho uvediem aspoň do rozpakov a znova zavriem dvere. Síce by som tam fakt rada behla a pozorovala jeho výraz keby sa s nimi idem sprchovať, ale aspoň dám Benjimu príučku do budúcna. Chmatnem ho teda za predlaktie a od jeho umývarky ho dotiahnem až k svojim, kde mu poďakujem za doprovod a starosť o môj zlý orientačný zmysel a zmiznem v sprchách, zabuchnúc mu dvere priamo pred nosom. Nabudúce si hádam dva krát premyslí čo povie, nie? Doprajem si riadne dlhú teplú sprchu a aj napriek tomu, že plán so sprchou som odložila, mám výbonú náladu, ktorá sa ma drži ešte od metlobalu. Zlepší mi ju ešte aj správa, ktorú sa dozviem na večeri. Ravena vyrazili zo školy. Očividne to už vedel takmer každý okrem mňa, ale keď som si to tak zobrala spätne, celý deň som sa nerozprávala so zrovna veľa ľuďmi. Will bol vždy zvláštny, a spolu s Ričom mi boli vrcholne nesympatický za ten ich nos zapichnutý do neba, lebo oni sú lordi. Akoby to niekoho zaujímalo. Keď na večeri zbadám Hunta, stihnem sa s ním dohodnúť, že na náš plán s testralmi je neskoro a môžme to spraviť zajtra. Zvyšok večera strávim v klubovni, kde hrám s pár kamarátmi z vyšších ročníkov rachotiacu sedmu, pričom si medzi sebou posúvame flašku s vínom a robíme celkom slušný hluk. Zistím od nich, že Acai je na ošetrovni, vraj aby som sa nečudovala keď ju nenájdem v izbe, Spať sa vyberiem až kedysi po polnoci. Nedeľa --> jedáleň Nikto konkrétny Vďaka vínu spím ako zabitá. Mala som ideálne množstvo, nie tak veľa aby som z neho mala ráno ťažkú hlavu, a nie tak málo aby som mala iba zbytočnú púšť v ústach bez efektu. Nezobudí ma úplne dokonca ani Acain hlučný príchod do izby. Iba nadvihnem hlavu, zamrmlem čosi "veľa zdravia". otočím sa na druhý bok a spím ďalej. Doprajem si dobrú pol hodinu, kým ma nezačne budiť škŕkajúci žalúdok. Kriste...mali sme si k tomu vínu a kartám vziať aj nejaké čipsy. Neochotne sa skrčím do klbka v nádeji, že to pomôže, ale moje brucho je neúprosné. Prinúti ma vykopať sa z mojej milovanej rohovej postele a ísť si umyť tvár a vybrať karpiny z očí. Pri pohľade do zrkadla zistím, že som sa samozrejme zobudila s úplne inou fasádou, než akú by som potrebovala. Už poučená z predošlých dní ale opakujem znova ten postup, kde mením iba detaily- tvar očí, obočia úst a nosa, mierne doformujem kosti tváre a upravím telesnú výšku a cca proporcie. Vlasy nechávam také isté a oproti včerajšku mám ostrejšiu bradu a menej výrazné lícne kosti. To už al nechám tak, a keď si zvyknem na to neustále sa mierne sústredenie, oblečiem sa a s klopkaním opätkov, na ktoré som mala náladu, sa vyberiem do jedálne. Cestou zabávam svoju hlavu, aby nemyslela na hlad, vyrábaním tetovania na ľavej ruke a zastavím sa pri nástenke, kde s radosťou zistím, že sa uvoľnilo miesto na jazdenie a zapíšem sa. Akonáhle ale zbadám jedlo, nechám spodnú časť tetovania nedotieňovanú, zaberiem najbližšie voľné miesto pri našom stole ktoré vidím a slepá voči okoliu k sebe nahrniem na stole všetko jedlo, ktoré mám v dosahu a začnem s pôžitkom jesť. Zastaví ma až, keď mi školská sova hodí na hlavu noviny. Začnem čítať a z vidličky mi spadne kus bábovky, ako zamrznem rukou v polke cesty a rýchlo sa začnem obzerať po jedálni zisťujúc, kto tu chýba. Bol to niekto koho poznám? Napadne ma prvá myšlienka, samozrejme, najhoršia možnosť. Až teraz zaregistrujem humbuk pri Slizolinskom stole, ale môj mozog je dosť paralyzovaný tým, č som prečítala, takže to nejako nespracováva. Blair tu..nie, tá spala v izbe, ty hlúpa. Bendži tu tiež nie je, ale ten bol tu, a z ostatných našich by to malo byť ok... z akej bola fakulty? Očami začnem behať aj po iných stoloch. |
| |||
Nedělní ránovšichni přítomní – nebelvírská dívčí ložnice, chodby, Velká síň Dneska jsem se probudila podstatně dříve než včera ráno. Rozhodně ne s rozplácnutým obličejem v polštáři. Včerejší krátký famfrpálový rozstřel mě nejen nabudil, ale také příjemně unavil. Bylo fajn před začátkem nového týdne konečně překonat pásmovou nemoc a nevypadat v hodině jako zombie z filmu George A. Romera, ale spíše jako člověk. A rozhodně se v klidu nasnídat než být hladová do oběda. I když v Prasinkách se jedlo přímo královsky. Některá z děvčat už odešla na snídani, ale já jsem si po mrknutí na budík řekla, že ještě můžu pár minut vyšetřit na ranní rozcvičku, zvednout tepovku, adrenalin a endorfiny. Někdo by možná řekl, že jsem šílená, ale nikomu to neberu. Výhoda mít postel u okna mi vyhradila trocha místa, kde jsem nikomu snad nepřekážela. Několik sérií sklapovaček, zkracovaček i sedů lehů, několik širokých i tricepsových kliků, angličáků, zakončeným pětiminutovým plankem. Rychle jsem se opláchla a oblíkla. Na nedělní den jsem si vybrala vskutku odpočinkové oblečení. Tmavé legíny a volné tričko s nápisem "Dude, be nice", doplnila párem čínských tenisek a vlasy jsem si stáhla do pohodlného ohonu. Ani stopa po make-upu. Dneska je odpočinkový den. Podrbala jsem spící Shinobu na ouškem a vydala jsem se do jídelny. Nedalo mi to a musela jsem se zastavit u nástěnky, kde jsem ke svému překvapení našla výsledky náboru na famfrpál. Já osobně bych si tipovala, že jsem to projela na celé čáře, ale naše profesorka měla zjevně zcela jiný názor, protože jsem byla uvedena jako přijata, na což koukám se spodní čelistí spuštěnou až na klíční kost. No fáájn. Tak uvidíme, jak se budu prezentovat dále. Na obličeji se mi objeví ještě větší úsměv než jsem měla po ranní rozcvičce a pokračuju až do Velké síně, kde sebou plácnu na lavici u Nebelvírského stolu. Rozhlédnu se kolem sebe a pokud si mě všimne Daniel, zvednu palce obou rukou do výšky a zašklebím se. Přeci jen je to jeho a Kenjiho zásluha, že mě přesvědčili, že se do náboru. Vybrala jsem si ovesnou kaši s ovocem a medem, kterou jsem při jídle zapíjela kafem. Nevím, kde ji berou, ale je to rozhodně ta nejlepší káva, co jsem kdy pila. V příštím okamžiku mi vypadne lžíce z ruky, a s hlasitým zazvoněním padne na zem. To, co jsem právě teď šeptaně zaslechla, mě donutilo překvapením rozšířit oči. To, co se stalo mezi mnou a Amber – přeci u toho nikdo nebyl, takže jak se to mohlo dostat ven? Celá ta situace byla více než nepříjemná, ale myslela jsem, že to zůstane mezi námi. Kolik lidí už tohle ví? “Sakra, sakra, sakra!“ Sehnula jsem se pro upadnutou lžíci, zvedla jsem oči a zachytila pohled Amber. Vydržela jsem to jen necelé dvě vteřiny, a pak jsem se fofrem vrátila ke své kaši. Tohle jen tak za stolu nesmetu. |
doba vygenerování stránky: 0.95018196105957 sekund