Andor.cz - Dračí doupě online

Hudba

Neveria mi. Každý deň sa ma na to pýtajú, vyšetrujú ma a tvária sa, že mi rozumejú, no neveria mi. Preto ma dali na samotku. Už ich omrzelo počúva» môj krik, boja sa mojich pästí. No ten muž s Hudbou príde. Tak ako prichádza každý deň. Mám strach? Áno, lebo s Hudbou prichádza aj ten hlas. Hlas nenávisti. Bože, ako sa len bojím.

Polstrovaná cela, v nej subjekt v zvieracej kazajke, skrčený v kúte. Vonku vládne noc. Otvárajú sa dvere, no nie sú to dvere cely. Vchádza muž s príjemným, no podivným úsmevom na tvári. V ruke má injekčnú striekačku. Pristúpil k subjektu, stuhnutému hrôzou.
„Nebojte sa, už len raz a bude to v poriadku.“ povedal ukµudňujúco. S najvyššou opatrnos»ou mu vpichol injekciu do krčnej tepny. Subjekt sa stále nehýbal. Muž, neustále sa usmievajúci, vstúpil do dverí, zavrel ich a tie bez stopy zmizli. Subjekt osamel.

Hlas neprišiel okamžite, ako bolo zvykom. Teraz cítim iba smútok, vyplývajúci zo samotnej podstaty hudby, ktorú mi vpichli. Smútok, ktorý rozochvieva moje city v nepoznanom návale blaženosti. Na chvíµu som š»astný. No to už prichádza ten hlas. Znova sa mi prihovára nenávis»ou. Už nie!!!

Lekárska správa:
15 minút po druhej hodine rannej prilákal službukonajúceho lekára na samotku č.4 nezvyklý krik. Subjekt 28 sedel na zemi, kazajku neznámym spôsobom roztrhol. Na rukách mal drobné ranky, spôsobené zrejme pri pokuse o oslobodenie. Tak isto bol na nich zistený bolestivý opuch, príčina rovnaká. Subjekt kričal: „Už nie, už viac nie!“
Lekár privolal sestru a j jej pomocou podali subjektu sedatíva. Potom mu nasadili spevnenú kazajku. Subjekt bµabotal obvyklé veci o s „hudbe“ a o „hlase“.
Odporúčame zintenzívni» dennú terapiu a sedatíva nevysádza» ani na noc.


Dnes je ten posledný deň. Som omámený, celkom nezvykle mi dali sedatíva aj na noc. No strach mi nedá spa». Dnes príde ten muž naposledy. Hudba bude kompletná. A ten hlas ma ovládne. To je príčina toho strachu.
Znova sa otvárajú tie divné dvere. Ten istý muž vchádza dnu, s tým istým úsmevom na perách.
„Tak, dnes je to naposledy.“ Vždy to tak bolo. Jedna veta, ohµaduplné vpichnutie Hudby a odchod. Scenár sa nemení, nie je na to dôvod. Muž si splnil povinnos», vstúpil do dverí a zmizol. Naveky. Subjekt znova osamel.
Cítim mier. Hudby je kompletná, cítim, ako sa mi prevaµuje v krvi a stúpa žilami do mozgu. Počujem melódiu, dokonalú melódiu, vychádzajúcu zo mňa. Znova som š»astný. No ten hlas sa vracia. Je tu, zlomyseµný, ovládaniachtivý. Chce tú Hudbu zneuži». Chce iba záhubu. Nie!

Lekárska správa:
V rámci rutinnej kontroly lekár našiel mŕtvolu subjektu 28. Spevnená kazajka bola neznámo ako roztrhnutá. Subjekt bol udusený, podµa stôp usudzujeme, že sa zaškrtil sám (!). Najväčšou záhadou je však tvrdenie lekára, ktorý vraj našiel malý a rýchlo miznúci vpich ihly na krčnej tepne. Odporúčame pitvu, pitevná správa bude priložená...