Andor.cz - Dračí doupě online

Dobrodružství

Invictus - Hviezdopád

Příspěvků: 2346
Hraje se Dvakrát týdně  Vypravěč Forsaken je offlineForsaken
 

DružinaObnovit družinu

 Postava Sheatiel Nalas je offline, naposledy online byla 29. března 2024 2:08Sheatiel Nalas
 Postava Wladimir Syukosev je offline, naposledy online byla 29. března 2024 2:09Wladimir Syukosev
 Postava Yanor Maure je offline, naposledy online byla 24. března 2024 22:12Yanor Maure
 Postava Tzyrio Kor je offline, naposledy online byla 17. ledna 2024 16:20Tzyrio Kor
 Postava Nessana Ellia von Sarburg je offline, naposledy online byla 26. března 2024 15:01Nessana Ellia von Sarburg
 Postava Veronika Syukosev je offline, naposledy online byla 27. března 2024 22:16Veronika Syukosev
 Postava Zacharias je offline, naposledy online byla 18. října 2023 21:22Zacharias
 Postava Hiedan E`Raelil Taelag (NPC) je offline, naposledy online byla 26. března 2024 22:22Hiedan E`Raelil Taelag (NPC)
 Postava Nataliya Abramov je offline, naposledy online byla 29. března 2024 7:01Nataliya Abramov
 
Vypravěč - 19. listopadu 2021 22:42
starfall55864001.png

Dejstvo III. - Pozvanie od Nenávisti

Come to me.
I know you will.
Just remember:
Death is your most important duty.


Obrázek
Benjamin v legionárskom brnení



Potom, čo padol vodca nepriateľských hraničiarov, konečne prestali aj ich otravné útoky. Benjamin sa cítil neisto. Toto bol ten slávny Yanor, vrah stoviek jeho bratov a sestier? Kde bol ten slávny luk, tá nezdolná nenávisť? Ač si to nechcel priznať, predsa bol... sklamaný.
Ešte viac ho však znepokojovali Mikovi sliediči. Tie... potvory sa síce v love na hraničiarov vyznamenali, ušetriac ich od dlhých dní prečesávania lesov, ale napriek mnohým uistením od centuria im odmietal plne veriť. Ako by mohol veriť niečomu, čomu sa nedalo pozerať do očí?

A v neposlednom rade bol... unavený. Pochodovali dlho a rýchlym tempom, aspoň tak rýchlym, aké veľkosť légie povoľovala. Bol to už takmer mesiac, čo prekročili hranice Korlainu. Takmer štyri týždne odkedy sa Sheatiel a jej skupina odpojila a odhodlane padla v boji u Shimerse.

Benjamin nemohol povedať, že by mu chýbala. V podstate ju poznal len krátku dobu, keďže bol i s Lilien k légii pridelený len ako výpomoc na toto ťaženie. Vždy stála len po legátovom boku, tak tichá a utiahnutá. Takmer ako keby tam s nimi ani nechcela byť. Takmer ako keby tam ani nebola.
Ale v boji... nikdy si nemyslel, že by mohol byť niekto mocnejší, ako jeho sestra. Jeho úžasná, geniálna sestra, požehnaná Stvoriteľom. Bola najsľubnejším talentom jeho generácie a milovala tú prestíž. Kým sa moc neprejavila u niekoľko rokov mladšej Sheatiel.

Keď zvedi priniesli správy o jej páde pri Shimerse, legatus Ulan na sebe z počiatku nedával nič najavo. Až keď Lavimu pri najbližšej porade rukou stiskol tvár a zatlačil hlavu tak prudko, až mu takmer zlomil väzy, bolo aj ostatným zjavné, ako veľmi zúri.
Nie že by si to Lavi nezaslúžil. Keby bol legátom Benjamin, už dávno by ho za jeho uštipačné poznámky a obecné prejavy vzdoru nechal popraviť. I tak ale nebol prekvapený.

Spolu so sestrou si ich legatus predvolal už deň pred poradou. Konečne príležitosť zažiariť, hovoril jej. Lilien stála so sklopenými očami, no kútikmi tváre jej mihal úsmev. Benjamin o nej po prvý raz v živote zapochyboval. Túžila byť tou najlepšou až tak moc? Viem, že sa na vás môžem plne spoľahnúť, pokračoval veliteľ. Vtedy sa Benjamin zahľadel na jeho ruky. Prsty, obvykle tak uvoľnené, mal veľmi nežne zovreté. Lakte jemne stiahnuté. Nahrbená postava a vytočená noha spolu signalizovali... Benjamín inštinktívne o krok ustúpil. Silou vôle len v posledný moment zastavil pohyb ruky k rukoväti meča. A po prvýkrát sa takto blízko s Azielom hľadeli jeden druhému do očí. Každá sekunda, ktorú ho Prízrak Sintrie prebodával pohľadom, trvala večnosť.
Nakoniec sa však legát len jemne pousmial. To je všetko, môžete ísť, dokončil stretnutie.
Benjamin vyšiel z denného veliteľského stanu, ovela spotenejší než vošiel dnu, napriek jemne chladivým runám ktoré lemovali jeho steny. To, ako sa mu triasli ruky, si všimol až keď ho na to upozornila Lilien.

---


Obrázek
Lilien



Voz, v ktorom ležala, ňou nepríjemne natriasal. Jej horúčka nepoľavovala. Benjamin sa nad ňou skláňal a starostlivo vymieňal starý studený obklad na jej čele za nový. Do Torestu už to bolo len pár dní, musela sa zotaviť stoj čo stoj. "Je zvláštne, že ti liečitelia nedokážu pomôcť. Si si istá, že budeš v poriadku?" spýtal sa znepokojene jej brat. Letmo prikývla. "Je to len nervozita z bitky. Vedela, že by bratovi klamať. No nechcela ho znepokojovať. Nie, potrebovala aby bol sústredený a sebaistý. Zdieľať s ním jej pochybnosti a obavy... by nepomohlo ani jemu, ani jej.

Nebola to ani úplná lož. Keď jej legatus Ulan vysvetlil princíp zbrane, ktorú tak starostlivo prevážali k Mestu Búrok, takmer mu nechcela veriť. Najskvelejší objav Sintrijskych učencov posledných desaťročí, cha. Ani nedostala možnosť odskúšať ich pred samotným bojom. Bude to tvrdá skúška, priamo v poli.

Ale to nebolo to, čo ju znepokojovalo najviac. Oveľa horšie boli tie vlny. Ozveny magickej energie prichádzali takmer periodicky, a zasahovali jej citlivú bytosť tisíckrát viac než kohokoľvek iného v légii. Koľko... koľko vyšších talentov v tom meste musí byť, aby to bolo cítiť takto? A ako je možné, že sa to deje tak často, tak opakovane. To spolu vari neprestajne bojujú? Kde na to berú energiu?
Legát jej opakovane vyslovené obavy vždy kategoricky zmietol zo stola. Vraj o nej doteraz nepochyboval, a s jeho novým vynálezom nebude i viac talentov predstavovať riziko. Víťazstvo je zaručené.

Ale ani to nebolo to, čo Lilien trápilo naozaj. Celá táto výprava bola... príliš zvláštna. Obzvlášť tá časť, ktorá prinaliehala Mikovi. To šedé svetlo, ktoré z diaľky videla... To nebola moc Stvoriteľa. I to by však takmer bola ochotná prehliadnuť, nebyť stĺpu úplne rovnakého svetla, ktorý z Torestu vyrazil smerom k oblohe. Tak masívne vzopnutie moci. Keď ju záchvevy konečne zasiahli, Lilien odmlela a strávila niekoľko dní v hlbokom horúčkovitom spánku. Zmeškala i masívny hviezdopád, o ktorom neskôr hovorili legionári.

Na chvíľu sa zamyslela, či nerobí chybu. Benjamin bol príliš poslušný, jeho myseľ kategoricky odmietala akékoľvek stopy vzopretia sama v sebe. Nedokázal by prijať, že na legátovom pláne je čosi zvláštne. Ako môže s takou ľahkosťou ignorovať hrozbu druhej Korlainskej armády, ktorá dorazí k mestu len niekoľko dní po nich? Dobyjú Torest, len aby v ňom zostali uväznení? Je snáď to legátov cieľ?

Nie, nemohlo to byť tak jednoduché. Ulanova povesť, tá aura jeho osobnosti, to svetlo, ten stĺp, tie hrôzostrašné netvory, sliediči, ktoré Mikovi slúžili. Muselo tam byť niečo viac. Chýbalo jej len pár dielikov, aby si dokázala zložiť celú hádanku. Potrebovala zistiť viac. Ale k tomu potrebovala vyhrať nadchádzajú bitku.

Nový obklad na jej čele príjemne chladil. Lilien cítila, ako jej horúčka konečne začala poľavovať. Len trochu falošne sa na svojho brata usmiala: "Budem v poriadku, uvidíš". Benjamin prikývol hlavou, no zrazu vypadal ešte zachmúrenejšie. Ach, ani táto lož neuspela.

---


Obrázek
Trok, kapitán gardy Citadely, v plnej zbroji



Prišli spolu s poslednými lúčmi zapadajúceho slnka. Trok ich pozoroval z najvyššej veže Citadely, po boku mračiaceho sa Hansa Kriza. Nebolo to nijakým prekvapením, brány mesta boli zavreté a zabarikádované už dávno. Trúsili sa vpred ako biele a šedé mravce, šliapuc po jeho rodnej pôde. Po jeho domove. Rozložili svoj tábor priamo na rovinách pred mestom, tesne za efektívnym dosahom efektívnych magických útokov. Napriek tomu bolo zrejmé, že sa nechystali k útoku - stovky rozložených ohňov a pochodní osvetlovali, ač matne, pilné práce pri konštrukcii akýchsi mechanizmov. Podľa tempa, akým im práca šla, nezaútočia skôr než v zajtrajší večer. Ale rovnako sa nedá čakať, že by útok prišiel omnoho neskôr - do troch dní má doraziť Krizova armáda. Armáda, ktorá by zmarila ich šance Torest obsadiť.

Trok nasledoval Kriza pri ceste Citadelou za lordom regentom. Na posledné preslovy pred vojskom bude čas neskôr. Bojový plán či ich šance na víťazstvo nemalo viac zmysel komentovať, oboje spolu prešli a rozvážili toľkokrát. Poznámky k cudzím talentom, ktoré v Citadele prebývali, nevynímajúc.
Najväčším esom a zároveň najväčším hazardom bola Sheatiel. Nezdá sa, že by Aziel tušil o jej prítomnosti - musel veriť, že padla u Shimerse. No bude skutočne ochotná bojovať proti svojmu ľudu? Proti legii, ktorej bola donedávna súčasťou? Alebo sa obráti proti nám, a všetkých nás zničí?
Nie, že by na tom Trok mohol niečo zmeniť. Jediný, kto by to dokázal, bol Tzyrio. A Tzyrio jej veril. Tak musel i on.

Zásoby jedla v meste sa tenčili, ale bolo to úmyselné. Ak Aziel zvíťazí, ak mesto predsa len padne, nebude mať možnosť ho pred prichádzajúcou Krizovou armádou dlho udržať.
S Hansom vtrhli do Sebastianovej komnaty v momente, ako si osamotený Sebastian zasúval malú ampulku z tvrdeného skla kamsi hlboko do odevu. Hans si toho nevšimol, alebo to aspoň predstieral, ale Trok tušil jej obsah. Nežný, a pritom veľmi rýchly. Efektívny. Lord regent sa teda nehodlal nechať v prípade neúspechu zajať.

Za celé roky, ktoré Sebastiana poznal, ten z časti slizký, z časti pozoruhodný muž nikdy nepôsobil tak zúbožene. Ani roky trýznenia od Arreca, jeho náhle zmeny nálad a pološialené rozmary nedokázali lorda Piotr zdeptať tak, ako jeho snaha posledných týždňov urobiť pre obranu mesta maximum. Trok sa snažil veriť, že to nebolo zbytočné. Nechcel zhadzovať obetu muža, ktorý odhodlane bojoval za ten istý cieľ, ako on, hoc veľmi odlišným spôsobom.

"Sú tu?" spýtal sa regent bez okolkov dlhoročného priateľa. "Sú tu." prisvedčil Hans. "Mali sme ho zabiť skôr, Hans... ja... nemal som dosť času. Keby ten blázon zdochol skorej..." Sebastian takmer zavzlykal, odovzdane si sadajúc do regentského kresla. "Tak by nás chaos po jeho odchode zničil. Nie, nebyť hrozby útoku a Herodom v jeho, hm, kondícii, by to bolo príliš i na teba. Nastala by občianska vojna a Sintria by nás rozkrájala na malé kúsky." odsekol tvrdo Hans.
"Ale... ale..." začal Sebastian, no prekvapene zistil, že nevie nájsť slová, ako pokračovať. "Mal som toho urobiť viac. Nejak."
Hans však bol neoblomný. "Ešte sme neprehrali. Tzyrio je vo výbornej kondícií. Máme na svojej strane Syukosevcov, démona z Cragroru, Galetaerského princa, tú úžasnú, pološialenú, a úplne nevyspyteľnú vrahyňu. A možno i ju. Klenot Sintrie. Áno, sám neverím, že všetci dokážu spolupracovať. Ale šanca tu je."

Sebastianovi po tvári stiekol pramienok slzy. "A ty? Budeš bojovať?" opýtal sa Hansa. Starý bojovník prikývol. "Je to môj údel."
Regent si utrel slzy z tváre do rukáva svojho prepychového hábitu, chvíľu sediac nehybne. Potom sa náhle sa rozosmial. Hans zvedavo nazdvihol jedno obočie. "Ak ho... ak ho stretneš v poli, spýtaj sa ho, aký je to pocit, keď jeho vojsko ničí jeho vlastná žena." vysvetlil regent a znovu sa, už jemne uvoľnený, zasmial. Hans mu opätoval jemný úsmev. "Pre teba čokoľvek, Sebi."

Po odchode z komnaty sa Hans obrátil na Troka. "Rozdaj posilňujúce lektvary z Etrykových zásob každému, kto o to bude stáť, a prines jeden i mne. Dlhodobé zdravotné účinky... nás už nemusia zaujímať."
"Rozkaz, pane." odpovedal kapitán, a dal sa na odchod.
"Trok?" zastavil ho ešte maršál.
"Áno, pane?"
"Ak zajtra tých vybledlých krýs pobijem viac než ty, muži v Citadele dostanú rozkaz pripomínať ti to každý deň až do tvojej smrti."
Finálne, ani Trok sa neubránil úsmevu.
 
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.43200492858887 sekund

na začátek stránky