| |||
Klubovňa Bystrohlavu, spálňa a po tom Veľká sieň Je to už dáky čas, čo sme späť v škole. Zatiaľ sa nič pozoruhodné nestalo. Tania si vybehla pospať hore do izby a ja som sa uvelebila s knihou do jedného z kresiel v spoločenskej miestnosti. O chvíľu bude večera. Moc sa mi ani neoplatí začať čítať, ale, keď sa na Dejinách nič poriadne nenaučíme. Kniha v mojej ruke je na veľmi známu tému. Je fascinujúce čítať o Merlinovi z pohľadu čarodejov, po tom, čo človek vyrastal na muklovských artušovských legendách. Pozriem na hodiny a rozmýšľam, či by som nemala ísť sestru zobudiť. Pomaly vstanem z kresla a odložím knihu do police. Poskokom sa presuniem do spálne a zobudím Taniu. Tá samozrejme protestuje, ale pripomeniem jej jedlo. Kým sa dá do kopy, zhodím na svoju posteľ školskú uniformu. Je definitívne po vyučovaní. Rukou si prehrabnem vlasy, hodím na seba niečo ľahké a teplé. Otočím sa k sestre. Obe sme si vybrali to isté voľnočasové oblečenie. Usmejem sa. Ostatný nás zase raz nerozoznajú. Zamierim alebo zamierime si to do Veľkej siene. Neobzerám sa za seba. Je mi šuma, či prídem priskoro. Som hladná. Nech si domáci škriatkovia pohnú! Ak sa ešte nedá dostať dnu, stepujem nervózne pred dverami. Ak sa dá, sadnem si na svoje obľúbené miesto v strede nášho stola a nervózne podupkávam. |
| |||
Na ošetřovnu Odetta[/center] Naštěstí pro ni jsem moc unavený na to vzdorovat. Jen jsem opatrně vzal košťata a vydal se dál. Nelíbí se mi, že ona musí tahat tolik kilo a já jen dvě košťata. |
doba vygenerování stránky: 0.66973686218262 sekund