| Publikováno: 11. dubna 2015 22:45Průměrné hodnocení: 6, hodnotilo 1 uživatelů [detaily] |
Na náhrobnom kameni mladej ženy, ukázal sa papier od "neznámeho" človeka...
Hovoria, lásky je veľa,
kúsky lásky vo mne umreli.
Ona nežne spí pod ružou,
vyrastala pri mojej posteli.
Rozmýšľam, o čom sníva?
Úsmevy či krajšie veci?
Alebo číta obľúbené knihy,
pri ohni z rozpálenej peci.
Znamenala pre mňa svet,
on zabil ju, chcem aby trpel.
"Ty ktorí si zobral jej život,
vrážam do tvojho teľa čepeľ"
Nosí krv tvojich služobníkov,
učiac ich o kriku v strachu.
"Koľko sa ešte pridá k rádom,
stvorené v hnilom pachu"
Pri pichnuté ako bábky,
Množstvo tiel tvojich rádov,
znak mojej skazy,
či znak tvojich pádov?
Vzal si mi dieťa, vzduch z jej pľúc,
nech to zažije každý tvoj chrúst...
Tvoje deti, nech pocítia hnev,
viac nevydajú hlásky z úst.
Príď, vezmi šálku vína,
pohostím ťa priateľ môj.
Ale pošli armádu a ich kráľa,
a tento príbeh bude tvoj.
"Dcérka?
A koho by mal pripraviť otecko dnes?
Do koho duše...
zasejeme strach a des?"
Komentáře, názory, hodnocení
|
| Základ veľmi pekný ale treba na tom popracovať Trpel - čepel je hrozne kostrbatý rým a pak by si sa mohol trochu občas pohrať zo slovosledom |