Andor.cz - Dračí doupě online

Na pánskych záchodoch bol toho večera vo vzduchu obvyklý a Šimonovi tak známy, smrad.
,,Tí muži sú naozaj strašné prasatá, ani po sebe nedokážu spláchnu»“, povzdychol si, keď poslal obsah misy na druhý svet.
Niekedy čakal, že naňho vyskočí usmievavý Mr. Hankey zo South Parku a začne vyspevova» vysokým a stupídnym hlasom (Šimonova sestra sa na tom hlase vždy rozosmiala až k slzám. Šimon nechápal prečo) nejaké vianočné koledy. Samozrejme, že sa tak nestalo.
Šimon sklopil poslednú záchodovú dosku a vydýchol si „... konečne po šichte...“. Stiahol si gumené rukavice, oprel sa o rukovä» mopu. Nie, nebol to žiaden Super Mop, ako radi prehlasovali v Teleshoppingoch. Tento mop bol úplne obyčajný, s rozflákanými handrami na konci, ktoré sa pri namočení vždy zmenili do akejsi skrutky.
Sledoval pánske záchody. Neboli veµké, ale aj ten kúsok, ktorý každý deň upratoval mu dal zabra». Zožltnuté kachličky a rôzne nápisy na stenách si už ani nevšímal. Jeho obµúbený nápis nad jedným z pisoárov “Šti rýchlo, lebo vyleziem a odhryznem ti ho “ bol už pekelne vyblednutý z toho, ako sa ho každý snažil zotrie».
V kúte stálo jedno staré umývadlo s nerozbitým zrkadlom, čo Šimon nikdy nevedel pochopi». V krčme, ako bola táto ( “Vitajte u starca, dáte si dve piva, malé máte zadarmo“) neboli výtržnosti časté, ale aj tak to bol zázrak, že zrkadlo stále ostávalo neporušené.
Šimon sa zatriasol, zistil, že opä» pozerá do steny a myslí na kraviny. „Máš po robote, tak konečne vypadni domov“ hovoril mu vnútorný hlas. A tak si Šimon vyzdvihol hodinky u majiteµa krčmy (To aby mu nespadli do záchodu ako jeho kamarátovi Janovi, ktorý ich tam raz opitý hodil, aby dokázal, že sú vodotesné).
Vyšiel von do chladného rána (končil vždy o 4 ráno) a natiahol si golier bundy s logom skupiny Metallica na chrbte. Pobral sa k svojej motorke zaparkovanej na parkovisku pred krčmou. Helmu zásadne nenosil, aj keď ho už za to raz policajti pokutovali. Naštartoval, nabral plyn a po prázdnej ceste nabral smer domov.

Krčma “U Starca“ nebola z tých, ktoré by sa nachádzali uprostred mesta a boli obµúbeným útočiskom “discofilov“ (ako Šimon nazýval poďobaných pubertiakov s mutujúcim hlasom, oblečených ako členovia skupiny O-Zone). To nie, táto ležala v neďalekom lese pri meste, blízko starého cintorína. Cintorín síce nebol až taký starý, ale všetci ho tak volali.
Do Starca chodili predovšetkým µudia, ktorý mali po pohrebe a usporadúvali tu neviazaný kar, alebo lesní pytliaci. To však nikoho v Starcovi nezaujímalo, majiteµovi šlo len o to, či majú čím plati».
Šimon na cintorín chodil občas pozrie» sa na hrob svojho otca, ktorý jeho a matku opustil, keď zistil, že zbúchal nechceného spratka. Matka si ho však, na Šimonove š»astie nechala. Otec sa potom ešte zopárkrát pomýlil vo svojej reprodukčnej činnosti, a tak mal Šimon kopec neznámych súrodencov.
Napokon skolaboval pri jeho druhej najobµúbenejšej (prvá bola výroba malých spratkov) činnosti a tou boli automaty. Zástava srdca, povedal doktor. Dobre mu tak, povedal si vtedy Šimon. Nič iné si nezaslúžil.

A tak sa Šimon bezstarostne rútil cestou, mysliac pri tom na svoje dievča, Lindu, a na to, ako spolu už pol roka chodili a stále nič. Už ho to začínalo trochu znervózňova», ale túto nedeµu ho pozvala k sebe s tým, že rodičia odišli na chatu a je sama doma a tak...
To bol pre Šimona jasný signál. A takto zamyslený si nevšimol kus dreva položený na ceste. Nestihol zabrzdi» a v brzdení naletel na kmeň a motorku nadvihol na zadné koleso. Spadol dozadu na asfalt. Motorka sa na jeho š»astie obrátila a spadla na bok a nezavalila ho. Náraz hlavy o asfalt ho však omámil a on upadol do bezvedomia...

Nevedel, či človek v bezvedomí môže sníva», ale on sníval. Stál pred tým zrkadlom v krčme, kde za dve pivá nalejú tretie zdarma. Pozeral doň, keď si všimol, že z pisoáru (práve z toho, nad ktorým bol ten umelecký výrok) vyletela obrovská včela. Snažil sa pohnú», ale ako to v týchto snoch býva, nedarilo sa mu. Včela sa k nemu s vibrovaním jej blanitých krídel približovala a pichla ho do pravej ruky... potom sen zmizol ...
O niekoµko minút, pä», možno desa», sa prebral. Bolela ho hlava, neuveriteµne, a pod prstami zacítil stečený pramienok krvi... Už netiekol, tak mu došlo, že naš»astie nie je rozbitá.
Držiac sa za hlavu pomaly vstal, a zistil, že okrem zopár odrenín je v poriadku. Postavil sa a poobzeral sa po motorke. Tá ležala kúsok od neho prevrátená na boku.
Došiel k nej (pri chôdzi podvedome simuloval, že kríva, aj keď ho noha nebolela, sám nevedel, prečo to robí) a postavil ju. Klátu odkopol z cesty a poslal za ňou zopár nadávok. Potom si spomenul na ten sen. Vyhrnul si rukáv na pravej ruke a ohmatal si ju ...
Nič tam nemal. Pousmial sa zo svojej paranoje a opä» naštartoval. Smer ostal rovnaký.
Keby si však vyhrnul µavý rukáv, nahmatal by malý otvor ... asi taký, ako po očkovaní proti chrípke ...