| |||
Jedáleň --> hala Han, Rara, Ylrys, Nybe, Ókypeté, Ravi, Chlpatá guľa sa zastaví predo mnou a mne stačí iba trochu sklopiť zrak, aby som sa tomu dívala do očí. Čosi sa mi zaleskne v očiach, keď počujem čo mi hovorí, a na chvíľu švihnem pohľadom k stenám, vyzerajúc zľahka sústredene. Rozostriem svoje vedomie, aby som zachytila či sú vonku nejaké energie a...bingo. Vrátim pohľad na zubatú mordu predo mnou a s myknutím hlavy aby ma to nasledovalo sa vyberiem do haly, cestou otvoriac ústa. Tie prvé dve veci sú tvoja starosť, ale na to desenie... som niekoho vonku našla. Čím skôr vyrazíme, tým... Nestihnem dopovedať, pretože zachytím prudký pohyb. V sekunde elegantnou polotočkou uhnem z cesty, jedna ruka nadvihnutá. Skoro ihneď si však všimnem, že to čosi mieri na Hana, a nie na mňa, a tak len ukročím o dva kroky, a s mierne otráveným výrazom že sme boli prerušení keď sme sa konečne pohli si premeriam to okaté čudo. Je rozhodne zaujímavejšie, ako rozrastená skupinka pri nástenke, ktorú ignorujem komplet. Teda, skoro ignorujem. Po tom, čo počujem že moja zábava na najbližších pár chvíľ by sa mala nechať zožrať, a ktovie koľko by nebola potom schopná niečo robiť... Netrpezlivo si vzdychnem a prehovorím k tým dvom rukám, cez ktoré je ťažké sústrediť sa na zvyšok. Bude to trvať dlho? Skáčeš nám do programu. Nechceš radšej zožrať nikoho z nich? Ledabolo mávnem rukou k skupine pri nástenke. Vyzerajú ako tragédi, určite to nebude žiadna strata. Prehodím si dlhé vlasy cez plece. Chcela som vypadnúť von, natiahnuť si krídla, okúpať sa aspoň v odrazenom svetle slnka z tenkého mesiaca a po ceste po niekom hodiť menší stromček alebo čo. Tréning reflexov, samozrejme. Záležalo mi na praktickom vzdelaní mojich...spolužiakov. |
doba vygenerování stránky: 1.4709618091583 sekund