Andor.cz - Dračí doupě online

Samotár preč od svetla raz, lesom šiel
V tom prítmi nočných stromov, seba-našiel
Ľudskej slabosti v samom sebe, protivníka mal
Keď nad korunami tichej tmy, mesiac stál
Krv čierno čierna jeho žilami, besne tiekla
Nastal čas, čas beštie, polnoc ho dobehla
Sám bol, no necítil sa tak
Tmou behal, ale nevnímal strach
V mrazivom vzduchu ani tón, les hlboko spal
Zurivý bubon v jeho hrudi, melódiu predsa mal
Nenávisť voči sebe,už nedriemala vňom
Pretože, aspoň teraz, už to nebol on
Tieňom lesa, Psom noci, sa stal.

Samotár, vlk, do hmly ktorú už dávno poznal,
Hlboko do tej čiernoty, do seba sa vydal.
Keď realita na tmavé stromy sa zmenila,
A ľudskú naivitu vňom na kúsky roztrahala.
Srsť sivá, od chladu ale aj od farieb ho vzala,
Slzy nielen za poslednou, tma na suchý dážď premenila.
Ako v tom daždi narazil na svojho šťastia rám,
Tak vedel, že životom nech radšej kráča... sám.
--Alius ©