| |||
13 Prekvapí ma , že odpoveď toho nabúchaného je naozaj správna, no skôr než by som na to stihla zareagovať zacítim, že Sven, ktorý zostal pri vchode, sa ku mne začne blížiť. Natočím k nemu hlavu a čierne oči neomylne pozerajú na neho, aj keď som slepá, až kým nepríde ku mne. Skloní sa ku mne a zatiaľ začne Sven číslo 1 pokladať otázku o mučení. Som vyzvaná, aby som vstala a nasledovala ho, tak čakám, že mi konečne vrátia späť oči. On asi ale myslel, že zruší tie kúzla až potom, čo ma za ručičku ako postiha dovedie do lavice. Ohrniem vrchnú peru, až mi je vidno zuby. A mám dosť. Nestačilo mu že mi vykydol HOVNO na hlavu? Udržala som sa, lebo veď sa ma ani nedotklo. Nakoniec to vyzeralo skôr ako neúspech keď skončilo všade len nie na mne. Dokonca som bola taká milá že som ho potom neodhodila na niekoho z predných lavíc. Ale toto nie. Ak ma má stadiaľto niekto odviezť, tak radšej kvôli tomu že som od bolesti odpadla alebo zošalela. Len do toho. No ruku sa ťahať na miesto ako chromý pes nenechám. Zavrčím a myknem rukou, za ktorú ma Sven číslo dva drží, aby ma pustil. Premýšľam o spôsoboch, akými by som slepá mohla prejsť bez pomoci na voľné miesto. Cítila som každého jedného študenta, takže som približne vedela kde sú lavice, ale nevedela som to presne. Mohli sa posunúť vedľa lavíc, alebo sedieť uvoľnene opretý v stoličke vzadu. Mohla som si zväčšiť štít, aby som cítila lavice skôr a mohla sa im vyhnúť, ale to by som tiež musela ísť ako dosratá. Hromžila som, že Svenova energia z lavíc, ktoré presúval už vyprchala. To by som presne vedela kde sú. Mohla som sa zmeniť do úplnej podoby a prejsť jednoducho skrz a zabrať celú voľnú polovičku miestnosti, ale...nikto ma v nej ešte nevidel. Nechcela som si skaziť moment prekvapenia. Nikam sa nehnem kým sa mi nevráti zrak. Otočím odhodlane hlavu priamo na profesora Svena s obočím stiahnutým k sebe. |
| |||
Ředitelna - 13 Opravdu nejsem spokojená. Takové zjištění jednoho doslova nasere. Rázuji si to do 13, kde mám mít hodinu. Skřípu zuby a jen naprostý jouda by si mohl myslet, že jsme klidná. Prostě jsem jak papiňák jen bouchnout. Zaklepe na dveře jak se sluší a patří. Po vyzvání vstoupím, pozdravim. "Byla jsem v ředitelně něco řešit.Kam se mám posadit?" |
doba vygenerování stránky: 1.5882179737091 sekund