Andor.cz - Dračí doupě online

Len jeden deň pešej cesty od Torestu smerom na Mubran, Kazmeon spolu s Tremem a Ponvom, dvojicou hraničiarov, čupel v kroví, len pol míle od hlavnej cesty. Prvé Azielove prapory po tej ceste prejdú o niekoľko hodín, ale nateraz mal ešte čas. Čakal na príchod druhej polovice z mužov, ktorých mu pridelil Yanor.
Posledná výprava, než sa budú musieť stiahnuť späť do mesta.

Odkedy im došli orunované šípy, efektivita ich prepadov prudko klesla. Tie s mágiou ordu boli skvelé. Hans Kriz vraj osobne objavil v starej zbrojnici truhlicu s necelou stovkou, vyrobených ešte pre nejakú dávnu vojnu. Ak stáli dosť blízko pri sebe, vystrelený blesk zo šípu mohol po zásahu preskočiť i na ďalšie dva alebo tri ciele. Ešte lepšie ale fungovali ich vlastné a mnohokrát overené. Runa so znakom ostrosti s mágiou Sheere prechádzala tuctovými bariérami Azielovych zvedov s nádhernou ľahkosťou.

Ale ani to légiu neodradilo.
Azielovi zvedi navyše veľmi rýchlo začali chodiť vybavení ďaleko lepšie. Spolu s dochádzajúou muníciou sa tak museli obmedziť na vlastné výzvedy, moniturujúc Azielov postup a občasné sabotáže jeho zásob.

Nebolo to nič, čo by ho dokázalo zastaviť. Avšak každé zdržanie, každý mŕtvy zved, ktorý frustroval Azielov postup a nútil ho k zvýšenej opatrnosti, prosto každá hodina znamenala viac času pre Yanora, Kriza a ich usilovnú snahu pripraviť mesto na obranu. A ač sa Kazmeon neodvážil cítiť pýchu, nie potom, čo stratil už vyše tretiny svojich mužov, stále cítil istú hrdosť. Kúpil Yanorovi aspoň deň, možno i dva. A ak mu šťastie dovolí, bude stáť po jeho boku, až príde tá skutočná skúška...

Stĺp svetla zasiahol Tremeho po jeho boku. Prúd energie doslova odstretil zvyšky jeho predlaktia od jeho tela, a vypálil dieru o priemeru jeho hlavy do ľavej časti vrchnej hrude. Treme bol mŕtvy než si stihol uvedomiť čo sa stalo. Kazmeon to videl už toľkokrát. Mĺčky vyskočil na nohy a rozbehol sa do lesa, Ponvo len krok za ním. Ako ich mohli prehliadnuť... ako ich mohli nechať sa k ním priplížiť tak blízko?

Ďalší stĺp svetla zasiahol miesto kde sa ešte pred sekundou skrýval, no Kazmeon už prekonával metrové vzdialenosti.
Skontroloval pozíciu, kde sa schovávali ďalší piati z jeho mužov. Dvaja mŕtvi, traja obklúčení desiatkou legionárov. Hraničiari bojovali s divokým nasadením, ale i v tom krátkom momente Kazmeon dokázal vidieť lesknúci záblesk bariéry legionára, ako sa od nej neškodne odrazila jedna z čepelí. Zovrel ho hnev, no vedel, že im už nemôže pomôcť.

V tejto chvíli mu ostávala jediná možnosť. Ujsť z lesa. Vrátiť sa do Torestu. Varovať Yanora, že sú už tu.
Vodorovný valcovitý paprsok Purasu preťal les od boku, len pár desiatok centimetrov nad zemou. Kazmeon sa v poslednej chvíli pritisol za strom, vyhol toku. Ponva také šťastie nemal. S vreskotom sa zrútil k zemi, namiesto chodidiel len ohorelé pahýle.

Ani tomu však Kazmeon nevenoval pozornosť. Myslel len na jediné. Zazrel ju. Sintrijskú čarodejnicu.
Síce len na moment, ale vedel, kde stála. Lillien. Aziel sa konečne rozhodol nasadiť svoju najmocnejšiu zbraň.

Nestrácal čas zbytočným premýšľaním. Do nachystaného luku zasadil šíp s runou Sheere, posledný, ktorý šetril na moment ako tento. V polpiruete sa odtočil od rúcajúceho sa podpíleného stromu, ktorý mu poskytol úkryt, naťahujúc tetivu. Namieril. Než však stihol vystreliť, reflex ho donútil skrútiť sa bokom, aby sa vyhol nečakanému útoku skrytého protivníka.

Meč cetanaiského legionára presvišťal neškodne okolo jeho hlavy, no Kazmeonov šíp takisto minul svoj ciel. Naskrz prevŕtal ďalší zo stromov, tesne vedľa cetanaiskej magičky.

Hraničiar jednou rukou odhodil už zbytočný luk smerom na protivníka, ktorý sa mu elegantným zohnutím vyhol, a druhou vzápätí tasil meč, aby vykryl ďalší Cetanaicov švih.
Na sekundu sa obaja zastavili. Až teraz si ho mohol lepšie obzrieť. Mladučký muž s krátkými striebristými vlasmi, chladne modrými očami a výrazom, ktorý pôsobil ako keby Kazmeonovi vskutočnosti ani nechcel ublížiť.

Zaútočili takmer súčasne, no legionárov švih bol len cvičenou nástrahou, falšom ktorý s umeleckou ladnosťou odrazil hraničiarov meč do boku, plne odkrývajúc nechránené telo. Kazmeon sa neubránil úsmevu, oceňujúc krásu pohybu, ktorý ho zdolal ako by bol tým najzelenejším bažantom, než mu Benjaminova čepel vzápätí vkĺzla do krku, a oddelila hlavu od zbytku tela.

Koniec druhého dejstva