| |||
Pri jazere --> pred kabinetom, 2 poschodie Sanko, Tortun, Sven, okrajovo Sonja Len nechápavo zamrkám na smrťku, no kým stihnem premlieť v hlave čo to povedalo, zacítim náhle zjavenie druhej profesorskej energie a zmizutie Sininej. Nestihnem ani otočiť zrak, čo sa to stalo, začujem len lusknutie prstov. V tom momente mi do hlavy ako čierne hmlové kladivo udrie Tortunova temná energia s plnou silou a poslušnosť k Tortunovi, hnev, agresivita a chuť ubližovať prevládnu nad všetkými ostatnými emóciami. Kompletne. Prestane úplne premýšľať sama za seba, len sa vyžívam v tom pocite moci, čo do mňa vstúpi. Ako zhypnotizovaná otočím na neho zrak keď povie moje meno, a na tvári sa mi zjaví pokrivený, ale blažený úsmev keď ma osloví zdrobnelinou. Otočím zrak k Svenovi a spomeniem si, ako ma strápňoval na jeho hodine. Stisnem ruku v päsť. S radosťou, krásavec. Cvaknem zubami a otočím sa na Svena presne vo chvíli, keď prehovorí. Akonáhle pochopím, že mi chce zdrhnúť ako padavka, vymrštím sa zo vzduchu po ňom, ale zahrabnem už len do prázdna. TY ZBABELEC! Zarevem a švihnem široký oblúkom vo vzduchu chvostom, až to pekne zasviští. Nájsť Svena. Rozcupovať Svena. Tak to chcel Tortun. Okamžite vyhľadávam jeho energiu a akonáhle ho mám lokalizovaného, rozletím sa tú nie najmenšiu diaľku ku škole. Roztrhnem napoly. Vyhryznem dýchaciu trubicu. Vysosám ho do sucha z energie. Odtrhnem nohy. Čo? Čo z toho? Keď sa konečne dostanem k oknu, za ktorým ho cítim, jednoducho do rozrazím kopom nohy a napoly vletím, napoly vleziem dnu. Prekvapene sa zastavím hneď ako sa dotknem podlahy. Vidím upírku z ošetrovne a dvoch bezvedomých Svenov, a všetci sú pokrytí akýmsi priesvitným šutrom. Čo to...Ja som ho chcela ručne! Teda...ich...sú dvaja, umrú dvaja. Zavrčím. Niekto ťa dostal predo mnou, čo? jasne ale cítim, že je živý. Bolo ho treba doraziť. Tortun povedal jasne. Vytrhnem jedno okenné krídlo a chvostom ho šmarím do toho kryštáľu, pričom to posilním telekinézou, ale nezanechá to za sebou takmer ani škrabanec. (42%) Tak nie ručne. Keď to nepôjde zvonka, pôjde to zvnútra. Zaškerím sa, upírku nevnímajúc, a s mocou a energiou, ktorá vo mne pulzuje, sa sústredím na svoje telekinetické schopnosti. Zameriam sa na oboch Svenov a keď sa skoncentrujem, pokúsim sa im telekineticky roztrhať všetky vnútorné orgány na kašu, pričom najviac sa koncentrujem na mozog, srde a pľúca. (72%) |
doba vygenerování stránky: 1.4968581199646 sekund