Andor.cz - Dračí doupě online

Dobrodružství

Invictus - Hviezdopád

Příspěvků: 2346
Hraje se Dvakrát týdně  Vypravěč Forsaken je offlineForsaken
 

DružinaObnovit družinu

 Postava Sheatiel Nalas je offline, naposledy online byla 29. března 2024 12:20Sheatiel Nalas
 Postava Wladimir Syukosev je offline, naposledy online byla 29. března 2024 2:09Wladimir Syukosev
 Postava Yanor Maure je offline, naposledy online byla 24. března 2024 22:12Yanor Maure
 Postava Tzyrio Kor je offline, naposledy online byla 17. ledna 2024 16:20Tzyrio Kor
 Postava Nessana Ellia von Sarburg je offline, naposledy online byla 29. března 2024 9:07Nessana Ellia von Sarburg
 Postava Veronika Syukosev je offline, naposledy online byla 27. března 2024 22:16Veronika Syukosev
 Postava Zacharias je offline, naposledy online byla 18. října 2023 21:22Zacharias
 Postava Hiedan E`Raelil Taelag (NPC) je offline, naposledy online byla 26. března 2024 22:22Hiedan E`Raelil Taelag (NPC)
 Postava Nataliya Abramov je offline, naposledy online byla 29. března 2024 9:47Nataliya Abramov
 
Vypravěč - 31. října 2020 23:37
starfall55864001.png
Bol tmavočervenou šmuhou na oblohe, letiac naprieč horizontom.
Potláčal túžbu vytiahnuť čepel a odseknúť vlastnú ruku. Bolo to pre neho... rutinné.

Míle ďaleko pod ním bežali dosť rýchlo, aby dokázal plynulo vnímať prechody medzi dunami.
Čím viac sa blížil k pobrežiu, tým viac sa štruktúra piesku menila.
Rovníková púšť, hrubá, plná drobných kaktusov a veľkých kameňov prechádzala pomaly v jemnejšiu, sypkejšiu, pieskovité masívy naznačujúce prichádzajúce pobrežie.

Vzdialenosti mu prestávali vychádzať. Už dávno mal pod sebou mať vodnú hladinu. Namiesto toho si všimol si zvláštneho lesku.
Dobre teda. Aj tak už potreboval prestávku. Uvoľnil prúd mágie, ktorá ho obklopovala, a pomaly klesol k zemi.

Dosadol, rozvíriac biely kryštalický prášok všade okolo. Ahhh, soľ. Začínal rozumieť.
Zátoka, ktorá tu mala byť, ktorá tu bola, keď tadeto preschla naposledy, bola niekde ďaleko na severe odrezaná.
Posuny pôdy, alebo možno nejaká priehrada... rok za rokom, lagúna vysychala. Masívne množstvá vody, odparené a odviate slnkom. V tomto podnebí nikdy nemala šancu.

Eteria, tak volali túto zem dnes ľudia. Nehostinná, vyprahnutá... život v nej prežíval len v malých, koncentrovaných sídlach, najmä na pobreží.

Oyion vedel, že keby teraz zmenil smer, pokračoval ďalej na západ, dorazil by k mĺkvym ruinám. Ruinám, ktoré boli jeho dielom. Možno by dnes už boli zasypané pieskom? Alebo sa možno ľudia vrátili, a je potrebné celý proces zopakovať?
Nie... nemohol si dovoliť strácať čas. Hrozba na severe bola oveľa naliehavejšia.

A, ač si to nechcel skutočne priznať... túžil vidieť Vyi. Bol sám už príliš dlho. Strácal... čo vlastne strácal? Bolo tak ťažké spomenúť si. Rozumel všetkým tým, ktorý sa postupne vzdávali. Opadali. Častý úkaz, kým ešte chodili v skupinkách. Častý úkaz, odkedy stratili svojho vodcu.

Dobre teda, uznal nakoniec. Chcel znovu vidieť Vyi.
Stĺp svetla bol preč. Ešte pred pár hodinami ho dokázal vnímať jasnejšie než ktorýkoľvek maják. Možno nebude musieť pristúpiť k tomu, čo predtým. Možno...

Ani si nevšimol, že slnko začalo zapadať. Keď pristával, bolo ešte ráno... stratil sa vo svojich spomienkach znovu na tak dlho? Nemohol si dovoliť viac strácať čas. Jeho vnútro bolo opäť vyrovnané, bol pripravený znovu vyraziť...

Vlna magického náboja sa ním prehnala ako víchrica, zrazila ho od boku k zemi. Kŕče bolesti vystrelili naprieč jeho telom, nič podobné nezažil už miléniá, nie... spomienka na túto príchuť bola tak stará, siahala takmer na pokraj jeho vedomia... a predsa, ten pocit! Ten pocit! Predsa to musel byť on! Bol späť. Po toľkom čase, bol späť!

Oyion vstal, nevenujúc pozornosť soľnému prachu, od ktorého bol teraz celý upatlaný. Bol rozrušený. Strácal kontrolu, prvýkrát po... po... Neovládol sa. Vytiahol malú, zakrivenú dýku a natiahol ľavačku pred seba. Musel prestať, vedel, že ak neprestane teraz hneď, tak... ale už bolo neskoro. Zarezal čepeľou hlboko do prstenníku, zasekol sa o čiernu kosť hlboko v prste, no druhý ťah ňou už prešiel hladko a prst úplne oddelil. Rukou mu vystrelila bolesť. Z ťažka vydýchol, ale stále to nestačilo. Musel pokračovať. Ukazovák. Prostredník. Malíček. Palec... pri palci sa konečne dokaźal zastaviť. Dýchal zhlboka. Upokojil sa. Prsty čoskoro dorastú, ako toľkokrát predtým, ale ani po toľkom čase to nebolo o nič jednoduchšie.

Teraz, teraz už naozaj nemohol otáľať. Trochu nemotorne sa opäť obalil svojou tmavočervenou mocou, vyrazil k oblohe. Potreba ju znovu stretnúť sa o toľko znásobila. Musí ju vidieť, musí ju varovať...
I'Lo bol späť. Bol späť! Svet nikdy znovu nebude ako predtým.

Koniec druhého dejstva


 
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2024 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.48247003555298 sekund

na začátek stránky