Hranice

Zobrazit SPOILER

Hranice

Prikývnem, je to predsa len logická úvaha, ale z Tarkinovho úsmešku ma mrazí. Pri troche šťastia ide o druhú možnosť.

O Vegovi som počula. Samozrejme dosť na to, aby som ho nechcela stretnúť osobne. Očividne však nemáme na výber. Imperiálni šedí rytieri narozdiel od Jediov sú vojenská organizácia. Cvičení k tomu aby zabíjali. A Vega im velí.

Naša loď bola ako ranené, umierajúce zviera rovnomerne vlečené lovcom do chrtánu obrovského monštra.
“Prepáč mi to Ania,” pozriem smutne na sesternicu, za ktorou teraz už stálo i TripleZero a BT-1. Astromech vydával sériu pípavých zvukov.
“Nie, pán nám prikázal ich zabiť, len ak by spravili nejaký nevhodný pochyb,” obaja roboti mali teraz červené oči bojového módu namiesto žltých, ktoré sa mi pozdávali viac.
Ďalší binárny nárek.
“Nie, dýchanie je prirodzený proces organikov.”

Zobrazit SPOILER

Zobrazit SPOILER

Hranice

Zdá sa, že Tarkin nemá rád ľudí citlivých na Silu. Kto vie prečo? Kývnem Anii a rezko nasledujem Vegu, vnímajúc dvoch robotov, ktorí ani teraz neprestali byť v strehu.

Viac než miestnosti venujem pozornosť samotnému Lordovi, teraz rozvalenému na pohovke. Celkom rada by som videla jeho výraz, teraz schovaný za maskou.
“To by mohla byť zaujímavá podívaná. Najprv by vás nafúklo na dvojnásobok a potom by ste sa začal dusiť. Celkom by ste zmenil farbu na Chissa,” hoci ma k tomu nevyzval posadím sa na jednu zo stoličiek.

Zobrazit SPOILER

Zobrazit SPOILER

Zobrazit SPOILER

Hranice

Ania vyprskne a i ja musím priznať, že trafil do čierneho.
“Náhodou rozkazy plníme...” roztiahnem pery v nevinnom úškrne, “keď ich vyhodnotíme ako rozumné a opodstatnené. A kódex ctíme.”

Nie, nie, nie… to nie je možné. Ak zničili Starkiller Base… skutočne tak dokážu k sebe strhnúť mnoho systémov. Systémov, ktoré Republika nedokáže ochrániť. Určite nie v súčasnom stave. A jedi nie sú armáda, nesmieme útočiť, len brániť… a senátori sú rozhádaní. Ešte i teraz sa každý snaží urvať čo najviac moci, namiesto toho aby ťahali za jeden koniec povrazu. Vari už zabudli na hrôzy vojny?
“Nie, netuším, koho myslíte,” poviem trochu ostrejšie a ráznejšie, než by sa patrilo, prvý raz cítim neistotu a rozrušenie. Ania vycítila moju úzkosť a sama sa ukľudnila, pristúpila bližšie, položila mi dlaň na rameno a stisla.
Mohol by odhaliť niečo.. možno.. možno vie prečo ma to kreslo identifikovalo ako Palpatina? Moja prvá myšlienka bola, že by som mohla byť jeho príbuzná.. ale nie.. snáď bolo len pokazené. Len si s nami Vega pohráva…
“O kom to vravíte?”

….ako mačka s myškami.
“V každom sa nachádza semienko temnoty. Boli by me hlupáci, keby sme to popierali a odmietali vidieť. Jedi slúži, nie vládne,” poviem pokojne, hoci sa mi znovu pred očami objavila vízia zo snov. Vízia, kde sedím na tróne. Kde vládnem pevnou rukou zjednotenej Galaxii...
Rýchle ten obraz zaženiem, ale pritom si všimnem, čo Vega robí so Silou. Vlastne je to podobná technika ako tá, ktorú využívam, keď chcem byť neviditeľná v Sile, či zastrieť svoje presvedčenie. No je sofistikovanejšia utkaná z mnohých vlákien. ako nepreniknuteľná tapiséria okolo nás.

Hranice

“Nie, mýlite sa. Musíte sa mýliť….” možno má však pravdu a toho sa desím, musím si úprimne priznať aspoň sama pred sebou.
“Keby to bolo tak, ako tvrdíte.. Luke by mi to povedal -” snažím sa aby to znelo presvedčene, ale hoci ho milujem, viem, že má svoje tajomstvá.

“Veru, Silu treba vnímať ako celok, na tom sa asi zhodneme. Prečo si myslíte, že mi Jedi neposkytnú to, čo potrebujem na to, aby som ochránila Galaxiu? Čo sa týka Sithov, hm, majú dosť obmedzený pohľad. Aj keď vyhlasujú niečo o pretrhávaní reťazí, v skutočnosti sa sami stávajú otrokmi. A odmietajú to vidieť.” Zamyslene privriem oči a opatrne začnem do slabnúcej bariéry vplietať vlastné vlákna.
“Ja by som zas rada videla toho, s kým sa rozprávam.” poviem pomerne ležérne a uvoľnene sa opriem.
"Rey, je to nepriateľ! Nemali by sme..." Ania rezignovane mávne rukou.

Hranice

“Prisahám, že Vašu totožnosť udržím v tajnosti,” sľúbim a keď Ania mlčí, zamračím sa na ňu.
“Tak dobre,” zamručí, “sľubujem, že vaše tajomstvo neprezradím.”
Už keď povedal, kto je jeho otec, moja úbohá sesternica zalapala po dychu, jemne sa prikrčila a zasyčala, pripomínala tak roztomilé naježené mača.
Mne sa len jemne rozšírili oči.
“Je len málokto, kto by Admirála Thrawna nepoznal. Muž, ktorý takmer zničil rodiacu sa Republiku. Ania ho nenávidí, má na to mnoho dôvodov. Ja ho však obdivujem a mám v úcte. Áno, zabil mnoho našich. Ale ak by stál na našej strane, bol by oslavovaný ako hrdina. Istotne to bol úctyhodný protivník. Počula som, že z umenia dokázal pochopiť rôzne kultúry.” Prezerám si mladého Chissa so záujmom. “Ďakujem za Vašu úprimnosť Tusho´ahota´srotthurg. Chceli ste poznať naše plány. Prišla som hľadať spojencov. Cítim hrozbu, ktorú nevidím. Silu narušujú nielen roztržky, ale i hustá temnota. A samozrejme, chcem pochopiť, čo sa deje, kto pripravil ťahy, ktorých sme svedkami.”
Trochu krivo sa usmejem, keď prednesiem ďalšie slová: “Verte mi, že keby som mala moc privádzať mŕtvych k životu, asi by som skôr vzkriesila Vášho otca než Tarkina. No samozrejme, Tarkin nebol mŕtvy. Len vo veľmi zlom stave.”

Hranice

“Rey, prestaň naňho čumieť ako na zjavenie! Je to podlý manipulátor, ktorý ti hovorí len to, čo si myslí, že chceš počuť. Chce z nás spraviť pudlíky na imperiálnej vôdzke!” pohŕdavo gáni na mladého Chissa a teraz vidno, aká bude tak za desať rokov.
“Je to náš nepriateľ. Mám ti to vyhláskovať? Ne-pria-teľ! I on nás iste vidí ako hrozbu nehľadiac na jeho rečičky! Navyše je to Vegov poskok!”
“Dokonca pravdepodobne vedený k názoru, že sme rebelská špina,” pozorne pozerám do dvoch červených očí.
“Na tom však teraz nezáleží. Potrebujeme sa čo najskôr dostať k Pellaeonovi...”
“Ale nie!” úprimné záupänie mojej padawanky ma pobaví, “To si hádam robíš srandu? Chceš liečiť všetkých našich nepriateľov? Zombík ti nestačí?”
“Ania, Gilad Pellaeon bol kedysi ochotný jednať s tvojou matkou. Vyzerá, že je to rozumný chlapík. Ale kto nastúpi na jeho miesto, v prípade jeho smrti? No a stále sme nedobrovoľnými hosťami.”
“Majú vlastných medikov a toho Vegu...”
“Toho Vegu, ktorý ho možno tak stabilizoval?” premýšľavo vytvorím prstami striešku a pozorujem nášho spoločníka.
“Už tú bariéru dlho neudržím,” citím chabnúce pepojenie.

Hranice

“Rada som ťa spoznala Hotasi. Som liečiteľka, snáď si nemyslíš, že by som ho nechala len tak umrieť.” Keď zachytím jeho žmurknutie, prevrátim očami.

Keď beriem od necho prístrojček, jemne zavadím končekmi prstov o ruku v rukavici a mám pocit, akoby mnou prešiel elektrický prúd. Líca mi sfarbí rumenec, no snažím sa rozpaky rýchlo zahnať. Snáď si nikto ničoho nevšimol.
“Vďaka,” poviem vyrovnane a ignorujem Aniin žeravý pohľad, ktorý by železný valček istotne roztavil.
“Ďakujeme za Vašu pohostinnosť, Lord Vega, ale nemali by sme nechať admirála Tarkina čakať,” poviem mrazivo a vykročím oceľovým koridorom v závese s Aniou, ktorá si nemohla odpustiť pohrdlivé odfrknutie.

Hranice a cesta k Srdcu Impéria

Všetko navôkol bolo pravidelné, organizované a pripomínalo to dobre namazaný stroj. Svet bez farieb a toho, čo považujem za život. Skupiny stormtroperov presúvajúcich sa na stanovišťa, občas skupiny dôstojníkov zabraných do diskusií.
Fádne a sterilné. Spomínam si, ako som prvýkrát letela vesmírom. Bolo to s Lukom. Navždy som odchádzala z Jakku. A tam hore v temnote som cítila len chlad a samotu.

Prezerám si konferenčnú miestnosť a prechádzam končekmi prstov po hladkej stolovej doske. Vegu ignorujem, Ania ho pozoruje nenávistnným pohľadom, ktorý vôbec nie je hraný.
Nemusela som zdvihnúť zrak, aby som zistila, kto prišiel. Vzduch jednoducho ochladol. Tarkin stále vyzeral jak obživlá mŕtvola. Bledá pokožka obopínala lícne kosti belasé oči boli ako kúsky ľadu.

Malé trhnutie sprevádzajúce skok bolo takmer nepostrehnuteľné. Nie ako na Serenity. Asi nie som jediná, kto myslí na loď, lebo sesternica okamžite prehovorila: “Môžem sa vrátiť na Serenity? Mám tam rozrobené nejaké opravy.”
To, čo nepovedala nahlas bolo, že nechce tráviť niekoľko dlhých hodín s nami v jednej miestnosti. Nedivím sa jej, no pochybujem, že nás niekam nechajú ísť spoločne, takže ja sa tomuto určite nevyhnem.

Cesta na Bastion - Srdce Impéria

BT-1 sa pripojil k malej skupinke mieriacej k hangáru, pripravený kedykoľvek Aniu uškvariť. Znovu a znovu premýšľam, ako som nás do tejto situácie mohla dostať.
Samozrejme veľmi jednoducho.
“No určite by sa hodila dohoda o neútočení a to, aby sa imperiálne jednotky stiahli k hraniciam…” bez ohľadu, na to, čo som povedala, tak na mňa Tarin len posmešne hľadel. A potom mi začal hovoriť ako to bude skutočne vyzerať. Tuším tam podalo slovné spojenie bezpodmieňečná kapitulácia a pár ďalších vecí.

“Žaťom?”podarilo sa mi zakopnúť a v tom jednom slove sa miešalo prekvapenie so zdesením. Možno to bolo tým, že som si Tarkina nevedela predstaviť v roli otca. Skvelé. Na chvíľu som sa zastavila na mieste, kým ma presne mierený štuch do ramena znovu nerozhýbal vpred. Cestou sa nám naskytol pohľad na lodenicu a ochranný prstenec. Vlastne to vyzerá dosť neuveriteľne. Ohromene som civrla na stanovišťa ježiace sa zbraňami. Bastion samotný bol len kus skaly, nič v porovnaní s Coruscantom. Planéta oola huste osídlená, to áno, ale i tam chýbala akási pestrosť.

Bastion - Srdce Impéria

Ania zobrala z lode brašňu, ale nevidela som našeho zvieracieho spoločníka.
“Kde je Miry?” spýtam sa jej podozrievavo.
“Na lodi. Neboj sa, je úplne v pohode a spí,” dievča nahodí nevinný výraz.
Náhle zmení tému a ukáže na čakajúci imperiálny raketoplán: “Trieda Lambda, myslela som, že tie prestali vyrábať pred štyridsiatimi rokmi. Dvaja piloti, dvadsať pasažierov, 80 metrických ton nákladnej kapacity. Otec mi o nich hovoril. Niekedy by som si v tom chcela zalietať...” v duchu zaúpiem, pretože keď si Ania na niečom chce zalietať, často si to vypožičia - bez vedomia či dovolenia majiteľa. Ja vlastne nie som o moc iná. To je na tom to desivé. Och, keď si spomeniem, ako skončil Landov značne ilegálny klzák, čo som si kedysi požičala…
Zamyslene vystúpam po rampe do nákladného priestoru, teraz prázdneho a pokračujem do časti pre pažierov, kde sa usadím a pripútam.

Záhrady vyzerajú pekne a keď ideme okolo, natáčam sa, aby som lepšie videla, Sú geometrické a pozorne upravované, vôbec nie ako moja záhradka v chráme, kde rastliny rastú voľne.
Ticho parku vystreda hluk sprievodu, ktorý pozorujú tisícky civilistov mávajúcich vlajočkami.
“Mám z tohto miesta zlý pocit,” zaskučí Ania, keď nás Vegov dvojník upozorní na budovu Akadémie.
“I ja by som si k životu vybrala iné miesto, no stále je to tu lepšie ako Jakku,” v paláci, cieli našej cesty, si prejdeme prísnou kontrolou, než nás ostraha pustí ďalej.
Koridory sú lemované rastlinami z celej galaxie a ja si ich pozorne prezerám. Niektoré sú liečivé, ale videla som i pár jedovatých. Niektoré poznám len z holonahrávok.
Záujem o flóru vystrieda záujem o dvoch admirálov a jedného ďalšieho muža čakajúcich pred dverami veľkoadmirálovej pracovne.
Prezriem si svetlovlasého muža v bielej uniforme, ktorý sa identifikuje ako Gilad Pellaeon, potom mi pohľad skĺzne k mladej blondíne, admirálke Tanaki a nakoniec k mladíkovi, pobočníkovi, so zaujímavou jazvou brázdiacou mu čelo až po obočie.
Tarkin, odvolávajúc sa na svoju hodnosť predbehne ostatných admirálov a vojde do pracovne. Rozhodne ho nasledujem.
“Teší ma, že vás spoznávam Veľkoadmirál, škoda, že to nie je za priaznivejších okolností,” hovorím pokojným úprimným tónom. Ania prikývne.
Usadím sa na ponúknutú stoličku, ale nenaçnem tému republiky. Naopak si kritickým okom prezerám to, čo z Pellaona ostalo.
“Uf, nie skôr, než napravím tú rezničinu,” kývnem hlavou k mechanickým častiam, a hovorím to tónom doktora, s ktorým sa nechcete hádadať - rozhodne a sebavedomo.
“Podľa mňa vyzerá úplne v poriadku, ale vedela by som mu pridať pár vylepšení,” Anii zapláli oči záujmom a nadšením.

Jednania - Akt prvý

Prikývnem a začnem s výpočtom potrebných vecí: “Niekoľko vzoriek vašej DNA. Za normálych okolností by som naklonovala zničené orgány, keby sme neboli v istej časovej tiesni. Kvalitne zariadená operačná sála by určite pomohla. Taktiež by som ocenila pomoc od TripleZerA. A potom.. je tu niečo, čo sa vám asi nebude páčiť - platí istý zákon zachovania energie, takže možno pri práci hm… zneužijem pár desiatok vašich ľudí. Nikomu sa nestane nič vážneho, len budú nejaký deň trochu malátni a budú mať menšiu bolesť hlavy. Hmmm, rozmýšľala som, že vojaci by to zvládli, no civilistom by som nerada nejak uškodiť, samozrejme sa to dá vyriešiť ešte iným spôsobom. Ak by Lord Vega uvoľnil 7 nadanejších Adeptov a zohnal ďalších 7 kryštálov. Nakoniec Vás musím varovať Pane, že celý proces bude značne bolestivý.”

Operačná sála

Moderná, sterilná miestnosť plná pochrómovaných leských povrchov prudko kontrastovala s osobami, ktoré sa teraz nachádzali dnu.
Na lôžku ležal pripútaný imperiálny dôstojník, z ktorého zhruba polka chýbala. Nad ním stál vedľa stolíka s ostrými nástrojmi protokolárny droid, ktorý práve vykonával diagnostiku a pripravoval sedatíva. Po stranách lôžka, práve Rey ukladala svoje číre kamene a dávala posledné inštrukcie zahaleným postavám v maskách, ktoré stáli v kruhu okolo trojice. Každá držala v rukách vlastný kameň a pozorne načúvala.
“Rozumiete všetkému?” po zborovom prikývnutí siedmych hláv, som sa otočila k Zer0vi.
“Začneme rukou, potom sa pozrieme na hlavu. Ak by si našiel nejaké šrapnely, alebo niečo, čo tam nepatrí, tak povedz, to treba vybrať. Ak bude treba zastaviť nejaké krvácanie, neváhaj mi to povedať.”
Na stolíku bolo niekoľko malých flakónikov v pevnom stojane, v ktorých bola krv.

“Chaas a´ell´e bahshaa. Naaam. Saahre chalshí a´ell´i hafeesh...” sedem hlasov odriekalo mantru v pradávnom jazyku a sústredilo moc do krištálov, teraz matne žiariacich. Boli prepojené medzi sebou, ale i s kameňmi vo vnútri.
Zer0, sa pustil do odmontovávania mechanickej ruky, ja som nechala pár kvapiek krvi levitovať pred sebou, než som zavrela oči a začala z nich formovať tkanivá a kosti.
“Trashaa egtee leshi aghreaa. Naaaman sheiraa. Chalsee bhesh ell´e...”
Teraz predomnou visela celá paža zložená z kostí a chrupaviek. Zero počas operácie odriekal inštrukcie, kde a ako treba kosti napojiť, ako ponapájať svaly. Odložil nabok kovovú protézu a prikázal mi zastaviť krvácanie, čo som poctivo vykonala.
To už som vytvárala kožu a nechty.
Nasala som energiu prúdiacu kameňmi.
“Hashaa igitor a´all´e. Kashvaar e neekoli. Kaara veere. Eshee´ri...”
Zer0 priložil ruku k správnemu miestu a znovu povedal, ako má vyzerať správny spoj.

Výbuch mu zobral prakticky celú dolnú čeľusť a urval hlasivky. Nechala som vo vzduchu postuplne formovať čeľusť, zuby, jazyk… Keď som s nimi bola spokojná, pustila som sa do oka.
Nevšímala som si plynutie času, bola som plne ponorená vo svojej činnosti. Ignorovala som i vyčerpanie, ktoré napriek zásobám energie narastalo.
“Chaal eshee icheroo. Ash heerele hirkoo. Ash a´ell´e...”
Zer0 doslova otvotil veĺkoadmirálovu lebku. Všimla som si mozog, ktorý bol našťastie neporušený. teraz príde najnáročnejšia časť, budem musieť držať jednotlivé časti na správnych miestach, než sa správne napoja.
Na zem klesol prvý z kruhu Akolytov. No, klesol je vlastne celkom pekný výraz. Skôr padol na zem ako vrece zemiakov. Nebol samozrejme mŕtvy, len v bezvedomí.
“Chasheel eroo garharee. Kasheero hereree. Nah haale...”

Pacient už vyzeral ako človek. Prechádzala som rukou ponad hlboké, ešte čerstvé jazvy a nechala som Silu nech zacelí začervenalé okraje. Navôkol ležalo 7 postáv a ja som vedela, že sa k nim čokoro pripojím.
Keď som si bola istá jeho pravidelným dychom a tlkotom srdca, nechala som sa objať temnotou.

Jednania - Akt prvý

Vegovi a Hotasovi musím pripísať bodík za odvahu, že sa rozhodli pridať k rituálu. Obaja si isto uvedomujú, že by som ich mohla jednoduchu počas procesu zabiť. Asi radi riskujú svoje životy. Na chrbte cítim pohľady niekoľkých párov oćí, ale nevenujem im pozornosť, som hlboko sústredená na svoju prácu. Myslím, že by som ani nevnímala, ak by okolo lietali a vybuchovali rakety.
Zdalo sa mi, že počujem potlesk.

A potom ten hlas….Pripravená? Na čo? Kto ste? Čo po mne chcete?
Otvorila som oči a potešilo ma, že je pri mne sesternica. Hoci sa tvárila akoby tu bola za trest. Venujem jej slabý úsmev: “Ale no tak, nemohlo to byť viac ako pár minút. Teraz však poďme rýchlo preč.”

Ako na zavolanie sa otvorili dvere miestnosti aby odhalili Tarkina v naškrobenej uniforme. Už som si naňho začala zvykať, takže som sa netrhla, keď som ho uvidela.
“Zistili by ste, že by to nefungovalo, pretože odmietam poslúchať rozkazy. ďakujem, nenechám ho čakať,” Zer0 a BT vášnivo debatujúc nás eskortovali až k Pellaeonovej pracovni. Vlastne som zvedavá na výsledok svojej roboty.

Jednania - Akt druhý

Aniu som teraz nechala pred dverami spolu s droidami. Zdalo sa, že sa chce hádať, ale pohľadom som ju umlčala a vošla som sama.
“Dobrý deň, Pane,” opätujem mu úsmev a usadím sa. Potom si vypočujem, čo sa dialo.
“Prosím, povedzte mi viac o údajnom útoku našcich lodí, čo rozpútalo tento konflikt. Neviem si to vysvetliť. Muselo sa niečo stať. Je pravda, že vaši Agenti operovali na našom území len jeden kvadrant vzdialenom od miesta republikového útoku, ale muselo v tom byť niečo viac. Po všetkej Kancelárkinej práci na tom krehkom prímerí by sa neodvážili len tak hrubo zasiahnuť,” vrhnem na starého muža smutný, unavený pohľad, “nemôžem jednať za Republiku, lebo teraz tu oficiálne nie som. Musíte jednať s Leiou Organo Solo a len jedine s ňou. Uzavrite férové prímerie. Mám rada Republiku. Je mojím domovom a verím Leinej vízii,” skornútene pokrútim hlavou, ”samozrejme uvedomujem si aká je realita a chyby toho systému, no potrbeujem, aby z rebublikovej flotily zostalo čo najviac. Ešte predtým, ňež Nový rád znićil zhruba 5 našich systémov jedným výstrelom tej superzbrane, som mala víziu, že Tarkin je našou jedinou nádejou. Nerozumela som tomu. Vtedy ešte nie. Potom prišla tá rana a ja som sa rozhodla skúsiť hľadať vodítka na IV. mesiaci Yavinu, v troskách Hviezdy Smrti. Objavila som tam zmrazeného Grand Moffa v úbohom stave. Možno som ho mala okamžite odviesť na Coruscant, ale potrebovala som sa ešte niekde zastaviť. To už na nás zaútočili Hutti a Kylo Ren. V rozčarovaní som vášho svokra rozmrazila a vyliečila. Zatiaľ, čo som bola v bezvedomí, uniesol nás. Vec sa má tak, že prichádza hrozba, ktorej nerozumiem. A potrebujem aby bola galaxia jednotná. Republika na tom momentálne nie je najlepšie. Niektoré frakcie sa snažia odstaviť Leiu. Tvrdia, že v prvom rade bol celý mier so zbytkami Impéria chyba. Vraj sme vás mali rozdrtiť na prach, kým ste boli slabí. Ja to vidím tak, že to bude práve Impérium, ktoré bude musieť zasahovať proti tej neznámej hrozbe. Je potrebné znovu rozbehnúť Tarkinovu Iniciatívu a zistiť, prečo bolo prerušené spojenie so systémom neďaleko Mon Calamari. Hmmm, spomínal ste vyslanca Prvého Rádu?”

Jednania - Akt druhý

“Chcem vidieť tie záznamy a porozprávať sa so svedkami,” tvárou mi preletí stín, pri oznámení, že je Leia ťažko dostupná.
“Impérium nie je jediným nepriateľom Republiky, takže existuje pár hraníc, ktoré pri ústupkoch neprekročíme,” pri ďalších slovách môj výraz stvrdne a pohľad schladne, akoby pred Giladom nesedela tá milá, mierne naivná mladá jedijka, ale niekto iný, “povedala som férové prímerie, je mi jasné, že budete žiadať mnoho, ja len chcem aby to nebolo nad únosnú hranicu. Áno budú mať výhrady. Vtedy im môžete predložiť ešte inú alternatívu,” posledné slová boli ľadové. Neboli skutočne kruté, len pukazovali na istú nezbytnosť. Ak Republika nedokáže byť jednotná je len ťažko predstaviteľné, že by dokázala čeliť prichádzajúcej hrozbe.

Jednania - Akt druhý

“Väčšina vašich civilistov by ma ukameňovala v okamihu, čo by sa dozvedela, kto som. Môj otec nie je moc populárny v týchto časoch. Posledne keď som sledovala správy, dozvedela som sa, že na jeho hlavu bola vypísaná kráľovská odmena. A keď som pri tých červoch, čo to spískali, a vy pri spravodlivosti, je tu planéta, kde zotročili tisíce ľudí...” pokojný tón kontrastuje s ohňami v hnedých očiach, akoby v tomto prípade išlo o niečo viac, než len túžbu dosiahnutia spravodlivosti a zachránenie ľudí spod jarma útlaku. Možno sa tam zračila túžba udrieť spôsobom, že to Hutti už nerozdýchajú. To, čo sa skrývalo v tom pohľade, bolo hodne mrzké a mrazivé a rozhodne sa nehodiace k Jedijke. Bol to moment kde sa ukazuje, že i rytier Jedi je len človek. Prípadne mladé dievča nesúce v sebe priveľa smútku, bolesti a osamelosti.

Nadvihnem jeden kútik úst v istom úsmešku. “Hmmm, áno, počula som o Vašich reformách. Podarilo sa vám vytvoriť “Impérium s ľudskou tvárou”. No nie je pod tou maskou predsa len Impérium ako bolo predtým? Vy ste odviedol záslužnú prácu, podobne ako Leia na druhej strane, ale rešpektujú Vás všetci Moffovia?”

Pár minút som zvažovala všetky možnosti, no vedela som, že vlastne ich veľa nie je. Ak chcem zachrániť to, čo z Republiky ostalo a dať jej šancu prežiť tieto časy.
“Príjimam Vašu veľkorysú ponuku,” ťažko povedať, či to bol sarkazmus, alebo nie. Ak by táto veta vyšla z Aniiných úst, tak by to bol stopercentne sarkazmus.
“No mám pár -” dve sekundy hľadám správne slovo,”prosieb. Chcela by som do svojho výhradného vlastníctva TripleZer0 a BT-1. Navrátenie mojej lode s novým ID. Kódy umožňujúce voľný prechod imperiálnym priestorom. Pobočníka, ktorý by mi pomohol - pochopiť - miestne zvyky. Prístup k istým dokumentom či medickým záznamom i keby boli zapäčatené. Budem potrebovať i novú totožnosť. Republika môže byť informovaná, že Rey Skywalker je rukojemník. Ale pre hladšiu spoluprácu s vašimi ľuďmi to chce niečo iné.” Nadýchnem sa a pridám ešte posledných žiadostí, “Chcela by som vás požiadať o rýchlokurz toho, čo učíte dôstojníkov, hlavne niečo obsahujúce vojenské taktiky, stratégie. Taktiež by sa mi hodil nejaký skrátený výcvik s lekciami streľby z rôznych zbraní,” ďalší nádych, snáď posledný, “Rada by som spoznala ľudí s ktorými budem musieť spolupracovať. Možno nejaká nefomálna udalosť?”

Neskôr, keď nám doprajú aspoň zdanlivé súkromie, otočím sa k svojej mladej zverenkyni. “Drahá Ania, uzavrela som s Veľkoadmirálom dohodu. Impérium prestane útočiť na Republiku a bude požadovať len minimálne odškodné. Ja však ostanem tu ako - “pudlík na ich vôdzke”. Ty sa však môžeš vrátiť domov k rodine. Chcem aby si bola v bezpečí na Coruscante, no zároveň chcem, aby si ostala po mojom boku. Chcem dokončiť tvoj výcvik. Potrebujem pri sebe niekoho, komu môžem veriť. Niekoho, kto by mi pripomenul, kto som, keby som stratila cestu. Potrebujem po svojom boku rodinu. No rozhodnutie nechám na tebe. Nezabudni, že ťa budem vždy milovať bez ohľadu, na to, ako sa rozhodneš.”

Jednania - Akt druhý

“Och, to ja ale viem. No Luke nie je obľúbenou postavou nielen v Huttskom priestore ale i tu. Pokiaľ ich záujmy nebudú spočívať v zničení Republiky...” existujú hranice, ktoré neprekročím.
“Je pekné, že myslíte na budúcnosť. Neostáva mi nič iné, len Vám popriať, čo najdlhší život.” Znie to skutočne úprimne. Koniec-koncov neverím, že by dokázal tak jednoducho nájsť niekoho, koho by Impérium bez výhrad prijalo za nového vodcu.
“Neznášam politikov. Tie ústupky a kompromisy. Obracanie kabátov, ako sa to komu práve hodí,” to hovorí zo mňa trpká skúsenosť.

Keby som nebola odsúdená k službe Impériu, skoro by mi ho bolo ľúto, keď som sledovala jeho reakciu na moje požiadavky.
“Tusho'ahota'srotthurga. Poznáte ho?” Spýtam sa s nepatrnou iskričkou záujmu.
“Uniformu?” nebezpečný záblesk v mojich očkách musel Veľkoadmirála varovať, že existuje ešte niekoľko ďalších netušených hraníc.
Chvíľku niečo lovím v svojej brašni až nakoniec vytiahnem v koži viazaný zápisníček a ceruzku. Tuha niekoľko minút zúrivo behá po mierne zažltnutom papieri. Nakoniec škrabot utíchne a ja podám Pellaenovi cez stôl môj návrh toho čo som ochotná obliecť. Veľkoadmirál, po tom, čo mu padol pohľad na obrázok, musel pochopiť, že mám niekoľko ďalších skrytých nadaní
Na konci rozhovoru ma podaním ruky víta v službe.
Ruku prijmem so strohým “Ďakujem, Pane” kĺžucim z pier.

Nekončiaci prúd nadávok bol z veľkej časti adresovaný priamo mne a ja som nemala v úmysle ju umlčať. Pravdepodobne som si väčšinu z toho trošku zaslúžila. Teda možno až na pár výrazov, pri ktorých som predpokladala, že Ania nepozná ich význam, inak by ich asi nepoužila. Pravdepodobne.
“Vari by si mi dokázala odoprieť pravú lásku?” spýtam sa s hranou ublíženosťou.
“Ďakujem,” objímem dievčatko, a s perami pri jej uchu jej tichučko oznámim ešte poslednú vec: “Hmm, požiadala som o pobočníka. Chcem aby to bol Hotas -”

Jednania - Akt druhý

“Nuž, netreba sa stavať do cesty výbuchom a svet bude jednoduchší,” zdvihnem kútik v úsmeve.
“To sa mu nedivím. Politici len málokedy jednajú jednotne. V kľúčové okamihy ich neochota spojiť sa môže byť na škodu.”
“Kde možno nájsť nejakého schopného krajčíra, čo by zhmotnil tú ideu?” spýtam sa so záujmom.

Znovu si ho pozorne prezerám a stále rozmýšľam, kam sa mu až tiahne to tetovanie. A znovu fascinovane hľadím do jeho červených očí. Kým sa pohľadom nedostanem k jeho úsmevu. Čo mu príde zábavné. Všetci majú zjavne veľmi dobrú náladu. Okrem mňa a Anie.
Nikto ma nikdy neprinúti salutovať. Nie. Naozaj nie.
“Kadet Hotas,” zachmúrene mu kývem na pozdrav bojujúc s túžbou uškrtiť ho.
“Z čoho pramení vaša nadšenie?” spam sa podozrievavým tónom.

Prvé dni v Impériu

Kývnem na pozdrav Veľkoadmirálovi a vídem na chodbu za Hotasom.
Ania, opierajúca sa o stenu sa tvári znudeno, rýchlo však zdvihne pohľad k nášmu sprievodcovi a zatvári sa podozrievavo, o záujmom a trochu kyslo.
BT-1 začviriká svoju už bežnú otázku.
Zer0 natiahne ruku a jemne priateľa poklopká po vrchu plechovej hlavy. “Nie, BT, pani Rey nebude eliminovana a organik Ania Solo už nie je cieľ.”
Dotýčná, o ktorej bola reč, podozrievavo pozoruje slovnú výmenu medzi droidmi a po jej konci mi pozrie do očí. Spýtavo a vyčítavo.
Určite sa jej nepozdáva ani Hotasova dobrá nálada a môj trochu previnilý, rezignovaný pohľad.
Jeho odpoveď na moju otázku zas bola celkom nejednoznačná. “Máme tú smolu, že História má tendenciu sa opakovať. V niektorých prípadoch sme sa z nej mali poučiť a chyby neopakovať. Takže, čo sa podľa teba opakuje?” kráčam popri tom ako hovorím a dokonca venuje pozornosť i okoliu. Ania zatiaľ mlčí, ale viem že akonáhle budeme osamote, tak sa viac neudrží.

Možno to do úplného súkromia neudrží, povedala by som podľa toho ako sa tvárila pri Hotasovej vete na rozlúčku.
Vydržala.
Neuveriteľné. Teda dokým sa nezavreli i dvere na našej kutici.
A mlčala ešte chvíľku dlhšie. čakala kým jej poviem, čo sa stalo u Pellaeona. Dokonca aj droidi mlčali, hoci pre Zer0 to musela byť výzva.

Tak sa stalo, že som kľačala a objímala sesternicu, za zovretými viečkami som cítila vlahu.
“Upísala som sa k tomuto pre Republiku a preto, že v budúcnosti bude Galaxia čeliť hrozbe a jedinou možnosťou je spojiť sa.”
“A preto je z teba pešiačik týchto -” rozhodí rukami, “a ešte ťa navlečú do rovnošaty. Zotrú tvoju osobnosť. Vieš, že im ide vymývanie mozgov bravúrne. Nie, počkaj, ty nevieš! Žila si vačšinu života medzi šutrami, s hlavou zahrabanou v piesku! Ty nevieš aké to bolo predtým. Nevieš- !”
“Ania, ja chápem, že tvoja matka chce vybudovať systém bez korupcie, kde by vládli ľuďmi zvolení zástupcovia pre blaho všetkých. Ale nejde to, niečo tam škrípe! Alebo skôr by mali slúžiť ľuďom nie im vládnuť. Niekto to pokazil. Možno niekto z našich radov. Možno niekto z vonkajšku. Kto vie? Ale nie sme jednotní. Nie sme schopní ochrániť našich ľudí...”
“A tvojím plánom je robiť poskoka nepriateľoví?”
“Mojím plánom je zistiť, čo sa stalo. Prečo sa to stalo -”
“No i keď to zistíš, naďalej ostaneš priviazaná k Impériu. Hmmm. To ty ale dobre vieš. Musí v tom byť teda niečo viac? Hádam si sa skutočne nezabuchla do nejakého impíka?” Toto nadhodila už pred dobrou štvrťhodinou a ja som jej určite povedala, že niečo také sa zatiaľ nestalo.
“Je v tom ten modrý ksicht? Alebo s kým si sa ešte stihla zoznámiť?”
Cítim sa hrozne, ale so svojimi starosťami sa jej nemôžem zdôveriť. Nemôžem jej povedať, že ma kreslo v nejakých troskách identifikovalo ako Sheeva Palpatina. Nemôžem sa jej zveriť s tým, že v hlave počujem divný hlas. Nemôžem jej povedať o svojich nočných morách. A nemôžem a jej zveriť s tým, k čomu sa chystám.

Prvé dni v Impériu

Vstali sme pre úsvitom a obe sme sa venovali rannej meditácii, keď zazvonil zvonček a vošiel Hotas. Ania nasadila vražedný výraz, ktorý si vyhraila len a len preňho a ja som jej v tomto maličkom vzdore nemienila brániť. Rozhodla som sa, že budem prívetivá, aby som mu to trochu vynahradila.
“Dobré ráno,” prevezmem od neho karty i oblečenie, ktoré zatiaľ položím na posteľ.
“Eida Killdran alebo Sena Chance?” spýtam sa sesternice.
“Eida. Dcéra farmárov, ktorých zabili… banditi. Ako čierna pasažierka sa na pašeráckej lodi sa dostala do zajatia autorít,” povie rovno životný príbeh mladej Killdarnovej.
“Tak mne ostala Sena. Nedobrovoľný regrút z planéty okupovanej Impériom. Sirota pracujúca v dielni.”
“Áno, veľmi rady by sme sa prešli a spoznali to tu. Ania moc rada nakupuje,” za to som si vyslúžila jej zúrivý pohľad až som sa musela uškrnúť.
“Chcela by som ťa požiadať, aby si hovoril chisským jazykom,” otočím sa k Hotasovi.
“A ešte jedna vec,” do hlasu mi prenikne starosť, “na Serinity mám nejaké veci -”
Ania si zúbožene povzdychne. Dúfala, že zabudnem...

Prvé dni v Impériu

“Ďakujem,” prijmem datapad a rýchle prebehnem pohľadom, čo obsahuje. Boli tam zloźky s materiálmi. To bude zaujímavé čítanie.
Ania kupodivu tiež poďakovala za prístroj i keď to cedila skrz zuby.

“Nie, nepoznáme ho, takže nás budeš musieť učiť. Samozrejme by som ti rozumela, ale to nie je teraz účelom.” So štipkou zlomyseľnosti sa Silou dotknem jeho mysle a prehovorím: “Potrbujem sa s tebou porozprávať.”

“Výborne, prosím počkaj nás s droidami na chodbe,” vyhodím ho z izby a keď s Aniou osamieme, ukážem na uniformy.
Vymeníme si sériu pohľadov. Rozumieme si i bez slov. Keď na to príde, dokážeme hladko spolupracovať. Mlčky a efektívne.
Už som zapínala gombík pod krkom, keď sa ma Ania bezslovne spýtala poslednú otázku na konci ktorej uprela pohľad na dvere.
Nečakala však na odpoveď, len mávla rukou a vyrazila.

Práve sme prechádzali záhradami, sem-tam sme zastali, aby sme obdivovali záhony kvetov, či zastrihnuté kríky, keď som sa mu znovu telepaticky prihovorila: “Chcem, aby si mi prisahal vernosť. No len mne, žiadnemu štátnemu útvaru. Chcem aby si pri tej prísahe myslel len na mňa a vzdal sa všetkých iných väzieb. Dobre si to premysli.”
Nahlas som však pokračovala v našej konverzácii o predmetoch, ktorými si chceme prejsť. “Obe chceme pilotážny kurz. Čo je tam ďalej?”

Prvé dni v Impériu

Ako sme kráčali pôdou akadémie a míňali ostatných kadetov, všimla som si ich pohľady a to, že ide o ľudí. Nikde som nevidela príslušníka inej rasy okrem Hotasa. Vlastne je mi ho trochu ľúto, že uviazol mimo svojej domoviny.
Ania oplácala pohľady, občas sa zamračila.

Sledovala som Hotasa skrz Silu a všimla som si, že s jeho slovami sa medzi nami začalo formovať puto. Bolo podobné tomu, ktoré vzniká medzi majstrom a učňom a predsa bolo iné, silnejšie. Kdesi v mojom vnútri sa niečo zahniezdilo a podvedome som pridala ďalšie vlákna do pradena.
Natiahla som ruku a končekmi prstov som prešla po jeho čeľusti od miest, kde mu začínalo tetovanie. Stále som pomerne zvedavá, kam až sa tiahne.
Ania, ktorá nás o hodný kus stihla predbehnúť sa samozrejme práve v ten okamih otočila. V pohľade som jej čítala vetu: “JA SOM TO VEDELA!”

“Ja by som potrebovala tieto predmety: Taktika, Manažment, Vojenská topografia, Základy práva, Balistika, Medzinárodné vzťahy, Pravdepodobnosť a štatistika, Výbušniny a munícia, Rozhodovacie procesy, Bezpečnostná politika, Pozemná technika, zbrane a zbrańové systémy, optické prístroje, Psychológia, Vojenstvo, Diagnostika, Taktika mechanizovaných jednotiek, Sociológia, Logistika, Komunikačné systémy, Ženijná podpora a zopár ďalších.”

Prvé dni v Impériu

“Si… Iný. Zaujímavý,” hoci to znelo akoby vedec skúmal motýľa pripichnutého na nástenke, netreba tak celkom zabúdať, že som jedi. Išlo v zásade o kompliment.
Až teraz som si poriadne všimla, že jeho oči nie sú jednoliato červené, ale s tmavšie ohraničenými žltými dúhovkami. Nezvyšajné. Pekné. Pripomínajúce pekelnú priepasť.

Pominul magický okamih a ja som škaredo pozrela na Aniu a smerom k Hotasovi som zamrmlala krátke “Prepáč.”
“Jasné, poďme, možno natrafíme na niečo pozoruhodné, hoci-” trochu sa zarazím, “o tom silne pochybujem.”
Niekoľkými krokmi som sa dostala na Aniinu úroveň, a som veľmi rada, že na verejnosti nič ostré nepovie.
“Hotasi? Povedz nám niečo viac o mladom Admirálovi Pellaeonovi a tej admirálskej bloncke. Akí sú?”

Prvé dni v Impériu

“A za veľmi krátky čas,” poviem trochu rozmrzele. “Bude najlepšie ak nás oboznámiš s Imperiálnymi zákonmi.”

“Ale tak som to celkom nemyslela. Akí sú ako ľudia?” obzerám sa, aby som si zapamätala orientačné body.
“Pýtala sa na ich charaktery, Modroň,” ozvala sa Ania sotva som dohovorila. Neznelo to zdvorilo. Miešalo sa v tom hodne opovrhnutia s ešte niečím.
“Akú si mal hodnosť, než sme ti vpadli do života? Čo ťa zaujíma?” spustím vodopád zvedavých otázok, zatiaľ čo kráčame po promenáde smerom k centru mesta. Istotne tam budú zábavné podniky, kam chodia vojaci po službe.
“Máte tu niekde nejaké zvieratá, na ktorých sa dá jazdiť? Miesta, kam by sa dalo ísť prechádzať a premýšľať?”

Prvé dni v Impériu

Ania na jeho povytiahnuté obočie zareagovala zmenou postoja, prekrížila ruky na hrudi a zdvihla briadku. Snažila sa vyzerať nebezpečne, ale zas to pôsobilo skôr roztomilo. Najmä keď mu siahala sotva po posledné rebrá hrudného koša.
“Ambiciózni impíci - to nikdy neveštilo nič dobré. A pridaj k tomu zombíka! Sena, prečo to robíš?” skoro skučala, ako nakopnuté šteniatko a mračila sa na Hotasa, akoby všetko, čo sa deje bola len jeho vina.

Moje “Samozrejme,” zaniklo v Aniinom ”Aké príhodné.”
“My? Sme len obyčajné jediky. Ochrankyne slabších, zastankyne mieru - ” začnem, keď mi do toho Ania skočí: “Sena je tvrdohlavá, nadaná umelkyňa, srdečná, láskavá a prívetivá. Má rada smiech. A má slabosť pre stratené prípady.”
“Niečo na tom bude,” pripustím rozmýšľajúc o tom, ako by sa dala popísať Ania.
“Eida je celý otec, skvelá spoločníčka, úžasná pilotka a mechanička. Občas trošku tvdohlavá, cynická a netrpezlivá.” Zakončím tému s mierny úškrnom.
“Divadlo?” zažiaria mi oči. “Poďme do divadla!”
Než stihol Hotas odpovedať, prehovorila mladá padawanka: “Čo je ten kabaret?”

Prvé dni v Impériu

Keď spomínal na minulosť, vyzeral uvoľnenejšie, ak to len bolo možné.
“Tvoj otec -” snažím sa správne formulovať otázku, “býva ti za ním smutno?”
Pozorujem jeho červené oči hľadajúc čokoľvek blízke citom. Jeho myseľ totiž bola iná než čokoľvek, čo som za svoj život videla. Organizovaná, plná neznámych symbolov a len na okraji s nejasnými, kontrolovanými emóciami.
“Moc ho neľutuj,” frkla Ania, “Nie je to žiadna srnka s utrhnutou nohou, ani žiaden z tvojich ďalších projektov. Jeho otec bol len o kúsok lepśí než Tarkin.”
“To si prehnala,” moje slová sotva počuť, ale tón je nebezpečný.
“Ja? JA? Ja som to PREHNALA?” Anii hlas naopak stúpal. Rychlo som ju schmatla za rameno a odtiahla som ju do prázdnej postrannej uličky. Kráčala som rezko, vlečúc dievča za sebou. Nakoniec som ju vtiahla do výklenku. Počas cesty škvrně mlčalo, ale teraz sa znovu rozohnila, tentoraz však stíšeným tónom.
“To TY! Cukruješ sa s tým impíkom. Že ti nie je hanba! Liezť do postele s nepriateľom!...” zaujímalo by ma, odkiaľ sa dozvedela o podobných slovných spojeniach.
“Impíci sú ľudia ako my. Ich civilisti sa od tých našich nelíšia. A ty, mladá dáma, sa budeš správať slušne.”
“Slušne? Jediný, kto sa tu nespráva slušne si ty! Je to impík. Je to modrý ksicht a navyše syn jedného z našich najväčších nepriateľov. Spamätaj sa! To nemôžeš myslieť vážne!”
“Naozaj?” odstúpim od sesternice a otočím sa jej chrtom, nech nevidí môj výraz.
“Nemôžem?”
“Mám ťa rada ako sestru, nechcem aby si trpela,” povzdychla si, “vôbec ho nepoznáš. Je to chladný, kalkulujúci cizák.”

Prvé dni v Impériu

Prísahou som ho prinútila vzdať sa všetkého, jeho príslušnosti i domova. Mala som na to právo?
“Navždy si si váž chvíle strávené s ním. Mal si obrovské šťastie,” poviem jemne a potom sa otočím k Anii, pre jej neúctivú poznámku.

“A aký muž by bol podľa teba pre mňa ten pravý?” spýtam som sa so zázujmom, natočiac hlavu tak, aby som ju videla.
“ŽIADEN,” odseklo k môjmu ohromeniu dievčatko.
Povzdychnem si: “Ja viem, jedi by sa nemal viazať.”
“To by nemal,” súhlasila, ale jedným dychom pokračovala, “no to som nemyslela, Rey. Žiaden, pretože žiaden si ťa nezaslúži.” Pri jej slovách som sa musela usmiať.
“A čo také by museli urobiť, aby ma boli hodní?”
Inak anjelskú tváričku zbrázdil diabolský úsmešok. Neopovedala, len sa okolo mňa pretiahla a vybrala sa preč, zanechajúc ma tam stáť len s mojimi myšlienkami.

Prvé dni v Impériu

Keby pohľady vraždili…. No Aniin výraz sa zmenil z krajne nepriateľského na presladený a nevinný.
“Poďme do toho kabaretu,” povie neprirodzene vľúdne, blahosklonne, ako malá princeznička. Úplne ma ignorujúc kráča ďalej.
Previnilosť súperí s presvedčením, že nesmiem Hotasa odsudzovať.

Pri poznámke o jedle jej zaškvŕkalo v bruchu, aby jej pripomenulo, že sme dnes vôbec nejedli. Pustila z hlavy všetko ostatné a trochu ožila.
Usmiala som sa naňho, a súhlasne prikývla.
Jeho ďalšia veta však nebola najšťastnejšie zvolená.
Myslel to dobre a chcel nám spraviť radosť, ale toto bola čerstvá rana a on do nej nasypal soľ. Mnou len trhlo, ale Aniu vydala zúrivý zvierací zvuk, otočila sa na päte a rozbeha sa preč. Neskutočne rýchlo. Pripomínala rozmazanú škvrnu, čo zmizla za rohom.
Zhlboka si povzdychnem.
“Môžeme ju ísť hľadať, než natropí nenapraviteľné škody ALEBO -” poviem mierne, “sa môžeme ísť najesť k nespokojným mačkám,” je jasné, že druhej možnosti by som dala prednosť. Kvôli jedlu ale i pre možnosť byť s ním chvíľku sama.
Ale poznám svoju sesternicu a jej schopnosti. Napríklad naštartovať spíder bez kľúča.

Prvé dni v Impériu

“Naozaj? Sledovač v uniforme?” snažím sa skrotiť rozčúlenie a ovládnuť svoj hlas, “ale samozrejme, inak by nás tu nenechali len tak chodiť.” Zamyslím sa nad danou dilemou, teda nie tým, či vyletieť, pretože sa mi nepáči, že sme pod dozorom , ale nad mojou uprchlivšou žiačkou. Ania môže počkať. Keby bolo najhoršie, dokážem nájsť jej myseľ tak, ako to robieval Luke. Ten vždy vedel, kde je a čo robí. Zároveň jej však do istej miery nechal voľnú ruku. Prezriem si Hotasovu tvár. Áno, chcem s ním byť chvíľku sama.
“Poďme sa najesť. Ania potrebuje nejaký čas. Prosím , tykaj mi,” čakám, ako bude reagovať.

Prvé dni v Impériu

Normálne ho podozrievam, z toho, že nás rozčuľuje naschvál. Ale nemá k tomu dôvod.
“Veď nás,” zavesím sa doňho a vykročím.

Interiér bol útulný, pripomínajúci zrub v korune stromu. Kožušiny boli z tvora podobného jeleňovi.
Pozorne si prezerám výjavy na tapisériách , ale i ich farbu, a spôsob ako boli utkané.
S iskrami v očiach sa otočím k Hotasovi a voľnou rukov ukážem na prvú scénu v kontinuálnom páse: “Toto vyobrazenie hovorí príbeh veľkej hrdinky Sylvar z rasy Myr Rho. Išlo o rytierku Jedi váženú od jedného kraja galaxie po druhý. Táto Catharka bojovala proti ľudskému Sithskému Lordovi. Tento kus -” ukážem niekam doprostred obrazca, “je venovaný istému obradu, po ktorom nasledovalo niečo ako Krvavý lov. Všimni si toho pozadia, je tvorené písomnou časťou. Podľa farby odhadujem vet tejto tapisérie tak na sedemdesiat rokov. Na konci je napísané o koľké prerozprávanie ide.”

Usmejem sa na hostinského a v Catharese ho požiadam o pečené mäso z niečoho zajacovitého a k pitiu som si poprosila šťavu akéhosi ovocia.
“Cathari žijú v korunách vysokých stromov, kde majú vybudované dediny. Je tam pekne.”

Prvé dni v Impériu

“Sme premýšľaním známi,” hoci on to berie ako cnosť, ja len nadvihnem kútik v neveselom úškrne.
“Nie som dokonalá, ale myslím si, že hnev je zlý radca,” odkrojím sí kúsok mäsaa ochutnám ho. Bol veľmi dobrý, ale poznala som, že ide o - povedzme imperiálnu varinatu tohto pokrmu.
Na okamih odložím príbor a nechám ruku zmiznúť pod stolom, než vytiahnem malý kožený mešec. Potiahnem za šnúrku a ako sa váčik otvorí, vypustí intenzívnu vôňu. Všetky Catharské nosy zavetria a neomylne sa natočia za zdrojom.
Naberiem štipku korenia medzi prsty a posypem jedlo. “Pri správnom dochutení je jedlá i Wampská krysa. Bohužiaľ som to povedala i Anii.”
Obsah vrecúška je vzácny. Pre Catharov priam posvätný. Len málokto z cudzincov pozná jeho hodnotu a len málokto mimo kmene ho ochutnal.
“Keby ma tvoji kamaráti vytočili, poradím si s nimi i holými rukami,” poviem nenúteným tónom človeka, ktorý pozná svoje schopnosti.
“Ania je nebrúsený drahokam Corusca a má tie najvhodnejšie talenty k ceste jedijského Vyšetrovateľa. V niečom sme si podobné.” Nanešťastie.
Odrežem si kúsok hlodavca a pritom nespúšťam oči zo svojho spoločníka. Mysľou však neustále vnímam aj širšie okolie.
“Čím vynikáš ty?” to je niečo, čo ma zaujíma od našeho prvého stretnutia. Myslím si, že je výnimočným jedincom i na pomery svojej rasy.

Prvé dni v Impériu

“Aha, tak rád? Ktoré by som určite prijala s otvorenou mysľou, hmm? Možno patrím medzi tých, čo nedokážu uniesť kritiku,” zapradiem so šelmovským úškrnom.
“No a čo ak príde doba, kedy bude nutné, aby ste spolupracovali? Aby ste si vzájomne úplne verili? Ale nie, ty ju v jej názoroch len utvrdzuješ!” poviem trochu vyčítavo.
“Prieskum ju bude baviť, to nepopieram. A otázky môjho pôvodu boli jediným dôvodom, prečo si ju tak šikovne vyšachoval?” otázku vyslovím s istou iskričkou zvedavosti.
“Nech je tam čokoľvek, dostal si sa k tomu?” to už prechádzam k inému druhu záujmu. “Akú treba mať hodnosť, aby sa človek dostal k informáciám?”
Pri jeho temnej predpovedi si povzdychnem. “Pomaly si začím na zlé správy zvykať. Tých dobrých som v poslednej dobe veľa nepočula.”
“Životný obchod? Zaujímavé,” zaradila som danú informáciu do presne určenej komnaty v imaginárnom hrade mojej mysle. Občas keď meditujem, sa jednoducho prechádzam chodníčkom v pestrej záhrade toho zámku. Niektoré miesta sú tam uzamknuté. Možno som ich zamkla ja… možno- kto vie? Niektoré sú chránené štítom. Ďalšie ani nevidieť.

Prvé dni v Impériu

Na chvíľku opäť venujem pozornosť jedlu. Hotasov stoicizmus ma trochu poburuje. V galaxii je toľko ľudí, tak prečo sa mi musí páčiť práve ten, ktorého myseľ je pre mňa dosť cudzia a ťažko čitateľná?
No jedlo nakoniec nie je až také zaujimavé, a znova sa mu zahľadím do očí.Tak by ma zujímalo, odkedy spravili skúšky náročnejšími, ale nezáleží na tom. Urobím všetko preto, aby som nimi prešla.
Položím príbor na prázny tanier a znovu zašátram vo svojej brašni, okrem väčšieho mešca vytiahnem jeden malý, prázdny, do ktorého prenesiem trocha vzácneho korenia.
Hotas už vstal, no ja som ešte pristúpila k hostinskému a podala som mu obradne malé vrecúško. “Verr Arshaa Juhani.” Voľne by sa to dalo preložiť ako Od priateľa rasy Juhani.
Potom sa pripojím k svojmu usmievajúcemu sa sprievodcovi. ”Skutočne? Skoro by som na ňu zabudla.”
Ja som trochu rozmrzelá. Môj čas s ním osamote sa čoskoro skončí.
“Pravdepodobne išla hľadať Serenity…alebo loziť po strechách.”
“Počkaj,” chytím ho za ruku a vtiahnem do neďalekého výklenku.

Mimban - orbit

Nemohl jsem tomu uvěřit. Znovu jsem to cítil. Smrt tisíce, milionů duší. V tu chvíli jsem byl zrovna na můstku svého vlajkového křižníku, a okamžitě jsem se na místě zhroutil. Musel jsem si rychle sundat masku, a vyzvracet se na zem, k naprostému šoku mých velících důstojníků. Nebyli zvyklí na tento nečekaný projev slabosti.
Jenže se zdálo, že tento zvrat v Síle nebyl způsoben střelou ze Starkilleru jako takového. Ne...Ty duše, které zemřely, byly jiné.

Panebože...

Podvědomně jsem to věděl, avšak holo-zpráva od Snokea, kterou jsem obdržel, mě v tom jen utvrdila. Starkiller...byl zničen.

JAK JE TO DO PRDELE MOŽNÉ?

Moje první myšlenka byla k naší předchozí hádce s generálem Huxem, kdy jsem nejvyššího vůdce horlivě přesvědčoval, že obrana základny je nedostatečná, a naše hlavní flotila by měla u základny vydržet. Ten hlupák dal na Huxe, a tady vidí své výsledky.
Vyškrábu se zpátky na kontrolní desku, zatímco ke mě přibíhají mojí podřízení. "VYPADNĚTE!" zařvu vztekle, a odhodím několik z nich pryč. "VY NESCHOPNÍ BUDIŽKNIČEMU!" zařvu agresivně, a několik z nich zvednu do vzduchu pomocí síly. "VY SVINĚ, VY SRAČKY, VY MALÉ, BEZPÁTEŘNÍ KURVY!!!"

...

Prvé dni v Impériu

“Ania nie je hlúpa. Vie, že tu so mnou uviazla a neurobí nič, čo by nás ohrozilo, ak k tomu nebude priveľmi vyprovokovaná. No je pravda, že občas robila “lumpárny” i doma. Často však boli zhovievavo prehliadané,” rukou si zmetiem z uniformy neviditeľné zrniečko prachu než sa rozhodnem urobiť nejaký ten krok, ktorý by som mohla vážne ľutovať.
“Och, pevne dúfam, že nás nikto nepočúva ani nesleduje,” jeho prekvapenie a ostražitosť ma dosť pobavili. Ako dlho asi žije medzi ľuďmi? Pustím jeho ruku a zdvihnem pohľad k dvom červeným svetielkam. “Chcem len využiť pár posledných voľných chvíľok. Vieš, to škvně malo pravdu v jednej veci. Páčiš sa mi. Vlastne som podobné city nikdy k nikomu neprechovávala,” cítim ako mi vystupuje rumenec až ku korienkom vlasov. “My, jedi, máme nesebecky milovať každú jednu živú bytosť. Nebolo to ťažké. Skutočne si vážim skoro všetkého tvorstva v Sile. No vždy som bola ostražitá. V bezpečí som sa doteraz cítila len pri Lukovi.”
Odhodlane sa nadýchnem a pokračujem: “Ak bližší vzťah považuješ za neprijateľný, stačí jedno slovo a ja to NIKDY viac nespomeniem.” Snažím sa zmierniť tlak v hrudi.

Prvé dni v Impériu

Zvolnil sa jej dych, a napätie viditeľné ešte pred pár okamihmi sa stratilo. Hnedé dúhovky sa ukázali byť veľmi nezvyčajné, vonkajší okraj bol tmavší, skoro do čierna spojený so zorničkou sieťou tenkých svetlejších vlákien. Najpozoruhodnejšie však boli zlatisté bodky, ktoré si človek mohol všimnúť len pri určitom svetle.
“Je pekné, že vo mne niekto vidí aj niečo iné ako nástroj,” zašepkám a roztiahnem pery v úsmeve. Luke mi občas hovoril, že som výnimočná, ale pravdou je, že ako prvé videl moje napojenie na Silu a nie moju osobnosť. Mohol byť tento cudzinec vnímavejší? Nie, nie je cudzinec, skôr kúsok duše, o ktorej som nevedela, že mi chýba.
Opatrne ho chytím pravou dlaňou za zátylok a prinútim ho trochu skloniť hlavu, no i tak si musím stať na špičky, aby som jemne prešla perami po tých jeho.

Chôdzu má pravidelnú, naznačujúcu cieľavedomosť, napriek sústredeniu na jeden cieľ, vníma okolie. Je pozorná, dokáže zachytiť vzorce. Vďaka jedijskému výcviku dokáže dostať svoje city pod kontrolu a pôsobiť vyrovnane a pokojne.
“Povedz mi viac o Impériu. Jeho obyvateľoch, spoločnosti, armáde a jej zložkách i hierarchii. Pomôž mi pochopiť systém, pretože máme len málo času. Kľudne hovor chisským jazykom.”
Počúvam každé jeho slovo, zároveň si však prezrám ostatných chodcov, zatiaľ, čo Hotas sleduje Aniin signál na osobnom datapade. Sesternica bude zúriť, až sa dozvie o tých lokátoroch. To mi pripomína, že musím Aniu naučiť, ako zahaliť svoju prítomnosť v Sile. Dúfala som, že k niečomu takému nedôjde, ale naozaj teraz nepotrebujeme mať svojho veľmi nahnevaného otca v pätách, nehovoriac o tom jej. Musím urobiť, čo si vyžaduje situácia. Neviem, či by to chápali. Je to pre dobro Republiky, pre dobro Galaxie. Hovorili si toto isté, keď viedli povstanie? Svätí účel prostriedky? Zablúdim k modrej tvári s červenými očami. Nech bude kdekoľvek, budem tam s ním, keď si na mňa spomenie. Dúfam, že budem mať čas lepšie ho spoznať a pochopiť. Jeho myseľ je iná, komplikovaná, zvláštne usporiadaná a skoro nečitateľná. Asi je to tak lepšie.

Signál nás doviedol až do kozmoportu. Samozrejme. Až pri vstupe do rozľahlej haly som začala vnímať akúsi škriepku TripleZerA s BT-1. Zer0 sa snažil svojho spoločníka presvedčiť, že už čoskoro pôjdu do akcie. BT však skepticky čvrlikal.
To už sa pred nami vynorila Serenity.

Zobrazit SPOILER

Prvé dni v Impériu

“To neznie dobre. Vedeli by sme niečo s tým armádnym stavom urobiť?” som trochu rozmrzelá, lebo ma nenapadlo, že by mohli mať vážne straty. No dobre, som idiot, mala som na to pomyslieť. “Čo Chissi? Nespojili by sa s Impériom?”
Preletím pohľadom zoznam hodností a už teraz viem, že bude náročné si všetky zapamätať. Snáď to nepokazím, ak budem každého oslovovať Pane. Tá predstava sa mi nepáči, ale Kadet Sena a Kadet Eida budú vzorné. Aspoň sa o to pokúsia.
“Zer0, BT, ostaňte vonku. Hneď sa vrátime,” vykročím po rampe smeromerom dnu. “Kadet Hotas, prosím nasledujte ma,” pokyniem mu a čakám, kým sa ku mne pripojí. Následne ho vovediem ho do našej kocábky. Zvnútra nevyzerá o nič lepšie ako zvonku. Svoje najlepšie roky má dávno za sebou. No keď podíde bližšie k lodi, pocíti… absenciu Sily.
Krok má ľahší, jej postoj je uvoľnenejší, v hlase jej zaznieva niečo, čo by mohla byť hrdosť…. na ten vrak. Nezdá sa, že by ňou zmena v Sila nejak otriasla. Aspoň nie v negatívnom slovazmysle.
Vynára sa predpoklad, že v tej lodi bude niečo viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Vovediem ho do kruhovej miestnosti, kde zabočím doprava a k najbližším dverám. Moje spící doupě. V rohu miestnosti, čo najďalej od všetkého je konštrukcia s bielou jaštericou.

Zobrazit SPOILER

Zobrazit SPOILER

Prvé dni v Impériu

“Nebojujete, kým nie ste napadnutí?” premeriavam si ho s novým záujmom. “Nerobí ti potom služba v Impériu problém? Ako si sa sem vlastne dostal? Nepovedz, že loďou, prosím. Prečo nie si so svojím ľudom?”
Povšimnem si, že indentifikoval Miriho a podľa jeho zdvihnutého obočia usudzujem, že ho to prekvapilo rovnako ako i Tarkina.
“Miry má plný nákladný priestor dreva, ale možno by sa mu viac páčilo na živom strome, myslíš, že tu bude nejaký, ktorý by mu vyhovoval?” nadýchnem sa k ďalšej vete,”I pre Foxy by sa malo niečo nájsť. Otázka znie, či ju môžem zobrať so sebou do budovy akadémie?”
Uškrniem sa, keď si všimnem, že Hotas prehľadáva miestnosť v nádeji, že objaví poslednú časť môjho zverinca.
Jeho poznámka ma rozosmeje. Nespomínam si, kedy som sa naposledy takto dobre bavila. Určite to muselo byť dávno. Spomínam si len na bôľ zo straty miliárd ľudí, ktorý pociťujem ešte i teraz, keď sa práve nenachádzam v Miriho blízkosti. A potom ten smútok zo všetkých rán, ktoré utrpela Republika. A teraz tu stojím a bavím sa na suchom humore Chisského mladíka, ktorý je, len tak mimochodom, Thrawnovým synom. Svet zrazu nie je tak sivý a pochmúrny.
“Nie, podľa mňa niekde trucuje. Dúfam, že nie v kuchynke, TO by mohlo byť skutočne nebezpečné. Totiž, ja som jej povedala, ako sa dá správne upiecť wampská krysa.”
Ani v tom malom priestore sa však učnica nenachádzala, Tak som aspoň otvorila plechovku s banthím gulášom a obsah som dala do misky, ktorú som položila na zem. Mŕtva Bantha smrdí rovnako ohavne ako živá.
Nakoniec tú malú nezbednicu objavíme, ako bojuje s hyperpohonom a niečo si pri tom mrmle. Určite nič pekné.
Keď sa priblížime, dokážem rozoznať slová, ktoré sú zmesou aspoň tuctu jazykov. Vlastne hodne neslušné. Výlev zakončila vetou: “... a potom sa tu musí objaviť nejaký modrý somár!” Cítim ako sa mi červenajú uši. Trošku sa hanbím. No dobre, najradšej by som sa prepadla pod zem. Zvádzam boj medzi loyalitou k Anii, ktorú milujem ako vlastnú sestru a rodiacou sa náklonnosťou k Tusho'ahota'srotthurgovi.
Možno bude najlepšie do tohto sporu nezasahovať. Stáť bokom. Ako správny Jedi.

Prvé dni v Impériu

V pohľade má účasť s prímesou zvedavosti. Postoj mierne napätý, ruky sa snaží držať pri tele. Asi len verejné priestranstvo ju núti k vyvarovaniu sa objatí a otvorenému súcitu. Prvdepodobne by dokázala zahrať ľahostajnosť, ale len na krátku dobu. Ak aj jedijsky výcvik trochu skrotil jej povahu, tak očividne nie dosť. Samozrejme, že má nutnú dávku sebakontroly, možno i dokáže byť skoro netečná, no nie ak ide o niekoho, na kom jej záleží. Možno takých ľudí nie je veľa, keď ten jej nedostatok Skywalker prehliadol.
“Vlastne ani jedi,” tón hlasu jasne naznačuje nesúhlas, “No naša nečinnosť môže viesť k tomu, že budú ohrozené desaťtisíce bytostí. Samozrejme, nemá zmysel konať bezhlavo a bezrozmyslu. Ale TREBA konať.”
Pátravo si premeriam jeho tvár.
“Prečo si vyhnanec a nežiaduci? Čo tvoja matka? Nesnažila sa ťa zastať? Kto je tvoja matka? Istotne je výnimočná.” chcem pochopiť tú kultúru. Chcem pochopiť JEHO.
“Bolo by to skvelé. Mať Miryho nablízku je síce super, ale nie som presvedčená, že to rovnako teší i jeho. Je dosť náročné v ňom čítať.” Niečo v jej hlase…
“Foxy pri mne je rozhodne lepšia alternatíva ako Foxy ďaleko odomňa. Mám podozrenie, že je citlivá k Sile. Tak trochu jedinečná.”
Unikne mi úškrn, “No, ja som znamenitá kuchárka a Ania je na dobrej ceste aby nespravila niečo jedovaté alebo úplne nepožívateľné. Príprava tej krysy nie je až tak zložitá. To len - tú krysu treba najprv uloviť. Predstav si, ako Ania ťahá dvojmetrového, mŕtveho hlodavca celým mestom, alebo ešte lepšie- po kanáloch!”
V duchu zaúpäm. To čo povedal - a ako- bolo čiste provokačné. Určite vie, že Ania patrí medzi výnimočných mechanikov. Pravdepodobne takých, čo v Sile vidia ako presne má vyzerať funkčný stroj. Odozva nenechala na seba dlho čakať. Najprv sa ozvalo tresknutie, akoby sa chcel niekto veľmi rýchlo narovnať vo veľmi stiesnenom priestore. Potom nasledoval prúd nekontrolovaných nadávok. Pri niektorých ma poliala červeň.
Nakoniec sa z diery v podlahe vynorila zafúľaná tvár s vražedným výrazom.
“To, že ONA ťa hltá pohľadom,” keď kývne hlavou smerom ku mne, sklopím zahanbene zrak, “neznamená, že ťa tu budem trpieť a skôr než by som ťa nechala čokoľvek spraviť na tejto lodi, radšej by som podstúpila impícke mučenie! Jediné, čo nefunguje je Reyin morálny kompas, v poslednej dobe.”
“Kde si nechala dobré vychovanie? Veď len láskavo ponúkol svoju pomoc,” poviem sladkým tónom.
“Tam, kde si ty nechala rozum,” vytiahne sa z diery do umelého osvetlenia lode. Uniformu kadetky má celú zasvinenú od nejakej čiernej mazľavej hmoty. Ani štítok s hodnosťou nebol ušetrený od skazy…. ŠTÍTOK…. Ak by som niekam dala lokátor, tak do špeciálne upraveného štítku. Stojí za pokus overiť si túto teóriu. A ak by i nebola pravdivá, čo nebolo, môže byť. Možno by sa za z neho dal urobiť komunikátor alebo niečo také. Verím, že ona by s niečím prišla..
“Poď potvorka, nájdeme si kúsok lode, kde sa bude dať ponoriť do Sily. Chcem ťa naučiť techniku maskovania svojej prítomnosti v Sile. A nepozeraj na mňa tak! Bude lepšie ak sa schováme pred Lukom.”
“Pre koho?” jej vyčítavý tón na mňa dopadne ako kladivo.
“Naša prítomnosť tu snáď kúpi Republike trochu času, aby sa pozbierala. A utajenie nám poskytne priestor pátrať.”
”Neskutočné! Hádam by si neverila tomu príbehu, že Republika napadla BEZDôVODNE civilnú zónu. Bárs i Imperiálnu!”
“Videla som záznamy -”
Ozve sa pohŕdavé pfff, “Ktoré môžu byť jednoducho zfalšované.”
“Pellaeon neklamal - ”
“Nie, skutočne je presvedčený, že útočili naše lode s našou posádkou. Ale to len vypovedá o jeho presvedčení a nie o univerzálnej pravde!”
“Preto je potrebné, aby sme sa na to pozreli!”
Obe sú napäté, pripomínajúce umgolské zmyje, zvinuté do špirály, pripravené k bleskovému útoku. Obe jedijky idú očividne inou cestou ako zvyšok rádu, rozhodne toho starého, ktorý zanikol s pádom Starej Republiky a vzostupom Impéria, ale i toho, ktorý sa snažil vybudovať Luke Skywalker. Dokonca i ich cesty sú jedinečné. Samostatne sú nebezpečnými súperkami, spolu tvoria hrozivú dvojku. Predstava Anie ako sústredenej hackerky a Rey fungujúcej ako radar na živé bytosti…
Zdalo sa, akoby zabudli na jeho prítomnosť. To len zdanlivo. Vyjadrovala to reč ich tiel. Každá po svojom.
Jediná mätúca vec je prítomnosť Ysalamiriho. Ania zviera očividne považovala za odpornú abomináciu, Snažila sa držať od neho čo najďalej a v miestach, kde siahala jeho moc bola napätá. Rey naopak bola uvoľnená, hoci musela na ňu jašterica pôsobiť rovnako, zdalo sa, že je v jej prítomnosti uvoľnenejšia, akoby jej z pliec zložili ťažké bremeno. Podobne uvoľnená bola len na tých pár okamihov v šere úzkej uličky.

Prvé dni v Impériu

Viac z neho nevypáčim, možno sa časom rozhovorí sám, hoci o tom pochybujem. Moje neslušné otázky ohľadom jeho rodiny sa očividne rozhodol ignorovať. Mám pocit, že o svojej rase nebude hovoriť. Len ďalšia položka na dlhom zozname.
“Vyhnanec či špeh? To je len rétorická otázka,” skutočne nečakám odpoveď lebo pochybujem, či by mi ju dal a i keby - nakoľko by bola pravdivá.
“Na mne? Skutočne?” pochybovačne vytiahnem obočie. “Skôr na blahovôli komandéra Akadémie.” Náznak smútku a rezignácie je v mojom hlase naozaj neprehliadnuteľný.
“Žijú na rôznych miestach. Luke mi vravel, že kedysi ich zostreľoval na Tatooine, ja som na nejaké natrafila na Jakku a zjavne sa nájdu nejaké i na Coruscante, keďže si z nich Ania urobila cvičné terče. Určite ju k tomu nepriviedlo moje rozprávanie,” poviem trochu šibalsky. “No i keby tu krysy nebolo, tak je možné, že sa tu nachádzajú nejaké vtáky či mačky...”
“V tom prípade ti niekedy niečo pripravím.” Oči sa jej zaleskli nadšením. Očividne rada varí, ale asi na to nemáva bežne čas.
“Niekto dnes zožral vtipnú kašu, že?” zavrčí Ania, než sa obráti ku mne,“Nikdy nepochopím tvoju záľubu v stratených prípadoch.”
“Ja nepochopím tvoju záľubu v nakupovaní na opačnej strany planéty, keď vieš zohnať veci vo vzdialenosti dvoch blokov od chrámu.”
“Ale nie v tej správnej farbe,” podotkne Ania za môjho tichého povzdychu.
“Mal by si popracovať na svojom zmysle pre humor Modrásek. Nebolo to vtipné-”
“Vlastne - bolo,” poviem s diabolským úškrnom a zámerom ju trochu popichnúť.
Keď vyriekol poznámku, že vyprovokovať Jediho je moc jednoduché, otočili sa k nemu dve tváre. Na oboch sa vystriedalo niekoľko rýchlych, ťažko identifikovateľných výrazov.
“Myslíš?” povedali unisono. A v dokonalej súhre sa k nemu otočili chrbtom a vybrali sa smerom k salóniku pre pasažierov.
“Prečo hovoríš akoby si citoval z knihy dávnych múdrostí?” znovu sa trochu utrhne Ania.
“Myslím, že je dobré mať čo najviac spoľahlivých informácií. Bez ohľadu na to, či sa nám páčia, ale nie. Tvoju pomoc uvítame. A áno, môžeš sa k nám pripojiť.”
Počkám, kým si sadnú okolo kruhového stolíka, ktorý má v sebe zabudovaný holoprojektor s desiatkami rôznych taktických hier a je tam i malý prístroj premietajúci Holonetové správy.
“Zatajenie Sily, Schovanie sa v Sile či Pochovanie svojej prítomnosti, nazvite si to ako len chcete, spočíva v tom, že ukryjete svoju prítomnosť či presvedčenie. Berte to ako Silovú kamufláž. Jednoducho sa rozplyniete vo vesmíre. Trik spočíva v tom, aby ste sa v tom stave cítili pohodlne.. tak pohodlne, že by ste doňho vkĺzli mimovoľne. Bez rozmýšľania sa rozplynuli, ale zároveň ostali ostražitý k svojmu okoliu. Jednoducho sa ponoríte do Sily a vpletiete svoju prítomnosť do tapisérie všehomíru. Prosím, ponorte sa do Sily….”
Jej príromnosť bola jasná a žiarivá, zatiaľ, čo Aniine napojenie na Silu bolo len veľmi chabé. Ani jedna sa tým však netrápila. Obe mali jednoducho unikátnu sadu ďalších nadaní. Neboli to typické jedijské bojovníčky, ochrankyne, čo sa zameriavajú na boj so svetelným mečom, ani nešli cestou zameranou len na používanie Sily. Ich talent bol v zásade univerzálny. Svetlo, ktoré Rey vyžarovala, začalo slabnúť a blednúť. Nakoniec úplne zmizla. O pár sekúnd sa na tom mieste objavil malý plamienok temnej energie, zahorel trošku viac a potom znovu pohasol.
Anii chvíľku trvalo, než prišla na to, ako to robiť, no s každým pokusom to išlo ľahšie.
Keď sme skončili, všimla som si Aniin skúmavý pohľad. Mala v ňom vpísanú otázku.
“Skoro päť rokov.” Skoro päť rokov... skoro odkedy prišla do chrámu...
Dievča s kamenným výrazom vstalo a odišlo.

Prvé dni v Impériu

Rozodnem sa odpovedať i na jeho nevyslovenú otázku: “Nikto doteraz nevedel, že ovládam túto techniku. Bolo to jedným z mojich tajomstiev. Ania chcela vedieť, odkedy sa dokážem takto stratiť. Odpoveď sa jej nepáčila. V tajnosti som sa to učila len pár mesiacov po tom, čo som sa presťahovala na Coruscant. Možno premýšľa, aké ďalšie tajomstvá mám. Také myšlienky jej nemôžem mať za zlé, že? Vo zduchu visí slovíčko zrada. Nalomila som náš vzťah.” Poklesnú jej ramená, výraz prezradzuje skľúčenosť a obavy.
“Neviem.. Môžem akurát dúfať, že mi odpustí a dá mi možnosť aby som jej to vysvetlila.”

Prvé dni v Impériu

”Práca, ktorú s Aniou pre Rád vykonávame, občas vyžaduje istú morálnu flexibilitu,” myknem plecom v ledabylom geste. “Často si nemôžeme dovoliť luxus ušľachtilých, veľkých giest. Občas si musíme zvoliť menšie zlo. No kódex ctíme. Bez neho by sme sa nelíšili od tých, ktorých občas lovíme. Vieš, občas ma trápi, akú stopu zanechajú naše skutky na svetoch, kam vkročíme. Naše úmysly môžu byť dobré, ale naše činy môžu mať ďalekosiahly dopad na životy miestnych obyvateľov. My sa tam už nevrátime, ale oni tam musia žiť s následkami.” Pokrútim hlavou, akoby som tú myšlienku chcela striasť.
Usmejem sa predstave rebelujúceho chissíka - zarputilého, zaťatého a - iného než je mladý muž predomnou. Podobne ako ráno, i teraz sa jemne dotknem jeho tetovania. “Znamená niečo?” bez rozmyslu dodám: “Neverím, že by si admirál imperiálneho loďstva nevedel poradiť s výrastkom -” zakloním mu hlavu a vtisnem mu na pery nevinný bozk, “- hoc ako výnimočným.”
Posadím sa naproti s diabolským úškrnom.”Čo by si povedal na Špeciálny Dejarik? Ten komu umrie figúrka, vzdá sa jednej časti svojho oblečenia.” Nikdy som nechápala, prečo v mnohých brlohoch, kam som zavítala hrali túto verziu. Povedala by som, že už to viem.
Zapnem stolík a vbudovaný počítač náhodne priradí obom hráčom figúrky a určí, či bude začínať modrý, alebo červený.
Zhodnotím svoje figúrky a zamyslím sa nad ťahmi, ktoré musím podniknúť, aby som vyradila čo najviac Hotasových.
“Menej?” poznamenám kyslo, ”to je nový výraz pre žiaden

Prvé dni v Impériu

Pohodlne sa usadím a potom naňho pozriem tvrdým pohľadom: “Dúfam, že tvoja temná minulosť nemá dve nohy a nie je známa exotickým vzhľadom.”
Zavrela oči, no nie dosť rýchlo. Pozorný pozorovateľ by si všimol hlbokú bolesť, ktorá zmizla za viečkami.
Nadýchla som sa. Nemá cenu sa trápiť budúcnosťou ani ostávať v minulosti, kde striehnu kdejaké prízraky, Znovu sa vrátim k bezstarostnej nálade a vychutnávaniu si jeho spoločnosti.
Rozhodla som sa pre stratégiu pomalého postupu. Spočívalo to v presúvanú defenzívnej figúrky, v zákryte ktorej neskôr bude útočná.. S ďalšou som išla taktiku zaútoč a uteč. Chvíľku mi to vychádzalo. No nakoniec Hotas prelomil moju obranu a zdolal i moju poslednú príšerku.
S úškrnom prikývnem a po jeho vzore si stiahnem naleštené kožené čižmy. Vrch mojej uniformy ukrýva obtiahnuté biele tielko a svetlú pleť s bronzovým nádychom. Na ramenách sa mi rysujú svaly, ale postavu mám skôr útlu a šľachovitú.
V tejto fáze naňho pozriem s iskričkami v očiach a s líščím úsmevom na perách.
Ešte jeden kúsok…
Ladným pohybom si rozpustí vlasy, ktoré dnes mala zviazané len v jednoduchom drdole. Ebenový vodopád orámuje jej oválnu tvár a dodá jej nádych istej originality.
Prvýkrát mi je ľúto, že neoplývam klasickou krásou. Som príliš… všedná.
“To by mohlo byť veľmi -” niekde spoza môjho chrbta sa ozve varovné odkašľanie.
Líca mi zaleje rumenec.
“Čo by som tu asi objavila, keby som prišla o desať minút neskôr?” bohhorovne sa natočím k pôvodcovi toho veľmi sarkastického tónu.
“Dve dospelé osoby hrajúce Dejarik?” nadhodím nevinne.
Dievča má zaťatú sánku a tvrdý výraz. Očividne vie, kam by takáto forma hry mohla zájsť.
“Si naivná, ak si myslíš, že by ťa mohol chcieť,” tie slová boleli ako rana bičom. ”Nedívaj sa na mňa ublížene!” Zaťala päste, “Skús poprieť, že si snahu vyvíjala len ty!”
To nemôžem. Vieme to obe. Prečo by som nemohla byť aspoň na pár okamihov šťastná, spokojná a bezstarostná?
Hrdo zdvihnem bradu…. nastala chvíľa, kedy potrebujem byť osamote ja.
“Prosím, ospravedlňte ma,” postavím sa a nehlučne preplávam miestnosťou. Pomaly a ladne. No ani predstieraný pokoj nemôže zastrieť fakt, že ide o útek.
Ania chvíľku mlčky prebodáva Chissa pohľadom. Kruté hry vedia hrať i dvaja.

Prvé dni v Impériu

Dúfajúca a snívajúca Rey zmizla ako zrnká piesku odviate na inú dunu. Nenávidím piesok. Dostane sa všade, škriabe, ničí.
Hrejivé teplo zmizlo a nahradil ho chlad bezoblačnej jakkskej noci.
Mohla mať pravdu? Kedysi mi povedala, že jej idiotkskí bratia stratia záujem o ľahkú korisť, ktorá sa im sama núka. Vraj ju berú ako druhú možnosť ak im nevyjde iný lov. Vtedy som jej neverila. A celkovo ma to, čo robí Jacen a Anakin vo voľnom čase nezaujímalo. I keď z toho rozprávania mi bolo ľúto tých úbohých zaľúbených dievčat so zlomenými srdcami. Nebudem nikomu lepšia ako nič.
Niekde zo stredu lode sa ozve Aniin hlas, potom lomoz, narušenie Sily, ticho a zas prúd vzďaľujúcich sa slov.
Čo sa tam asi udialo?
Moja zvedavosť zvíťazí nad túžbou nestretnúť ani jedného z nich. Nikoho. Fakt nikoho.
Mlčky vojdem do salónu a opriem sa o veraje dverí, nohy skrížim v kotníkoch a ruky na hrudi. Len zdvihnem jedno obočie.
Je napätá, tvrdá, chladná. Bezcitná. Vlastne vyzerá tak, ako by človek opísal príslušníka jeho druhu. I oči, pred tým hrejivé sú teraz ako dva drahokamy.

Orbit planety Mimban

Spojení s planetou se nám daří navázat bez větších problémů, ovšem překvapivě to trvá. Asi dochází k jakémusi rušení komunikací. Podivné. Měl jsem za to, že Mimban je rušná obchodní planeta...válka asi místo změní...

Na práci svých podřízených kolem sebe nereaguji, neboť jsem se musel soustředit na úkol přede mnou. Tento řád, který kdysi dávno vedl a vytvořil můj dědeček...v pravu nic bližšího jsem o nich vlastně nevěděl.. Byla to samotná Síla, která mě dovedla sem k nim, ale to ještě neznamenalo, že bych měl slevit ze své pověstné obezřetnosti.

Jakmile se zjeví figura přede mnou, lehce zvednu pohled. Ihned poznám, že jde též o uživatele Síly, a fakt, že o sobě mluví jako o řádu naznačuje, že mluvím se správnou bytostí.
To mi bude stačit.
"První Řád si od Vás nepřeje zhola nic, ctěný zástupče" řeknu prostým tónem. "Zde hovoří Kylo Ren, vnuk a právoplatný dědic Darth Vadera, největšího ze Sithů. Jsem zde ze své vlastní iniciativy. Flotila, která obklopuje Vaši planetu je věrná pouze mne. Byl jsem sem naveden svým dědečkem skrze samotnou Sílu, abych s Vámi navázal spojenectví, které nám pomůže dokončit to, co Darth Vader začal"

Nadechnu se, a vydechnu. Tak, jako to dělal dědeček. "Jsem ochoten Vám prozatímně nabídnout asistenci své flotily při přebírání kontroly nad planetou, pakliže se Vám nepodařilo zatím odstranit loutkovou vládu Republiky" řeknu zlověstně. "Nic nám nebude stát v cestě. Dokončíme to, co Darth Vader započal"

Prvé dni v Impériu

Ania si začala a ak nechcela byť spráskaná, nemala ísť do súboja so silnejším protivníkom. Svoje bitky by si mala vyberať obozretne a konať len v prípade, keď si je istá víťazstvom. No možno predsa len vyhrala…
“Slová sú tie najsilnejšie zbrane, keď s nimi vieš správne narábať,” poviem tvrdo, i keď nie ako výčitku, “Čo ty samozrejme veľmi dobre vieš.” Odlepím sa od steny, ruky stále skrížené.
Na pohľad vyzerá ako stelesnenie legendy o rytieroch jedi. Vážna, netečná a bez toho, čo ju robí individuálnou entitou, človekom. Jediná vec, ktorá na nej teraz vyzerá oblejšie a bezpečne sú jemne zvlnené prstence tmavých vlasov.
“Nie,” odseknem možno príliš príkro. Vlastne to bolo povedané podobným tónom aký používa s obľubou Ania (neviem od koho to pochytila….), len potichšie.
I to malé priblíženie stačilo na to, aby sebou trhla. Len máličko. O pár milimetrov.
“Prepáč,” i toto jedno slovko bolo neosobné, skoro prázdne.
Keď kráčala ku stolíku, kde zanechala svoje oblečenie, nešla po priamke, ale po miernej krivke. Išlo len o malú odchylku, ale predsa…
Vlasy si zopla do prísneho drdolu na temene hlavy, čož dodalo jej črtám niekoľko ostrých hrán.
Keď si nazula čižmy a obliekla uniformu vyzerala ako správny imperiálny kadet.

Prvé dni v Impériu

“Počkaj vonku!” prikážem mu stroho, než zapískam. Celkom nehlučne sa zjaví Foxy, ktorá možno bola celý čas s nimi v miestnosti. Prekvapivo sa pohybuje ladne a nehlučne, dokonca nie je nemotorná. Zdá sa, že cinká, len keď chce. A to isté platí asi i o jej nešikovnosti.
Chvíľku si hľadíme do očí, než kývnem hlavou smerom k Chissovi. Líštička sa poslušne otočí a pricupká k Hotasovej pravej čižme. Keď vykročí smerom preč, Foxy sa pohne spolu s ním, keď zastane, Foxy zastane spolu s ním. Len hlavu má stále otočenú pred seba, akoby ju svet naokolo nezaujímal.
Keď osamiem, vyberiem sa najprv do nákladného priestoru, kde z tajnej priehradky jednej debny vyberiem niekoľko imperiálnych kreditov, potom vezmem pár zrezaných konárov, ktoré, keď na to príde, správne zapadnú do konštrukcie na nosenie Miriho.
Biela jašterička má svoj flegmatický výraz i v momente, keď je dvíhaná do vzduchu a odnášaná preč…

Mladá, nádejná kadetka čakala pred loďou. Jej uniforma bola dokrčená a zamazaná od niečoho tmavého a mazľavého. Skoro by to vyzeralo, že zámerne. Na druhú stranu ona fakt opravovala hyperpohon.
“Čo Modrásku? Už na teba nekuká s nehou v očiach? Už sa na teba nevešia?” tón hlasu mala jízlivý, ale nie víťazoslávny.
“Vieš, čo by bolo hodne zábavné sledovať? Ako sa nejaký mladý, pekný, ambiciózny imperiálny dôstojník snaží Rey dvoriť. So šarmom, humorom, komplimentami a pozornosťou. Ale len pre jej moc, nie pre to, kto je. Povedala by som, že pár takých slizkých hadov, čo by to skúsili sa na tejto planéte nájde. Byť charizmatický predsa určite nie je také ťažké, keď to zvládajú i moji idiotskí bratia, ak chcú nejakú získať. Teda zrovna keď dievčatám nepredvádzajú svoje svetelné meče,” otrávene pokrúti hlavou. Očividne trávila veľa času aj so staršími súrodencami, hoci oni si jej prítomnosti nemuseli byť vedomí.
“Dáš si bonbón?” spýta sa s detskou nevinnosťou a širokým úsmevom na perách, zatiaľčo z púzdra na opasku vytiahne vrecúško s nejakou cukrovinkou.

Prvé dni v Impériu

Aniu zamrazilo na zátylku pri jeho ľahostajnosti. Oči sa jej rozšírili, takže konečne vyzerala skoro ako roztomilé, bežné dieťa a nie jedi. Oči sú vraj oknami do duše. Kto vie, či je to pravda? Rozhodne však odhaľujú emócie. U mnohých druhov, zvlášť pak u ľudí. Jej boli plné číreho nefalšovaného zhrozenia. Akoby ste jej vytrhli z náručia obľúbené zvieratko a pred jej zrakom mu zlomili väz.
“Ty hnusný, neľudský bastard,” vlastne mu doteraz nikdy priamo nenadávala, zdalo sa, že každé slovíčko myslí smrteľne vážne. Dokonca to povedala VEĽMI potichu, skoro nečujne a rovnako pokračovala. “Och, ale ona miluje teba, ty natvrdlý hlupák. Iba netuší či ju máš rád a či akákoľvek náklonnosť z tvojej strany nie je len produktom Puta, čo medzi vami je. Trápi sa a nakoniec bremeno toho trápenia bude také neúnosné, že ju zlomí. Pak nám Sila pomáhaj. Myslím, že by sa jednoducho rozhodla necítiť.” Odvrátila od neho pohľad.
“Pche, nie. ja dávam prednosť jedijskej ceste. Prečo sa viazať na nejakého pitomca?” to už hovorí bežným uštipačným tónom. “Opravovala som loď?” pripomenula mu sarkasticky. “Vyčistiť to nejde. A tých dozorcov sa nebojím… možno mi prospeje nejaká práca ďaleko od korunovaných bánth,” natrčí k Hotasovi vrecúško práve keď sa na vrchu rampy objaví Rey s nejakou konštrukciou na chrbte a s drevom v náručí.
“Ideme,” zavelí a vykročí za obďaleč stojacimi droidami.

Prvé dni v Impériu

Prekvapene vyvalí oči. Také priznanie nečakala.
“Hoci s ním má mnoho spoločného, dokonca nosí jeho priezvisko, je iná. Nie je ani ako môj najstarší brat. Nikdy by neublížila tým, na ktorých jej záleží,” zamyslene zaletela pohľadom k lodi, “stoj po jej boku a pomôž jej, keď to bude potrebovať. Nenechaj sa odohnať ak bude nevrlá, protivná a kúsavá, prípadne keď bude chcieť byť sama. To robí najviac problémov, pretože v sebe nosí veľa bolesti, v ktorej by sa mohla utopiť. Proste desať rokov samoty bolo až-až. A nakoniec - keď sa bude mýliť povedz jej to, ona načúva, občas. Ak bude tvrdohlavá, buď tvrdohlavejší. Aaaaa -” trochu zatiahla akoby sa mu chystala prezradiť nejaké tajomstvo,” chlad a rozvaha síce sú cesta, ale občas nie tá najlepšia.”
Na jeho pozornosť odvádzací manéver len vydala nejaký pohŕdavý zvuk jasne zďelujúci: NO TO URČITE.
Počká kým si Hotas vezmem cukrík, než zvyšok znovu odloží.
“Uniformy… taká hlúposť,” zamrmle si popod nos a vyrazí .