Plameň Ľadu
Prológ
Vreckové hodinky ticho tikali na drevenom stole. Otvorené viečko na nich zavrela ruka. Ľudská ruka. Zjazvená ľudská ruka. Tá ruka patrila postave, ktorá sa unavene oprela do kresla, zobrala hodinky zo stola a vložila si ich do vrecka. Vytiahla čisté listy papiera, kalamár s atramentom a pero. Za vyslovenia niekoľkých prapodivných mocných slov postavila pero na papier hrotom. Pero balansovalo na hrote, ako ho ruka pustila. Unavená postava si vzdychla, aby dala za pravdu celej ťarche uplynulých dní. Sivé vlasy a strnulý pohľad, aký patril starším ľuďom, iba klamal. Postava bola omnoho mladšia, ako mnohí predpokladali. Čistá, ale jemne opotrebovaná modrá róba na tej postave visela ako na vešiaku minimálne dovtedy, kým sa postava neoprela o operadlo. Popraskané pery sa otvorili a monotónny hlas začal diktovať peru vety, ktoré potreboval zaznamenať.
„Dovoľte mi, aby som sa Vám predstavil. Som Thadeas Silverfrost, vyšší mág Kirin'Toru, mág ľadu. Narodil som sa neďaleko Strahnbradu, a ako dieťa čarodejníka a knihovníčky som mal vždy blízko ku knihám a kúzlam, hoci si svojich rodičov nepamätám. Démoni - agenti Sargerasa - stihli odpáliť dom, v ktorom sme žili, kým ich strážca stihol vaporizovať. Zázrakom som prežil iba ja a mama, hoci tá zomrela na zranenia pár dní po tom. Adoptoval si ma gnomský mág Aeylion.“
Postava sa odmlčala, ako keby hľadala oporu v dohasínajúcom svetle dňa. Chvíľa ticha bola uťatá hlasom monotónnym, ako zvuk gnómskeho stroja, prerušovaného iba nádychmi a škripotom pera na papieri.
„Svet bol pre mňa vždy divné javisko. Od malička vidím aury a nič iné. Vždy bolo pre mňa problematické... teda, aspoň čo si pamätám, pohybovať sa vo svete. Nosieval som donedávna očarované okuliare, cez ktoré som síce nevidel aury, ale mohol som čítať a písať a videl som normálne veci, hoci nie práve veľmi ostro. Mal som talent, čo ma zachránilo... viac-menej... a vďaka tomu, že vidím aury, som sa stal študentom mágie. Po ukončení štúdia som pracoval pre Kirin'Tor, zhromažďoval som údaje, fakty a novinky, pričom som sa pomimo zaúčal za inžiniera. Keď Dalaran padol, bol som v Kul'Tirase. Možno šťastie, možno smola. Potom som sa presťahoval do Stormwindu, kde som znovu obnovil kontakty s Dalaranom a zúčastnil sa prednášok Arcimága - veľvyslanca Kirin'Toru. Tu začína zaujímavejšia časť môjho života, ako je táto nudná, a možno nutná biografia.“
Pero dopísalo a mág otočil list papiera.