| |||
Jedáleň Malachi okrajovo Tortun Na jej ospravedlnenie takmer nijako navonok nereagujem. Keď ju nezaujíma od koho by sa dali získať nejaké zručnosti proti tejto manipulácii s hlavou, budiž. Na jej poznámku o delení a súdržnosti sa pohŕdavo uchechtnem. Aj ja som jedna zo študentov a drvivú väčšinu by som najradšej roztrhla na tri časti. Vypichnem zamyslene pointu. Samozrejme že profesori si nemohli dovoliť otvorene alebo nejako výraznejšie prejavovať aký majú postoj jeden k druhému, ale nech mi nikto netvrdí že sa berú ako jedna malá spokojná rodinka. Minimálne si viem predstaviť že medzi nimi panuje tichý súboj alfa samca a potajomky sa predbiehajú kto je väčší mačo. Ale možno to boli naozaj len moje predstavy. Pri slove "smrteľne" poklopkám nechtom po stole. Keď som žila medzi ľuďmi videla som ako dokázali oživiť človeka ktorý nedýchal a nebilo mu srdce už dobrých pár minút. Keď to dokáže taká slabá zberbež bez mágie, nejak sa neviem prinútiť príliš dlho čudovať nad tým, že to zvládnu profesori. Potichu sama sebe sľúbim že ak sa mi niekedy stane že by som naozaj musela popri všetkých tých doťahovačkách a rýpačkách čo tu doteraz vznikli byť seriózna a niekoho odstaviť, uistím sa že z dotyčného nezostane nič čo by sa dalo zlepiť dokopy. Moja myseľ však ani tentokrát nevydrží dlho na morbídnej predstave, čo by ma malo nahnevať, ale stále cítim v svojej hlave cudzí vplyv ktorý ma rozptyľuje. Namiesto toho sa uculím na vodnú ženskú vedľa seba. Tiež sa rada zabavím na ostatných. Málokto to tu chápe ako zábavu, tak sa kludne nabudúce môžeme pobaviť spolu. Navrhnem jej úplne bez zaváhania. Z jednej časti tu naozaj bolo málo tvorov ktorý by zdieľali túto formu srandy so mnou, zatiaľ jediná ktorá vyzerala nádejne bola Crey, ktorú som úprimne už dosť dlho nestretla. Na druhú stranu, dvom sa nám skôr podarí niekoho napáliť nenápadne a na tretiu stranu, aspoň by som bližšie zistila čo je zač. Hneď ďalším slovom ma ale prekvapí, keďže nech som ju tipovala na čokoľvek, na toto teda nie. Šachy? To máte povinné? Vyskočí mi tenké obočie dohora, keďže som si nevedela predstaviť kto by išiel na šachy dobrovoľne. Oranil je síce najnormálnejší z tých maniakov čo tu učia, ale pochybujem že by jej zrovna toto odobril bez dôvodu. Pokrútim preto pomaly hlavou a začnem skúmať, čo je v čašiach okolo mňa na pitie. Zbytočne si budeš namáhať tie vratké nohy podľa mňa, ale ak si zúfalá, skús to s ním. Neznie to ako urážka vďaka tej ľahkosti čo mám v hlase odkedy Tortun pustil svoje schopnosti na prechádzku, skôr ako fakt ktorý som stihla vypozorovať kedykoľvek sa snažila chodiť. Nebola si vôbec istá svojimi nohami. Zastavím sa pohľadom na čomsi čo vyzerá a vonia ako ovocná šťava a doprajem si dobrých pár veľkých glgov. Zaseknem sa, keď zacítim pulzovanie Tortunovej energie a moja hlava vyzerá ako čmuha, ako sa rýchlo otočí k nemu čakajúc že moja myseľ úplne odletí preč. Našťastie zbadám a zacítim, že jeho energia je smerovaná na jedno miesto- na vlkolaka vedľa neho. Takmer sa chystám to hodiť za hlavu keď vidím, ako sa Tortun dobre že nenechá celý poolizovať a omaznať prerasteným čoklom. Zaujímavé. Zamrmlem. |
| |||
Jídelna - učebna PM102 "Doufám, že více než na dohled." Usměji se nakonec po jeho reakci. Natáčím hlavu a spokojeně se prohnu, když kolem mě začne obcházet. Trochu vyjeknu a poposkočím, když mě plácne. Ale kývnu na souhlas. Naposledy mu kývnu a vyrazím do chodeb. Nicméně na mě čeká překážka v podobě schodů. Opatrně, abych si něco neudělala se vyškrábu nahoru. Tak teď už jdu zcela jistě pozdě. Vyrazím k dané třídě a zaklepu. Po vyzvání nebo po chvilce strčím hlavu dovnitř a pohledem najdu profesora. No bezva. Bude další přednáška. "Om..." počkat. Napřed. "Dobrý večer." Tak tak tě to učil. "Omlouvám se za pozdní příchod." Taak. Cuk v ruce, abych do ní vzala luk se snažím potlačit jak nejlépe umím. |
doba vygenerování stránky: 1.4900851249695 sekund