| |||
Sauna --> Ošetrovňa Rubus, Mal, Ryv Dá sa povedať, že aký-taký časový odhad v sebe mám, ale možno...nie úplne najpresnejší. A v teplúčku sa tak ľahko zabúda na minúty. Vlastne ani neviem, ako som sa vôbec vymanila z toho príjemného zohrievania, keď ma ani raz nikto nevyrušil, ale asi to môžem zhodiť na svoje podvedomie. V každom prípade, keď som som kráčala zo sauny cez hlboký bazén ku schodom, nečakala som, že prídem viac-menej ešte medzi prvými. Pred dverami ošetrovne sa ale na chvíľočku zaseknem. Ešte teraz cítim tú ďalšiu kopu energie, ktorú som nazbierala z tepla sauny, ako sa mi po malých kúskoch vlieva do štítu, a viem čo sa stane, len čo vojdem dnu. Nemohlo by sa to vyučovať inde? Neznášam túto miestnosť. S krivým výrazom tváre vojdem dnu a v momente pocítim, ako sa štít rozplynie a energia zadrieme kdesi vnútri mňa, bez možnosti využiť ju. Zatnem zuby a pozriem sa na ošetrovateľa. ´Brý. Precedím medzi zuby, zatiaľ čo sa presuniem úplne dozadu, ale do lavice cez uličku, preč od čiernovláska. Nechcela som mať nikoho za chrbtom, lebo aj keď fyzická sila a obratnosť mi zostali, bez štítu a telekinézy som sa cítila ako bez oboch rúk. Fialovo striebornými očami sa automaticky zameriam na najnezvyčajnejší objekt v triede- burinu vpredu, ktorá na nás cerí ostré zuby. Tak na ňu vycerím naspäť. |
doba vygenerování stránky: 1.4864010810852 sekund