| |||
Pred Tarneyho Kabinetom Moxxi "Nie. Nebude..." Na jej poznámku na život nereagujem ale zareagujem na jej odpoveď: "Nuž dobre." Potom vážne poviem: "Héh... Takto. Nechcem ti klamať alebo ťa neskôr prekvapiť, ale po pravde ohľadne toho kamarátsva je mi to vlastne jedno. Ja som sem šiel hlavne kvôli rodičom, aby som nespôsobil doma viac problémov. Tu nie je nikto, koho nejako extra poznám a možno to je aj dobre. Lebo všetky nádeje a sny a ceľkovo moja budúcnosť sa rozsypala keď som zabil troch spolužiakov, ktorý ma psychicky zahnali do kúta. Neviem prečo ti to hovorím, ale občas je ľahšie sa zveriť niekomu koho moc nepoznám. Už som sa raz aj skúsil zabiť, lenže kvôli tým nanitom som sa o týždeň zobudil v nemocnici. Mal som potom rozhovor s rodičmi, kde sa vyjasnilo kto je tam problém a tak ma poslali sem. Asi chceli aby som bol ďaleko od všetkých a ja s nimi súhlasím. Aj keď je to iba na niekoľko rokov. Potom čo bude ? Tak to nemám šajnu. A stále zabúdam, že túto nemusím mať na sebe masku a pretvarovať sa. " A len sa pozriem na Moxxi s prázdnymi bezduchými tmavomodrými očami, ktoré sú ako vstup do tmavých hlbín prázdna. Je zo mňa cítiť prázdnota. |
| |||
Před kabinetem Tarneyho Kichi Trošku se ušklíbnu, když poví, že by si všechny včelky zapamatoval. Ne, že bych nevěřila, že má dobrou paměť, ale je jich fakt hodně, jakože hafo. “Tak to ti aspoň nebude vadit ukecaná kámoška.“ zazubím se. “Huh ?“ zarazím se na jeho zmínku o budoucnosti. Týjo vypadá, to že je z toho nějakej smutnej. Chudák je takovej osiřelej celej. je mi ho trochu líto, jako pokecat s kým neměl a nemá ani plány do budoucna, to je na pendrek. “Nóóó ono to taky není tak super, jak se zdá. Mít život nalajnovanej někým jiným...“ ujistím ho. “To netuším. Máme počkat.“ pokrčím rameny a špičkou pohorky rýpu v podlaze důlek. Už ho nebaví si semnou povídat ? Achjoo..... Jen občas zvednu krátce oči jeho směrem, jinak mlčím. |
| |||
Pozemky Miko, Oneiro "To očividně spousta tvorů..." pokrčim taky rameny. "No, nejsem si jistej, jestli už neni pozdě... Přece jenom jsme tu už docela dlouho," zkonstatuju podle oblohy, která začíná lehce světlat. "Asi rovnou počkáme na večeři, co myslíš hádku?" otočím se ni. "Každopádně jestli potřebuješ za třídnim, tak jdi chodbou a pak tak v půlce odboč doleva, tam by měl pak být jeho kabinet." |
doba vygenerování stránky: 1.4274790287018 sekund