| |||
Jedáleň Malachi Hm? Prehrám si v hlave znova, čo som povedala. Nehovorila som o sebe, bavili sme sa predsa o profesoroch. Vyznelo to inak? Nie ja. Oni. Vysvetlím znova pomaly kto by tu mal najväčšiu šancu brániť sa proti týmto ovládaniam hlavy a bez ostychu ukážem palcom cez svoje rameno na profesorský stôl. Nato tu boli, aby nás učili nie? A ja som sa chcela učiť, minimálne tie veci, ktoré ma zaujímali. Keď si predstavím, že tentokrát by som sedela v triede a pozerala sa, ako niekto iný trpí na stoličke pred celou triedou, Svenova hodina sa mi začala hneď viac páčiť. Aj keď dnes bude s ním boj, to nás asi skôr porozdeľuje do dvojíc alebo tak nejak. Pozorujem Malachin úsmev, pričom zahliadnem aj pár ostrých zubov. Bola som nenormálna zvedavá, čo si momentálne predstavuje. Keby jej môžem vidieť do hlavy, určite by to bol dobrý pohľad. Takisto, ako keď začne hovoriť o Tortunovi. Niekto ho prederavil? Premietnem si v hlave, čo zatiaľ viem o svojich spolužiakoch a kto by také niečo mohol urobiť, pričom mám mierne zamyslený výraz, no potom ma napadne- čo ak to nebol nikto zo študentov? Už by sme o tom inak určite počuli, alebo by sa to nejako riešilo....nikdy sa tu nič neutajilo. Je možné že ho napadlo niečo v lese? Potrasiem mierne hlavou. Neviem o tom skoro nič, je zbytočné nad tým teraz rozmýšľať. Skôr sa zameriam na to, že očividne utrpel dosť tvrdú ranu, fyzickú a možno magickú, a ešte aj dorazenie od vodnice, a aj tak tu teraz spokojne sedí a rozširuje tú svoju myseľ zatemňujúcu auru. Má čertovsky dobrú regeneráciu, huh? Zamrmlem a ani sa nedá povedať, či to bolo určené Malachi alebo nie, a vyzerám tým byť trochu zaťažená. Ale naozaj, čo sa dialo že tak skončil? Ani neviem prečo to tak chytilo moju pozornosť, no chvíľu vyzerám byť mysľou inde. Potom ma však tá hmla v mojej hlave, a.k.a. Tortunov vplyv, nejako uvoľní a myšlienky sa mi znova roztopašne rozutekajú. Ako ďalšiu informáciu, ktorú si o Malachi zapamätám je, že neznesie bolesť. Irónia, čo? Poznamenám na margo toho že spôsobujú bolesť, no samé ju nemajú radi. Možno by sa to dalo nazvať aj karma. To bolo dobré, veľmi dobré. V podstate, vyzerá dosť krehko, to mohlo už k niečomu napovedať. Ak sa s ňou niekedy dostanem do konfliktu, zíde sa mi vedieť o tejto...slabine. Bola som celkom rada, že tak otvorene rozprávala o ostatných aj o sebe. Akú hodinu máš s Tortunom? Spýtam sa. Keby mala problém so Svenom, bola by v rybom zadku. Pomstiť by sa jej pri hodine boja z blízka, ktorú dnes mal, by mohol dosť škaredo. O Tortunovi som vedela len to, že mal drakológiu, ale okrem toho som s ním tuším nemala nič, takže som netušila čo vyučuje, až na to, že toho vie hafo o čarovných tvoroch, ovládaní hlavy a dokonca pozeraní sa do minulosti iných tvorov. Osobne som s ním do konfliktu zatiaľ neprišla, ak nerátam tú drobnosť s tou hlúpou polodračicou a moje vyčíňanie na kraji lesa keď som lovila, no ani raz ma nijako extrémne netrestal, takže som ho brala za toho tolerantnejšieho zo zboru, čo bolo dobré keďže som plánovala k nemu ešte pár návštev. Natiahnem sa po ďalšom kuse mäsa, keď dojem ten čo mám v ruke a znova ho začnem kombinovať s lesným ovocím. |
| |||
Jídelna Yqi Povytáhnu jedno obočí, když znovu zopakuje, že by měla jít, ale zjevně se nikam moc nechystá. „No, já i ty jsme docela nepřehlédnutelní, takže předpokládám, že ano.“ Trochu se ušklíbnu, pomalu kolem ní projdu, prsty jí pomalu přejíždím po kůži a pak ji trochu prudčeji plácnu po zadku. „No tak běž už, profesoři tu moc nemusí pozdní příchody!“ Zazubím se na ni a znovu se rozhlédnu po místnosti. Pobaveně mi cukne koutek. „Chtělo by to nějakej zákusek.“ Zamumlám si spíš sám pro sebe. |
| |||
Jídelna slečna Buffetová "Možná i jejich magické místnosti jsou poněkud líné," pousměji se na souhlas, když nadhodí, čím by to mohlo být. Pravda je, že já jsem své požadavky příliš nikdy nespecifikoval. Lehce upiji z poháru než odpovím. "Kdoví, co tam ředitel schovává. Ale nebude to jen tak, že je tam zcela zakázán vstup. A také jsem zaslechl, že jsou zde i katakomby." |
| |||
Jídelna Sigi Sotva se odtáhnu, rytí na rozích přestane být tak jasně zřetelné. Spokojeně se prohnu pod jeho rukou, i když na mysli mám zcela jiné věci, jen takový přirozený reflex. Hmm. Celou situaci pustím z hlavy, když vidím, jak v pohodě Sigi je. Ať se stalo cokoliv, očividně to zde bude na denním pořádku, a pokud se nic nestalo, měla bych to nechat být. Jen si uložím do paměti, že kolem toho divnýho týpka musím opatrně. Kývnu, ale ani trochu se mi nechce. „Měla bych jít...“ špitnu, ale příliš k odchodu se nemám. Přešlápnu si a ohlédnu se ke dveřím. Pak se k němu pohledem vrátím. „Uvidíme se...?“ nadhodím. |
doba vygenerování stránky: 1.0942859649658 sekund