| |||
Chodba Prvé poschodie – Jedáleň - Telocvičňa. Remmi, Suson, Sukui, Ysea, všetci cestou, Reja, Aera, Oberon Stojím tam a čakám, čo sa bude diať. Keď začnem ostatných vidieť, tak sa trošku uvoľním. Lenže keď periférnym videním zbadám tu zelenú hlavu, tak sa trošku zľaknem a odskočím ako keď vedľa mačky hodíte uhorku. “Kyaaa! . . . Oh, pardon. Iba som si vás nevšimla. . . “ ale viac menej môj hlas pomaly stíchne ako vidím, že sa ide venovať iným veciam. Potom si v systéme skontrolujem čas. “Oh…. Niiiieee….to už je toľko ?!?“ Poviem frustrovane. “A to som ešte nenašla triedneho, nebola na izbe, nenajedla sa a ani sa nepripravila na hodinu….tá učiteľka nebude spokojená….asi sa aspoň pôjdem nastúpiť do telocvične….“ Použijem Gravitačný modul, aby som bol takej váhy, že ide sa mi čo najlepšie a najrýchlejšie s veľmi dobrou manipulovateľnosťou. (90%) Potom namosúrená a frustrovaná idem späť ku schodom, zbehnem dole na prízemie. Odtiaľ vbehnem do jedálne. Všimnem si stôl v zadu a pribehnem k nemu. Sa pozriem, či nájdem niečo vysoko energetické, čo by sa dalo zobrať do vačku a nebudem od toho celá zašpinená. Moc toho tam nie je. Tak zaklopem na dvere od kuchyne a poviem: “Dobrý deň. Mohla by som si poprosiť niečo veľmi energetické, čo môžem nosiť aj po vačkoch ? Pretože musím stále doplňovať energiu a nechcem, aby ma vyplo v strede bojových cvičení. Ďakujem.“ Počkám si chvíľku, ak mi to dajú dám si to do vačkou, ak nie, tak jednoducho odchádzam s pokazenou náladou. Potom sa zoberiem a, pozriem mapu, čo sme dostávali a bežím do telocvične. Keď dobehnem pred dvere, zastavím, pomaly otvorím a v tichosti si sadnem na lavičku vedľa dverí (AX55) a čakám tých 5 minút. než bude moja hodina. Ak mám to jedlo pri sebe, tak si trochu potajomky dám a doplním si energiu. |
| |||
Kuchyně - Za školou všichni cestou, Hillaris, Vesa, Kelly, Butler Vykročím opět z kuchyně. Skutečně, mohli by být příště trochu více přesný v tom, co máme vlastně dělat. Vyjdu zpět předem, vzhledem k tomu, že tu cestu již znám a obejdu budovu zahradou, abych se dostala za ni. Již z dálky vidím nesourodou skupinku tvorů. Ha, anthro vlk ve fráčku! Tvář se mi rozjasní do příjemného úsměvu. Konečně! "Dobrý večer!" pozdravím hlasitě celou skupinu, "Vy předpokládám budete Butler?" s těmi slovy se vydávám rovnou k němu. Snad se konečně někam pohneme. |
doba vygenerování stránky: 1.6104080677032 sekund