Knihy Norene
hrálo se Denně
od: 15. listopadu 2009 11:27 do: 18. prosince 2011 14:19
Dobrodružství vedl(a) DiLionnele
| |
 | KAPITOLA PRVÁ - VRAŽEDNÝ TROJUHOLNÍK Nočným vzduchom preletela cigara a s hlasným zasyčaním dopadla do mláky. Z tieňa domu vystúpil muž a zastal na konci výklenku, ktorý ho chránil pred silným dažďom. Bol oblečený v slávnostnej dôstojníckej uniforme Kráľovskej gardy. Tunika s kráľovským erbom zakrývala vyblýskanú zbroj a dodávala jej nositeľovi istú úroveň napriek strnisku, ktoré sa vynímalo nad ňou. Muž pozrel na oblohu a s hlasným vzdychom si dal na hlavu prilbu. Upravil si meč po svojom boku, aby mu nezavadzal a rozbehol sa cez dolu ulicou preč. Keď premočený do nitky dobiehal k svojmu domu, už z diaľky videl, že pred vchodom stojí Seržant William. „Kapitán Stuart, stala sa ďalšia vražda,“ vyhŕkol seržant bez úvodu hneď ako muž dobehol bližšie. „Pri soche Kráľa Johna I,“ dodal. „Kedy?“ spýtal sa muž nevzrušene a začal odomykať dvere, aby sa čo najskôr dostal preč z dažďa. „Pred pol hodinou našli telo naši ľudia, pane.“ „Tak nech zaistia miesto, keď sa prezlečiem, prídem sa na to pozrieť,“ odpovedal Kapitán a vošiel do domu. „Ale tentoraz to bola tá žena,“ rýchlo vyhŕkol Seržant skôr, než stihol Kapitán zatvoriť dvere. Kapitán zamrzol s rukou na kľučke. „Aká žena?“ spýtal sa bez toho, aby sa otočil. „Ehm... viete... pane.... Nikto nevedel, že odišla z ceremónie sama.. Najprv sme mysleli, že odišla s Lordom Jamesom, ale jeho kočiš nám povedal, že viezol.... iba... Jeho Lordstvo...“ Seržant William prežrel, keď videl výraz na tvári Kapitána Stuarta a trochu si želal, aby Kapitán stále stál otočený chrbtom k nemu. „Aká žena?“ spýtal sa Kapitán znovu. „Lady Margot,“ odpovedal Seržant vysokým hlasom. Seržant si zrazu uvedomil, že stojí sám. Rýchlo sa obzrel a zbadal, ako Kapitán mizne za rohom domu. Rýchlo zabuchol dvere na Kapitánovom dome a rozbehol sa za svojim veliteľom. Kapitán bežal cez celé mesto, nevšímajúc si dážď ani triašku, ktorá ho chytala pri pomyslení, že práve on bude ten, kto bude musieť povedať kráľovi, že mu zavraždili sesternicu. Keď o dvadsať minút dobehol na miesto, naskytol sa mu nepríjemný pohľad. Mladá žena ležala vykrútená s krkom v neprirodzenej polohe pred nadrozmernou sochou najväčšieho kráľa Norene. Členovia Kráľovskej gardy pobehovali po okolí a zaisťovali dôkazy. Seržant William dobehol k soche a oprel sa do kolien, aby sa vydýchal. „Kde je poručík Iohannes?“ spýtal sa Kapitán Stuart obzerajúc sa po okolí. „Má dnes voľno, pane,“ odpovedal mu Seržant upachtene. „Jeho manželka rodí.“ Kapitán pochmúrne prikývol a prišiel bližšie k telu. Chvíľu nad ním zamyslene stál a nakoniec sa obrátil k Seržantovi Williamovi a za tuniku si ho pritiahol bližšie. „Nájdite poručíka a oboznámte ho so situáciou. Zožeňte mi veliteľa vojakov Lorda Jamesa a hlavne, zistite, ako je možné, že sa ocitla sama na opačnom konci mesta ako bola ceremónia!!!“ „Áno, pane,“ zasalutoval Seržant William a jemne sa vyslobodil zo zovretia. „Nájdete ma na stanici,“ dodal Kapitán pokojnejšie „Musím napísať starému priateľovi z Taelského rádu. „Pane, to do toho chcete zapojiť Taelákov?“ spýtal sa Seržant prekvapene. Kapitán pozrel na telo ženy na zemi a späť na svojho seržanta. „Áno. Sami na to evidentne nestačíme,“ prikývol. |
| |
| Novinári Sedíš pri svojom pracovnom stole a mierne sa nudíš ako vždy, keď nemáš zrovna čo robiť. "Robert," ozve sa za Tebou príjemný ženský hlas. Patrí Tvojej kolegyni Susan. Mladej a podľa všetkých kolegov veľmi talentovanej novinárky. |
| |
| Garda Dážď silno bubnuje na okno a vytvára zaujímavú kulisu k občasným veselým výkrikom gardistov, ktoré sa ozývajú zo spoločenkej miestnosti. V hlavnej miestnosti zapratanej písacími stolmi určrnými pre radových vyšetrovateľov, ktorú gardisti vďaka jej "dobrému" stavu volajú "dreváreň", sedia dvaja ľudia. Seržant Carrie, ktorá usilovne píše správu pre svojho nadriadeného a čerstvo povýšený seržant Marcus, ktorý sedí s vyloženými nohami a pozerá do stropu. Zrazu sa ozve hlasné zavŕzganie dverí, sprevádzané štýlovým zablískaním a okamžitým silným zahrmením, a do miestnosti do nitky premočený Kapitán Stuart. Zloží si helmu z hlavy a poobzerá sa po miestnosti, pričom jeho pohľad zastane na nohách Seržanta Marca. |
| |
 | Garda V momente keď zbadám vo dverách Kapitána Stuarta a zhodnotím jeho nevraživý pohľad na moje ležérne správanie sa v práci, vybavia sa mi všetky podobné situácie ktoré som zažil na Akadémii a zareagujem presne tak ako som bol naučený reagovať. Vyskočím na rovné nohy a postavím sa do pozoru otočený smerom ku kapitánovi a mlčky čakám čo sa bude diať. |
| |
| Garda citát:Carrie Calbot - 21.Listopadu 2009 14:05 Okamžite, ako sa otvoria dvere a Kapitán Stuart vojde, nechám písanie tak a podobne ako Seržant Marcus zasalutujem. Dobrý večer, kapitán. Kapitán pozrie z jedného na druhého a odloží helmu na jeden zo stolov. "Pohov," povie nevzrušene. "Seržant... Marcus, však?... Vy a Sseržant Carrie choďte dolu k soche kráľa Johna. Stala sa tam vražda. Týmto máte oficiálne prípad, tak sa zoznámte a bežte chytiť vraha. Hláste všetko poručíkovi Iohannesovi a hlavne nespravte nejakú sprostosť, ako sa nechať zabiť." MH: Carrie, nezabúdaj písať na začiatok svojich príspevkov "Garda". |
| |
 | Novinari Čo chceš? znechutene sa obrátim. |
| |
| Novinári Keď sa obrátiš, všimneš si, že za ňou stojí muž. Ťažko mu odhadnúž vek, môže mať dvadsaťpäť, ale pokojne môže mať aj štyridsať. "Toto je Paul, povie Susan pokojne. Paul prikývne na pozdrav. "Šéf odkazuje, že ho máš zaučiť," dodá spokojne, až škodoradostne. Žiaden novinár nemá rád, keď mu zavesia na krk nováčika, ale nie každý má možnosť odmietnuť to. |
| |
| Garda "Áno pane." poviem a neisto sa pozriem na Carrie. "Kapitán, je na mieste činu niekto z našich ľudí? A koho zavraždili?" spýtam sa neisto kapitána s cieľom získať pred odchodom čo najviac informácií. Potom sa tochu zamyslím dodám ešte jednu otázku. "A neviete kde nájdeme poručíka Iohannesa? Dnes som ho celý deň nevidel." |
| |
| Garda Kapitán si začne žmýkať koniec tuniky s kráľovským erbom vďala čomu sa okolo neho vytvára mláka. "Poručík má iné starosti, dnes má neplánované voľno. Na mieste činu je Seržant William, ktorý vám povie všetky potrebné informácie. A hlavne, pozor na jazyk. Tentoraz zavraždili Lady Margot. Tak nech sa to podľa možností nedostne do novín." Pošúcha si strniskovú bradu a s miernym, takmer nebadateľným vzdychom zoberie helmu zo stola a nasadí si ju na hlavu. "Rozkazy máte," povie a pohne sa k dverám. "Hlavne sa to snažte čo najskôr vyriešiť..." dodá a výjde z dverí von. |
| |
 | Garda Otočím sa na seržanta Marcusa: "Lady Margot? Fíha, to budeme riadne bombardovaní novinármi, keďže ide o kráľovu sesternicu." Po chvíľke bezradného postávania: "To sme ale dostali zodpovednosť," povzdychnem si. |
| |
| Novinari "Ja a zaučiť? Ty snáď nemáš čas?" zatvárim sa otrávene, ale kývnem hlavou na pozdrav. |
| |
| Garda Potom ako vyjde kapitán z dverí sa pozriem na Carrie. "Veru tak. Môj prvý skutočný prípad a hneď to musí byť člen kráľovskej rodiny a ešte k tomu v takomto svinskom počasí," zašomrem, povytiahnem si vyššie čižmy a vyhrniem si goolier tak, aby mi pred dažďom kryl krk. "Carrie, nevieš, čo za neplánované voľno to má poručík Iohannes?" Potom si ešte vezmem zo stola svoj zápisník a ceruzku, na hlavu si nasadím služobnú helmu a pohnem sa smerom k východu. |
| |
| Novinári Skôr ako stihne Susan odpovedať, ozve sa na celú miestnosť šéfredaktorov hlas: "Robert! Zobert toho nováčika a choďte k soche Johna I. HNEĎ!" "'Toho nováčika?'" zopakuje Paul s mierne nadvihnutým obočím. |
| |
| Novinari "Áno šéfe," zakričím. Pozriem na Paula. "To čo mal znamenať ten pohľad? Už máš dáke skúsenosti? Nech viem s kým mám dočinenia." Zoberiem si potrebné veci a vykročím pomalým krokom k dverám, čakajúc na jeho odpoveď. |
| |
| Novinári "Nejde o to, že som nový, ale o to, že mám meno," odpovie Paul a nasleduje Ťa von. |
| |
| Novinari "Meno? Pch," otočím sa k nemu. "Tu, to znamená niečo úplne iné. Meno tu mám ja, nie ty. Aspoň zatiaľ." Pozorne si ho prezriem. "So mnou to budeš mať ťažké, takže naozaj chceš ísť? Neviem, či ti ten plat stojí za to." pousmejem sa a vyjdem von, kde počkám na jeho rozhodnutie. |
| |
| Novinári Nech si už povedal čokoľvek, evidentne si Paula pobavil, pretože za Tebou vyjde s miernym úsmevom na tvári. "Tak?" je jediné, čo povie. Vlastne je to jediné, čo povie na celej ceste k námestiu, kde sa vyníma socha kráľa Johna I. No keď dorazíte na miesto, zistíte, že dostať sa k soche bude náročné, pretože celú oblasť zatarasila Kráľovská Garda. Najbližšie, ako sa viete dostať, je do vedľajších uličiek. |
| |
| Garda "No, mám pocit že v tom bude mať prsty jeho tehotná manželka," pousmejem sa na seržanta Marcusa. Oblečiem sa vzhľadom na počasie a pristúpim k dverám. "Poďme na to!" |
| |
| Garda Cestou na námestie sa zdá, že sa dážď trochu zmierňuje, no stále prší. Keď dorazíte na miesto, zistíte, že Garda zatarasila námestie a snaží sa držať zvedavých ľudí, ktorých zvedavosť neodrácza ani dážď, mimo. Jeden z gardistov pozrie na Carrie a kývne na pozdrav, čím vám dá jasne najavo, že vy môžete ísť ďalej. Keď prejdete bočnou uličkou, zbadáte majestátnu sochu a pred ňou ľudské telo prikryté hnedou dekou, z pod ktorej vytŕča ruka. Už na prvý pohľad je jasné, že je to ženská ruka. |
| |
| Garda Po príchode na námestie potichu poviem Carrie s trošku rozpačitým hlasom: "Tak a môžme sa dať do práce. Skúsim pohľadať seržanta Williama a pozisťujem informácie a ako sme na tom so svedkami." Potom sa otočím na najbližšieho Gardistu a spýtam sa ho, kde by som našiel seržanta Williama. |
| |
| Garda Skôr ako stihne gardista odpovedať, ozve sa za vami: "Vy musíte byť vyšetrovatelia." Podľa výrazu na tvári gardistu pred vami je vám jasné, že za vami stojí Seržant William. |
| |
| Garda "Áno, kapitán Stuart nám zveril tento prípad. Toto je seržantka Carrie Calbot," predstavím seržantovi Williamovi svoju kolegyňu, "a ja som seržant Marcus Cornelius Quintus." poviem a mierne sa ukloním. "Čo nám viete povedať o tomto prípade? Kto našiel telo? Sú nejakí svedkovia? Nejaké neobvyklé stopy?" zavalím seržanta sériou otázok. |
| |
| Garda "Telo našla naša pešia hliadka asi pred hodinou a pol. Nie sú žiadni svedkovia a v tomto momente ani podozriví. Obeť bola zavraždená rovnako, ako dve pred ňou - zlomený väz. Prvá obeť bol muž, ktorého sme dosť dlho nevedeli identifikovať. Nakoniec sme zistili, že to bol miestny pijan. Nezamestnaný. A druhá obeť bol muž, ktorý bol považovaný za súčasť podsvetia." |
| |
| Garda Prekvapene sa pozriem na Seržanta Williama. "Takže tie fámy o viacerých vraždách sú pravdivé? Chcete mi povedať že toto je tretia vražda v poradí?" ale hneď mi dôjde že sa pýtam na niečo úplne evidentné a skôr než stihne odpovedať sa spýtam "Neviete kto vyšetruje zvyšné dve vraždy?" |
| |
| Garda "Vraždy vyšetruje Poručík Iohannes," odpovie seržant William. "Všetky." |
| |
| Rád Sedíš v teple domova užívajúc si príjemné teplo vychádzajúce z kozuba a bafkáš cigaru, keď sa zrazu ozve zabúchanie na dvere. Sotva stihneš zložiť jednu nohu z taburetky ozve sa ďalšie ešte naliehavejšie búchanie. |
| |
 | Řád " Vždyť už jdu ! Snad nehoří... Ach jo... " z počátku zvýšený hlas s každou další poznámkou utichá až už si povzdechnu jen sám pro sebe, jak se pomalu šourám ke dveřím. " Takový klid... Člověk si chce v klidu odpočinout... Doufám že mi nejde nikdo prodat nějaký nehorázný nesmysl... " Cestou si doutník zastrčím do levého koutku úst a zkušeně přivřu levé oko, aby mi do něj nešel kouř. Pak ještě stihnu párkrát zabafat, než otevřu. Netvářím se nadšeně, ale kdo ví, třeba je to opravdu naléhavé. Zpoza dveří vykoukne unavený obličej, s rozcuchanými vlasy, brýlemi a doutníkem v koutku úst. Nic co by mělo čekat milou návštěvu. " Hmm? " Zabručím, ještě než si stačím pořádně prohlédnout, kdo je vlastně za dveřmi. Hodněkrát už mě tyhle drzosti dostaly do problémů, ale nikdy jsem se to neodnaučil. |
| |
| Rád Na druhej strane dverí stojí do nitky premočený mládenec. Nepotrebuješ príliš veľa svetla, aby si videl, že je nervózny. Retiazka s erbom Taelského rádu na jeho krku sa mierne leskne v mäkkom svetle lampáša, ktorý drží mládenec v ruke. Hádam každý člen rádu ho pozná ako posla zlých správ Edgara. "Pán Valentis?" spýta sa Edgar trochu nervózne a zdvihne lampáš, aby Ti lepšie videl do tváre. |
| |
| Řád " Áha.. " Vyfouknu v první chvíli, když poznám mladíka. Trochu nakrčím čelo a otevřu víc, aby mohl vejít dál. " Tak pojď dál a povídej. Když si dáš načas, trochu uschneš a já než půjdu do práce, budu si moct v klidu dokouřit doutník. " Rukou mu pokynu aby vešel a mimovděky se trochu uklepu, když začne dovnitř táhnout chladný vzduch. V následující chvíli mu věnuji odhadující pohled. " Pokud ovšem... " Vždyť on nikdy nenese dobré zprávy. Navíc jeho nervozita. Musel sem běžet v dešti, určitě to spěchá... " Pokud nemusíme vyrazit ihned. " dopovím nakonec. |
| |
| Novinari "Vyzerá to blede. Nikam sa takto nedostaneme." hovorím, keď stojíme v uličke, ktorá je očividne najbližšie k určenému miestu a je odtiaľ výhľad na sochu."Musí tu byť predsa niekto, koho poznám," prešľapujem na mieste a obzerám sa, či niekoho nezbadám. |
| |
| Garda "Seržant William, ako je možné, že taká významná osoba, akou nepochybne obeť bola, sa ocitla sama, bez riadneho doprovodu v týchto končinách?" precedím podozrievavo pomedzi pery. Pohľad upieram na ruku trčiacu spod plachty. |
| |
| Garda "To práve nikto nevie... Zatiaľ," povie Seržant William a nervózne si napraví tuniku pri krku, akoby ho škrtila. |
| |
| Novinári Po chvíli si všimneš, že pri druhej uličke stojí Tvoj známy - Vojak Tom. Nedá sa povedať, že by ste boli priatelia, ani že by ste sa nejako obzvlášť poznali, či dokonca prechovávali nejaké sympatie jeden voči druhému, ale zo všetkých gardistov naokolí - a že ich nie je málo - je to jediný, u koho vieš aspoň meno. Ešteže existujú v Norene krčmy... |
| |
| Rád "Veľmajster vás volá," povie Edgar pričom zostane stáť vonku. Veľmajster je veľká neznáma pre celý rád. Je to niekto, v koho existenciu všetci veríte, hoci ho nikto nevidel. A keď príjde posol v jeho mene, tak to neveští nič dobrého... "Zavraždili Lady Margot, kráľovu sesternicu," pokračuje Edgar. "Sám Kapitán Stuart požiadal Taelský rád o pomoc a Veľmajster poveril prípadom vás. Miesto činu je zaistené. Stalo sa to pri soche Kráľa Johna I." |
| |
| garda "Ďakujem za informácie seržant. Ak je to všetko čo nám zatiaľ môžete k prípadu povedať, pôjdem sa hádam pozrieť na telo. Môžete prosím poslať jedného zo svojich ľudí do najbližšej márnice, aby si prišli po telo? A prosím diskrétne, je dôležité aby sa tento prípad nejako nerozmazával, nechceme vyvolať paniku v meste, a už vôbec nie medzi prominentmi," poviem seržantovi a aj keď ešte stojím pri ňom, už očami prezerám okolie tela obete, či niekde na zemi neuvidím nejakú stopu. |
| |
| Řád Chvíli zůstanu na posla zírat, zamrzlý v půli pohybu, jen brada mi o pár čísel klesla dolů. Zrovna jsem si chtěl z úst povytáhnout špičku dotníku, ale ruka mi zůstala viset ve vzduchu. " Tak... Lady Mar...got? " Chvíli mi trvalo, než jsem se přesvědčil o tom že jsem slyšel opravdu správně. Pak jsem jedním pohybem hodil doutník za posla do ulice a odvětil mu. " Hned tam budu ! Než se mi roztečou stopy a našlapou tam idioti co všechno ztratí ! " Ani už nestojím u dveří, ale oblékám si svůj kabát, strkám si do kapes různé drobnosti které mi leží precizně uložené na poličce u dveří a jako poslední narážím na hlavu svůj klobouk s širokou krempou. Trvalo to jen chviličku. Mimovděky se trochu nespokojeně zavrtím do kabátu, nebylo moc příjemné opustit teplý domov. Ale v hlavě se mi už honí různé teorie. |
| |
| soukromá zpráva od Valentis pro Cestou už rozmýšlím, co byla vlastně zač, jestli měla přátele, nepřátele, jestli ji lid měl rád nebo ne, jestli třeba byla pěkná, neměla pletky s cechem zlodějů nebo vrahů, nebo podobných individuí. Krok střídá krok v rychlém sledu, přemýšlí se mi tak lépe. |
| |
| Novinari Nasadím úsmev a vykročím Tomovi oproti. keď som tak päť metrov pred ním, pozdravím ho. "Čau starec." Ani ho nenechám zareagovať a hneď na neho vychrlím. "Ale Tom, čo sa tak tváriš. Nepoznáš ma? Veď to som ja. Minulý piatok sme to riadne rozjeli, človek by sa čudoval koľko sa do teba zmestí pív. Vieš, potreboval by som takú maličkosť. Neboj, nič veľké. Som tu tak trocha služobne a neviem ako sa dostať k soche Johna I. Nevieš náhodou o nejakej cestičke?" pozriem na neho veľavýznamným pohľadom. |
| |
| Garda Seržant prikývne a prejde k jednému členovi Gardy. Niečo mu povie a vojak odíde preč. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Rád V tichosti prejdete cez mesto až sa ocitnete pri námestí. Miesto je dôkladne strážené gardistami, ktorí v skupinkách stoja pri každej uličke vedúcej na námestie. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro Ako tak ideš, uvedomuješ si, že hoci Lady Margot bola známa, Ty o nej nevieš takmer nič... |
| |
| Novinári Tom si Ťa premeria od hlavy po päty a pokrúti hlavou. Nič viac... Iba jedno záporné pokrútenie hlavou. |
| |
| Novinari Som zaskočený Tomovou reakciou, musím ho nejako zlomiť. potiahnem Paula za rukáv, aby šiel trocha nabok, kde mu poviem "Paul, vidíš, že takto sa nikam nedostaneme. Skús aj ty niečo spraviť. Očividne som mu ja, nesympatický. " Čakám, kým sa aj Paul prejaví a zatiaľ sa obzerám okolo seba a všímam si lepšie detaily. |
| |
| Garda Pomaly príjdem k telu obete, poobzerám sa či nieje naokolí niekto iný ako naši gardisti strážiaci okolie, a ak je vzduch čistý a naokolí niesú žiadne zvedavé oči, tak nadvihnem plachtu a poriadne si prezriem telo Lady Margot. Všímam si najmä ako bola zavraždená, či má na sebe nejaké šperky či cennosti alebo nie, prípadne nejaké iné podozrivé veci. Tiež sa snažím vydedukovať, ak je to možné, či bola zabitá pri soche alebo bolo jej telo k soche prenesené po vražde, napríklad podľa množstva krvi naokolí. |
| |
| Novinári "Taký veľký novinár ako Ty si nevie rady?" povie Paul pokojne, ale prejde späť k Tomovi a usmeje sa naňho. Tom na Paula nedôverčivo pozrie. "Dobrý večer," povie Paul. "Je mi ľúto, nemôžem tam nikoho pustiť. Rozkaz Kapitána Stuarta," povie Tom, akoby tušil, o čo Paulovi ide a pohľadom prebehne na Teba. "Samozrejme," prikývne Paul. "Prepáčte, že som otravoval. Niekam si sadnem a počkám, až sa bude dať prejsť," dodá a s úsmevom sa vyberie akoby k Tebe, ale keď sa dostane na Tvoju úroveň, pokračuje ďalej, pričom Ti iba cestou šepne: "Keď sa bude dať, tak bež tou uličkou ako o život." Zrazu sa šprintom rozbehne, skočí na priečelie vedľajšieho domu, ktorý oddeľuje ulicu a námestie, a začne ľahučko až akrobaticky šplhať hore. Všetci gardisti naokolo vrátane Toma sa rozbehnú k Paulovi, pričom ulička pred Tebou zostane nestrážená. |
| |
| Garda Keďže má Lady Margot zlomený väz, nie je nikde žiadna krv. Šperky má stále na sebe a podľa toho, ako je leží roztrhnutý náramok pod jej rukou, je jasné, že sa roztrhol tu. Samozrejme, to nedokazuje, že tu aj bola zavraždená. Vyzerá to, že vražda nebola lúpežné prepadnutie... |
| |
| Garda Zoberiem zo zeme náramok ako dôkazový materiál a znovu zakryjem telo. Potom sa vrátim k seržantovi Williamovi a Carrie a poviem: "Jediné čo ma zaujalo bol tento roztrhnutý náramok ktorý bol vedľa tela, vezmem ho na stanicu aby sa nestratil. Zvláštne je že má u seba šperky, asi nešlo o lúpežné prepadnutie." poviem a vložím si roztrhnutý náramok Lady Margot do vrecka. "Neviem čo by sme tu ešte mohli spraviť. Nemáme svedkov, nemáme motív..." rezignovane zakrútim hlavou. "Ešte hádam počkám na ľudí z márnice aby nám určili čo najpresnejší čas smrti." |
| |
| Novinari "Ako klobúk dole, kolega." Zašomrem si popod nos. Pre istotu sa ešte poobzerám a hneď sa nenápadne vydám do uličky, ktorá ostala pre mňa otvorená a priam ma lákala, aby som sa po nej rozbehol. |
| |
| Novinári Rýchlo prejdeš nepozorovane uličkou a keď sa dostaneš na námestie, všimneš si, ako traja seržanti gardy (jedna žena a dvaja muži) stoja nad telom mŕtvej ženy. Jeden zo seržantov zdvihne niečo zo zeme a zakryje telo ženy. Možno sa Ti to len zdalo, ale vyzerala ako Lady Margot - kráľova sesternica... |
| |
| Garda a Novinári Zrazu sa na námestí spustí rozruch. Skupina gardistov vybehne z bočných uličiek a začnú pobehovať okolo, väčšina však pozerá na strechu jedného domu. Keď tam všetci pozriete, všimnete si, že na vrchu stojí muž. Pozerá dolu na námestie na telo ženy. Budova síce nie je veľmi vysoká, no napriek tomu máte problém vidieť mu tvár, najmä kvôli dažďu, ktorý vás oslepuje. Jeden z gardistov zrazu chytí mladého muža za rameno. "Seržanti," povie nahlas. "Toto je Robert. Prenikol na námestie s pomocou muža na streche." MH: Novinári a Garda teraz píšu pod jednou hlavičkou Garda. |
| |
| Řád Vyrazím tedy svižným krokem k první patrole gardy, kterou uvidím. Když jsem u nich, pozdravím jak je zvykem a hned se představím. " Dobrý den. Jsem Valentis. Z Teelského řádu. Kde je oběď? " Nepochybuji, že nebude žádný problém, vždyť neděláme na vyšetřování pouličních krádeží a nežž se objevíme, tak to ostatní většinou už ví. Ale stejně mi neustále v hlavě šrotují mnohé jiné nevyjasněné záležitosti, takže strážníkovi nevěnuji moc pozornost, spíš mu zamyšleně hledím přez rameno a jen ze setrvačnosti čekám, až mi pokyne a ukáže mi cestu. KAbát si stále držím u těla abych neztratil drahocenné teplo, které jsem si tak poctivě střádal doma u krbu. |
| |
| Garda "Toto nám chýbalo..." povzdychnem si na ruch okolo seba. "Okamžite zaistite muža na streche!" vyšteknem rozkaz. |
| |
| Rád Vojak prikývne a nechá Ťa prejsť na námestie. Keď tam príjdeš, všimneš si, že na streche stojí muž. Druhého muža drží pod pazuchou jeden z gardistov a začuješ, ako hovorí: "Seržanti, toto je Robert. Prenikol na námestie s pomocou muža na streche." Nato seržantka povie: "Toto nám chýbalo... Okamžite zaistite muža na streche!" Zdá sa, že si Ťa nikto nevšimol... |
| |
| Všetci Gardisti si vymenia pohľady a jeden z nich - evidentne najodvážnejší - sa spýta: "A ako? Je na vrchole strechy." Muž hore na streche sa iba pozerá na rozruch, ktorý spôsobil. MH: Keďže sme všetci na kope, tak píšeme bez hlavičky. |
| |
| Naštvane zakrútim hlavou a vyšteknem rozkaz na Gardistov. "Tak aspoň obkoleste budovu, aby vám neušiel!" poviem a potom sa obrátim k zadržanému Robertovi. "Čo to má znamenať? Máte pre celý tento cirkus nejaké rozumné vysvetlenie?" |
| |
| "Som tu služobne, to telo patrí Lady Margot? Alebo som zle videl?" hneď začnem vyzvedať, nemá cenu čakať kým ma odtiaľto vyšmaria. Paul mi síce pomohol, ale toto nedomyslel. |
| |
| Gardisti začnú obkolesovať budovu, no zdá sa, že muža na streche to netrápi. |
| |
| Martinus Prudko otvoríš oči a pozrieš na strop svojej spálne. V prvom momente nevieš, kde si, ani čo sa deje, ale po chvíli si uvedomíš, že ležíš vo svojej vlastnej posteli. Vonku počuješ šušťať dážď. Nevieš, koľko je hodín, ale je Ti jasné, že musí byť hlboká noc. Zrazu sa ozve silné zabúchanie na vchodové dvere a Ty si uvedomíš, čo Ťa zobudilo. |
| |
 | Martinus Chvíľu ešte ostanem ležať v posteli či sa mi to len nezdalo ale keď zaregistrujem druhé zabúchanie pomaly vstanem zažnem lampáš prehodím si dlhý teplý župan. Do ľavej ruky zoberiem lampáš a do pravej svoju palicu a idem ku dverám. Neotváram hneď lampáš položím na skrinku pri vchodových dverách a hlasno sa spýtam. "Kto Ste a čo potrebujete v takúto hodinu." |
| |
| Martinus "Pán Martinus," ozve sa mužský hlas na druhej strane. "Jeho Veličenstvo Mennos VI vás volá. Je to naliehavé." |
| |
| Martinus Otvorím dvere a pozriem na postavu stojacu na mojej verande. "Podte prosím ďalej .." Spravím dva kroky dozadu a otvorím dvere pre návštevu. |
| |
| Martinus Na druhej strane dverí stojí mladý vojak v uniforme Kráľovskej Gardy. Trochu nervózne vojde ďalej nechávajúc za sebou mokrú stopu. "Pane, Jeho Veličenstvo si vás žiada ihneď. Jeho Veličenstvo osobne," zopakuje. |
| |
| Martinus "V poriadku mladý muž ja som Vám rozumel už keď ste to povedali prvý krát ale iste mi dáte za pravdu, že takto pred jeho veličenstvo asi nepôjdem. Takže kým si niečo na seba dám sa aspoň kus zohrejte a kľudne si sadnite na pohovku." Naznačím mu smerom k pohovke a odchádzam do vedľajšej izby prezliecť sa. "Bude to len chvíľa." Ozve sa z vedľajšej miestnosti kde je počuť otváranie skrine "Neviete o čo ide?" |
| |
| Martinus "Nie, pane," ozve sa z chodby. "Ja vás mám iba priviezť." |
| |
| Martinus Po asi piatich minútach vyjdem z izby oblečený s palicou v ruke smerujem ku vchodovým dverám kde si z vešiaka zložím dlhý kabát a klobúk. "Môžeme vyraziť." Počkám kým mladík vyjde von zhasnem lampáš a zamknem dvere. |
| |
| Martinus Pred domom čaká voz, ktorý Ťa zoberie von z mesta k hradu. Po asi dvoch hodinách cesty sa začnú v diaľke črtať svetlá hradu a keď dorazíte k bráne, na horizonte sa začne zjavovať červenkastá žiara vychádzajúceho slnka. Vojak, ktorý po Teba prišiel a ktorý viedol kone celou cestou v daždi až do hradu, zoskočí z voza a odprevadí Ťa až ku kráľovskej pracovni. Tam Ťa nechá čakať, až sa dvere otvoria a mladý muž v obyčajnom oblečení vyjde von. "Jeho Veličenstvo vás prijme," povie a podrží Ti otvorené dvere. |
| |
| Martinus "Ďakujem." Vstúpim do miestnosti, ktorú si na chvíľu prebehnem zrakom. Môj pohľad ostane smerovaný na kráľa. "Vaše veličenstvo ako Vám môžem pomôcť ? Predpokladám, že ide o naliehavú vec keď Ste pre mňa poslali uprostred noci. Len dúfam, že sa nejedná o nejakú záležitosť s vlkodlakmi.." |
| |
| Martinus Miestnosť je priestranná. Oproti dverám je veľké okno, pred ktorým sa vyníma stôl. Pred stolom sú dve kresielka a pri jednej stene je rad stoličiek. Kráľ sedí za stolom a niečo číta. Na prvý pohľad je to veľmi mladý muž - mládenec. Napriek tomu je okolo neho istá charizma, akú zvyknú vyžarovať silné osobnosti. Položí papier na stôl a oprie sa. "Pán Martinus," prehovorí tichým, ale pevným hlasom a ukáže na kreslá. "Chcem si vás najať ako detektíva." |
| |
| Martinus Prejdem ku kresielku posadím sa. "S tým by som Vám mohol pomôcť ale musíte mi vysvetliť o čo ide a ako si moje vyšetrovanie predstavujete nakoľko myslím, že na takéto záležitosti máte rád prípadne gardu." |
| |
| Ignorujem Robertove otázky a namiesto toho kladiem svoju vlastnú otázku. "Služobne? A kde presne pracujete, že si trúfnete neuposlúchnuť priame pokyny gardistu?" |
| |
| Martinus Kráľ spojí prsty na rukách a oprie si ukazováky o pery. Chvíľu na Teba pozerá, akoby uvažoval, koľko Ti toho môže povedať. "Garda samozrejme vedie vyšetrovanie," povie po chvíli, "a nemám najmenšie pochybnosti o schopnostiach Kapitána Stuarta. Kapitán Stuart osobne včera v noci prizval Taelský rád k vyšetrovaniu. No niektorí Lordi sa boja, že to nebude dostatočné a keďže obe sú to veľké skupiny, treba podľa ich názoru prizvať aj tretieho nezávislého vyšetrovateľa. A vy máte dobrú reputáciu." |
| |
| "Áno služobne. Pracujem ako," chvíľu rozmýšľam či mám povedať čo skutočne robím, "jednoducho som novinár. Nepáči sa vám niečo?" Zatvárim sa urazene, nemám rád prchké jednanie. "A aké príkazy? Asi nie je príliš schopný gardista, ak stojím tu, nemyslíte? A neodpovedali ste mi, ani jeden z vás." Obzerám sa okolo seba a premeriavam si prítomných. |
| |
| Mlčky si premeriam Roberta a bez toho aby som mu odpovedal na jeho otázky mu po chvíľke uvažovania poviem. "V mene kráľa vydávam na tento prípad vraždy až do odvolania pre všetky noviny informačné embargo. Ak niečo predsalen vaše noviny vydajú, spáchate trestný čin, dúfam že ste si vedomý prípadných následkov." potom sa pozriem na strechu a obrátim sa späť k Róbertovi so slovami: "Ale keďze oceňujem vašu odvahu, dám vám teraz dve možnosti na výber. Buď vás z miesta činu odvlečie garda a váš prateľ na streche bude zatknutý a obvinený z marenia úradného vyšetrovania, alebo odíjdete sám od seba bez akýchkoľvek otázok, zoberiete si ho čo najskôr zo sebou a my prižmúrime oči nad celou touto záležitosťou a vrátime sa k našej práci, od ktorej nás so svojim priateľom týmto celým teátrom úspešne zdržujete." |
| |
| Zostanem zarazene stáť. Tento prípad vyzerá ešte vážnejšie. Napriek mojej zvedavosti, pozriem hore na Paula a kývnem mu hlavou, aby zišiel dole. Nemienim si robiť zbytočné problémy. "Už idem preč," odvrknem a otočím sa na odchod. Po pár krokoch sa ešte zvrtnem a zvolám: "Ale pred ľuďmi to dlho neutajíte. Je len otázka času, kedy príde niekto a bude chcieť vedieť niečo viac. Ja som jeden z tých dobrých, na to nezabúdajte. Keby ste chceli pomoc, viete kde ma nájdete." S hrdosťou, ale so strachom pred šéfom odchádzam preč od sochy Johna I. |
| |
| Postava na streche vám zmizne z dohľadu a Robert tiež pomaly opustí námestie. Niektorí gardisti nasledujú Roberta, akoby sa chceli uistiť, že naozaj odíde, hoci je pravdepodobnejšie, že chcú byť čo najďalej od seržantov. MH: Keďže sa zase rozdeľujete, píšeme hlavičky. Robert píše ako Novinári, Carrie, Marcus a Valentis ako Vyšetrovatelia |
| |
| Novinári Keď prejdeš na druhý koniec uličky, všimneš si, že Paul ladným pohybom zoskočí z priečelia domu. Gardisti naňho zazrú, ale inak ho odignorujú... |
| |
| Martinus Na kráľovu odpoveď prikývnem. "Kapitán Stuart má dobré meno osobne sme nemali tú česť spoznať sa. Veličenstvo ak má byť moje vyšetrovanie nestranné a legitímne budem potrebovať aby som mal voľný prístup ku všetkým materiálom, ktoré garda spolu s rádom zhromaždia. Tiež potrebujem presné informácie o aký druh vyšetrovania sa jedná a čo sa vlastne stalo." Prestanem hovoriť a uprene pozerám na kráľa aká bude jeho reakcia. |
| |
| Vyšetrovatelia "Taelský rád? Kto ich zavolal?" vydýchnem tak, aby ma počuli len najbližšie stojaci ľudia....s tým, že nie som prítomnosťou člena Taelského rádu dvakrát nadšená. |
| |
| Martinus Kráľ zloží ruky a skonzultuje papier pred sebou. "Podrobnejšie informácie vám poskytne Kapitán Stuart. Ja vám poviem len toľko, že sa stali doposiaľ tri vraždy. A posledná obeť bola Lady Margot." |
| |
| Vyšetřovatelé Zprvu se pozastavím nad technikami Gardy a jejich lov na muže na střeše. Nakloním mírně hlavu na stranu a se zájmem se na muže zahledím. Vynasnažím se přitom zapamatovat si nějaké detaily, kdyby náhodou vyšlo najevo že je s případem nějak spjatý, rád bych si pamatoval jak vypadal. Klobouk si povytáhnu trochu víc z čela a zalovím do kapsy pro doutník, který si následně zapálím a párkrát mocně zabafám. " Tak. " Rozhlédnu se teď již s soustředěným, až zamračeným výrazem ve tváři po okolí. Můj zrak přitom spočine na zakryté mrtvé, proto se vydám ledabylým krokem k ní, pozoruje přitom okolí, hledaje stopy a známky něčeho co by mi trochu napovědělo. Za mnou se přitom drží příjemná vůně tabáku. Když dojdu až k mrtvé, kleknu si a nadzvednu plachtu, abych si ji prohlédl. Gardy si přitom moc nevšímám, pokud mě vyloženě někdo neotravuje. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Valentis pro Dále se podívám jestli má na těle další zranění, jestli s tím člověkem bojovala nebo ne, a jestli nemá rozbitou hlavu. Pokud nemá rozbitou hlavu, nikdo ji neomráčil, musela toho člověka znát nebo to byl velmi, velmi schopný vrah. Také se podívám na ruce, mohla tomu člověku ublížit, než ji zabil, pokud se s ním prala. Podívám se i na výraz v obličeji, jestli vypadá klidně, nebo má v obličeji ztvrdlou grimasu děsu a šoku. Že to byla vražda je nad slunce jasné, otázka zní proč ji zabili přímo tady, aby to každý viděl. Mimovděky se rozhlédnu po okolí. Kdyby zabíjel já, rozhodně někde kde bude trvat než se na to příjde. Pak ji ještě otočím a prohlédnu si záda, jestli ji třeba nenaložili na vůz a nevyložili tady, jestli tam nemá známky táhnutí po zemi či jiném povrchu, pak zkontroluju i nohy, pro případ že by ji tahali za ruce, jestli třeba nemá ošoupané boty z nepřirozených úhlů. ( tím myslím úhel který člověk neošoupe normální chůzí, ale když ho někdo táhne po zemi ) Dávám si pěkně načas, s pečlivostí mou vlastní, a pobafávám u toho svůj doutníček. |
| |
| Vyšetřovatelé Po prvním prohlédnutí Lady Margot se pustím do bližšího ohledání. Postupně jí sáhnu do podpaží, prohlédnu si její ruce, odvalím ji na bok a prohlédnu jí záda, pak si prohlížím nohy, celkově s ní dost manipuluju, a velmi pečlivě prohlížím. Vypadám u toho skoro jako filatelista který lupou prohlíží své nejoblíbenější známky. Pobafávám si u toho doutník takže nademne stoupá oblak jemného kouře. Skrze rozčepýřené středně dlouhé vlasy a klobouk se širokou krempou mi do obličeje moc nevidíte, ale zdá se že se tvářím velmi soustředěně. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Valentis pro Teorie se ve mě rýsují jedna za druhou. Další krok, podstatný krok, bude sehnat nějaké svědky. |
| |
| Martinus Po kráľovej odpovedi ostanem pár sekúnd mlčky sedieť. "Je mi ľúto Lady Margot úprimnú sústrasť smútiacej rodine." Na chvíľku sa zamyslím "Je mi jasné, že ide o delikátnu záležitosť veličenstvo chcete byť informovaný priamo Vy alebo zozbierané informácie budem odovzdávať kontaktnej osobe, ktorú poveríte ? Prístup k informáciám, ktoré zozbiera garda a rád mi zabezpečí Kapitán Stuart ?" Opriem sa do kresla a kým mi kráľ odpovie rozmýšľam. |
| |
| Martinus "Zodpovedáte priamo mne, takže očakávam od vás aj priebežné správy. Spôsob, akým sa rozhodnete mi podávať informácie, nechám na vás, ale pamätajte, že je nutná diskrétnosť. Kapitána Stuarta som už informoval o vašom poverení, takže s prípadnými otázkami sa obráťte naňho... Z mojej strany je to všetko. Nebudem vás už zdržovať," dodá kráľ a začne niečo písať na papier pred sebou. |
| |
| Martinus Pomaly vstanem "Rozumiem veličenstvo okamžite idem za kapitánom." Ukloním sa a vychádzam na chodbu z kráľovej pracovne. |
| |
| Novinari Na konci uličky zastavím. Zhlboka si vzdychnem a poberiem sa za Paulom. Keď som pri ňom, postrčím ho nech nestojí, ale kráča. "To si teda vymyslel. Vyhodili nás, nakričali na mňa a ešte vyzerám ako dáky špehúň. Ako to teraz vysvetlíme šéfovi? Dnes mám vážne zlý deň." Posťažujem sa mu. Potom mi však niečo napadne. "Nevidel si zhora niečo zaujímavé? A ako si sa dostal k takej kondičke? Tú by som potreboval aj ja." Pousmejem sa. |
| |
| Martinus Pred pracovňou na Teba čaká vojak, ktorý po Teba prišiel. "Mám vám byť dnes k službám," povie. |
| |
| Novinári Paul sa zasmeje a pokrúti hlavou. "Veľa cvičím," povie prosto. "A okrem toho, ako si sa tam chcel dostať? Strážili to námestie ako oko v hlave. Myslím, že šéf bude spokojný. Namiesto vety "garda nás tam nepustila" mu povieme, že sme sa dostali na námestie a máme teraz niekoľko stôp, ktoré môžeme nasledovať... " Obzrie sa na dom, na ktorý vyliezol a prižmúri oči. "Bola presne v strede," začne si zamyslene mrmlať. "Ako keby stála na značke... Asi jej to povedali..." |
| |
| Martinus "Ďakujem potrebujem sa dostať za kapitánom Stuartom bude pravdepodobne v sídle Gardistov." Pohnem sa smerom ku východu. |
| |
| Martinus "Kapitán je v hrade. Prišiel asi tri hodiny pred vami a potom sa utiahol do jednej z komnát," povie vojak. "Obávam sa, že ešte spí." |
| |
| Vyšetrovatelia Idem si obzrieť miesto činu...prevažne ma zaujíma najbližšie okolie sochy, ale aj širšie okolie. Chcem vidieť na miesto činu z najrôznejších uhlov. |
| |
| Martinus "Potreboval by som sa s ním porozprávať ale zvažujem či nebude lepšie využiť ten čas radšej v meste. Koľko je vlastne hodín ? Zamyslím sa. |
| |
| Novinari Zostanem zaskočený. O Paulovi som si myslel, že je začiatočník, obyčajný zelenáč, ale asi som sa mýlil. "V strede? Veľa som toho nevidel, ale z diaľky to telo ležalo na zvláštnom mieste. Podľa mňa sa nebránila ináč by aspoň utekala i keď ju tam mohli preniesť. Ale žeby jej to povedali? Ja ani neviem čo od nás šéf vlastne chce." Obzriem sa, či nás niekto nesleduje. "Teraz poďme radšej do redakcie a tam mi povieš čo si o tom celom myslíš, tu je to príliš nebezpečné." Popoženiem ho po ulici smerom do redakcie. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Martinus "Pred chvíľou odbilo sedem," odpovie vojak. |
| |
| Novinári Keď sa vrátite do redakcie, zistíte, že už všetci odišli spať. Odhadujete, že sú tak dve hodiny. Hoci veľmi často pracuje veľa novinárov do noci, o takomto čase už všetci spia. |
| |
| Martinus "Počkáme, zatial by bolo dobre naranajkovat sa čaká nás dlhý deň. Potom po konzultácií s Kapitánom budem vediet viac." |
| |
| Vyšetrovatelia Počas prehľadávania tela neznámym Taelákom iba zagúľam očami, veľavravne sa pozriem na Carrie a potom len sledujem počínanie novopríchodzieho vyšetrovateľa. Po chvíli jeho cvičenia s mrtvolou v daždi na mokrej zemi to nevydržím, pristúpim k nemu a poviem: "Máte jedno veľké šťastie, a to že som si všimol vašu reťaz z taelským erbom. Keby nie, tak neznáma osoba ktorá mlčky príjde do stredu námestia k mŕtvole a začne s ňou toto vyvádzať by s vysokou pravdepodobnosťou skončila so šípom namiesto oka." |
| |
| Novinari "Ak si unavený, tak môžme to už zabaliť, ale ak nie....chcel by som vedieť čo si o tom myslíš." Pozriem na Paula a sadnem si na najbližší stôl. Kým čakám na jeho odpoveď, tak sa obzerám či tam nie je niečo na zjedenie. Dosť som vyhladol. |
| |
| Vyšetrovatelia Pomaly prechádzam po námestí smerom k stredu, kde ešte vždy leží mŕtvola Lady Margot. Započúvam sa do reči seržanta Marcusa, nad čím sa pousmejem. Člena Taelského rádu sledujem s narastajúcimi obavami. Postavím sa za jeho chrbát a vyzvedám s istou dávkou irónie: "Ak ste objavili niečo nové, mohli by ste sa nám predstaviť a predniesť svoje ctené názory na celú túto poľutovaniahodnú situáciu?" |
| |
| Martinus Vojak Ťa zavedie do kuchyne, kde Ťa obslúžia. Po raňajkách Ťa usadí v salóniku, kde sa k Tebe po chvíli pridá Kapitán Stuart. Kapitána Stuarta si stretol len dvakrát a v oboch prípadoch si mal pocit, že je veľmi unavený. Až teraz si uvedomuješ, že to bolo len klamlivé zdanie. Kapitán vyzerá, akoby týždeň nespal. Kruhy pod očami a výrazné strnisko spolu so zašpinenou slávnostnou uniformou k jeho imidžu rozhodne nepridávajú... "Dobré ráno," povie a potlačí zívanie. |
| |
| Novinári Jedlo nikde nevidíš. No zdá sa, že Paula hlad veľmi netrápi. "Neviem, čo si o tom mám myslieť... Povedz mi radšej svoje teórie..." povie a tiež si sadne na jeden stôl. |
| |
| Vyšetřovatelé Zrovna když jsem nejvíce zabrán do vyšetřování, příjde za mnou jeden z Gardy, s tím že kdyby si nevšiml mé příslušnosti k Taelskému řádu, zabil by mne. Zvednu k němu hlavu, postavím se a zadívám se na něj. Působím docela zamyšleně, ale bez bázně či obav. " Vzhledem k tomu že máte jistě místo činu skvěle zajištěné, nepochybuji že se sem nedostane nikdo, kdo tady nemá co dělat. Co se týče mě, prošel jsem skrze vaše hlídky, řádně a legálně. Pokud chcete, můžete dále zdržovat vyšetřování, pokud však nemáte co jiného na práci, rád bych pokračoval. " Dále mu již nevěnuji pozornost. Avšak do toho příjde další. Poněkud nespokojeně si povzdechnu a rezignovaně muži přikývnu. " Dobrá tedy. Mé jméno je Valentis Silrien. A co se týče mých názorů, " popotáhnu si z doutníku a vyfouknu nad sebe veliký oblak kouře. " ... je ještě brzo abych vyváděl závěry, ale jistou teorii už mám. Pokud si již nechcete povídat, rád bych pokračoval, dnes byla zavražděna velice význačná osoba, jak jistě víte. " I když se zdá, že má drzost nezná mezí, očividně mi to problém nedělá. I když to vypadá, že už už se sehnu zpět k mrtvé, očekávám i tak reakci dvou gardistů. Zřejmně přecijen mám trochu toho vychování a taktu, i když na rozdávání to nebude. |
| |
| Martinus Postavím sa podám kapitánovi ruku na pozdrav a súčasne prehovorím "Dobré ráno kapitán potreboval by som vedieť bližšie okolnosti diania aby som sa mohol presunúť do mesta a začať pracovať. Tiež by som Vás poprosil o mená ľudí, ktorí sú prípadom poverený. Budem sa snažiť čo najmenej prekážať ale informácie ktoré som nemal možnosť získať budem potrebovať od vašich ľudí." Posadím sa a čakám na reakciu. |
| |
| Novinari "Moje téorie..." Zamrmlem si popod nos. Chvíľu rozmýšľam ako to celé sformulovať. Chytím si bradu a opriem sa o jednu ruku, aby sa mi pohodlnejšie sedelo. "Tak," začnem, "bola na nezvyčajnom mieste, z čoho usudzujem, že musela páchateľa poznať. Ináč by bola aspoň o trochu ďalej. Každá normálna ženy by sa snažila utiecť. I keď ju tam mohli pritiahnuť, ale pochybujem, že by sa im s tým chcelo otravovať. Takže vychádzajme, že páchateľa poznala. Možno sa mali len stretnúť. Ale musel to byť niekto známy, keď to bolo v noci a na takom mieste. Ale prečo? To neviem. Nemám ani potuchy. Treba dákych svedkov, ľudí čo s ňou boli naposledy." |
| |
| Martinus Kapitán Stuart prikývne, prehrabne si vlasy a posadí sa oproti Tebe. "Lady Margot bola zavraždená včera medzi deviatou a pol jedenástou večer. Vyšetrovanie vedie Poručík Iohannes a jeho ľudia, serčanti Marcus a Carrie. Taelský rád tiež vyšetruje, ale neviem vám povedať, koho pošlú. Čo sa týka kontaktnej osoby, ak by ste čokoľvek v priebehu vyšetrovania odo mňa potrebovali, tak sa spojte so seržantom Williamom. Máte nejaké konkrétne otázky k prípadu?" spýta sa a pošúcha si oči, takže ich má ešte červenšie ako pred tým... |
| |
| Novinári Paul pokrúti hlavou. "Pochybujem, že páchateľa vôbec videla," povie zamyslene. "Väz sa najlepšie láme zozadu..." |
| |
| Martinus "Vražda Lady Margot podľa informácií ktoré zatiaľ máte je samostatná alebo môže súvisieť aj s iným zločinom ?" Kym mi kapitán odpovie zamyslene sedím. |
| |
| Vyšetrovatelia Spýtavo zahliadnem na seržanta Marcusa...s výrazom "Čo teraz?" |
| |
| Martinus "Stali sa ďalšie dve vraždy o deň skôr. Za podobných okolností - zlomený väz, žiadny svedkovia, žiadny očividný boj obete s vrahom. Samozrejme, je možné, že ide iba o náhodu..." |
| |
| Martinus "V poriadku za týchto okolností by som sa mal čo najskôr presunúť do mesta. Kde nájdem poručíka Iohannesa ?" Vstávam beriem si vychádzkovú palicu a čakám na odpoveď Kapitána. |
| |
| Martinus "To vám neviem povedať. Musíte sa spýtať na stanici. Možno bude poručík priamo tam, ak nie, tak vám povedia, kde sa nachádza," odpovie Kapitán Stuart. Na to Kapitán vstane a prijde bližšie. "Hlavne si dávajte pozor na novinárov. Táto informácia sa nesmie dostať do novín." |
| |
| Novinari "Dobre," priznávam, "ale musela ho počuť. Z toho vyplýva, že musela mať dohodnutú schôdzku. Ale teraz už nič nevyriešime. Poďme spať. Stretneme sa tu ráno o pol desiatej. Potrebujem sa vyspať. Ak tu budeš skôr, tak sa porozprávaj so šéfom. Ja na neho nemám náladu." Postavím sa a zamierim domov. |
| |
| Vyšetrovatelia Skôr ako stihnete na Valentisa zareagovať, nastane na námestí znovu rozruch. Keď sa obzriete, zistíte, že prichádzajú dvaja doktori aj s nosítkami. "Prišli sme po telo," povie jeden z nich, keď prijdu bližšie. |
| |
| Novinári "Tak dobrú noc," povie Paul zamyslene. "Ja tu ešte chvíľu zostanem." |
| |
| Martinus "Som si toho vedomý viem čo je diskrétnosť." Podám ruku Kapitánovi so slovami "Sú už vaši ľudia na stanici informovaný aby som tam nestrácal čas?" Počkám na odpoveď a chystám sa vyraziť. |
| |
| Martinus "Samozrejme, že nie sú. Ako som ich mohol informovať? Včera o jednej som z mesta odišiel. A až pred chvíľou som sa dozvedel, že na tom prípade pracujete..." povie Kapitán Stuart a znovu zívne. |
| |
| Martinus "Ako to vyriešime aby sme stratili čo najmenej času ?" Ostanem stáť na mieste a čakám. |
| |
| Martinus "Čo navrhujete?" |
| |
| Martinus "Myslím, že Vaše písomné poverenie by malo pre Vašich ľudí na začiatok postačovať ostatok predpokladám vybavíte osobne keď budete v meste. Prípadne ak sa tam chystáte tak sa môžeme zviezť spolu a bude to vybavené osobne." Ostávam stáť. |
| |
| Martinus "Nejdem teraz do mesta," pokrúti Kapitán hlavou. "Mám sa stretnúť s Lordom Jamesom, ktorého ľudia boli zodpovední za bezpečnosť Lady Margot." Ako rozpráva, prejde k stolu a niečo začne písať. Keď dopíše, poskladá papier. "Lord James sa kvôli včerajšej ceremónii zdržal v meste a nocoval na hrade," dodá a začne roztápať pečatný vosk, ktorý je na stole. |
| |
| Martinus Spozrniem "Kedy má byť to stretnutie ?" |
| |
| Martinus Kapitán vyberie z vrecka hodinky a mlčky na ne pozrie. "Asi o desať minút," povie po chvíľke a znovu schová hodinky do vrecka. |
| |
| Martinus, "Ak by Vám to neprekážalo tak by som sa rád tej schôdzky zúčastnil." Pozriem na Kapitána s očakávaním pozitívnej odpovede. |
| |
| Martinus "Myslím, že to nebude problém," povie Kapitán a otlačí pečatný prsteň do vosku, ktorým zapečatil list. "Toto odvzdajte seržantovi Williamovi, až príjdete na stanicu," povie a podá Ti list. "Je to rozkaz, že vám majú vyjsť v ústrety a poskytnúť vám informácie. Samozrejme, ak budú nejaké informácie označené za prísne tajné, tak bude potrebné moje povolenie, ale nepredpokladám, že sa v prípade také informácie objavia." |
| |
| Martinus Zoberiem list a vložím si ho do vnútorného vrecka kabáta so slovami. "Ďakujem" Odstúpim o krok dozadu "Kde sa to máme stretnúť s Lordom Jamesom ?" |
| |
| Vyšetrovatelia "Uff, konečne..." vydýchnem si. |
| |
| Vyšetrovatelia Usmejem sa po Carrieninej poznámke a potom sa obrátim na Doktorov. "Dobrý deň páni, som seržant Marcus Cornelius Quintus a toto je seržantka Carrie Calbot. Telo je pri soche. Nieje v polohe v akej bolo nájdené, istý nemenovaný vyšetrovateľ s ním hýbal pred vašim príchodom, ale snáď sa vám podarí určiť nám čas smrti, prípadne nejaké iné zaujímavé informácie. Mimochodom, kedy by tak mohli byť výsledky pitvy?" nadhodím a čakám na ich reakciu. |
| |
| Vyšetrovatelia Jeden z doktorov prejde k telu a odhodí plachtu nabok. Zhone sa k telu a začne ho skúmať. Druhý doktor sa obráti k vám. "Predpokladám, že zajtra po obede by sme vám mali byť schopní dať výsledky," povie. "Samozrejme, budeme robiť nejaké testy na prítomnosť narkotík, ktorých výsledky budú tak pozajtra." Prvý doktor prijde bližšie a začne si utierať ruky do handry. Vyberie z vrecka hodinky a pozrie na ne. "Smrť nastala medzi ôsmou a pol desiatou," povie a schová hodinky do vrecka. |
| |
| Martinus "V malom salóniku," odpovie Kapitán Stuart a vyberie sa von. |
| |
| Martinus Postupujem s Kapitánom. |
| |
| Martinus Po chvíli chôdze zabočí Kapitán do miestnosti, kde je iba súprava sedačiek. Vyzerajú útulne, ale keď sa na ne usadíš, zistíš, že zdanie klame. Nie je to, ako sedieť na tvrdej zemi, ale ďaleko to k tomu nemá. "Poznáte Lorda Jamesa?" Spýta sa Kapitán, zatiaľ čo čakáte. |
| |
| Vyšetřovatelé Celou dobu postávám kousek od doktorů, mnu si bradu a tvářím se velmi soustředěně. Že mě Garda nerespektuje a já je také ne, to je jedna věc, ale vražda jiná. Spokojeně přikývnu, když doktor konstatuje čas smrti, vypadá to že mě ta informace potěšila. " Jsou vůbec nějací svědkové? Jestli někdo něco nezaslechl, nezahlédl... " Tuto otázku směřuju k jednomu z Gardistů, Marcusovi. |
| |
| Martinus "Stretli sme sa myslím len raz ale to bolo už dávno ...." |
| |
| Martinus "Tak to máte šťastie," skonštatuje Kapitán Stuart a zamrví sa na stoličke. |
| |
| Martinus Pousmejem sa so slovami "Nechám sa prekvapiť.." |
| |
| Vyšetrovatelia "Nie, žiadni svedkovia. Telo našla naša hliadka na obchôdzke. Ak aj niekto telo medzi časom smrti a časom nálezu videl, asi sa radšej tváril že nič nevidí." poviem a potom položím svoju otázku. "Zistili ste tým prehľadávaním tela aspoň niečo zaujímavé?" |
| |
| Martinus Kapitán Stuart prikývne a vyberie hodinky z vrecka. "Dobré ráno," ozve sa od dverí. Kapitán Stuart vyskočí na rovné nohy a otočí sa k mužovi. Zjav vo dverách je evidentne cudzinec. Nespoznal si to podľa prízvuku, ktorý cudzinec nemá, ale podľa jeho zjavu. Dlhé úplne čierne vlasy obkolesujú gulatejšiu tvár so žltou pokožkou. Oči majú iný tvar, ako je zvykom, takže pôsobia šikmejšie a nos je väčší a hlavne placatejší, ako si kedy u koho videl. Vek sa Ti ťažko odhaduje, ale si si istý, že má viac ako 40, možno aj viac ako 50 rokov. "Dobré ráno, Lord James," povie Kapitán Stuart trochu strojene. |
| |
| Vyšetrovatelia Doktori vyložia telo na nosítka a vyberú sa preč z námestia k vozu, ktorý majú zaparkovaný pri jednej z bočných uličiek. |
| |
| Martinus "Dobré aj Vám." Ostávam sedieť vstať sa chystám až keď príde bižšie aby som mu mohlo podať ruku. |
| |
| Martinus Lord James si Ťa premeria a obráti sa ku Kapitánovi Stuartovi. "Môžeme začať?" spýta sa podráždene. Kapitán Stuart prikývne. Lord James si sadne ignorujúc Tvoju ruku a pozrie na Kapitána Stuarta. "Kedy ste naposledy videli Lady Margot?" spýta sa Kapitán Stuart. "O ôsmej večer, keď som odchádzal z ceremónie," odpovie Lord James. Kapitán Stuart sa začne prehrabávať vo vreckách, akoby niečo hľadal. |
| |
| Vyšetrovatelia Pozorne všetko sledujem. Načúvam rozhovoru seržanta Marcusa a člena Taelského rádu, pričom oči nespúšťam z odnášajúceho sa tela a jeho dvoch "strážcov". |
| |
| Vyšetřovatelé Fakt, že neexistují žádní svědkové, nebo nechtějí vypovídat, mě evidentně moc nepotěšil, i když se to dalo očekávat. Přeci jen, kdo by chtěl figurovat v vraždě takového formátu. Otázka gardisty mě nepřekvapila, očekával jsem ji od chvíle co jsem začal s ohledáváním. " Nic zajímavého. Troufám si tvrdit, že pokud se nepotvrdí testy na drogy, je více než jasné že ji zabil někdo kdo jí byl blízký. S nikým nesvedla zápas, dokonce to vypadá, podle vultus postmortalis, " zakroužím si rukou před obličejem a potáhnu si z doutníku. " ... že zemřela nečekaně a docela pokojně. Tedy, až na fakt že jí někdo zlomil vaz. To obvykle nebývá důvod k pokojnému výrazu. Zatím mám tedy dvě teorie, z nichž jednu buď vyvrátí nebo potvrdí právě test na přítomnost omamných látek. Tolik k mému ohledání těla. Měla nějakého přítele, manžela? " Celou dobu se nesnažím mluvit příliž nahlas, snad jen aby jsme si rozuměli v kroužku a zbytečně to nezaslechli strážci okolo. Asi síla zvyku. |
| |
| Vyšetrovatelia "O ničom takom neviem. Budeme to musieť zistiť a začať s výsluchmi." poviem a po chvíľe rozmýšľania vytiahnem roztrhnutý náramok. "Tento náramok ležal roztrhnutý vedľa tela." poviem a ukážem ho Carrie a Valentisovi. |
| |
| Martinus Zatial nereagujem len sledujem situáciu. |
| |
| Vyšetrovatelia "Drogy? Myslíte si, že ich požila sama alebo jej boli podané?" táto teória ma očividne zaujala. |
| |
| Martinus "A kde to bolo?" spýta sa Kapitán. "Na ceremónii," odpovie Lord James a vstane. "Prišiel som na ceremóniu, prehodil s Lady Margot pár slov a išiel som domov," povie a prejde bližšie ku Kapitánovi. "Čo máte v pláne tentoraz? Nasadíte do mojich radov špeha? Alebo sa na to podujmete sám?" Kapitán Stuart sa vystrie do celej svojej výšky, vďaka čomu je zrazu vyšší ako Lord James. "To je odomňa všetko," povie odmerane. Nemusíš byť génius, aby Ti došlo, že sa tí dvaja poznajú viac ako len z oficiálnych stretnutí. |
| |
| Martinus Po malej chvíľke sa ozvem. "Lord James ak mam spravnu informaciu mali Ste na starosti bezpečnosť Lady Margot ?" |
| |
| Martinus Obaja muži od seba trochu cúvnu, akoby si až teraz uvedomili, že tam si. "Moji muži mali na starosť bezpečnosť celej ceremónie," povie Lord James pokojnejším hlasom. |
| |
| Novinari "Okej, ja teda idem." Ešte raz mu poviem a otvorím dvere smerom von. Vyjdem na chladnú nočnú ulicu. Obzerám sa, kade ísť. Chcel by som byť čo najskôr doma. Vydám sa ulicou po ceste, o ktorej si myslím, že je asi najrýchlejšia. |
| |
| Martinus "V poriadku po skončení ceremónie pokial niekto ešte ostával v meste tak s vlastným doprovodom alebo kým sa všetci ľudia nevrátili na hrad Ste sa starali o ich bezpečnosť ?" Pokojne sedím a rozmýšľam. |
| |
| Vyšetřovatelé Položená otázka mě donutí otočit se na dotazatele a zamyšleně si ho prohlédnout. " Všechno je možné, dokud to nevyvrátíme. I drogy připadají v úvahu, kdyby je požila, a požila jich hodně, mohl ji zabít bez jakýchkoliv problémů i někdo úplně cizí. To by vysvětlovalo to že na sobě nenese žádné známky boje a do jisté míry by to chránilo její známé. " |
| |
| Novinári Keď prijdeš k domu, všimneš si, že brána je odomknutá. Trochu Ťa to prekvapí, lebo brána sa zamyká, ale keďže Tvoj byt je tiež zamknutý, veľmi to neriešiš. Už ako vychádzaš po schodoch, všimneš si, že na Tvojom prahu spí Susan z novín. Je opretá o dvere a hlavu má na hrudi. Je Ti jasné, že do bytu sa nedostaneš bez toho, aby si ju nezobudil... |
| |
| Martinus "Pre všetkých zúčastnených bol zabezpečený odvoz späť na hrad. Ja som odišiel dosť skoro, ale zďaleka nie medzi prvými. Lady Margot bola ešte na ceremónii." |
| |
| Novinari Zhlboka sa nadýchnem a opatrne sa k Susan priblížim. "Susan," potichu ju oslovím, ale tak aby sa zobudila. Jemne ju chytím za plece a zatrasiem ňou. "Vstávaj. Nerob mi tu hanbu." Zasmejem sa a čakám kým sa prebudí. |
| |
| Novinári Susan sa preberie a prekvapene pozrie najprv na Teba a potom na chodbu, akoby uvažovala, kde je a čo tam robí. "Koľko je hodín? spýta sa zachrípnuto. Nevieš síce presný čas, ale keď si asi pred pol hodinou odchádzal z práce, boli dve hodiny. |
| |
| Martinus "Rozumiem, že bol zabezpečený odvoz ale moja otázka bola smerovaná na vyriešenie bezpečnosti ľudí ktorí sa prípadne rozhodli zostať ešte po ceremónii prípadne ísť ešte do mesta?" Na chvíľku stíchnem a potom dodám "Ešte nie je jasné čo a ako sa stalo jasné je len to čo vieme definitívne a to, že Lady Margot už nežije chcem si trošku v predstihu ujasniť pár vecí." |
| |
| Novinari "Niečo medzi pol treťou a treťou," odpoviem jej. "Nájdem ťa pred dverami, kde spíš ako taký bezdomovec, a teba zaujíma koľko je hodín? Čo tu robíš?" Spýtam sa jej a podozrivo si ju premeriavam. |
| |
| Martinus "Ceremónia nebola výhliadková cesta," odvrkne Lord James. "Každý zo zúčastnených mal zabezpečený príchod na ceremóniu, bezpečnú účasť a odvoz na hrad. Žiadne prehliadky mesta. A banket po ceremónii bol súčasťou ceremónie." |
| |
| Novinári "Dostala som tip," zazíva Susan a vstane. "Týka sa to nejakej vraždy. To, že som tu zaspala, nebola súčasť môjho plánu." |
| |
| Novinari "Tip?" Spýtam sa so záujmom a otvorím jej dvere. "Tak mi to povieš vnútri lebo nemám pocit, že chodba je na to vhodné miesto." |
| |
| Martinus "V poriadku ..." |
| |
| Novinári Susan si pošúcha oči a vojde dnu. "Môj zdroj mi povedal," výdatne zazíva a pokračuje, "že sa v podsvetí dejú čistky. Polícia to tutle. Ale skôr než budem pokračovať, tak mi musíš sľúbiť, že na tom budeme pracovať spolu. Podľa môjho zdroja je totiž tá dnešná vražda, ku ktorej Ťa poslal šéfredaktor, s touto vraždou spojená." |
| |
| Martinus Lord James prikývne a odíde z miestnosti. Kapitán Stuart sa posadí a pošúcha si oči. "Dalo sa čakať, že sa nič nedozvieme," povie s miernym vzdychom. |
| |
| Vyšetrovatelia Seržant William prejde bližšie a pošúcha si oči. "Možno by sme to na dnes mohli zabaliť a stretnúť sa zajtra ráno na stanici. Ráno je múdrejšie večera, ako sa hovorí..." |
| |
| Novinari Spočiatku som ticho. Sadnem si na najbližšiu stoličku. "Počkaj, počkaj. Chceš mi povedať, že..." Začnem nesmelo. "Podsvetie? Lady Margot?" Pošúcham si oči od únavy. "Spolu? Nestačí, že mám na krku Paula, ktorý nie je až taký zelenáč ako sa na prvý pohľad zdá. Ale zase ženská ruka by sa mi zišla." Zamyslím sa. "Platí. Tak hovor, ale rýchlo. Som dosť unavený." |
| |
| Novinári "Počkaj. Čo s tým má Lady Margot?" spýta sa Susan zmätene. |
| |
| Martinus "Keďže ešte neviem veľa podrobností o prípade, ktoré sa dozviem len v meste mi stanovisko Lorda zatial stačilo v tej časti, že pokiaľ sa zistí úmrtie Lady v dobe cereónie bude mám mať čo vysvetľovať podrobnejšie ..." |
| |
| Vyšetrovatelia "No, to znie rozumne. Telo je v márnici, stopy nemáme žiadne a výsluchy v noci tiež moc neporiadime, zajtra na stanici by sme mohli dať všetky informácie dohromady a rozhodnúť sa ako ďalej v pátraní." poviem a zívnem. |
| |
| Novinari "Čo, s tým má? Ty nevieš, že tá posledná obeť bola práve ona?" Nechápavo na ňu pozerám. "Lady Margot je mŕtva a pri tej soche to strážia lepšie ako by si si vedela predstaviť. Povedz mi konečne, čo vieš. Lebo takto sa ďaleko nedostaneme." Upriem na ňu moje unavené oči. |
| |
| Novinári "A odkiaľ by som mala vedieť, že Lady Margot zavraždili? Hlavne, keď miesto činu strážia ako oko v hlave... No, teraz neviem, či to súvisí, ale môj zdroj mi poradil, že si mám zistiť čo najviac o nejakom Andrewovi, ktorého zavraždili včera ráno. Vraj skončil so zlomeným krkom, ale bez náznaku boja. Polícia sa to snaží držať v tajnosti." |
| |
| Vyšetřovatelé Zamyšleně si promnu bradku a potáhnu si z doutníku, který pak hodím na zem a zašlápnu špičkou boty. Ten se zmůže jen na nespokojené zasyčení. " Dobrá tedy. " Prohlásím po velmi krátkém zamyšlení nad slovy gardistů. Zdá se že jsem to přijal jako nejrozumnější nápad. " Kde najdu vaši stanici, pánové? " Zeptám se ještě, ruce již hluboko v kapsách kabátu, připraven k odchodu. |
| |
| soukromá zpráva od Valentis pro Přístup Gardistů mi není zrovna po srsti, ale co nadělám. Alespoň jsem jednal taktně a rozhodl se zkusit dnes pátrat na vlastní pěst. Noc je ještě dlouhá, a já začínám vzpomínat jestli znám nějaké informátory kteří by mohli něco tušit, ale alespoň tu holku znát. |
| |
| Novinari "Čože? Aký Andrew?" Vyvalím oči a únava ma zaraz prejde. " Pekne po poriadku. Máš pravdu, nemáš okdiaľ vedieť, že to bola Lady Margot. Ja som to tiež vedel len náhodou. A neviem či tie dve vraždy spolu súvisia, teda ak to boli vraždy. Tak teraz je tvojou povinnosťou niečo o tom Andrewovi zistiť. Ja nemám šajnu, kde začať. Mám pocit, že som nepriateľ číslo jeden u polície, hlavne po dnešnej noci." Myknem plecom. "Čo navrhuješ? Kde začneme?" |
| |
| Vyšetrovatelia Vysvetlím Valentisovi, ako sa dostane na našu stanicu a na záver ešte dodám. "... tak sa teda vidíme zajtra ráno, okolo ôsmej." potom ešte pozdravím seržanta Williamsa a Carrie, zaželám im dobrú noc a pohnem sa smerom k svôjmu bytu. |
| |
| Vyšetrovatelia A tak sa všetci vyberiete domov, pričom Seržant William ešte zostane na námestí, aby zabezpečil, že tam nič nezostane. MH: Teraz všetci píšete pod Tagom svojho mena. Čiže Carrie, Marcus a Valentis |
| |
| Novinári Susan mykne plecom. "Ja neviem. Možno by sme mali zistiť čo najviac o tej prvej vražde a pokúsiť sa nájsť nejakú spojitosť s vraždou Lady Margot... teda ak tam nejaká je." |
| |
| Novinari Ako na ňu pozerám, pomaly sa mi zatvárajú oči. Tá sviežosť bola asi len prechodná. "Nechajme to na zajtra, vlastne už na dnes, ale na nejakú neskoršiu hodinu. Ty si si dala šlofíka, ale ja som svoju posteľ nevidel už dosť dlhý čas. Nevadí?" Spýtam sa a je na mne vidieť, že som zrelý akurát tak do postele. |
| |
| Novinári "Môžem u Teba prespať?" spýta sa Susan a zazíva. |
| |
| Martinus "Kapitan ďakujem za Váš čas a podporu je na čase ísť do mesta." Podám ruku kapitánovi a idem von z miestnosti. |
| |
| Marcus Pomaly sa vyberiem svejom k svojmu domu. Pozriem sa na mesiac s nahou odhadnúť čas ktorý je a ak pôjdem okolo nejakého otvoreného stánku alebo hostinca, zastavím sa na nejaké rýchle studené jedlo. |
| |
| Novinari Zostanem zarazený. "Tu?" Vypadne zo mňa, ale potom sa spamätám. Poobzerám sa dokola. "Tak, dobre. Ja sa vyspím na gauči, ty choď do mojej izby." Poviem jej a snažím sa na ňu nepozerať. Cítim sa celý nesvoj. Rozmýšľam, či to malo dáky hlbší zámer alebo v tom nič nebolo. Ale spať na gauči, bude dosť o ničom, ráno vstanem celý dolámaný. Susan mi nabúrala celý môj harmonogram. "Hmmm, izba je tamtým smerom," kývnem hlavou smerom, kde je moje kráľovstvo. |
| |
| Carrie Poberiem sa najkratšou cestou domov. Nadnes mám toho akurát dosť. |
| |
| Marcus Nevieš dobre odhadnúť čas, ale musí byť už po druhej hodine. Všetko v meste je zatvorené a tiché. Keď prijdeš domov, zistíš, že už sú skoro tri hodiny v noci. |
| |
| Novinári Susan poďakuje a vyberie sa do Tvojej izby. Zapraje Ti dobrú noc a zatvorí dvere... |
| |
| Carrie Keď prijdeš domov, zistíš, že sú už tri hodiny. |
| |
| Novinari Kývnem jej hlavou a poberiem sa na svoju exkluzívnu "posteľ". Zo stoličky si zoberiem deku, ľahnem na gauč a prikryjem sa ňou. Ani nie o päť minút som už mŕtvy. Ráno ma bude ťažké zobudiť. |
| |
| Novinári Sníva sa Ti, že naháňaš Paula po námestí, no stále sa Ti čoraz viac vzďaľuje, až sa Ti stratí z dohľadu. Zostaneš v tmavej uličke stáť sám, v lejaku a tme, keď na zemi zbadáš schúlenú postavu. Prijdeš k nej, chytíš ju za rameno a obrátiš k sebe tvár Lady Margot s prázdnymi vypúlenými očami a ústami samrznutými v tichom výkriku. Strhneš sa zo sna a matne zaregistruješ miznúcu ženskú tvár, úder, ako keď telo padne a zem, a Susanin bolestný výkrik. Do miestnosti svieti ranné slnko a cez otvorené okno prúdi čerstvý jarný vzduch. |
| |
| soukromá zpráva od Valentis pro Chtěl jsem v noci ještě někam vyrazit, po informátorech, po okolních hospodách, trochu se vyptávat a tak... To už asi nestihnu, co? |
| |
| Novinari Snažím sa vstať z postele, avšak najprv musím bojovať s dekou, ktorá sa na mňa nalepila. Prudko vystrelím z gauča a snažím sa zorientovať, kde to som. Mám pocit ako keby ma niekto nadrogoval. "Susan? Kde si?" Zakričím na ňu lebo ju neviem lokalizovať. Cítim prievan a zistím, že ma neskutočne bolia oči. "Susan! Dokelu, kde si? Stalo sa ti niečo?!" Zakričím hlasnejšie, keďže sa neozýva. Čím ďalej, tým viac mi je zle. Sen, ranné prebudenie, bolesť v očiach a ešte aj "nezvestná" Susan. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Novinári "Nekrič, som tu," ozve sa niekde spoza stolíka. Susan vstane a pošúcha si ruku. "To sa vždy budíš takto prudko?" spýta sa. |
| |
| Martinus V chodbe na Teba čaká vojak, ktorý Ťa má na starosť. Keď vyjdeš von, vyskočí na rovné nohy a zasalutuje. Až potom akoby si uvedomí, že pred Tebou sa nemusí tak snažiť a trochu sa uvolní. |
| |
| Novinari "Uf," vydýchnem a zvalím sa opäť na gauč. "Ja som mal taký zvláštny sen a ešte ma ty vystrašíš týmto tvojím áááá. Tak preto som sa tak prudko zobudil. Koľko je hodín? S Paulom som sa dohodol na pol desiatu." Snažím sa nahodiť inú tému, lebo sa cítim ponížene a unavene. |
| |
| Novinári "Je niečo okolo deviatej," odpovie Susan a posadí sa do jedného z kresiel. |
| |
| Marcus Vojdem do svojho domu, potom do svojho bytu na prvom poschodí, opláchnem sa trošku vodou, vyzlečiem sa z brnenia a celý zničený zaľahnem do postele. |
| |
| Novinari "Uf, je neskoro, ale stíhame to." Pousmejem sa. "Raňajky budú asi veľmi rýchle, tak povedz čo si dáš, nech môžem začať kuchtiť. Ale najskôr sa oblečiem." Poviem a pomalým krokom sa vydám smerom k svojej izbe. |
| |
| Marcus Ráno sa prudko zobudíš a zostaneš ležať na posteli zmätený. No po chvíli sa začnú spomienky z predošlej noci premietať pred Tvojimi očami a spomenieš si, prečo si taký unavený a dolámaný. Podľa ruchu na ulici a svetla usudzuješ, že je tak osem hodín, maximálne pol deviatej. |
| |
| Novinári "Mne je to jedno," povie Susan. "Stačí mi aj kúsok chleba s maslom..." |
| |
| Carrie "To sú už tri?! Prepána..." s týmito slovami dám rýchlu sprchu a šup do postele. |
| |
| Carrie Keď sa ráno zobudíš, zistíš, že je deväť hodín. |
| |
| Marcus Vstanem, poobliekam sa, vezmem zo sebou náramok ktorý som našiel pi tele a idem na stanicu. Cestou sa zastavím na trhu a kúpim si nejaké rýchle a lacné jedlo na raňajky. Viem že to nieje zdravé, ale občas to tak robievam... |
| |
| Marcus Keď dorazíš na stanicu, zistíš, že seržant William je už na mieste. Sedí za neobsadeným stolom v miestnosti vyšetrovateľov a niečo si zapisuje. |
| |
| Novinari "Tak tu máš," vrazím jej kúsok chleba do ruky, keď vyjdem z izby oblečený a schmatnem prvú jedlú vec na stole. "Poďme, už aj tak nestíhame." Vyzvem ju a ja si takisto zoberiem chleba do ruky a vyštartujem smerom k dverám. |
| |
| Novinári Keď dorazíte do redakcie, tak zistíte, že Paul tam ešte nie je. Šéf príjde k vám a jediné čo povie, je, že do zajtra do poludnia od vás čaká článok. "Paul bol včera s Tebou?" spýta sa Susan keď šéf odíde. |
| |
| Pozriem na vojaka pousmejem sa so slovami "Ja som civil mladý muž kľudne sa uvoľnite. Je na čase vyraziť do mesta na stanicu gardistov." |
| |
| Novinari "Zajtra? A článok?" Zostanem šokovaný a sprvu ignorujem Susan. Pokrútim hlavou a vrátim sa do reality. " Včera? No hej, teda...boli sme pri soche, potom sme šli sem a tu sme sa rozišli. Ja som šiel domov lebo som bol úplne unavený, ale Paul sa tváril ako keby deň len začínal." |
| |
| Martinus Vojak sa usmeje a nesmelo prikývne. Odvedie Ťa späť ku koču a keď nastúpiš, vyskočí na miesto kočiša a popchne kone smerom k mestu. Po dlhej spiatočnej ceste nakoniec vojdete do hradieb mesta a zamierite ku Gardistom. Po ďaľších 10 minútach dorazíte pred vchod Gardy. Hodiny na radnici neďaleko odbíjajú deväť hodín. |
| |
| Novinári "Nemohlo sa mu niečo stať?" spýta sa Susan s obavou v hlase. "Pamätám si ho z detstva. Nikdy nikam nemeškal. Všetkých tým fascinoval, ale všade dorazil načas. Nezdá sa mi, že by meškal do práce. A to hneď druhý deň." |
| |
| Novinari "Počkaj! Ty ho poznáš z detstva?" Neveril som vlastným ušiam. Je síce ráno, ale nemám pocit, že som až tak mimo aby som si nepamätal takéto niečo. "Nielenže mám na krku jeho aj teba, ale dokonca sa poznáte. A navyše som nemal celkom dobré ráno, ako si mohla vidieť. A ešte sa mám báť o dospelého chlapa, ktorý bol včera samá tajnôstka? " Zhlboka dýcham, zase mi začína stúpať adrenalín v krvi. "A čo mám akože teraz robiť, Susan? Ja nemám potuchy, kde by som ho mohol nájsť alebo zistiť kde sa nachádza. Asi jediné, čo nám ostáva, je čakať." Poviem namrzene. |
| |
| Novinári "No dobre, kľud," povie Susan. "Ale prečo myslíš, že som vás predstavovala a prečo chcel šéf, aby si ho zaúčal Ty a nie ja?" Vzdychne si a pokrúti hlavou. "Poznáme sa z detstva, ale úprimne, veľmi ho nepoznávam. Bol dlho preč a veľmi sa zmenil... Je to, akoby sa vrátil niekto úplne iný." |
| |
| Novinari "Možno to ani nie je on." Poznamenám len tak na okraj, ale potom to hneď zahovorím lebo som zacítil Susanin nebezpečný pohľad. "Tak vieš, ľudia sa menia. Aj ty si sa zmenila od kedy ste sa nevideli." Opatrne sa pousmejem. "Ale čakať nie je až taký dobrý nápad. Mali by sme niečo robiť, lebo ak sa Paul neukáže, sme v riadnej kaši. Nemáme žiadny materiál. A ja nie som polícii dvakrát sympatický." Spomeniem si na včerajšiu noc. |
| |
| Novinári "Kde by sme teda mali začať?" spýta sa Susan. |
| |
| Martinus Vystúpim z koča "Počkajte ma tu ..." poviem vojakovi a smerujem ku hlavnému vchodu budovy Gardistov. |
| |
| Carrie Po prebudení zistím, že šesťhodinový spánok mi bohato stačil. Oblečiem si uniformu, hodím do seba jednoduché raňajky a vykročím z domu. |
| |
| Carrie a Martinus Ako vchádzate do budovy Gardistov, omylom do seba vrazíte. MH: Obaja píšte pod spoločnou hlavičkou "Vyšetrovatelia". A nezabudnite, že sa nepoznáte... |
| |
| Novinari "Ty si včera, alebo dnes, podľa toho ako to berieme, spomínala nejakého Andrewa. Tak začnime s ním." Navrhnem. |
| |
| Novinári "Myslím, že ho našla polícia v uličke pri hostinci Zlatý cech... môžeme začať tam." |
| |
| Marcus Vojdem do miestnosti a pozdravím Williama s úsmevom na tvári. "Dobré ránko prajem." Potom si sadnem za stôl, vytiahnem fajku, pomalicky ju napchám tabakom, zapálim, labužnícky potiahnem a poviem: "Teda včerajšok bol dosť hektický, som zvedavý čo nás čaká dnes." |
| |
| Marcus "Dobré ráno," povie Seržant William. "Myslím, že dnešok bude zaujímavý," povie tónom, ktorý hovorí o opaku. "Prišli výsledky z márnice." |
| |
| Novinari "Okej, zober si veci. Vyrážame." Pozriem na Susan a vykročím smerom k dverám. |
| |
| Vyšetrovatelia "Veľmi sa ospravedlňujem, pane..." vyhŕknem, len čo sa dám po zrážke dokopy. "...nevšimla som si vás. Ak sa smiem spýtať, kam máte namierené? Toto je sídlo kráľovskej gardy." |
| |
| Novinári Keď dorazíte na miesto, zistíte, že hostinec je "z technických príčin" zatvorený. Hneď vedľa hostinca je úzka, nie práve najčistejšia ulička, ktorá po pár metroch zabáča a obchádza hostinec. |
| |
| Vyšetrovatelia Akonáhle nepozorne narazím do slečny prestanem sa sa zamýšľať "Nie slečna Vy prepáčte mne bol som zamyslený nepostrehol som Vás prichádzať. Ste v poriadku neudreli Ste sa ?" Letmo prebehnem očami po postave a po chvíľke dodám "Viem slečna hľadám Seržanta Williama" |
| |
| Vyšetrovatelia "To je v poriadku..." špitnem smerom ku zrážke a dodám: "Možno už seržant William o takomto čase bude tu, hmm....mám vás k nemu zaviesť?" ponúknem sa. |
| |
| Marcus "No výborne, v márnici si švihli. Priniesli nám výsledky sem alebo terba íjsť po ne?" poviem a bafnem si z fajky. |
| |
| Novinari "Z technických príčin? No určite." Zamrmlem. Chvíľu stojím len tak a rozmýšľam. Nakloním sa a pozriem do uličky. "Tak poďme tadeto, k niekomu nás určite zavedie." Pozriem na Susan a vykročím do šera. |
| |
| Vyšetrovatelia "Ak budete taká láskavá .." Usmejem sa napravím si klobúk gestom naznačím aby dáma išla prvá po nej vchádzam dnu aj ja podpierajúc sa paličkou. |
| |
| Marcus "Tu sú," povie Seržant William a podá Ti zapečatený list. "Ešte som to neotvoril, len teraz to prišlo." |
| |
| Vyšetrovatelia a Marcus Keď vojdete dnu, zbadáte, ako Seržant podáva Marcovi nejaký list. "Dobré ráno," povie Seržant s úsmevom, keď vás zbadá a obráti sa na Martina. "Ako vám môžeme pomôcť, pane?" spýta sa zdvorilo. MH: Marcus, Martinus a Carrie píšu pod spoločnou hlavičkou "Vyšetrovatelia" |
| |
| Novinári Susan za Tebou nervózne vykročí. Keď zahnete za roh, zistíte, že ste v slepej uličke. Zadné dvere hostinca normálne vedú do tohto priestoru, tie sú však teraz zadebnené. "Stratili ste niečo?" ozve sa za vami hlas. Susan vydesene skríkne a prudko sa otočí, no jediné, čo zbadá, je Paul. |
| |
| Vyšetrovatelia Keď vojdu do miestnosti Carrie s neznámim mužom tak ich pozdravím. Potom si vezmem od seržanta Williama obálku, otvorím ju a prebehnem ju očami. |
| |
| Vyšetrovatelia "Dobré ráno" Pozdravím vyberiem z vnútorného vrecka obálku a podám ju seržantovi so slovami "Tu je moje poverenie." Chvíľku počkám kým si ho pozrie a potom dodám "Potrebujem všetky dostupné informácie, ktoré sa Vám a rádu zatial podarilo zozbierať o smrti Lady Margot tiež by som sa rád porozprával s ľuďmi, ktorý zabezpečovali miesto činu." Zložím si klobúk a čakám na reakciu. MH: Len pre info som starší muž okolo 50 slušne oblečený strednej postavy so šedivými vlasmy. |
| |
| Vyšetrovatelia Seržant William si prečíta list a poskladá ho. "Samozrejme. Obráťte sa na Seržantov Carrie a Marca. To oni vedú vyšetrovanie," povie a vráti Martinovi list. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Novinari "Ty nestresuj," otočím sa na Susan. "A ty si bol kde?" obrátim sa na Paula. "Mali sme o teba menšiu starosť. A čo vlastne robíš v týchto končinách? Nemali sme sa stretnúť v kancelárii?" Podozrivo na neho pozriem. |
| |
| Novinári "Mali," prikývne Paul s úsmevom a prejde okolo Teba k zadnému vchodu hostinca. "Možno sa to dá otvoriť," povie a začne odtrhávať jednu z dosák, ktorými sú dvere zadebnené. |
| |
| Vyšetrovatelia Pozriem sa na prichodzieho 50-tnika ktoreho prave seržant William odobril a spytam sa ho: "A z ktoreho oddelenia vlastne ste? A aká je vaša hodnosť a meno?" |
| |
| Vyšetrovatelia Pozriem na postavu "Dobrý deň moje meno je Martinus Arturius niesom zo žiadneho oddelenia som civilista a moja aktuálna hodnosť je dôchodca." Pousmejem sa a dodám "Viem, že moja odpoveď Vás asi nepotešila ale je pravdivá som civilista v dôchodku bol som oslovený prešetriť úmrtie Lady Margot informácie, ktoré zozbieram prezentujem priamo kráľovi nepodlieham pod žiaden úrad." premeriam si postavu "A vy Ste?" |
| |
| Novinari Najprv nechápavo na Paula pozerám. "Zobral si to nejako zhurta, nie?" spýtam sa ho a stále na neho čumím. Avšak o chvíľu sa spamätám a začnem mu pomáhať. "Ako si vedel kde sme? A mám pre teba novinku, Susan pracuje s nami." Poviem len tak mimochodom a trápim sa s jednou dobre pribitou doskou. |
| |
| Vyšetrovatelia Premeriam si Martinusa od hlavy k päte a poviem: "Ja som seržant Marcus Cornelius Quintus a som vyšetrovateľ kráľovskej gardy. Síce to vyzerá že ste tu na to aby ste ťažili z našej práce a v prípade úspechu potom ako priamy kráľov vyslanec zlízali smotanu. A v prípade neúspechu to zas budeme my na koho sa hodí vina. Na to sme zvyknutí, ale dúfam že aj napriek tejto skutočnosti s nami budete konzultovať všetky zistenia a budete spolupracovať, stále je našou prioritou chytenie vraha." poviem chladným ale úctivým tónom. |
| |
| Vyšetrovatelia Mlčky si pozorne obzerám prišelca a sledujem niť rozhovoru. "Pán Arturius, ak máte na nás nejaké konkrétne otázky, prosím prejdime do menej otvorených priestorov. Prosím," naznačím rukou smer. |
| |
| Vyšetrovatelia "Môžem Vás uistiť, že o nejaké zásluhy tu aktuálne nejde a z mojej strany už vôbec nie. Nemám informáciu ani otom že by tam bolo nejaké politické pozadie skôr ma berte ako poradcu a určite nebudem zadržiavať podstané informácie." Otočím sa na slečnu "Samozrejme to bude lepšie." |
| |
| Vyšetrovatelia Všetci traja prejdete do vedľajšej výsluchovej miestnosti. Je tam jeden stôl a dve stoličky MH: Žiadne zrkadlo, cez ktoré sa dá pozerať :) |
| |
| Novinári Podarí sa vám spoločnými silami odraziť jednu z dosák, takže teraz dočiahnete na kľučku. "Neďaleko odtiaľto bývam. Išiel som do práce, keď som vás zbadal, ako sem zabáčate. Tak som vás sledoval," povie Paul a zmačkne kľučku. Dvere sa za doskami bez problémov otvoria. "Ešte dáme dole tieto dve dosky a mali by sme sa vedieť prepchať," dodá Paul, ukáže na dve dosky a začne si dávať dolu kabát, aby sa mu neušpinil. |
| |
| Vyšetrovatelia "Nech sa páči, sadnite si," poviem smerom k Arturiusovi a sama si sadnem na druhú stoličku. "Najlepšie bude, ak sa budete pýtať a my vám budeme odpovedať. Aby to malo istú logickú potupnosť. Nie?" otočím sa na seržanta Marcusa. |
| |
| Novinari "Si na mňa príliš akčný takto ráno." Skonštatujem a snažím sa vypáčiť dosku. "Zistil si niečo? Lebo mi máme pár noviniek." |
| |
| Novinári "Ja som nič nezisťoval," povie Paul a podá plášť Susan. Nato sa zaprie aj on do dosky a spoločnými silami ju vypášite. "Akurát sa tu na okolí hovorí o vražde v tomto hostinci," dodá a začne vypačovať poslednú dosku. |
| |
| Vyšetrovatelia "Ďakujem." Sadnem si na stoličku počkám kým dáma dohovorí. "V poriadku opíšte mi miesto činu." |
| |
| Novinari "Hej dáky Andrew." Zašomrem. Trochu poodstúpim a nechám Paulovi poslednú dosku. "Teraz sa však musíme dohodnúť akú budeme mať stratégiu." Pozriem na Susan, ktorá sa doteraz nejako od nás dištancovala. |
| |
| Novinári Paul odrazí poslednú dosku, čím vytvorí priechod, cez ktorý by ste sa mali všetci zmestiť. "Podľa môjho zdroja bol Andrew zavraždený tu," povie Susan a ukáže ku stene. "Tam bol nájdený," pokrúti Paul hlavou. "Zavraždený mohol byť aj tu," dodá a prelezie cez zvyšné dosky do vnútra hostinca. |
| |
| Vyšetřovatelé Ten den jsem dorazil na stanici později. Bohové ví, co stálo za mým zdržením, já se tvářím klidně a vypadám jakoby se nic nestalo. Před stanicí típnu zbyteček doutníku, který jsem žmoulal cestou a jmu se vyptávání. " Dobrý den, hledám seržanta Marcuse Corneliuse Quintuse. Očekává mě. " řeknu hned prvnímu gardistovi, kterého potkám. |
| |
| Novinari "Mám pocit, že s vami dvomi to bude vážne zábava." Poviem si len tak pre seba a vleziem za Paulom dnu. |
| |
| Vyšetrovatelia Gardista zavedie Valentisa pred vyšetrovaciu miestnosť. Keďže sú dvere stále otvorené, všetci štyria na seba vidíte... |
| |
| Novinári Keď vojdete dnu, ocitnete sa v priestore, ktorý bol pravdepodobne kuchyňa. Napriek tomu, že je hostinec zatvorený, miesto je pekne čisté. Podľa toho usudzujete, že buď sa kuchyňa nepoužívala, alebo ju niekto poriadne upratal, než to zatvoril. Z kuchyne vedú dvere do prednej miestnosti. Na stenách sú štyri okná, no všetky sú zadebnené. |
| |
| Vyšetřovatelé Po chvíľke keď zaregistrujem novo príchodziu postavu obrátim svoju pozornosť jej smerom. Zatial nič nehovorím len čakám. |
| |
| Novinari "Niekto sa očividne ponáhľal," vyslovím nahlas to, čo si ostatní len myslia. "Paul, ty to skontroluj tu a ja so Susan ideme vedľa." Začnem rozdeľovať úlohy, nech sa niekam pohneme a vykročím do vedľajšej miestnosti. |
| |
| Vyšetřovatelé Bez studu či zardění vkročím sebevědomně do místnosti a pozdravím pokynutím hlavy. Klobouk držím za krepnu ve volně spuštěné ruce, druhou mám nataženou v pozdrav abych si s ke mě nejbližším potřásl. " Dobrý den, doufám že na mě nečekáte dlouho. Už máte nějakého svědka, zdá se? " věnuji krátký pohled Martinusovi. Pak zalovím do kapes a začnu něco hledat. Působím docela roztěkaným dojmem. |
| |
| Novinári Keď so Susan prejdete do vedľajšej miestnosti, objavíte úplne iný svet. Ocitnete sa za pultom pokrytom hrubou vrstvou niečoho, čo sa nedá identifikovať, no rozhodne to nie je lak na drevo. V miestnosti je šesť stolov s lavicami. Na väčšine stolov sú ešte stále poháre a taniere so zvyškami jedla. Všetko jedlo je pokryté jemnou vstvou pliesne. "Akoby sa venovali iba upratovaniu kuchyne," povie Susan prekvapene. |
| |
| Vyšetrovatelia "No super..." prejde mi tuho skrčenými perami skôr pre seba, i keď to zjavne počujú všetci. Akýkoľvek náznak miloty je fuč, čo si aj všetci všimnú. |
| |
| Novinari "Akoby tu neupratovali roky," poviem rozhorčene, pretože som niekedy až príliš poriadkumilovný. "Ale aspoň vieme, že to čo sa stalo, sa stalo v kuchyni. Tu je to zabité, teda ak nechceš dostať nejakú alergiu," spýtavo sa pozriem na Susan. |
| |
| Novinári Susan na Teba zazrie a vráti sa do kuchyne, kde Paul postupne otvára a zase zatvára všetky skrinky. "Nič," povie bez toho, aby sa otočil, akoby vedel, že ste vošli dnu. "Nikde žiadny riad, žiadne jedlo ani odpad. Proste nič..." |
| |
| Vyšetrovatelia Decentne sa zasmejem po reakcii seržantky na novo príchodzieho. "To bude určite výpomoc z rádu." Ešte raz mi mikne kútikmi a dodám "Keď sme tu všetci tak to aspoň vybavím naraz apropo vaše meno pán vyšetrovateľ Taelského rádu ?" Pozriem na postavu. |
| |
| Vyšetřovatelé Když si všimnu reakcí ostatních, trochu nakrčím čelo ale jinak nereaguji. Spíš než že by mě to pohoršilo mi došlo, jak jsem se zmílil. Ale nijak mě to očividně netrápí, protože pokynu Martinusovi a krátce se představím. " Jmenuju se Valentis. Valentis Maurius Gallus, abych byl přesnější. Vy jste? " A udělám jeden sebejistý krok a natažením ruky k pozdravu. |
| |
| Vyšetrovatelia Postavím sa podám ruku so slovami "Volám sa Martinus Arturius." |
| |
| Novinari "Takže sa niekto až príliš snažil zahladiť stopy." Skonštatujem situáciu. "Neviem ako vy, ale ja som stratený. Nemám žiadny nápad ako ďalej." Smutne poviem a sadnem si na zem, ktorá je čistejšia ako kdekoľvek inde. "Mám pocit, že v poslednej dobe dostanem nejakú vec, ktorá je buď nezáživná alebo s ňou neviem pohnúť. Je to so mnou zlé, asi by som si mal zobrať dovolenku." Rozmýšľam nahlas. |
| |
| Novinári Paul prejde k ďaľším skrinkám a začne ich otvárať. "No, keď už nič iné, tak máme aspoň stopu," povie nevzrušene. "Na to, ako to tu drhli, to trochu odflákli," povie Susan zrazu. "Ani nevyčistili špáry medzi kachličkami tu pri kozube." |
| |
| Vyšetrovatelia Po tom ako sa Martinus a Valentis zvítajú nečakám na ďalšie formality a poviem: "Tak páni, keď ste sa už zvítali, mohli by sme sa pustiť do práce. Najskôr navrujem dať dohromady všetky informácie ktoré máme, ak dovolíte začnem ja." poviem sebavedomo, odkašlem si a začnem. "Tak včera večer bolo pri soche kráľa Johna nájdene telo kráľovej sesternice Lady Margot. Evidentne jej bol zlomený väz. Podľa vyjadrenia doktora smrť nastala medzi ôsmou a pol desiatou večer, naša hliadka našla telo o pol jedenástej. Niesú k tomu žiadni svedkovia a celý večer pršalo, takže ani stôp sme nenašli dosť. Pri tele bol nájdený tento roztrhnutý náramok." poviem a na stôl položím náramok, ktorý som našiel vedľa tela Lady Margot, aby si ho mohli všetci prezrieť. "Podľa mňa bol roztrhnutý na mieste kde sme našli telo. To by mohlo znamenať že tam na niekoho čakala." potom sa zamyslím a dodám "A dnes došla pitevná správa. Ešte som ju nepreštudoval celú, ale do očí mi udrelo že v tele Lady Margot našli chloroform. Je to pred nedávnom objavená látka, ktorú začína používať podsvetie, keď ju správne nadávkujete a priložíte obeti na tvár vo vreckovke tak ju to dosť rýchlo uspí." poviem a na stôl položím aj pitevnú správu, aby si ju každý mohol prezrieť. "To je to čo som zistil ja, teraz je rad na vás aby ste sa podelili o vaše zistenia." |
| |
| Novinari "Akú stopu máš na mysli?" Spýtam sa Paula a stále ostávam sedieť na zemi. "Susan, ty by si mala zistiť čo to tam nechali. V tých špárach." Poviem len tak mimochodom. |
| |
| Novinári Susan prejde ku kozubu a začne sa sústredene venovať zemi. Paul zatvorí skrinku a oprie sa o pult a prehovorí: "No, ja by som povedal, že vražda sa stala tu. A niekto to chcel skryť. Bolo by zistiť, kde sa našlo telo a za akých okolností..." zamyslí sa a pošúcha si bradu "Možno by sme vedeli nájsť niekoho, kto videl, s kým sa zavraždený bavil v tejto kuchyni." "Môžete sa na toto pozrieť?" ozve sa zrazu Susan od kozuba. Stále sústredene študuje zem... |
| |
| Novinari "Ty sa do toho nejako veľmi vyznáš, nemyslíš?" Podozrievavo pozriem na Paula. Rýchlo vstanem a prejdem k Susan. "Čo si našla?" spýtam sa jej, ale kútikom oka sledujem Paula. |
| |
| Novinári Paul zostane opretý o pult a iba pokrčí plecami. "Kedysi som pracoval ako vyšetrovateľ v Arende," povie nevzrušene. Vieš, že Arend je jedna z piatich krajín, s ktorými susedí Wolfast - krajina vlkolakov. Je to jediný štát, s ktorým Wolfast nikdy nebol vo vojne... Keď prijdeš k Susan, všimneš si, že v špárach je niečo tmavočervené. Trochu Ti to pripomína červené víno, no niečo Ti hovorí, že to víno nebude... |
| |
| Novinari "No ako myslíš," myknem plecom smerom k Paulovi a ďalej si ho nevšímam. "Zoberieme vzorky, i keď by toto mali robiť policajti. Ale človek nikdy nevie." Poviem a snažím sa zobrať si vzorky. |
| |
| Novinári Skôr ako stihneš vôbec prijsť na spôsob, akým tie vzorky odobrať, začujete vonku od slepej uličky kroky. Paul schytí Susan za ruku, naznačí, aby ste boli ticho a vybehne s ňou von z kuchyne do spoločenského priestoru hostinca. |
| |
| Vyšetrovatelia Chvíľku ticho sedím a keď je zjavné, že sa nik nechystá hovoriť začnem. "Ak pitevná správa hovorí že Lady zomrela po ôsmej bude potrebné presne overiť kedy končila slávnosť podľa slov Lorda Jamesa bola ostraha na slávnosti zabezpečená ... Ak by sa zistilo že Lady bola zavraždená ešte počas slávnosti tak sa tu rysuje slušný problém ale nerád by som predbiehal." |
| |
| Novinari Mne to však nedá a snažím sa zistiť kto to je. Chvíľu rozmýšľam, či nepôjdem za nimi, ale nakoniec sa rozhodnem inak. Vykročím k dverám. Prikrčím sa a idem veľmi potichu k dverám, ktorými sme vošli do hostinca. |
| |
| Novinári Skôr než sa stihneš prikradnúť k dverám, Ťa niekto strhne zozadu a vyvlečie z kuchyne. Trvá to len pár sekúnd, a keď sa dostanete do spoločenskej miestnosti a zovretie povolí, zistíš, že Ťa ťahal preč Paul. Vyzerá dosť naštvane. Ľahúčko, akoby si bol pierko, Ťa hodí do druhých dverí, za ktorými je sklad, a rýchlo privrie dvere tak, aby vás nebolo vidieť. Susan už sedí vydesená vnútri. "Ak sa necháš zabiť, tak žiadny príbeh nenapíšeš," zasičí Paul nahnevane. Z jeho pohľadu Ti teraz naskakuje husia koža. |
| |
| Vyšetřovatelé Se zájmem naslouchám a mnu si přitom bradu, jakobych se snad snažil něco z ní vykouzlit, ale marně. Dokonce to chvílemi vypadá, že mě věci o kterých se mluví příjdou úplně nové. " Otázka spíš zní, proč se její tělo našlo přesně tam kde bylo. Buď vraha někdo vyrušil, ale to by potom musel existovat nějaký svěděk. A nebo, což mi příjde pravděpodobnější, vrah CHTĚL aby jsme tělo našli a chce někomu něco sdělit. Jak je to přesně daleko od slavnosti, na které byla? " Snad z nervozity, začnu přecházet sem tam po místnosti, ruce založené za zády. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Novinari "Prepáč. Chcel som len zistiť, kto to je. Od narodenia som príliš zvedavý." Poviem na svoju obhajobu a čakám, čo sa bude diať. |
| |
| Novinári Po chvíli začujete kroky. Paul sa prikradne bližšie k dverám a opatrne vykukne štrbinkou von, pričom vám naznačí, aby ste zostali, kde ste. "Tak kde?" ozve sa z druhej miestnosti nepríjemný mužský hlas. "Druhé dvere vľavo," odpovie mu nervózne druhý. "Sairus, choď to skontrolovať," povie prvý hlas a ozvú sa odchádzajúce kroky. "Modli sa k osudu, aby to tam bolo," zasičí po chvíli prvý hlas a nastane ticho. |
| |
| soukromá zpráva od Martinus Arturius pro |
| |
| Novinari "Druhé dvere vľavo? Nie sme náhodou za nimi?" slabým prestrašeným hlasom prehovorím k Paulovi. Teraz mi už vážne nie je všetko jedno, pomyslím si. |
| |
| Novinári Paul len pokrúti hlavou a naznačí, aby ste nerozprávali. Po chvíli sa znovu ozvú kroky a podľa všetkého prichádzajúci muž niečo signalizuje, lebo sa ozve nervózny chlapík ešte nervóznejším hlasom. "Určite to mal so sebou! Netáram! Vážne!" "Myslím, že-" Nastane hrobové ticho a Paul zrazu vyskočí, chytí Susan za ruku a rozbehne sa s ňou dozadu do skladu. Ani sa veľmi nesnaží byť ticho, podľa čoho usudzuješ, že sa o vás dozvedeli. |
| |
| Vyšetrovatelia "Od slávnosti kde bola na námestie kde sme ju našli je to asi 20 minút kočom. Myslím že by sme mali zistiť čo najviac informácií od účastníkov tej slávnosti. Ako dlho tam bola, kedy odišla, či sa nesprávala podozrivo." odpoviem Valentisovi a potiahnem si z fajky. |
| |
| Novinari Ja neváham a rozbehnem sa za nimi. Utekám ako o život a neobzerám sa, pozerám len pred seba a dúfam, že Paul nás z tejto situácie dostane lebo ja takéto situácie očividne nezvládam. |
| |
| Novinári Dobehnete dozadu k skladu, kde je malé okienko. Paul ho otvorí a pomôže Susan preliesť von. Keď zmizne na druhej strane, obráti sa na Teba. "Lez von a utekajte po gardu. Hlavne daj na Susan pozor," povie a rozbehne sa späť. |
| |
| Novinari Preleziem von a otočím sa za Paulom. "Paul! Kam ideš? Neblázni!" zasyčím na neho. Bez čakania na odpoveď schytím Susan a utekáme tam, kam nám Paul poradil. |
| |
| Novinári Rozbehnete sa cez niekoľko uličiek až dobehnete k hlavnému sídlu gardy. Vbehnete dnu a prebehnete cez chodbu do hlavnej miestnosti. V jednej z malých miestnostiek na boku je skupina vyšetrovateľov, ktorí boli aj včera pri soche Johna I. Dvere majú otvorené, takže si váš príchod ihneď všimnú. MH: Píš bez hlavičky, všetci ste na kope. |
| |
| Vyšetrovatelia Zrazu do hlavnej miestnosti vbehnú dvaja ľudia. Jeden z dvoch drzých novinárov zo včera (ten, ktorý bol na námestí) s mladou ženou. Vyzerajú, že majú dosť naponáhľo, dokonca sa zdá, že žena je trochu v šoku. MH: Píšte bez hlavičky, všetci ste na kope. |
| |
| Zareagujem na postavy ktoré vbehly do budovy chvíľku si ich premeriam a spýtam sa ostatných "Poznáte ich niekto ?" |
| |
| "To sú moji známi zo včera," pošepnem Susan a nervózne sa zasmejem. Nemienim hovoriť nič nahlas, kým to nebude životne dôležité a tak tam stojím a obzerám sa po prítomných. |
| |
| "Áno, to je novinár ktorý včera narúšal priebeh vyšetrovania. Spolu so svojim kamarátom robili na námestí bordel a zmätok. Takmer som ich nechal zatknúť. Tú ženu nepoznám." Odpoviem Martinusovi. |
| |
| Žena potiahne Roberta nervózne za rukáv a niečo mu pošepne, no nepočujete čo. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Postavím sa "Novinári stále niečo vedia tak to skúsme využiť." a idem von z miestnosti smerom ku osobám "Dobrý deň stalo sa niečo ?" |
| |
| "Áno," nervózne sa otočím na Susan. "Čo sa stalo? No...je toho veľa, kde mám začať?" otočím sa na dotyčného, od ktorého ku mne prišla otázka. |
| |
| "Podte ku nam do miestnosti a môžeme začať .." Chvíľku sa zamyslím "Teda ak sa nedeje niečo čo by si vyžadovalo prednostnú pozornosť." A pozriem sa na slečnu. |
| |
| Dievčina chytí Roberta za lakeť a trochu ho postrčí dopredu, akoby mu chcela niečo naznačiť. Nič však nehovorí... |
| |
| "Vlastne, niečo sa deje," sklopím zrak a rozmýšľam, aby som zase nepovedal dáku blbosť, "hm, jeden môj kolega asi potrebuje pomoc. Odtiaľ sme prišli. Boli sme v tom hostinci, či čo to je, neďaleko odtiaľto. A prekvapili nás tam nejakí muži a Paul tam ostal sám." Vychrlím na neho jedným dychom, ale ihneď si zahryznem do jazyka. Nepovedal som priveľa? A tak čakám, ako sa zatvári Susan a všetci dotyční. |
| |
| Susan vyzerá byť nervózna a čaká na reakcie ostatných. Zdá sa, že sa obáva o daného Paula... |
| |
| Otočím sa na seržantov so slovami "Bude asi potrebné vyslať hliadku ku" Otočím sa ku novinárom "Kde presne adresa, ktora budova ?" |
| |
| "Hostinec Zlatý cech," povie Susan rýchlo. |
| |
| Rozhliadam sa a dúfam, že Paul neurobí nejakú hlúposť. "A my tu budeme nečinne čakať?" nedá mi to a spýtam sa, len tak do éteru. |
| |
| Zazriem na novinára ktorý ma včera poriadne naštval tak, aby videl, že na včerajšok som nezabudol, ale potom poviem. "No, to že ste drzý novinár bez akýchkoľvek spôsobov nieje dôvod na to aby sme nechali váško pavúčieho kamaráta zomrieť. Poďme." poviem, vstanem, vyklepem fajku, pri pohľade na množstvo nedofajčeného tabaku zazriem na Roberta ešte raz, nasadím si prilbu a rýchlym krokom sa pohnem smerom k dverám. |
| |
| Rozhliadnem sa po ostatných..."To tam akože teraz chcete bežať všetci?" porozhliadam sa po prítomných? "Čo naša vec, o ktorej sme sa pred chvíľou rozprávali?" snažím sa nenaznačiť nič viac osobám, ktoré nechcem aby k tomu prístup mali. |
| |
| "Paul je na nich sám," povie žena mierne hystericky. |
| |
| "Seržant Marcus si určite zoberie na pomoc pár gardistov a kým to preveria nám ostane čas na to aby sme slečnu s pánom vyspovedali ako sa im podarilo dostať do problémov." Usmejem sa "Kde sa môžeme presunúť ?" Pozerám na Seržantku Carrie |
| |
| "Pokojne, oni to vyriešia. Majú s takýmito vecami skúsenosti." Podotknem Susan, ktorú treba upokojiť. |
| |
| Vojdem do hlavnej miestnosti a začnem po stanici hľadať akýchkoľvek gardistov, ktorý by mohli so mnou íjsť ako sprievod do hostinca. |
| |
| V hlavnej miestnosti je asi tucet gardistov. Niektorí spisujú reporty, niektorí sa zhovárajú a niektorí proste sedia a znudene čakajú, či sa niečo bude diať. |
| |
| Rázne a energicky poviem. "Potrebujem štyroch-piatich dobrovoľníkov ktorí pôjdu so mnou niečo preskúmať do mesta. Je to dôležité, zoberte si výzbroj." a čakám kto sa prihlási, prípadne nadväzujem čo najpresvedčivejší očný kontakt. |
| |
| Postupne vstanú piati gardisti a pripravia sa na cestu. |
| |
| "Fajn, pán Arturius, tak vám teda želám úspešný lov po informáciách!" uštipačne prehodím cez plece, ako sa náhlim k dverám za seržantom Marcusom. "Idem s vami do toho prekliateho hostinca!" Upravím si odev a čakám na reakciu. |
| |
| "Fajn, tak teda vyrazme." poviem piatim gardistom a Carrie a zrýchleným krokom sa vyberiem ku dverám a potom smerom ku krčme. |
| |
| "A teraz?" Spýtam sa lebo ma už nebaví len tak, tam postávať. |
| |
| Nasledujem seržanta Markusa. |
| |
| "Teraz sa ukľudníte posadíme sa sem keďže inú nemáme aktuálne k dispozicii." Rukou naznačim do miestnosti v ktorej sme boli. Vojdem do nej prvý zoberiem zložku na stole ku sebe a naznačím aby si sadli. "Garda to zvládne.." |
| |
| "Ako myslíte." Myknem plecom a nasledujem ho do miestnosti. |
| |
| Skupina sa rozdeľuje, takže píšeme s hlavičkami: Valentis, Robert a Martinus majú hlavičku Civilisti, Carrie a Marcus Garda Civilisti Susan zostane stáť a pozerať na dvere, za ktorými zmizli gardisti. "Ja idem s nimi," povie mierne vyšším hlasom, ako má vo zvyku a zmizne za dverami skôr, ako stihnete zareagovať. Garda Zrazu vás dobehne Susan. "Počkajte, idem s vami," povie rozhodným tónom. |
| |
| Garda "Dobre slečna." poviem a ani trochu nespomaľujem tempo. "Ak mte nejaké informácie ktoré by nám mohli pomôcť, teraz je vhodný čas podeliť sa o ne." |
| |
| Civilisti "Susan?" poviem už len zatvoreným dverám. "Hm, ja tu ostanem s vami, nebude vám to vadiť, že nie?" opýtam sa s miernym úškrnom. |
| |
| Garda Susan zaváha, ale začne rozprávať: "Dostali sme tip, že v tom hostinci našli zabitého nejakého muža a že má tá vražda asi niečo spoločné s tou včerajšou. Tak sme to išli preskúmať. No keď sme tam boli, tak prišli nejakí muži a začali sa hádať. Akoby niečo hľadali. Vyzeralo to, že jeden z nich je tam dotiahnutý na silu. Paul nás poslal po vás a sám tam zostal s tými..." Hlas sa jej trochu zlomí a zostane ticho. |
| |
| Civilisti "Mne to nevadí." pousmejem sa "Tak ako sa Vám podarilo dostať do problémov okrem toho, že sa stále objavujete niekde kde je rozruch ako je už pre novinárov typické ?" |
| |
| Civilisti "Ani sám neviem," myknem plecom. "Ja mám proste šťastie na naozaj zaujímavé články. Môžem sa Vás spýtať niečo ohľadom tých vrážd?" opýtam sa so záujmom. |
| |
| Civilisti "Viete mladý muž myslim, že celú situáciu beriete dosť naľahko vzhľadom k tomu čo zistia gardisti v tom hostinci aby sa Vaše šťastie neobrátilo proti Vám pokial tam nájdu niečo závažné ... Tak sa skúste zamyslieť a povedať súvislosti, ktoré Vás tam doviedli. A kým tak urobíte dám Vám priestor na Vaše otázky ale netvrdím, že Vám ich aj zodpoviem." |
| |
| Civilisti "Nič neberiem na ľahkú váhu." Poviem nahnevane. "Jediný dôvod prečo som tam kde Vám to prekáža je, že mám za úlohu zistiť ako je to s tými vraždami. Jedna z tých vrážd sa odohrala pri hostinci, tak sme to tam išli omrknúť. To je všetko. A navyše je len zhoda náhod, že sa ocitnem v centre diania, ale mám pocit, že to ide s novinárčinou ruka v ruke." Doložím. |
| |
| Civilisti "Mne neprekáža, že sa pohybujete tam kde sa niečo dialo mne by prekážalo keby ste sa stali súčasťou vyšetrovania ako ďalšia obeť spolu s priateľmi. Ešte by ma zaujímalo čo presne ste mysleli slovami: Jedna z tých vrážd.." |
| |
| Civilisti "Vrážd? Snáď mi nechcete povedať, že o tom neviete. Pri hostinci zabili jedného muža." Poviem podozrievavo a zároveň zaskočene. |
| |
| Civilisti "Nie to som neskúmal Vy si myslíte, že to má prepojenie so zosnulou Lady a preto Ste boli v tom hostinci? Čo Vás viedlo k takému poznatku ?" |
| |
| Civilisti "Neskúmal? Zaujímavé." Skonštatujem. "Neviem, či to má prepojenie. Doviedla ma k tomu kolegyňa, ktorá sa mi v noci objavila v byte. A jediné múdre riešenie sa nám zdalo, to tam ísť trocha obhliadnuť." |
| |
| Garda "Paul mal zostať ešte s niekým od vás...nemali st ho tam nechať samého." mierne vyčítavo prehodím k Susan. |
| |
| Garda Susan pokrúti hlavou. "Nedal nám veľmi na výber," povie a pridá trochu do kroku, akoby si uvedomila, že môže byť neskoro... |
| |
| Civilisti "Keď bude možnosť budem si musieť pohovoriť ešte s vašou kolegyňou. Nie neskúmal som iné zločiny aktulane ma zaujima len pozadie umrtia Lady Margot a pripadné ďalšie prepojenia nenechám nepovšimnuté .." |
| |
| Civilisti "Veľa toho neviem. Zavraždený bol dáky Andrew. Mal zlomený krk." Poviem. "Ale to je naozaj všetko, čo viem o tej vražde." |
| |
| Garda Šiniem si to čo najrýchlejšie ku krčme. "Seržant Markus, čo si o tom myslíte?" prehodím jeho smerom. |
| |
| Garda Zabočíte za roh a zbadáte pred sebou hostinec. Tabuľa s nápisom Zlatý cech sa hojdá v miernom vetre. Nič nenasvedčuje o tom, že by sa vnútri odohrával nejaký boj, dokonca nie je ani vidno, že dnu niekto vnikol. Hlavný vchod do hostinca je zadebnený a okná sú zatlčené. Zdá sa však, že hostinec v tomto stave nie je dlho. |
| |
| Civilisti "Uvidime čo zistia v hostinci ked tam dojdu." |
| |
| Garda "Povie mi dočerta niekto, čo sa to tu stalo?!" s týmito slovami pristúpim k zadebneným dverám hostinca a prezerám si ich. |
| |
| Civilisti Pokrčím plecami a čakám. Popritom sa obzerám po miestnosti a snažím sa nájsť dačo podozrivé i keď som v sídle gardy. |
| |
| Garda "Išli sme zadným vchodom," povie Susan nervózne a ukáže na uličku vedľa. |
| |
| Civilisti Do miestnosti vojde Seržant William a poobzerá sa prekvapene. "Čo sa deje? Kde sú všetci gardisti?" spýta sa. |
| |
| Garda "Zadným vchodom?!" krútim hlavou, akoby mi to nedochádzalo. ""Ok, tak sa tam poobzeráme. |
| |
| Civilisti "Jeden z novinarov sa dostal do problemov v opustenom hostinci kde sa stala vražda tak sa sežranti vybrali preveriť situáciu za asistencie jednej novinarky.. Ja som sa tu zatial rozpraval s ich kolegom ako sa do tej situacie dostali" |
| |
| Civilisti Seržant prikývne a zamyslene pozrie na svoje vreckové hodinky. "A neviete náhodou, do ktorého hostinca išli?" spýta sa a odloží hodinky späť do vrecka. |
| |
| Civilisti "Hostinec Zlatý cech." |
| |
| Civilisti Seržant William prikývne a otočí sa na odchod. "Možno by bolo lepšie, keby ste išli so mnou," povie a pozrie na všetkých troch. |
| |
| Civilisti "Mne je to vlastne jedno." Pokrčím plecom a vykročím smerom k seržantovi. |
| |
| Garda "No tak teda poďme, nech to máme za sebou. Dúfam že váš kamarát ešte žije." prehodím smerom k Susan a vydám sa k zadnému vchodu, plný očakávania a pripravený k boju. |
| |
| Civilisti "V poriadku.. " |
| |
| Garda Keď prejdete dozadu, hneď si všimnete, že dvere sú dokorán a niekoľko dosiek je vylámaných. "Keď sme bežali preč, bolo viac dosiek na dverách," povie Susan nervózne. Za dverami vidíte na prvý pohľad prázdnu a veľmi čistú kuchyňu. |
| |
| Civilisti A tak sa vyberiete všetci traja so Seržantom Williamom k hostincu. Seržant je celou dobou ticho a nahodí dosť rýchly krok, vďaka čomu sa k hostincu dostanete dosť rýchlo. Tabuľa s nápisom Zlatý cech sa hojdá v miernom vetre. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa vnútri odohrával nejaký boj, dokonca nie je ani vidno, že dnu niekto vnikol. Hlavný vchod do hostinca je zadebnený a okná sú zatlčené. Zdá sa však, že hostinec v tomto stave nie je dlho. |
| |
| Garda "Haló, je tu niekto?!" Vojdem rýchlo dnu a obzerám sa po miestnosti a hľadám dvere vedúce ďalej. |
| |
| Civilisti Po príchode ku hostincu spozorniem pevnejšie chytim moju vychádzkovú palicu. "Tuna to vyzera nedotknute má táto budova aj iný vchod ?" Pozriem po ostanych postavach okolo mňa. |
| |
| Civilisti "Hej, má. Tam vzadu." Ukážem rukou poza budovu. |
| |
| Garda Vstupujem do miestnosti hned za Carrie, s rukou na meči a pripraveny okamžite tasiť zbraň. |
| |
| Garda V kuchyni nikto nie je. Napriek tomu, že je hostinec zatvorený, miesto je pekne čisté. Podľa toho usudzujete, že buď sa kuchyňa nepoužívala, alebo ju niekto poriadne upratal, než to zatvoril. Z kuchyne vedú dvere do prednej miestnosti. Na stenách sú štyri okná, no všetky sú zadebnené. |
| |
| Garda Pomaly sa presúvam k posledným dverám a načúvam za nimi. Pomedzi to sa spýtam Susan. "A čo presne sa malo stať tomu vášmu známemu? Lobo to vyzerá že tu nikto nebol." |
| |
| Garda Veru, tuná to vyzerá, akoby sa nič neudialo najmenej týždeň....Dosť podozrivé....Koľkože tu malo byť vtedy ľudí?" obzerám sa po kuchyni a presúvam sa k seržantovi Marcusovi. |
| |
| Garda "Neviem presne, ale asi štyria vrátane Paula" odpovie Susan. Na druhej strane dverí nič nepočujete. |
| |
| Garda Postupne prehľadám priestory v dosahu a snažím sa všímať si hocičo nezvyčajné, čo by vybočovalo z priemeru. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Civilisti Pozriem na Seržanta Williama "Obídem budovu dookola či niečo nenájdem predpokladam, že Seržanti sú vo vnútri.." |
| |
| Civilisti "Pri všetkej úcte, pane," povie Seržant William, "Prvý pôjde niekto z Gardy. Hoci máte právo na akékoľvek informácie, stále ste civilista." Kývne na jedného z gardistov, no skôr, ako ten stihne zmiznúť za rohom, vyjde z uličky druhý Gardista, aby skontroloval, čo sa vonku deje. Keď zbadá Seržanta Williama, zasalutuje. "Kde sú seržanti?" spýta sa Seržant William. "Vnútri, pane," povie gardista a ukáže na hostinec. "Práve vchádzajú zadným vchodom." Seržant prikývne a pozrie na ostatných. "Myslím, že môžeme ísť pokojne ďalej," povie a vyberie sa do uličky... |
| |
| Garda "Tuná sa niekto riadne postaral, aby neboli žiadne stopy a riadne to tu vyupratoval. Čo myslíte, prečo by to niekto robil?" otočím sa k seržantovi Marcusovi. |
| |
| Civilisti Nasledujem seržanta, i keď mám pocit, že som tu len veľkým omylom. Chcem to vidieť medzi prvými, potrebujem predsa informácie z prvej ruky. |
| |
| Civilisti Pomaly a pozorne obchádzam budovu hostinca a sústredím sa na akúkoľvek drobnosť ktorú si všimnem. Idem pomaly kľudne a pozorne sa pozerám. |
| |
| Civilisti Prejdete do zadnej uličky, kde je zadný vchod do hostinca. Tu to už vyzerá inak - dva prázdne odpadkové koše sú zhodené a dvere sú čiastočne zbavené dosák. Nie všetkých, ale dosť na to, aby sa cez dvere dalo pohodlne prejsť. Tu je niekoľko Gardistov, ktorí sa tvária trochu prekvapene, keď vás zbadajú, ale keďže je s nimi aj seržant William, tak sa na nič nevypytujú. Za otvorenými dverami vidíte čistú kuchyňu a v nej jedného gardistu a oboch seržantov. MH: Píšte bez hlavičky. |
| |
| Garda Vonku začujete nejaký drobný rozruch, a keď sa otočíte, vidíte, že vonku stojí seržant William, s Valentisom, Martinom a Robertom. MH: Píšte bez hlavičky |
| |
| "Tak toto začína presahovať aj moje najdivokejšie sny. Čo tu, dočerta, robíte vy? Nemali ste byť na stanici?!" tresnem smerom k príchodzím, pričom sa pohnem smerom von z kuchyne. |
| |
| Zostanem prekvapene stáť, pozerám na príchodzích a čakám na ich reakciu. |
| |
| "Ja som tu len ako nestranný pozorovateľ." Poviem len tak do pléna a obzerám sa dokola. "Kde je Paul?" Opýtam sa so záujmom. |
| |
| "No tu nieje, a je to tu nejako podozrivo upratané. Práve sme išli preskúmať zvyšok domu." poviem a bez čakania otvorím dvere ktoré vedú z kuchyne. |
| |
| Za dverami objavíte úplne iný svet. Ocitnete sa za pultom pokrytom hrubou vrstvou niečoho, čo sa nedá identifikovať, no rozhodne to nie je lak na drevo. V miestnosti je šesť stolov s lavicami. Na väčšine stolov sú ešte stále poháre a taniere so zvyškami jedla. Všetko jedlo je pokryté jemnou vstvou pliesne. Pri jednom stole si všimnete, že sedí mladý muž s krvavou vreckovkou priloženou k svojmu krku a kúsok vedľa leží starší muž na chrbte s rukami v trochu neprirodzenej polohe a zdanlivo v bezvedomí. Mladý muž, o ktorom ste všetci presvedčení, že musí byť Paul, pozrie na vás a zloží vreckovku. "No konečne," povie trochu unavene. Zdá sa, že v miestnosti nikto iný nie je. |
| |
| Zastanem a obzriem sa, kam ide seržant Marcus. Pohnem sa za ním. Len čo zbadám vnútro s ranenými, vyvalím oči. "To nemohol niekto aspoň slabo kričať o pomoc?! Človek mal pocit, že tu niet živej duše." Vstúpim do miestnosti a pohnem sa k Paulovi. "Tak čo, stratenec? Čo sa tu stalo? Ste ranený vážne?" |
| |
| Paul pokrúti hlavou a znovu si priloží vreckovku ku krku. "Dvaja chlapi priviedli toho muža nasilu do hostinca," povie nevzrušene. "Podľa všetkého nenašli, čo hľadali... nech to už bolo čokoľvek... a chceli muža zabiť. Tak som zasiahol a strhla sa bitka. Aj by som ich zbil, keby jeden z nich nevytiahol nôž a neporezal ma... Využili to na útek." Pozrie na muža pred sebou a mierne pokrúti hlavou. "Chlapík zbadal krv na mojom krku a odkvecol... a doteraz sa neprebral." Napriek tomu, že Paul rozpráva pokojne, vidíte, ako sa mu trasú ruky. |
| |
| "Hrdina Paul." Zasmejem sa. "Ukáž, mám dáky zdravotný kurz," poviem vážnejšie a vykročím k Paulovi s jeho trasúcimi rukami. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Martinus Arturius pro |
| |
| Zatiaľ prejdem k ležiacemu mužovi a využijem všetky svoje chabé znalosti z prednášok o prvej pomoci na to aby som zistil aký je jeho stav a či ešte žije. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "Aha," podozrievavo hľadím striedavo na Paula a na odkväcnutého na zemi. |
| |
| soukromá zpráva od Martinus Arturius pro |
| |
| Pomaly sa prechádzam uličkou vedúcou k zadnému vchodu do budovy vstúpim ako posledný. V budove sa pozorne rozhliadam po miestnostiach. |
| |
| "A nejaký bližší popis útočníkov by sa nenašiel?" neprestávam rýpať do Paula. |
| |
| Paul sa zamyslí a začne pomaly rozprávať, akoby si rozpamätával: "Jeden bol nižší a silný. Taký ten unga-unga typ. Čierne krátke vlasy, jazvu na pravom líci. Druhý bol vyšší a svalnatý. Ten vyzeral byť inteligentnejší. Tmavé takmer vyholené vlasy..." Následne pokrúti hlavou, akoby sa snažil prebrať, a pošúcha si čelo, čím si nechá krvavú stopu nad pravým obočím. |
| |
| "Pekne," s týmito slovami si sadnem na najbližšiu voľnú stoličku v mojom dosahu. |
| |
| "Nehýb sa toľko," upozorním Paula a snažím sa mu zastaviť krvácanie kusom látky, ktorý som si odtrhol z trička. "Suzan, zožeň nejakú vodu, lebo z neho budeme mať indiána." Poviem jej smerom. |
| |
| "Aj tento tu by potreboval ošetriť, dýcha ale krváca z hlavy a je v bezvedomí. " poviem a opatrne sa pozriem na zranenie na hlave. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Idem za hlasmi a vojdem do miestnosti ako posledný. Pozorne sa rozhliadnem a cast mojej pozornosti je venovaná dvom zraneným osobám. |
| |
| "Veru, už len vy ste námtu chýbali," prehodím, samozrejme ironicky, k príchodziemu. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "Snažte sa mu niečím zastaviť krvácanie." Poviem chlapíkovi, ktorý je pri druhom zranenom. "Ja tu spravím miesto, treba ho dať do stabilizovanej polohy alebo máte niekto iný nápad?" Pozriem na okolostojacich. |
| |
| Prejdem kus bližšie aby som videl lepšie aj na druhú postavu. |
| |
| Pohnem sa smerom k tomu novinárovi a snažím sa podať zranenému prvú pomoc. |
| |
| Keďže ma všetci ignorujú, tak začínam spratávať veci okolo a zraneného dám do stabilizovanej polohy a skontrolujem jeho životné funkcie. |
| |
| Robert dá druhého raneného do stabilizovanej polohy. Paul nechá Carrie, aby mu skontrolovala ranu. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Pozorne sledujem situaciu a zatial nijak nezasahujem ani nič nehovorím. Rozhliadam sa po mistnosti. |
| |
| "Myslím, že Paul je v šoku...Prineste niekto niečo teplé a hlavne nerobte zbytočný krik...Len pre istotu," poviem smrom k prekvapeným tváram. |
| |
| "No tak toto by bolo." Skonštatujem, keď stojím nad zraneným. |
| |
| "Nemal by niekto bežať po lekára?" spýta sa Susan nervózne a pozrie na gardistov. Seržant William kývne na jedného z gardistov, ktorý zasalutuje a bez rozbehne sa preč. |
| |
| Po zhodnoteni situacie so zranenymi sa pomaly presuvam do dalsej miestnosti. |
| |
| Skôr ako Martinus stihne prejsť k najbližším dverám, Seržant William zakričí: "Ničoho sa nedotýkajte, pane! Zničíte všetky dôkazy... pokiaľ ich už naši novinári nestihli zničiť... Mimochodom, ak som to správne pochopil, tak vy, pán Robert, ste tu boli spolu s Paulom, než sa všetko zomlelo... Čo ste tu vlastne robili?" |
| |
| "Nič. Len sme chceli vedieť, čo sa tu vlastne stalo. Tá vražda. " Začnem koktať. "A žiadne dôkazy sme nezničili. " Bránim sa. |
| |
| "Mňa by zaujímalo, kde všade ste sa pohybovali a čo všetko si pamätáte..." vhupnem seržantovi Williamovi a Robertovi do reči. |
| |
| Pozorne pocuvam rozhovor ale pomaly vychadzam do vedlajsej miestnosti popri serzantovi. |
| |
| "Tak pekne po poriadku. Vošli sme zadebnenými dverami. Najprv sme samozrejme vypáčili dosky a potom sa prepchali dnu. Vošli sme do kuchyne, kde bolo všetko tak, ako to vidíte. Ja so Susan sme sa šli pozrieť vedľa, ale tam nič nebolo. " Zhlboka sa nadýchnem a rozmýšľam, čo všetko mám ešte povedať. "Potom sme začuli kroky a schovali sa do nejakého skladu či čo to je a tam čakali, kým sa o nás nedozvedeli hentí chlapíci a potom sme ušli. Paul tu ostal a my dvaja," ukážem na Susan, "sme dobehli na stanicu. To je všetko. Všetko tu je tak, ako sme sem vtedy prišli. Alebo som niečo vynechal?" Pozriem sa na svojich dvoch kolegov, či niečo nedodajú. |
| |
| Susan pokrúti hlavou a Paul nezareaguje vôbec. Seržant William pozrie na Martina a pokrúti hlavou na znak, že ak pôjde kamkoľvek inam ako do kuchyne, tak bude zle... |
| |
| Zastanem a čakám. "Tak aká bude postupnosť najskôr vybavíme ranených a potom zabezpečíme miesto ?" Pozriem na seržanta Williama |
| |
| Seržant William prikývne a obráti sa na seržantov Marca a Carrie. "Seržanti, postarajte sa o tu o to, koniec-koncov, je to vaše vyšetrovanie. My zatiaľ zoberieme ranených k doktorovi," dodá a kývne na vojakov, ktorí opatrne zdvihnú muža v bezvedomí a pomôžu Paulovi na nohy... |
| |
| "Dovidenia, seržant." poviem za odchádzajúcim seržantom Wiliamom a poobzerám sa po miestnosti. "Tak teda poďme hľadať nejaké stopy. Pokúste sa prosím žiadne nezničiť. Ja idem prezrieť kuchyňu." poviem, prejdem do upratanej kuchyne a začnem hľadať čokolvek podozrivé. |
| |
| Následne sa za Marcusom pohnem aj ja prezrieť najbižšiu mietnosť |
| |
| "A čo máme robiť my?" obzerám sa po prítomných a nemám ani šajn, čo by som mal spraviť. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Susan prejde k Robertovi a niečo mu povie, no nepočujete, čo... |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| soukromá zpráva od Martinus Arturius pro |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "Vy by ste mali predovšetkým nezavadzať..." poznamenám smerom k novinárovi a krokujem miestnosť, pričom obzerám každý kúsok, či niečo nenájdem. |
| |
| Miestnosť je nepredstaviteľný neporiadok. Je jasné, že poprevracané stoličky môžu byť Paulovo dielo, no je nad slnko jasné, že neumytý riad, kusy jedla a špinavé obrusy, ktoré pravdepodobne nikto nepral odkedy ich dali na stoly, jeho dielo už nie sú. Proti tejto izbe pôsobí vydrhnutá kuchyňa ako z iného sveta... |
| |
| Prezerám miestnosť a zdvíham spadnuté stoličky, či pod nimi niečo neobjavím..."Nechceli ste niečo robiť?" obrátim sa na Roberta so Susan. |
| |
| "A máme?" spýtam sa. "Aby vám neskôr neprekážalo, že sme sa niečoho dotkli." Dodám. |
| |
| "Ste novinári...mate čuch na veci, ktoré nie sú v poriadku...tak by ste to mohli využiť aspoň raz v prospech ostatných..." |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "Aha," prikývnem a rozmýšľam. "V jednej miestnosti sme našli niečo zaschnuté. A nevyzeralo to ako víno." Poviem len tak pomedzi rečou. |
| |
| "Ale," otočím sa k Robertovi... "a to ste nám kedy chceli povedať?...Môžete mi to miesto ukázať?" |
| |
| "Hhhh, neviem," pokrčím pleciami. " Je to v kuchyni pri kozube." Poviem a snažím sa zbytočne si neznepriateliť prítomných. |
| |
| "Nemôžem sa ubrániť dojmu že v tomto dome niečo nieje v poriadku. Akú logiku má taký neuveriteľný bordel v jednej izbe a taký ukážkový, až neprirodzený poriadok v kuchyni?" zamyslím sa nahlas a hľadám ďalej niečo nezvyčajné. |
| |
| "To je pravda...tuná nič nedáva zmysel," pohnem sa smerom ku kuchyni. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "Akú logiku? Jednoduchú. Niekto sa snažil zahladiť stopy." |
| |
| "Jasné je aj to, že nech sa snažili zahladiť čokoľvek tak sa to stalo v tých mestnostiach ktoré sú dôkladne upratané." |
| |
| "Ale až takto?! Veď to priamo bije do očí že sa tam niečo stalo. Ja keby som zahladzoval stopy tak to urobím tak aby to bolo menej nápadné. Navyše takto vyleštiť tú kuchyňu muselo zabrať veľa času. A prečo neupratali aj ostatné miestnosti?" zamyslím sa. "Možno to má len odpútať našu pozornosť." |
| |
| "Možno sa tým pokúšali zahľadiť stopy," ozve sa Susan nervózne. "Asi tu bola krv a tú v špárach pri kozube sa im nepodarilo vyčistiť." |
| |
| "Mali by ste to zobrať na prieskum alebo také niečo," zhodnotím situáciu. |
| |
| "Krv v špárach na kozube?" prejdem smerom ku krbu, lebo ma Susanina dedukcia vcelku upútala. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| Pozorne sa rozhliadom v okoli kde stojim. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro |
| |
| "No, vážení, ja to tu balím. Asi budú mať o mňa v redakcii starosti. Takže Susan, mali by sme ísť. Aj šéfovi by nebolo odveci povedať o Paulovi," poviem a vyjdem von z hostinca. |
| |
| Robert so Susan odídu z hostinca, takže vnútri zostanú Carrie, Marcus, Martinus a Valentis. MH: Delíme sa na dve skupiny - Novinári a Vyšetrovatelia. |
| |
| Novinári Susan sa nervózne obzrie na hostinec a niekoľkých gardistov, čo stoja v zadnej uličke. "Rober? Môžem sa spýtať, na čo sme vlastne prišli? Lebo jediné, čo teraz viem, je, že zavraždili Lady Margot tak, že jej zlomili vez pri soche Johna I. a v hostinci zavraždili Andrewa, pravdepodobne v kuchyni a vyvliekli ho sem do zadnej uličky... A nejaký muži niečo hľadali... A nezneli zrovna milo..." |
| |
| Novinári "Načo? Sme novinári a chceme prísť na to, čo sa vlastne stalo. Preto sme sem prišli," odpoviem Susan. |
| |
| Novinári "A čo sa vlastne stalo?" spýta sa Susan. "Teda okrem toho, že Paul je ranený..." |
| |
| Novinári Na chvíľu sa odmlčím. "No, čo?! Veď hovoríme o Lady Margot a Paulove zranenie je výsledkom rizika pri práci. A všetko sa nejako podozrivo točí okolo tej vraždy. Nie je toho snáď dosť?" spýtam sa Susan. |
| |
| Novinári Susan si vzdychne a trochu prižmúri oči, ked vyjdete z tmavej zadnej uličky do svetla. "Teraz mám pocit, že je toho až príliš... Čo budeme robiť teraz?" |
| |
| Novinári "Pôjdeme do redakcie a mohli by sme povedať šéfovi ako sa to vyvíja. Ja osobne nepotrebujem problémy navyše." Poviem a vydám sa smerom k redakcii. |
| |
| Vyšetrovatelia "Myslím, že to tu môžeme zabaliť, čo vy na to?" obrátim sa k ostatným zúčastneným. |
| |
| Novinári Ked prijdete do redakcie, nájdete plnú redakciu. Tiež si hned všimneš, že šéfredaktor má dokorán otvorené dvere a niečo zamyslene číta. |
| |
| Vyšetrovatelia "Nech sa tu už stalo čokoľvek niekto si tu dal riadnu námahu. Keď sa získa viac informácií o prípade je možné že sa to tu prípadne objasní." Otáčam sa smerom ku východu pozorne sledujem cestou von detaily okolo seba. |
| |
| Novinári Prejdem rovno k šéfredaktorovi do pracovne a namiesto zaklopania len hlučne narazím do verají dverí. "Čo to je?" spýtam sa ho na niečo, čo drží v ruke. |
| |
| Novinári "Niečo, do čoho Ťa absolutne nič nie je," povie šéfredaktor nevzrušene a ani nepodloží papier nabok. "Dúfam, že máš nejaký pádny dôvod pre svoje vtrhnutie," dodá. |
| |
| Novinári "Výnimočne hej," odpoviem s miernym náznakom opovrhnutia v hlase. "Ide o Paula. Stratili sme ho." |
| |
| Novinári Šéfredaktor chvíľu sedí a pozerá na papier, no podľa vrások na jeho čele usudzuješ, že rozmýšľa. Po chvíli odloží papier nabok a pozrie na Teba. "Chápem, že Paul je zvláštny, no aj tak nechápem, ako ste ho mohli stratiť..." |
| |
| Novinári "No, je to trochu nadlhšie," pozriem s nádejou na Susan. |
| |
| Novinári Susan nervózne prešľapne na mieste. "No... tak trochu sa zranil," povie neisto. Šéfredaktor zdvihne obočie. "Paul? Zranený? To sa ako stalo?" spýta sa znovu a pozrie na Teba. Máš pocit, že odpoveď čaká skôr od Teba, keďže si bol za neho zodpovedný. |
| |
| Vyšetrovatelia Odchádzam, neobzerajúc sa, von z miestnosti do chladného vzduchu vonku. |
| |
| Vyšetrovatelia Dôjdem mlčky ku kozubu a pozorne si prezriem stopy od krvi, ktoré spomínala Susan. Potom vykonám všetky štandardné vyšetrovacie úkony, ktoré bežne robíme s krvou na mieste činu. MH1: prosim PJ p popisanie toho co dokazeme v nasom svete a nasej dobe robit s krvou na mieste cinu. Je mi jasne ze DNA asi nezoberiem, ale mozno sa s nou nieco da robit. Ked nic ine tak sa da aspon umyt :) predpokladam ze moja postava s jej vzdelanim vie zaistit stopy krvi na mieste cinu, tak som to do prispevku nerozpisoval do detailov, aby som daco nemusel neskor prepisovat. MH2: ospravedlnujem sa za absenciu, netusil som o novych strankach andoru, stare pisu 404ku a google iny andor nepozna, dozvedel som sa o premiestneni na nove servre nahodou... MH3: cauko vsetci, chybali ste mi :) |
| |
| Vyšetrovatelia Ako odchadza Carrie a Martinus, všetci gardisti, ktori zaisťovali miesto, aby tam neišiel nikto neopávnený, sa začnú pomaly zberať preč. Jediný kto zostane vnútri je Marcus. MH: Od skupiny vyšetrovateľov sa odčleňuje Marcus, ktorý píše pod hlavičkou svojho mena. |
| |
| Vyšetrovatelia |
| |
| Marcus Keďže nemáš veľa možností, čo s krvou a ešte tomu zaschnutou v špárach, neostane ti nič iné, ako prehľadať špáru. Ako sa v nej babreš, podarí sa ti z nej vytiahnuť kúsok nejakého guľatého kovu. V prvom momente si neuvedomuješ, prečo ti je ten kúsok povedomý, no po chvíli Ti to docvakne a spoznáš v ňom podobný vzor a veľkosť, ako bol na náramku, ktorý si našiel pod rukou Lady Margot. MH: Len pre ujasnenie prívesok Lady Margot bola retiazka s niekoľkými ozdobnými kameňmi a príveskami. Tento vzor sa tam dosť opakoval, takýchto guličiek tam bolo asi päť. |
| |
| Marcus Vyjavene pozerám na kúsok náramku, ktorý držm v ruke. Potom sa ešte raz poobzerám po miestnosti, a ak ma už nič nezaujme, vyberiem sa von. Poriadne sa porozhliadnem po okolí. |
| |
| Marcus Nic iné si nevšimneš. Okolie je už kludné, lebo všetci odišli... |
| |
| Vyšetrovatelia Ako vychádzam z hostinca, napadne ma, že zamierim ešte raz obzrieť miesto činu a ponáhľam sa smerom k soche, kde sa našlo telo. |
| |
| Marcus Hostinec je súčasťou radovej zástavby. Keď vyjdeš zo zadnej uličky, vidíš niekoľko domov oproti. Celkovo pôsobí okolie vcelku pokojne. Zadebnený hostinec je tu skôr ako päsť na oko... |
| |
| Vyšetrovatelia Zatiaľčo sa Martinus poberie cestou k sídlu kráľovskej gardy, Carrie sa vyberá opačným smerom. MH: Píšete každý s hlavičkou svojej postavy... |
| |
| Martinus Keď príjdeš k sídlu gardistov, všimneš si, že pri vchode stojí Kapitán Stuart. Zamyslene sa opiera o stenu a poťahuje z cigary. Vyzerá ešte unavenejšie, ako ráno v kráľovskom hrade. Tiež je Ti jasné, že nevidel umyvadlo ani zrkadlo minimálne dva dni. |
| |
| Carrie Keď prijdeš k soche, prvé, čo Ťa zaujme, je množstvo ľudí na námestí. Je jasné, že cez deň je to veľmi rušné miesto... |
| |
| Novinári "Išli sme so Susan k hostincu, kde sa predtým našlo telo istého Andrewa. A z ničoho nič sa tam objavil Paul a tak sme šli skúmať hostinec z vnútra. a potom tam prišli dáki chlapíci a my so Susan sme ušli, ale Paul tam ostal a teraz sa po ňom zľahla zem." Poviem jedným dychom. "Dúfam, že som povedal všetko." Pozriem do zeme a chvíľu som ticho. "A ešte niečo, boli sme aj na policajnej stanici a potom s doprovodom zase v hostinci, ale tí sa netvárili ktovieako múdro. To je asi tak naozaj všetko." |
| |
| Novinári Šéfredaktor iba pokrúti hlavou a oprie sa dozadu. Chvíľku si Ťa premeriava pohľadom a napokon prehovorí: "Nájdite Paula a ubezpečte sa, že je v poriadku... A potom mi napíšte článok, v ktorom mi vysvetlíte, prečo sa zaoberáte nejakým Andrewom, keď máte po ruke veľký prípad..." |
| |
| Carrie Pretláčam sa pomedzi ľudí a snažím sa vyzerať nie veľmi ako policajt. Razím si cestu smerom bližšie k soche a zároveň pozorujem okolie, ľudí náhliacich sa cez námestie. Hľadám niečo, čo by upútalo moju pozornosť. Možno sa mi podarí osloviť niekoľkých ľudí, či si nevšimli nič podozrivé alebo zvláštne. |
| |
| Carrie Pri soche vidíš niekoľko detí, ktoré si krátia obednú prestávku vonku, neďaleko je otvorený hostinec, z ktorého vychádza väčšia skupinka ľudí. Na druhom konci námestia je niekoľko študentov, ktorí sedia v rohu a o niečom vášnivo diskutujú. Všetko to vyzerajú byť ľudia, ktorí nemajú dôvod chodiť do týchto končín v noci... |
| |
| Carrie Motám sa okolo sochy až nakoniec zamierim k hostincu, odkiaľ vyšla pred chvíľou skupinka ľudí. |
| |
| Carrie Hostinec je takmer plný, čo nie je až také prekvapujúce, keďže je čas obeda. Pri pulte ďalej od dverí vidíš mladú dievčinu v zástere, ako si na tácku ukladá nápoje a druhú dievčinu pri jednom z rožných stolov, ako spratáva taniere po hosťoch. Všetci ostatní v hostinci vyzerajú byť hostia... |
| |
| Carrie Pustím sa k dievčine, ktorá odpratáva taniere. |
| |
| Martinus Idem smerom ku Kapitánovi Stuartovi. "Dobrý deň kapitán asi Ste už postrehli ranný rozruch." |
| |
| Carrie Keď Ťa dievčina zbadá, iba sa na Teba usmeje a naznačí, že si môžeš sadnúť. Evidentne Ťa považuje za hosťa. |
| |
| Martinus Kapitán si potiahne z cigary a zamyslene zvraští čelo. "Ranný rozruch?" spýta sa. |
| |
| Marcus Podrobne sa porozhliadavam po okoli miesta cinu a snazim sa zachytit niečo podozrive, pripadne najsť osoby, ktoré sa v tomto okolí môžu vyskytovať častejšie a teoreticky by mohli mať užitočné informácie. |
| |
| Marcus Všetky domy sú vo veľmi dobrom stave. Podľa štýlu výstavby tipuješ, že je to štvrť z minulého storočia, s troj, štvorposchodovými domami s vyzdobenými fasádami a kvetmi v oknách. Veľmi pokojná a veľmi tichá štvrť. Aj keď je poludnie, na tejto ulici je kľud. Občas niekto prejde okolo, no pôsobia to byť skôr ľudia, ktorí prechádzajú z jednej ulice na druhú. Nedá sa povedať, že by sa tu niekto motal. Žiadni bezdomovci, žiadne babičky v oknách, alebo správkyne domov zametajúce prahy... Je možné, že aj keď bol hostinec otvorený, tak sa tu toho veľa nestalo, no teraz je tu vážne kľud. |
| |
| Martinus "Ráno sa na stanicu dostavili novinári s tým že v hostinci sa deje niečo podozrivé a ide o život ich kolegu. V tom hostinci sa našli stopy krvi a bolo tam veľmi podozrivo upratané. bižšie to ešte preverujú Gardisti." |
| |
| Martinus Kapitán prikývne a zamyslene si potiahne z cigary. "Ako to súvisí s vašim prípadom?" spýta sa, keď vydýchne dym. |
| |
| Martinus "To ešte presne neviem ale je tu možnosť, že to súvisí aby sa to potvrdilo alebo vyvrátilo musíme počkať na celkovú správu od gardistov. Podľa mojich skúseností tam kde sa vŕtajú novinári vždy nejaký súvis je. Je už len otázne či v konečnom dôsledku bude záver určený aj pre širokú verejnosť." Pri poslednej vete sa tajomne pousmejem. |
| |
| Carrie Hmm, odlašlem si, je tu rušno. |
| |
| Carrie Dievčina sa usmeje, zoberie posledný pohár a poberie sa ku kuchyni. |
| |
| Carrie Rýchlo pristúpim k vzďaľujúcej sa dievčine: Len som sa chcela spýtať, či náhodou nemáte nejaké informácie ohľadom tej záhadnej vraždy, ktorá sa tu prednedávnom odohrala. Snažím sa tváriť nie príliš dychtivo. |
| |
| Carrie "Vraždy? Akej vraždy?" spýta sa dievčina prekvapene. |
| |
| Marcus Vidiac, že na ulici už nič nové nezistím, pomeriem sa späť na policajnú stanicu. |
| |
| Marcus Ako prichádzaš k Policajnej stanici, všimneš si, že Martinus sa rozpráva s Kapitánom Stuartom pred hlavným vchodom. MH: Kapitán Stuart Teba a Carrie poveril prípadom (Jedny z prvých príspevkov). Píš pod hlavičkou Vyšetrovatelia |
| |
| Martinus Kapitán Stuart si potiahne z cigary a zamyslene vydýchne obláčik dymu... "Široká verejnosť je tá posledná, ktorú na to chceme upozorniť," povie po chvíli. Zaostrí pohľad do boku a keď sa tam obzrieš, všimneš si, že Seržant Marcus sa k vám blíži. MH: Píš pod hlavičkou Vyšetrovatelia |
| |
| Vyšetrovatelia Pohľadom sa vrátiim ku kapitánovi. "Samozrejme, že verejnosť nie ale je tu možnosť, že novinári budú chcieť nejakú senzáciu."/b] |
| |
| Novinári "Ja...ja..." začnem habkať, ale ihneď to vzdávam lebo vidím, že to nemá zmysel. Zvesím plecia a nasmerujem si to k východu. |
| |
| Novinári Susan sa rozbehne za Tebou a keď vyjdete von zo šéfredaktorovej kancelárie, tak sa spýta: "Čo teda budeme robiť?" |
| |
| Vyšetrovatelia "O novinárov sa treba postarať... senzácia je jedna vec, no toto by mohlo spôsobiť paniku..." povie Kapitán Stuart. |
| |
| Novinári "Tak ideme Paula nájsť i keď nemám potuchy ako na to," poviem jej. "Alebo máš nejakú spásonosnú myšlienku?" Spýtam sa jej s nádejou v hlase. |
| |
| Novinári "Tak... gardisti brali Paula k nejakému doktorovi. Možno by sme sa ich mali spýtať, k akému." |
| |
| Novinári "Tak ideme za gardistami." Poviem rozhodne a smerujem k východu. |
| |
| Carrie Vlastne nič, nenápadne sa pokúšam tému zahovoriť. Evidentne nič netuší alebo mi zámerne klame a robí sa, že o ničom nevie. Poprosím niečo na pitie, prehlásim smerom k nej a obzerám sa po voľnom mieste na sedenie. Keď už som tu, aspoň sa najem a napijem. |
| |
| Carrie Dievčina prikývne, usadí Ťa k najbližšiemu stolu a odíde k baru. Tam vidíš, že sa rozpráva s druhou dievčinou. Podľa toho, že tá občas mrkne Tvojim smerom, môžeš usúdiť, že sa rozprávajú o tom, čo si povedala... |
| |
| Carrie Cielene a okato uprene hľadím na tie dve, ako sa rozprávajú očividne o téme, ktorú som načala pred chvíľou. Snažím sa, aby videli, že viem, o čom sa bavia a zároveň nechcem vyzerať nepriateľsky. |
| |
| Novinári Keď prídete ku gardistom, stretnete vonku jedného z gardistov, ktorí niesli Paula preč. Podľa všetkého má už namierené domov, čo usudzujete z toho, že helmu má zavesenú o plece a nesie krabicu, v akej sa nosieva torta, a na vrchu má položeného dreveného koníka na kolieskach. |
| |
| Carrie Jedna z dievčat, tá, ktorá bola pri pulte celý čas, odíde do kuchyne a druhá prinesie pintu piva. "Nech sa páči," povie a položí času pred Teba. "Dáte si ešte niečo?" spýta sa. |
| |
| Vyšetrovatelia "Samozrejme nemajte obavu budem ich priebežne sledovať." |
| |
| Vyšetrovatelia Pomaly pristúpim k vyšetrovateľom a nadšene im ukazujem kúsky náramku, ktorý som našiel v kuchyni. "Pozrite sa čo som našiel!" poviem s neskrývaným nadšením kapitánovi Stuartovi a Martinusovi a ani mi nedôjde, že som zabudol pozdraviť. Sú to kúsky náramku, ktorý ležal pri tele lady Margot! Myslím, že z toho môžme usudzovať, že bola zavraždená práve v tej kuchyni! A potom to tam vyumývali a potom ju odtiahli k tej soche! |
| |
| Vyšetrovatelia Kapitán Stuart zamyslene pozrie na náramok v Marcusovej ruke. "To ešte nemusí byť nutne ten istý náramok... treba skontrolovať, koľko toho chýba z náramku, ktorý sa našiel pri tele Lady Margot. Myslím, že nemala jediný exemplár." |
| |
| Novinári "Môžem Vás na chvíľu zastaviť? I keď ste už asi mimo službu," kývnem na gardistu a čakám na jeho reakciu. |
| |
| Novinári Gardista zaváha, no nakoniec prikývne a pristaví sa pri vás. |
| |
| Vyšetrovatelia "Ak sa potvrdí spojitosť bude treba zistiť od novinárov ako sa dopracovali na stopu v hostinci." |
| |
| Novinári "Hľadáme Paula, toho chlapa, ktorého ste odniesli z krčmy. Kde by sme ho mohli nájsť?" spýtam sa ho. |
| |
| Novinári "Odniesli sme ho do Veteránskej nemocnice. Bola najbližšie," odpovie Gardista. |
| |
| Carrie V podstate nie, ďakujem... po tom takmer na hlt vypijem celú pintu a vyjdem z hostinca.Je načase vrátiť sa na stanicu, aj tak som k ničomu novému neprišla. |
| |
| Novinári "Ďakujem," poviem a kývnem na pozdrav. "Ideme tam," otočím sa k Susan a rozhodnem za nás oboch. |
| |
| Vyšetrovatelia Kapitán Stuart prikývne a potiahne si z cigary. "Čo plánujete robiť teraz?" spýta sa pokojne. |
| |
| Novinári Poberiete sa teda do Veteránskej nemocnice. Je to budova, ktorá nie je až tak ďaleko od policajnej stanice. Asi dvesto rokov stará architektúra pôsobí majestátne, no trochu ošuntele. Predsalen, na zdravotníctvo nie je, hlavne teraz po vojne, dosť peňazí. Keď prídete dnu, nájdete v hlavnej hale v rohu kabínku, v ktorej sedí sestrička a vybavuje návštevníkov a pacientov. Zrovna teraz pri nej nikto nie je... |
| |
| Vyšetrovatelia "Pôjdem si obhliadnut miesto kde sa našlo telo a potom sa zastavím v redakcii za novinármi." |
| |
| Vyšetrovatelia "Hlavne si dajte pozor, aby ste novinárom nedali ďalšie informácie... už teraz vyzerá, že toho vedia priveľa..." povie Kapitán Stuart pokojne. |
| |
| Vyšetrovatelia "Čo sa týka toho náramku, to môžme skontrolovať hneď." poviem a prejdem ku skrini, v ktorej skladujeme evidenciu, vyberiem odtiaľ náramok a porovnám ho s kúskami, ktoré som našiel v kuchyni hostinca. |
| |
| Vyšetrovatelia Keď sa pozriete na narámok, hneď si všimnete, že jednotlivé vzory na ňom sú pospájané s rietiazkou jednotlivo. Kúsok gulatého kovu presne sedí s tými, ktoré sú na náramku, no kúsok kovu je evidentne utrhnutý, no zároveň na náramku, ktorý drží Marcus v ruke, nie je žiadna stopa po chýbajúcom kúsku. Zdá sa, že náramok, ktorý sa našiel pri tele Lady Margot, bol iba roztrhnutý, pričom sa z neho nič netratilo. "Ja to tipujem na iný náramok," povie Kapitán Stuart po chvíli pokojne... |
| |
| Carrie Keď prijdeš na stanicu, všimneš si, že Martinus, seržant Marcus a Kapitán Stuart niečo študujú... MH: Ostatné postavy si Ťa nevšimli, takže napíš, že tam si... Odteraz píš pod hlavičkou "Vyšetrovatelia" |
| |
| Aries Je pekný deň a Ty práve píšeš článok o nemocnici veteránov v meste. Nedá sa povedať, že by to bolo extra zaujímavé - nevšimol si si nič, čo by sa dalo použiť na napísanie prevratného článku - no už si písal aj nezáživnejšie veci. Ako stojíš v hale a rozprávaš sa s hosťami o ich názoroch na nemocnicu, zrazu si všimneš, ako dvaja gardisti (a.k.a. polícia) prinášajú človeka, ktorý je Ti veľmi známy. Je to Tvoj priateľ z detstva Paul. Naposledy si ho videl pred siedmymi rokmi, keď ste sa lúčili pred jeho odchodom z krajiny, takže Ťa trochu prekvapí, že ho tu vidíš... a tiež Ťa prekvapí, že to vôbec nevyzerá, že sa zmenil... Na krku má krvavý prizórny obväz a pôsobí dezorientovane. MH: Kedysi bolo Norene rozdelené na latinský juh a anglický sever (preto rozdiel v menách) a pred vyše dvesto rokmi ho John 1 zjednotil a spojil proti vlkolakom (je považovaný za najväčšieho kráľa Norene). Teraz je čerstvé prímerie s Wolfastom, krajinou vlkolakov, ktoré zabezpečil súčasný kráľ Mennos V. Svet funguje na princípe 19. storočia, zhruba na úrovni Anglicka. Ako si si iste všimol, hráme princípom hlavičiek a odporúčam čítať iba príspevky so svojou hlavičkou. Prosím Ťa, nezabúdaj písať hlavičku (teraz so svojim menom) |
| |
| Novinári "Poďme za ňou," pošepneme Susan a nesmelo vykročím k sestričke. "Dobrý deň, mi by sme sa chceli opýtať na jedného z pacientov," zdvorilo sa spýtam. |
| |
| Novinári Sestrička sa na vás usmeje a prikývne. "Koho to hľadáte?" spýta sa pokojne a otvorí zošit pred sebou. |
| |
 | soukromá zpráva od Aries pro Co znamena a.k.a. policia, nerozumiem ani vete ze sa zmenil ako sa zmenil nic neviem o tom chlapovi len to ze ho poznam z dectva. |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro A ide o to, ze sa vobec fyzicky nezmenil... alebo inymi slovami, nezostarol ani o den. Takze vyzera presne tak isto, ako pred siedmymi rokmi. Zijes v hlavnom meste, kde pracujes ako novinar. Zijes sam, nemas ani zviera, ani priatelku a dnes pracujes na nudnom clanku. Neviem, ake informacie este chces... |
| |
| Vyšetrovatelia "Bude treba zistiť, či časť náramku z hostinca patrila Lady ak nie je možné, že je tu dalšia obeť. Pohľadom prebehnem po všetkých v mierstnosti. Po chvíľke dodám "Idem obhliadnuť miesto kde sa našlo telo. |
| |
| Novinári "Paula," poviem. |
| |
| Novinári Sestrička pozrie do svojej knihy pretočí list a pokrúti hlavou. "Potrebujem aj priezvisko, alebo niečo... dnes sme prijali troch Paulov," povie a pozrie na vás. Podľa Susaninho výrazu usudzuješ, že si práve uvedomila, že nevie Paulovo priezvisko, tak isto ako aj Ty... |
| |
| Presúvam sa k recepcii kde sú momentálne nejaký ľudia. Usmejem sa a sestričku a ďalej čakám vo fronte kým príde na mňa rad. |
| |
| Aries Návštevník pred Tebou poďakuje, takže si ďalší na rade.... Sestrička sa na Teba usmeje. "Čím pomôžem?" spýta sa milo. |
| |
| “Dobrý deň prajem. Len som si všimol že teraz pani od polície priniesli môjho starého známeho Paula a vypadal ne jak biedne, nevedeli by ste mi povedať čo sa mu stalo. Všimol som si že na krku ma nejaký krvavý obväz dúfam že to nie je nič vážne a tiež ak by sa dalo mohol by som ho navštíviť? Už dávno som ho nevidel a to sme sa spolu hrávali na ihrisku ako malé deti , to boli časy bezstarostne detstvo...” Pousmejem sa „Keď sme boli ešte deti sme sa hrali na banditov a susedovi starému frflošovi sme kradli jablka on ich hádam mal sčítané presne vedel koľko ich ma mat a keď mu jedno zmizlo klal a nadával, alebo keď sme mu zajace vypustili z ohrady ....“ Úsmev mi ostal na tvarí sem tam pokrútim hlavou “Ach to detstvo” |
| |
| soukromá zpráva od Aries pro No a ďalšie info odohráva sa to v akom meste? Akom storočí ? Akom roku? Kto tam vládne ? Kráľ? Či parlament ? , alebo cirkev? |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro Kedysi bolo Norene rozdelené na latinský juh a anglický sever (preto rozdiel v menách) a pred vyše dvesto rokmi ho John 1 zjednotil a spojil proti vlkolakom (je považovaný za najväčšieho kráľa Norene). Teraz je čerstvé prímerie s Wolfastom, krajinou vlkolakov, ktoré zabezpečil súčasný kráľ Mennos V. Svet funguje na princípe 19. storočia, zhruba na úrovni Anglicka. Mesto sa volá Norene (tak isto ako štát), no často ho volajú Kráľovské mesto... je to hlavné mesto, od ktorého je asi 5 míl vzdialený hrad (pevnosť), kde žije kráľ Mennos V, vládca Norene. Cirkev tu nie je.... je to polyteistický štát, ktorý má niekoľko chrámov, no nemajú reálnu moc. Dá sa povedať, že už sú všetci ateisti.... Píše sa rok 1043, no na naše pomery by to bol rok 1890... |
| |
| Aries "Neviem, čo sa mu stalo, no odniesli ho na izbu 68... až ho doktor ošetrí, tak k nemu môžete ísť," povie sestrička. MH: Nezabúdaj na hlavičku... |
| |
| Novinári "Priezvisko neviem," pozastavím sa a tuho premýšľam, "ale priniesli ho sem gardisti." |
| |
| soukromá zpráva od Aries pro Ako sa vola Paul? |
| |
| soukromá zpráva od Pani Jaskyne pro Paulovo celé meno je Paul Daniels... |
| |
| Novinári Sestrička sa zamyslí a pomaly prikývne... "Tuším ho brali na izbu číslo 68," povie zamyslene a pozrie do knihy.... "Áno.... Paul Daniels.... je na izbe číslo 68... rezné poranenie na krku." |
| |
| Vyšetrovatelia Rozhliadnem sa po miestnosti a zamyslene chvíľu pozerám pred seba. Po chvíľke prehovorím "Idem teda pozrieť na to námestie kde sa našlo telo, následne sa zastavím v redakcii. Prajem úspešný deň všetkým." Mierne sa ukloním všetkým v miestnosti a pomaly vychádzam von. |
| |
| Aries “Sestrička ste poklad tak že sa ešte stretneme ,ešte idem dokončiť rozhovory z pacientmi a za hodinku by som prišiel ak môžem.” Milo sa usmejem sa sestričku jemne sa ukloním na súhlas poďakovania a hlavne za kladnú odpoveď. |
| |
| Aries Sestrička sa trochu silene usmeje, no neprikývne. "Želáte si?" spýta sa návštevníka za Tebou. |
| |
| Vyšetrovatelia Kapitán Stuart prikývne a tak Martinus odíde zo stanice gardistov, pričom cestou minie vo dverách Carrie. MH: Martinus píše pod hlavičkou svojho mena, Carrie a Marcus písu pod hlavičkou Vyšetrovatelia. |
| |
| Martinus Ked prídeš na námestie, objavís celkom zaľudnené miesto. Teraz je poobedie a veľa ľudí sa rozhodlo využiť príjemné počasie na výlet do mesta. |
| |
| Vyšetrovatelia Kývnem hlavou Martinusovi na pozdrav a otočím sa k seržantovi Marcusovi a kapitánovi Stuartovi. Hmm, zdravím...čo sa tu medzitým stalo? Ja som neprišla na nič...aj keď teda v tom hostinci pri soche, kde sa našlo telo je nejaká divná atmosféra. No nič... Zdalo sa, že niečo úpenlivo študujete. |
| |
| Martinus Pomaly sa prechádzam po námestí veľmi pozorne si všímam ľudí cestou k miestu kde bolo nájdené telo. Keď niekoho známeho stretnem ukloním hlavu na pozdrav a ďalej kráčam vychádzkovým tempom k môjmu cieľu. |
| |
| Martinus Z celkovej atmosféry na námestí, ani z okolia by si nemal šancu zistiť, že sa tu stala vražda... Predpokladáš, že nočný dážď zmil všetky stopy... Keďže je to veľké mesto, zatiaľ si nestretol žiadneho známeho, ani človeka, ktorého by si niekde predtým videl... |
| |
| Aries Motám sa po miestnostiach nehľadám nijaké rozhovory nedočkavo čakám kým neprejde hodina. |
| |
| Aries Ako sa tak motáš, prijdeš k miestnosti, pred ktorou stoja dvaja gardisti, ktorí priniesli Paula... Zdá sa, že na niečo čakajú... |
| |
| Vyšetrovatelia "Ahoj Carrie." poviem žoviálne a hneď pokračujem. "Našiel som v tom hostinci kus náramku, o ktorom som predpokladal, že bude súhlasiť s náramkom čo sme našli pri tele. Ale potom sme to tu porovnali, a zitsili sme, že to k sebe nepasuje. úkážem Carrie nový kus nármaku z hostinca a starý náramok, ktorý sme našli pri tele lady Margot. "Takže moja teória, že tá kuchyňa je miesto, kde zavraždili Lady Margot, sa nepotvrdila, ale ani nevyvrátila. Namiesto toho máme niečo na rozmýšľanie. Prečo sme v tej podivne upratanej kuchyni našli kus rovnakého náramku, aký mala na sebe lady Margot? Mala dva? Alebo sme našli miesto činu úplne inej obete, ktorá nosila rovnaký náramok ako Lady Margot na chvíľu sa zamylene odmlčím. "A možno to vôbec nesúvisí a len s náramkami strácame čas." |
| |
| Vyšetrovatelia Kapitán Stuart mykne plecom a potiahne si z cigary. "To je, samozrejme, možné... no momentálne je to tuším jediná stopa, ktorú máme... alebo nie?" |
| |
| Vyšetrovatelia Zamyslím sa nad tým, čo povedal kapitán Stuart. "No, asi to je jediná stopa ktorú máme. Asi pôjdem do domu Lady Margot, a skúsim sa tam popýtať služobníctva a príbuzných, či nevedia niečo o tých náramkoch." poviem, dám oba náramky do obálky a začnem sa obliekať. |
| |
| Aries Prekvapene pozriem na Gardu z vaku vyberiem zápisník a pero a pristúpim ku nim. Dobrý deň pani som Aries a som novinár, robím tu reportáž a všimol som si že ste priniesli zraneného pacienta chcel by som sa vás spýtať o koho sa jedna a čo sa dotyčnému pánu stalo |
| |
| Vyšetrovatelia Neopováž sa ísť bezo mňa, vyhŕknem. Chcem konečne robiť niečo zmyslupné, dodám na ospravedlnenie, po mojom slovnom útoku. Doteraz som v podstate na nič neprišla. Všetko je divne zahmlene a nejasne. Nijaká stopa nie je istá. No nie? |
| |
| Aries Gardisti na seba pozrú a jeden z nich pokrúti hlavou. "Je nám ľúto, nesmieme na tieto otázky odpovedať ľuďom, ktorí nie sú príbuzní, alebo blízki známi pacienta." |
| |
| Aries “Aha tak že mi chcete povedať že to môžete povedať len niekomu kto je z rodiny alebo známi” Zapisujem všetko čo povedal gardista “Rozumiem a ak položím inak otázku napríklad čo sa stalo Paulovi Danielsovi môjmu starému priateľovi z detstva v takomto prípade by ste mi odpovedali samozrejme už si to nebudem nikde zapisovať“ |
| |
| Aries Gardisti na seba znovu pozrú a ten istý, čo prehovoril pred chvílou sa Ťa spýta... "Môžem vedieť vaše ctené meno?" |
| |
| Martinus Pozorme si prehliadnem miesto a jeho okolie vsimam si pristupove cesty k tej casti namestia, rozlozenie budov a ich funkcie (myslim obchody, krčmy, hostinec) v suvislosti či nieje nejaka šanca,že by niekto ničo videl alebo postrehol. |
| |
| Martinus Námestie je kruhového charakteru s ôsmimi uličkami, ktoré ho spájajú so zvyškom mesta. Okrem iného sú tu obchody a podniky. Námestie nie je obytné už nejaký ten čas, hlavne odkedy bola vytvorená 'umelecká časť mesta', ako to niektorí volajú. Čiže okrem tanečných sál, divadla, opery a galérie sú tu asi štyri puby, jedna reštaurácia, kvetinárstvo, kníhkupectvo a jeden umelec hrajúci na harfu... námestie začína pomaly ožívať, keďže je už poobedie a zapĺňa sa ľuďmi, ktorí sa buď prechádzajú, sedia pri fontáne alebo jedia v niektorom z podnikov... |
| |
| Aries “Samozrejme pani veď moje meno si môže precitať každý v novinách pod každým článkom ktorý som napísal som sa samozrejme aj podpísal . Volám sa Aries , chcel som používať umelecké meno ale nevedel som prísť na nijaké vhodne ktoré by ma opi salo mojim čitateľom tak ako to roby moje meno. Je pravda že som mohol to umelecké meno si vybrať podľa nejakého kritéria ale viete nepáčilo sa mi vôbec absolútne.“ Začnem sa pred gardistami prechádzať a rozoberám prečo som si nedal to umelecké meno. „ale absolútne sa mi ani jedno nepáčilo. Čo poviete vystihuje to moju osobnosť ....“ Pozriem na gardu čakajúc ich odpoveď. |
| |
| Vyšetrovatelia "Dobre, tak teda poďme. poviem, dám si náramky do vrecka a vyberiem sa do domu Lady Margot. |
| |
| Novinári "Ďakujeme," poviem, "môžme ísť za ním?" |
| |
| Aries Gardisti pozrú na seba a neodpovedia... následne jeden z nich vojde do miestnosti, kde leží Paul a po chvíli vyjde von. "Vraví, že vás pozná, takže môžete ísť za ním," povie Ti gardista unudene a ukáže na dvere za sebou. |
| |
| Vyšetrovatelia "Ehm..." ozve sa Kapitán Stuart, než vyjdete von. "Lady Margot má dom na juhu krajiny... keď prišla sem, tak sa zvykla zdržiavať v hrade, tak isto ako Lord James, ktorý mal na starosti bezpečnosť celej ceremónie, tak isto ako jej vlastnú..." |
| |
| Novinári Sestrička sa usmeje a prikývne. "Izbu 68 nájdete aj podľa toho, že pred ňou stoja gardisti," dodá. |
| |
| Vyšetrovatelia "Tak teda pôjdeme na hrad. Bude tam predsa niekto, kto môže dačo o tom podozrivom náramku vedieť. Slúžka alebo tak." |
| |
| Vyšetrovatelia A tak sa vyberiete na hrad... idete asi dve hodiny, keď sa v diaľke zjaví hrad. Je to skôr pevnosť vbudovaná v skale, ako vyčačkaný zámok, no už pri jeho budovaní bola istá snaha, aby bol zaujímavý i na pohľad... Na pravej strane od brány je ešte stále vidno ohorenú stenu hradu a vnútornej hradby z požiaru, ktorý vznikol, keď kráľ Mennos V. dobýjal hrad späť z okupácie vlkolakov... hovorí sa, že vznikol, keď Lord James vyhodil zásobáreň pušného prachu do vzduchu... Keď prídete do hradu, hradná stráž vás púšťa bez problémov, lebo ste dôstojníci Gardy, no keď už konečne vojdete do vstupnej haly, zastaví vás dôstojník hradnej stráže. "Čomu vďačíme za vašu návštevu?" spýta sa. |
| |
| Martinus Po obhliadnutí miesta sa pomaly presuniem k hostincom, ktoré sú najbližšie prístupovým cestám mám v pláne opýtať sa hostinských či niečo nezbadali. |
| |
| Vyšetrovatelia Dobrý deň, v prvom rade by sme uvítali, keby ste nás zaviedli do priestorov, ktoré obývala Lady Margot. A ak by ste tam čo najskôr mohli zavolať niekoho, kto sa o ňu staral a bol s ňou denne v styku - napríklad slúžku, bolo by to jednoducho skvelé, usmejem sa ako najžiarivejšie viem, a s pohľadom "môže byť?" sa otáčam k seržantovi Marcusovi. |
| |
| Martinus Prídeš do jedného z hostincov, kde sedia štyria hostia. Koniec-koncov, je poobedie, takže už ľudia neobedujú, no nie je ešte večer... Kúsok od dverí je pult, za ktorým jedna dievčina pripravuje čaj pre hostí a mládenec utiera poháre. |
| |
| Vyšetrovatelia Dôstojník neuhne z cesty, len si premeria Carrie od hlavy po päty. "Máte povolenie vstúpiť do hradu?" spýta sa. |
| |
| Martinus Prejdem ku pultu. "Dobrý deň prajem rád by som si dal dobrý čaj čo mi môžete ponúknuť?" |
| |
| Martinus "Máme čierny čaj, mätový alebo ovocnný," povie mládenec. |
| |
| Novinári Kývnem na Susan a vyberiem sa tým smerom. |
| |
| Aries Pozriem na gardu pousmejem sa „Ďakujem pani“ Prechádzam popri garde do miestnosti, po vstupe do miestnosti sa rozhliadnem čo všetko sa nachádza v miestnosti |
| |
| Aries V miestnosti je iba posteľ a malý nočný stolík. Paul sedí na posteli opretý o niekoľko vankúšov. Vyzerá unavene, no tiež vyzerá pri zmysloch. Krk má obviazaný bielym obväzom, no inak vyzerá v poriadku. "Tak Teba by som tu nečakal," povie na privítanie s úsmevom. |
| |
| Novinári Keď prídete k miestnosti, v ktorej by Paul mal ležať, všimnete si, že ju strážia dvaja gardisti. |
| |
| "Dám si mätový. Počul som, že sa tu neďaleko stalo nešťastie." |
| |
| Vyšetrovatelia Úsmev mi z tváre zmizne, prudko sa otočím k dôstojníkovi a vravím: "Dôstojník, chápem to správne, že nám ako príslušníkom GARDY," pričom gardy poviem nadmieru výrazne, aby bolo jasné že on je o pár potravinových schodov nižšie, "chcete brániť vo výkone služby a tým sa pričiniť o marenie vyšetrovania vraždy?!" |
| |
| Martinus "Nešťastie? Aké nešťastie?" spýta sa mládenec prekvapene a aj dievčina vedľa neho sa prestane venovať čaju a pozrie zvedavo na Teba. MH: Nezabúdaj na hlavičku. |
| |
| Vyšetrovatelia "Madam," povie dôstojník pokojne, "Ak vás pustím dnu, môžete si teoreticky robiť čo chcete, ísť kam chcete... takže kým nemám istotu, že máte právo byť tu, tak vás nikam nepustím." |
| |
| Novinári Zhlboka sa nadýchnem a vykročím k dverám. Na gardistov len kývnem a stlačím kľučku dúfajúc, že sa ma nikto nebude nič vypytovať. A Susan takisto. |
| |
| Novinári "Aaah, pôvodcovia problémov osobne," povie jeden z gardistov, skôr než stihneš stlačiť kľučku. |
| |
| Novinári "Áááá, naše stelesnenie zákonov," precedím pomedzi zuby a zaškerím sa na nich. "Nemáte čo robiť? Najnovšie robíte dobrý dojem v nemocniciach?" |
| |
| Novinári "Váš kamarát si narobil trochu problémov... takže ho strážime, kým si nebudeme istý jeho totožnosťou," povie druhý gardista. |
| |
| Vyšetrovatelia Pokúsim sa zahrať to na dobrého a zlého policajta a tak sa postavím mierne pred Carrie a usmejem sa na dôstojníka. "Asi sme začali zo zlého konca, dôstojník. Hádam dovoľte aby sme sa predstavili. Toto je poručíčka Carrie Calbot, a ja som poručík Marcus Cornelius Quintus. Sme dôstojníci Gardy a vyšetrujeme vraždu Lady Margot. Osobne nás tým poverilo jeho veličenstvo kráľ Mennos V. Môžme šlapať dve hodiny naspäť do mesta, íjsť za kapitánom Stuartom, porozprávať mu o tom ako sme kvôli vám mali problémy popýtať sa pár jednoduchých otázok a pozrieť sa na pár miest, on nám dá výslovné povolenie na kompletnú prehliadku hradu a potom sa sem vrátime so sto mužmi a prehľadáme to tu od hora až dolu. Dúfam, že je vám jasné, že všetkým bude veľmi podozrivé, prečo boli pri vyšetrovaní tak dôležitého prípadu na tomto hrade robené problémy. Alebo je tu druhá možnosť, že nám pomôžete, prevediete nás po hrade, predstavíte nám ľudí, ktorí by mohli o celej záležitosti niečo vedieť a tým nám možno pomôžete zistiť kto je vrahom Lady Margot. Možno nám pomôžete až tak, že vďaka vašej pomoci vyriešime celý prípad a to by vám mohlo pootvárať nové dvere vašej kariére. Navyše, ak vám na Lady Margot čo i len trochu záležalo, verím že chcete, aby bol vrah chytený a potrestaný za svoje činy..." ako skončím svoju reč, pozorne ale nie nepriateľsky sa pozerám na dôstojníka hradnej stráže a čakám jeho reakciu. |
| |
| Vyšetrovatelia Dôstojník si zamyslene pošúcha bradu a pozrie na niekoho mimo vášho dohľadu. Asi dostane nejaký signál, lebo prikývne. "Seržant vás bude sprevádzať. Dúfam, že nebudete robiť problémy," dodá a pokynie za vás na niekoho. Keď sa obzriete, zbadáte za sebou veľkého chlapa v brnení s nepríjemným až desivým úsmevom na tvári... je vám jasné, že s týmto človekom je lepšie byť zadobre... |
| |
| Aries “Čo ty mňa ale ja teba by som tu nehľadal čo sa ti stalo a prečo máš svoju osobnú gardu” Zdvihnem zohnem ruku a ponad plece ukážem palcom smerom na dvere. |
| |
| Aries "Áále..." mávne rukou. "Trochu som sa dostal do jednej potýčky a nemal som žiadny doklad totožnosti... Už včera som sa garde motal pod nohy, tak sa rozhodli, že si tentoraz overia, kto som," povie nevzrušene. "Kým si to overia, tak ma budú tí vonku strážiť... No má to aj svoje výhody. Mám väčší kľud, lebo sem púšťajú iba tých, ktorých dovolím a nemusím tých ľudí sám vyhadzovať." Zamyslí sa a s úsmevom dodá: "Teda, si zatiaľ jediný návštevník, no ak by sem prišiel niekto, koho nechcem vidieť, tak sa na nich môžem spoľahnúť." |
| |
| Aries Poobzerám sa po miestnosti kde nájdem stoličku. Keď ju zbadám naznačím že sa posadím, nečakajúc na odpoveď. “Stále taký istý lišiak ako za detstva zo všetkého si vieš zobrať to čo potrebuješ čo najlepšie pre teba ” Pousmejem sa a sadnem si na stoličku. |
| |
| Aries Paul sa zasmeje a prikývne. "A čo tu vlastne robíš Ty? Tu v nemocnici..." spýta sa zvedavo. |
| |
| vyšetrovatelia Otočím sa na ozrutánskeho chlapa a poviem. "Dobrý deň. Mohli by ste nás zaviesť do komnát Lady Margot?" |
| |
| Vyšetrovatelia Seržant prikývne a vyberie sa na poschodie. Prejdete cez niekoľko uličiek až úplne stratíte prehľad o tom, kade idete... máte tiež trochu pocit, že seržant vás vedie komplikovanou cestou, aby ste sa v hrade nevedeli zorientovať... no po chvíli predsa dorazíte do miestnosti, z ktorej vedie trojo dverí... "Toto sú komnaty Lady Margot," povie seržant a začne ukazovať na dvere. "V tejto spala ona, v tejto spala jej spoločníčka... teda, tá tam ešte stále spí... a táto bola niečo ako spoločenská miestnoť na prijímanie návštev a podobne..." |
| |
| Aries No čo ti mam povedať živím sa ako viem a najlepšie mi ide obkecavanie tak že som niečo ako novinár na voľnej nohe. Mam svojho zamestnávateľa ale ten mi dáva také zaujímavé články , ale čo sa sťažujem platí na čas čo viac mi k životu chyba Odmlčím sa Akurát nijaká žienka po mojom boku neje ale som mladý a hádam aj pekný niekoho si nájdem a ak nie ostanem ako starý mládenec na ocot a budem kyslo zazerať na všetkých na okolo. Začnem sa schuti smiať. |
| |
| Aries No ale vráťme sa ku tebe potýčka a ty to hádam nie čo sa stalo nože cítim zaujímavý článok vo vzduchu. |
| |
| Aries Paul sa zasmeje. "Tak to Ťa sklamem... tento článok budem písať sám... včera som nastúpil v Tvojej robote... asi sme sa minuli. Keby som vedel, ze tam pracuješ, tak si na Teba počkám a pozrdavím Ťa." |
| |
| Aries “Tak to neje dobra sprava, ale čo povieš keby sme ten článok dorazili spolu?” Kuknem pohľadom po Pavlovi ako zareaguje. |
| |
| Novinári "Uhm," prikývnem a vojdem dnu do izby. |
| |
| Novinári Keď vojdeš dnu, tak takmer vrazíš do svojho kolegu z práce Ariesa. Nedá sa povedať, že by ste mali nejaký zaujímavý vzťah, skôr sa obaja poznáte z práce a tým to hasne. Ani poriadne nevieš, aké články píše, lebo ich nečítaš. "Ahojte," povie Paul s úsmevom, keď vás zbadá. Krk má obviazaný, no inak vyzerá v poriadku. |
| |
| Aries Paul sa schuti zasmeje. "Fíha... Toľko novinárov na jeden článok... Už teraz sme dvaja... hoci je pravda, že ja sa iba zaúčam." Sotva to dopovie, dvere sa otvoria a vojde dnu Robert a Susan... obaja sú novinári z práce, no nejako extra sa nepoznáte... teda, Susan pozná každý ako príjemnú dievčinu, ktorá rada pomôže, keď ju pekne poprosíte, no Robert je pre Teba dosť neznáma premenná. Ani od jedného si články poriadne nečítal, hoci tých pár, ku ktorým si sa dostal boli celkom dobré. Paul sa na nich zoširoka usmeje a povie: "Ahojte." MH: odteraz píš pod hlavičkou Novinári |
| |
| Novinári "Tuším tu máš plno," poviem Paulovi, aby reč nestála. "Susan poznáš?" pozriem na Ariesa. |
| |
| Martinus "To neviem presne ani ja len som počul, že bolo plné námestie gardistov. Ste tu predsa bližšie skôr tu u Vás mohol niekto utrúsiť nejaké to slovko pri dobrom čaji alebo pivku." |
| |
| Martinus Obaja si vymenia zvedavé pohľady a potom sa mládenec spýta dychtivo: "Kedy presne to bolo?" MH: pre pripomenutie - bolo to v noci na dnes o desiatej. Teraz sú dve popoludní. |
| |
| Novinari Pohľad mi prebehne na dvere keď spoznám prichádzajúcich iba sa usmejem pozdravy jemným pokývaním hlavou a ďalej pohodlne sedím na stoličke. “No a hojte “ |
| |
| Novinári Ignorujem pozdrav a podídem k posteli. "Ako ti je?" spýtam sa Paula. |
| |
| Novinári "Lepšie... už sa mi aspoň netočí hlava..." usmeje sa Paul. "Prišli ste na niečo nové?" spýta sa rýchlo so záujmom. |
| |
| Vyšetrovatelia "Ako sa volá tá jej spoločníčka a kde sa momentálne nachádza?" |
| |
| Novinári "Ani nie, teda nič extra som si nevšimol," pozriem na Susan, či so mnou súhlasí. |
| |
| Vyšetrovatelia "Volá sa Audrie a neviem, kde teraz je," povie serzant a zaklope na jej dvere... Znútra sa ozve: "Moment!" a po chvili sa otvoria dvere. V nich zastane mladá žena s dlhými blond vlasmi a jasno modrými očami. Vyzerá trochu unavene, akoby toho vela od poslednej noci nespala. Dokonca máte podozrenie, že pred chvíľou plakala. |
| |
| Novinári Susan zamyslene prikývne Robertovi na súhlas. |
| |
| Martinus "Niekedy podvečer ... Ako to mám vediet ked bývam na opacnom konci mesta Vy tu mávate službu pri pulte po večeroch." |
| |
| Vyšetrovatelia V momente, keď sa dvere otvoria, poviem Audrie čo najvľúdnejším hlasom. "Dobrý deň, slečna. Ospravedlňujem sa, že vás rušíme v takýto tragický čas, ale sme vyšetrovatelia prípadu vraždy lady Margot. Toto je poručíčka Carrie Calbot a ja som poručík Marcus Cornelius Quintus. Mohli by sme vám položiť pár otázok?" |
| |
| Martinus Obaja na seba pozrú prekvapene a potom chalan pokrúti hlavou. "Tak to máte zlé informácie... včera večer tu bol kľud... až do zatváracej doby." |
| |
| Vyšetrovatelia Audrie sa zalejú oči slzami, no prikývne a otvorí vám dvere, aby ste mohli vojsť. |
| |
| Martinus Pousmejem sa a dodám "Som si aj myslel." Chvíľku posedím pri čaji a nenápadne si prezriem klientelu v hostinci. |
| |
| Martinus V podniku sú štyria hostia... dvaja chalani, pravdepodobne študenti univerzity, ktorí si učenie spríjeňujú čajom. Na stole majú rozložené nejaké knihy a píšu o dušu. Potom je tu muž v stredných rokoch na neskorom obede... podľa toho, ako do seba hádže jedlo usudzuješ, že sa dosť ponáhľa a v rohu sedí starý pán a pri poháriku vína číta knihu... Vyzerá to byť ten typ, čo sedí v tomto hostinci a číta nejakú knihu každý deň... |
| |
| Novinany Cítim nejakú dobru poviedku vo vzduchu. Pozriem po ostatných v miestnosti. |
| |
| Vyšetrovatelia Vojdem dnu, prezriem si celúmiestnosť a potom sa opýtam Audrie. "Ako by ste opísali váš vzťah k Lady Margot?" |
| |
| Vyšetrovatelia "Bola to moja pani," povie potichu, akoby si nebola ista, ci je to odpoveď, ktorú hľadáš. |
| |
| Martinus Prejdem od baru k starému pánovy "Dobrý deň môžem Vás vyrušiť pri čítaní na krátku debatu ?" |
| |
| Martinus Pán na Teba prekvapene pozrie, no po chvílke položí knihu na stôl a usmeje sa na Teba. "Iste... prisadnite si." |
| |
| Novinári "Poviedku? Toto je môj článok," precedím pomedzi zuby k Ariesovi, "teda náš," pozriem na Susan a Paula. "Snáď mi nechceš povedať, že sa k nám chceš pridať? Vieš, ja som mal na tom robiť sám, ale šéf mi dal na krk týchto dvoch. Nepotrebujem ďalší prívesok." |
| |
| Novinári Susan sa na Teba naštvane pozrie. "Som pre Teba prívesok? Kto Ti povedal o vražde v tom hostinci? Bezomňa by si mal prd..." Paul sa iba mierne usmeje pri Robertovej poznámke a nekomentuje ju. |
| |
| Novinári "Skôr či neskôr by som sa k tomu dopracoval aj sám," odseknem. |
| |
| Vyšetrovatelia Usmejem sa na ňu a poviem. "To vieme. Ale ako by ste opísali váš vzťah? Čisto pracovný? Alebo sa vám občas s niečim zverila ako kamarátke? Niečo medzi tým?" |
| |
| Vyšetrovatelia "Asi priateľskejší pracovný vzťah. Neboli sme priateľky, no ani čisto pani a slúžka." |
| |
| Martinus "Prepáčte ak sa neurazíte chcel som sa Vás opýtať či neviete prečo tu bolo okolo námestia toľko gardistov v poslednej dobe, vyzeráte na človeka, ktorý by mohol mať prehľad čo sa v okolí deje." |
| |
| Martinus Muž na Teba prekvapene pozrie. "Veľa gardistov? Ja som žiadnych nevidel... prečo tu boli? Čo sa stalo?" spýta sa dychtivo. |
| |
| Vyšetrovatelia "Všimli ste si v poslednom čase na správaní Lady Margot niečo nezvyčajné?" |
| |
| Martinus "Ja neviem keby som to vedel nepýtam sa miestnych pane. Je možné, že si zo mňa zase chcel vystreliť môj podarený príbuzný a ja sa tu teraz strápňujem. Prepáčte že som obťažoval. Dvíham sa od stola a vychádzam von na námestie. |
| |
| Novinari Článok si nechaj ja chcem z toho spraviť poviedku alebo presnejšie knihu a ANO chcem sa ku Vám pridať.. |
| |
| Novinári "Super, takže sme "úplne" nenápadní tím," zamrmlem si pre seba. "Tak aký postup navrhujete kolegovia?" poobzerám sa po prítomných, "sme tu všetci, tak sa môžeme dohodnúť." |
| |
| Vyšetrovatelia Audrie sa zamyslí a po chvíli pokrúti hlavou. "Nie. Teda... až na to, že ma poslala späť na hrad už v polovici ceremónie. Normálne jej robím spoločnosť až kým nejde spať... teda, robila som," dodá a oči sa jej zalejú slzami. |
| |
| Martinus Námestie sa čoraz viac zapĺňa ľuďmi. Odhaduješ, že tak o hodinu tu bude veľmi plno. |
| |
| Novinári Paul sa zamrví na posteli. "Extra vela si toho nepamätám... máme vlastne teraz nejakú stopu, po ktorej sa vieme pustiť?" spýta sa. |
| |
| Novinári "No našli sme niečo v tej krčme. Bolo tam niečo červené," kývnem plecom. |
| |
| Novinari nastrazim usi a pocuvam |
| |
| Novinári "Niečo červené," povie Paul monotónnym hlasom. "Na chvíľu prestaň byť novinár a podel sa s nami o informácie. V tomto sme spolu. Toto nie je súťaž... Keďže som iba učeň, tak moje meno aj tak nebude pod článkom, ak ťa to poteší." |
| |
| Novinári "Zasa nerob zo mňa sviňu," otočím sa na Paula. "Takže vychádzajme z toho, že ide o krv. Lenže o koho? Hm? Žeby tej mŕtvoly, ktorú tam našli?" |
| |
| Vyšetrovatelia A netušíte dôvod prečo tak mohla spraviť? Mala nejaké stretnutie? Nestretla sa v poslednom čase s podozrivými osobami? |
| |
| Novinári "No... je to možné... hoci nemáme spôsob, akým to overiť..." povie Paul zamyslene. "Povedal by som, že za týchto okolností je to asi najhorúcejšia stopa... chcelo by zistiť, kto to bol a čo sa stalo... Možno nájdeme spojitosť s Lady Margot." |
| |
| Vyšetrovatelia Audrie pokrúti hlavou. "Nie, pane. Jednoducho povedala, aby som išla späť na hrad... moja pozícia mi nedovolovala neposlúchnuť, alebo sa spýtať, aký je dôvod... no bola som unavená, tak som sa aj potešila a neriešila som to..." |
| |
| Martinus Presuvam sa smerom kde sidli redakcia novin. Po ceste si pozorne vsimam dianie a ludi. |
| |
| Martinus Mesto vyzerá pokojne, akoby sa nic nestalo... Keď dorazíš do redakcie, nikto si Ťa nevšíma. Akoby si bol vzduch... Je to široká miestnosť s množstvom stolov a novinárov pobiehajúcich hore dolu a robiacich neskutočný hluk. |
| |
| Vyšetrovatelia A nestretla sa v poslednom čase s niekým podozrivým? S kým sa tak najčastejšie stretávala? |
| |
| Vyšetrovatelia "Mávala skôr oficiálne návštevy... Čiže tam bolo vždy veľa ľudí. A z tých súkromných návštev asi najviac so svojou sesterou Beatrice. Bývali iba kúsok od seba, takže sa navštevovali aj dvakrát za týždeň. Po jednej takejto návšteve som od svojej pani dostala náramok.... veľmi pekný... ona mala taký istý... bolo to, akoby sme boli kamarátky..." Zrazu sa Audrie rozplače, no pomedzi vzlyky môžete počuť: "Stratila som... a pani asi tiež..." zvyšok je stratený v dosť srdcervúcich vzlykoch... |
| |
| Novinari Pozerám z Paula na Róberta z Róberta na Paula Nemohli by ste mi ne jak v krátkosti povedať čo vlastne už mate alebo čo vlastne nemáme |
| |
| Martinus Prechádzam redakciou pomaly a počúvam čo sa tam deje. Pohľadom prebieham po postavách a hľadám známych z hostinca. |
| |
| Novinári "No, ako to zhrnúť. Zabili Lady Margot a na mieste činu sme nenašli nič, lebo tam boli gardisti. A potom sme šli do hostinca, kde sme našli zaschnutú krv a Paul tam prišiel k zraneniu. To je asi tak všetko. V skratke," stručne zhrniem. |
| |
| Martinus Kvôli hluku nikomu poriadne nerozumieš... ako sa tak prechádzaš, ozve sa za Tebou: "Želáte si?" Keď sa otočíš, vidíš oproti sebe mladého muža. Podľa všetkého jedného z redaktorov. |
| |
| Vyšetrovatelia Podám Audrie vreckovku a utešujem ju. Keď usúdim, že je ako tak pokojná, spýtam sa takým štýlom, aby to nevyzeralo, že informácie o náramku sú pre mňa dôležiité. "Aký náramok?" |
| |
| Martinus "Hľadám pravdepodobne vašich kolegov jeden sa volal Robert druhý Paul. Paul sa zranil." |
| |
| Novinari "O tej bitke som už počul od Paula ale ta krv ta mi ne jak ušla. Krv môže byt z nejakej krčmovej bitky tak že zase nič nemáme Po krútim hlavou „ každé mŕtve telo sa dakde musí dať odložiť aby sa ku nemu vedeli vrátiť, kde sa odkladá také telo?“ pozriem sa na pritomnych |
| |
| Novinári "Povedal by som, že do hrobu, ale na to si asi nemyslel," uškrniem sa. |
| |
| Vyšetrovatelia "Veľmi pekný... ten svoj som dala svojmu milému, aby mal niečo odomňa, keď nie sme spolu, no zomrel... pani mi slúbila svoj po tej ceremónii, no aj ten sa vraj stratil..." |
| |
| Martinus Muž pomaly prikývne, akoby rozmýšľal nad odpoveďou a potom povie: "Robert a Susan išli tuším na stanicu gardistov... nevedeli totiž, kde leží Paul a napadlo im, že gardisti by to mohli vedieť." |
| |
| Novinári "Márnica je v každej nemocnici... no neviem, ktorú márnicu používa garda... a pochybujem, že majú nejakú vlastnú pod stanicou..." povie Paul zamyslene. |
| |
| Novinári "Takže zase za gardistami. Oni sa potešia, keď nás zas zbadajú," uškrniem sa. |
| |
| Novinari “A tam kde sa stala ta vražda nie je nejaká nemocnica?” |
| |
| Novinári "Táto je najbližšie," odpovie Susan. |
| |
| Novinari “Super tu sa mi dá v pohode pohybovať tak začnem tu zisťovať či náhodou to telo neskočilo tu. A čo že nejaké zle skúsenosti z gardou ? „ |
| |
| Vyšetrovatelia. A nezaujímal sa o ten náramok v poslednom čase aj niekto iný? |
| |
| Vyšetrovatelia Audrie sa zamyslí a pokrúti hlavou. "Mňa na na ten náramok nikto nepýtal." |
| |
| Novinári "Nie zlé," zamyslím sa, "len...ako to povedať...nás trošku nemajú radi." |
| |
| vyšetrovatelia "A kde by som našiel lady Beatrice?" |
| |
| Vyšetrovatelia "Asi doma, býva kusok miesta, kde sa konala ceremónia, no neviem, kde presne," odpovie Audrie. |
| |
| Novinari “To by som chcel vedieť ktorého novinára majú chlpatý radi” Zarazím sa a pozriem na Róberta „Že vy ste mali sni mi nejakú potýčku akú ?“ |
| |
| Vyšetrovatelia "Dobre. Ak by ste si na niečo spomenuli, na čokoľvek, dajte nám prosím vedieť." |
| |
| Vyšetrovatelia Audrie prikývne a odprevadí vás k dverám. |
| |
| Martinus "Ďakujem za informáciu." Pomaly prechádzam smerom von a po ceste pozorne počúvam ruch v redakcii. |
| |
| Martinus V redakcii je príliš veľký ruch a príliš veľký pohyb, aby si mohol zachytiť niečo zmysluplné. A tak vyjdeš von na príjemne tichú ulicu. |
| |
| Novinári "Potýčkou by som to nenazval. Len sa im nepáčilo, že chceme ísť na miesto činu," myknem plecom, "a začneme už aj niečo riešiť alebo sa chceš spýtať aj na nejaké moje osobné údaje?" dodám ironicky. |
| |
| Novinari “Ale veď už nebuc taký ironicky len chcem vedieť čo ste už zažili aby som nebol prekvapený keď ma náhodou nejaký chlpatý z vymletou hlavou zmláti v tvojej prítomnosti.” Tak si ho premeriam od hlavy po paty „A tvoja priateľka sa ako vola , koľko ma rokov, keď si už navrhol tému o súkromí prečo to nevyužiť „ Usmejem sa |
| |
| Novinári "Trochu ťa sklamem, ale irónia je moje druhé meno," uškrniem sa. "A toto je Susan, a neviem koľko má rokov a neviem ako to vyzerá, ale sme len kolegovia." |
| |
| Novinári Susan pozrie na Paula, ktorý iba mykne plecom a usmeje sa. Potom sa obráti na Vás dvoch a spýta sa: "Pôjdeme teda zistiť, či je tu zavraždený z toho hostinca, alebo sa budeme dohadovať?" |
| |
| Novinari “No ak nemáme ešte niečo prebrať tak po me ” Stávam zo stoličky |
| |
| Martinus Pohnem sa smerom ku Gardistom a cestou si so zaujmom vsimam dianie na ulici. |
| |
| Martinus Ulice sú pokojné, lebo na nich ešte nie je veľa ľudí. Väčšina je v práci a tí, čo práve v práci nie sú, sa buď ponáhlajú domov, alebo chodia po obchodoch. Keďže je toto lepšia časť mesta, tak ani nie je vidno bezdomovcov, či rôzne pouličné živly. Keď príjdeš k stanici Gardistov, zbadáš, že vonku stoja a rozprávajú sa dvaja gardisti. Zdá sa, že jeden prichádza a druhý odchádza, čo je dôvod, prečo stoja pred stanicou. |
| |
| Martinus Smerujem na stanicu cestou pozdravim gardistu a vchadzam dnu. |
| |
| soukromá zpráva od Martinus Arturius pro |
| |
| Martinus Na stanici je relatívne pokoj. Je tam pár gardistov, no nevidíš nikoho, kto má na starosti prípad Lady Margot. MH: Na Tvoju neskoršiu otázku: iste :) |
| |
| Martinus Pokojným krokom prejdem ku službu konajúcemu gardistovi. "Dobý deň neviete kde by som zastihol seržanta Marcusa ?" |
| |
| Novinári "Tak zatiaľ Paul, lieč sa," kývnem mu na pozdrav a idem na chodbu. |
| |
| Novinári Na chodbe momentálne nikto nie je. |
| |
| Martinus Gardista pokrúti hlavou a obráti sa na druhého gardistu: "Nevieš, kde je Marcus?" spýta sa ho. "Niekam išiel so seržantkou Carrie... videl som ich nastupovať do koča." |
| |
| Martinus "Ďakujem prídem pozdejšie len im povedzte, že ich hľadal Martinus Arturius". |
| |
| Martinus Vyjdem zo stanice a zamierim k najbližšiemu miestu kde sa nastúpiť do koča, ktorý jazdí v rámci mesta po štvrtiach. |
| |
| Martinus Prídeš k miestu, kde stoja traja kočiari, kúsok od stanice. Prvý češe svojho koňa, no keď zbadá, že ideš k nemu, prestane a pozdraví Ťa. |
| |
| Martinus "Dobrý deň potreboval by som odviesť do nemocnice." |
| |
| Novinári Rozmýšľam, či by som niekde nenašiel plán nemocnice bez toho, aby som sa niekoho niečo pýtal, a rozhliadam sa navôkol. |
| |
| Martinus "Iste, no do ktorej nemocnice chcete ísť?" spýta sa kočiš. |
| |
| Novinári Na recepcii nemocnice je zoznam oddelení a ich umiestnenie. |
| |
| Novinári "Na recepcii je celkom milá recepčná." |
| |
| Martinus "Začneme najbližšou niekoho hľadám." |
| |
| Novinári "Tak sa môžeš dať do toho," pousmejem sa na na nového kolegu. |
| |
| Martinus A tak Ťa kočiš zoberie do Kráľovskej nemocnice, ktorá je hneď za rohom (a dá sa chápať ako štátna nemocnica). Je to obrovská mierne ošarpaná budova. Kočiš na Teba pozrie a spustí krátky monológ, akoby si bol turista: "Cez vojnu tu a v Nemocnici Veteránov boli ošetrovný vojaci. Jednak pre to, že obe nemocnice sú dobre vybavené a jednak pre to, že sú to najväčšie nemocnice. A bohužial niektorí vojaci nemali až takú úctu k inštitúcii, ktorá ich ošetrovala a keďže vojna len teraz skončila, nebol čas ani prostriedky na opravu tejto inokedy krásnej nemocnice... Nemocnicu veteránov vlastní Lord Hadrianus a podarilo sa mu nájsť zdroje na jej opravu, no jeho Veličenstvo má na starosti celé Norene, takže Kráľovská nemocnica ešte opravená nebola... Mali ste ju vidieť pred vojnou." |
| |
| Martinus "Ďakujem za informácie." Pousmejem sa a vystúpim z koča. "Zaplatím Vám teraz alebo keď spravíme celý okruh?" |
| |
| Martinus "Stačí, keď spravíme celý okruh," odpovie kočiš. |
| |
| Martinus "V poriadku." Otočím sa a idem ku vchodu do nemocnice rovno ku vrátnici. "Dobrý deň hľadám jedného pána od novín mali ho dnes priniesť na ošetrenie jeho meno je Paul. V redakcii mali kus chaos v ktorej nemocnici vlastne je tak som sa prišiel opýtať ." |
| |
| Martinus "Viete jeho priezvisko?" spýta sa sestra. |
| |
| novinari “Ako povieš “ Pousmejem sa a pohnem sa smerom ku dverám k recepčnej . |
| |
| Martinus "Musim si spomenut viete ja uz vekom zabudam mena. Paul .. Paul." Zamyslene pozeram pred seba. |
| |
| Novinári Recepčná práve niečo zapisuje pod pultom. Nemá tam nikoho. |
| |
| Martinus Sestrička trpezlivo čaká, kým si spomenieš... No jediné, na čo si si spomenul je, že Ti Paula nikto nepredstavil celým menom. |
| |
| Martinus "Prepáčte vypadlo mi celé meno viete už som postarší a toto sa mi stáva. Čo Vám viem povedať mal mať ranu na hlave a priniesli ho sem pravdepodobne jeho kolegovia novinári pravdepodobne za asistencie gardistov." |
| |
| Martinus Sestrička sa chvíľu prehrabáva v papieroch a napokon pokrúti hlavou. "Dnes neprišiel nijaký Paul, ani nikto s Gardistami," povie. |
| |
| Martinus "Veľmi pekne ďakujem za Vašu ochotu. Prajem príjemný deň" |
| |
| Novinari Pristúpim k pultu a jemne na seba upozorním “Ehm” |
| |
| Martinus Sestrička sa usmeje a vráti sa k svojim papierom. |
| |
| Novinári Sestrička pozrie od pultu na Teba a s úsmevom sa spýta: "Ako vám môžem pomôcť?" |
| |
| Martinus Odchádzam z nemocnice ku kočišovi nastúpim. "Môžeme ďalej." |
| |
| Martinus Kočiš Ťa odvezie k druhej nemocnici, ktorá je kus ďalej. Cestou prejdete okolo krčmi, kde sa Paul zranil, no vyzerá to tam mŕtvo. Nemocnica Veteránov je veľmi pekne opravená. Je trochu menšia ako Kráľovská nemocnica, no architektonicky je zaujímavejšia. Všimneš si, že na streche, kde sú chrliče, stojí niekoľko sôch. Zdola nevidíš, koho presne majú predstavovať. Kočiš zastaví a povie: "Nemocnica Veteránov." |
| |
| Novinari Usmejem sa na ňu “Chcem sa spýtať takú ošemetnú informáciu “ Popremýšľam ako formulovať slova aby som ju ani nevylákal ale aby som z nej dostal aj nejaké informácie “Vy ako nemocnica tu mate určíte nejakú miestnosť kde sa uskladňujú nebožtíci chcel by som sa spýtať kde sa nachádza a kto je zodpovedný za tuto miestnosť kto ju ma na starosti” |
| |
| Martinus "Ďakujem počkajte ma tu." Vystúpim z koča a idem pomaly ku vchodu do nemocnice. |
| |
| Novinári Sestrička výzerá prekvapene, no napokon povie: "Do márnice. Je to na konci tamtej chodby. Dnes tam má službu doktor Samuel." |
| |
| Martinus Keď prídeš dnu, všimneš si pult, pri ktorom sa rozpráva zdravotná sestra s hosťom. V hale je dosť veľa ľudí, rozhodne je to živá nemocnica. |
| |
| Martinus Pozorne si pozriem postavu, ktorá sa rozprava so sestričkou nakoľko sa ku pultu tiež chystám. |
| |
| Martinus Rozpráva sa s ňou muž. Podľa postavy mladý a dobre stavaný, no do tváre mu teraz nevidíš. |
| |
| Martinus Čakám kým dohovoria počas ich rozhovoru sa priblížim kúsok bližšie ak by som zachytil o čom sa rozprávajú. |
| |
| Martinus Ako sa priblížiš, začuješ iba, ako sestrička povie: "Doktor Samuel". Muž poďakuje a pohne sa preč, takže máš teraz voľný pult. |
| |
| Novinári Aries poďakuje sestričke a pohne sa smerom k márnici. |
| |
| Pristupim Ku sestričke. "Dobrý deň hľadám jedného známeho údajne bol dnes napadnutý je novinár volá sa Paul." |
| |
| Martinus Sestrička sa na Teba prekvapene pozrie a potom sa usmeje a povie: "Izba 68." |
| |
| Martinus "Ďakujem." Pohnem sa smerom k izbe. |
| |
| Martinus Izbu strážia dvaja gardisti, ktorí vyzerajú, že tu už istý čas sú. Jeden sa opiera o stenu a vyhadzuje si do vzduchu mincu a druhý sedí na zemi a podriemkava. |
| |
| Martinus Smerujem ku gardistom pokojným krokom a skôr ako zareagujú hovorím keď som od nich už len pár metrov. "Dobý deň páni ako sa má pacient ?" |
| |
| Martinus Gardista, ktorý si pohadzoval mincu sa na Teba usmeje a šťuchne do gardistu na zemi. Ten sa strhne, prudko sa poobzerá a keď Ťa zbadá, rýchlo sa postaví na nohy. "Dobre," povie gardista s mincou a odloží ju. "Už mal aj návštevu. Troch novinárov... Len teraz odišli, možno ste na nich narazili." |
| |
| Martinus "Minuli sme sa jediný koho som stretol bol jeden pán pri sestričke na informáciách. Idem na chvíľu pozrieť Paula." |
| |
| Martinus Gardista prikývne a otvorí Ti dvere do izby. Keď vojdeš dnu, všimneš si, že Paul sedí na posteli, číta knihu, pričom má krk obviazaný. Zdvihne pohlad od knihy a usmeje sa na Teba. |
| |
| Martinus "Ako sa cítite ? Je Vám lepšie?" pousmejem sa aj ja. |
| |
| Martinus "Ďakujem, cítim sa lepšie," povie Paul. |
| |
| Martinus "To rád počujem.. Spomínate si na niečo nové s odstupom času ohľadne Vašej návštevy v hostinci? Prečo Ste tam vôbec išli ? " |
| |
| Martinus Paul najprv vyzerá, akoby hodnotil, čo povedať a čo nie. Nakoniec spustí: "Nešiel som do hostinca s nejakým zámerom... len som videl, ako tam idú kolegovci. Náhoda. Tak som ich sledoval. Vraj dostali tip, že sa tam stala vražda, ktorá súvisí s vraždou Lady Margot... preto to išli skontrolovať." |
| |
 | Nový příspěvek v dobrodružství, po měsíci a půl, páni! :-) Bohužel Vás musím zklamat, ani Váš Vypravěč, ani nikdo ze spoluhráčů ho nemá na svědomí. Přišel se na Vás podívat administrátor… Co teď s Vámi? Díky dlouhodobé neaktivitě Vaše dobrodružství spadlo do škatulky "Už se dlouho nehrálo -> odpad". Dejte mi sem nebo do pošty do dvou týdnů vědět, jestli jste našli novou chuť k hraní, chcete změnit Vypravěče, nebo se s tímto dobrodružstvím ve vodách andorských rozloučíme. Laakii - admin |
Created by Martin Ami Čechura © 2003 - 2004
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR