| |||
Chodba - učebna 13 Situace kolem dveří se uklidnila takže se vydám do učebny chvilku za Vengem. Už tam je je několik studentů. V koleji směs je opravdu hodně rozmatitých...druhů? Letmo pohlédnu na hodiny. Teda na to že je tolik hodin je ještě dost lavic prázdných. Projdu kolem dvou okřídlených dívek a posadím se do lavice před katedrou (P28). |
| |||
Učebna 13 - Pozemky Na Oranilovo upozornenie, že by som mala ísť prikývnem, no len čo sa pozriem ku dverám, trochu sa zarazím. Vyzerá to tam upchato a nemôžem povedať, že by sa mi chcelo klučkovať cez preplnené dvere. Hoci sa postavím, aby som nezadržiavala miesto pre prípadných príchodzích, nemienim sa úplne rvať do preplnených dverí. Miesto toho teda zostanem postávať kúsok od lavice. V tom sa to strhne hrozne rýchlo, poštekovanie dievčat vo dverách sa zmení a s Helen niečo hodí vzad, ani sa nestihnem nazdať a na svet sa už dívam z nižšej, mačacej perspektívy. Ako ja to nemám rada, keď sa to stane takto náhodne. Všimnem si, ako Oranil pohotovo reaguje a zachytí Helen, priam nemožne rýchlymi reakciami. A vlastne vôbec nevyzerá nadšene, práve naopak. No nič, je najvyšší čas odísť. Profesor vyzerá trochu naštvane, jeho hlas nie je tak pokojný ako predtým a mne sa z bielovlasej dračej slečny ježia chĺpky na krku. A tak sa pomaly pohnem vo svojej malej, mačacej podobe a odťapkám si to ku dverám. Nemá zmysel sa premieňať naspäť, vlastne sa mi lepšie odbehne takto. Jedna tlapa za druhou a už som u dverí. Ešte sa obzriem, a oči sa mi zastavia na profesorovi, akoby som sa s ním po hodine chcela rozlúčiť a potom vyjdem z dverí a vydám sa pružnými krokmi chodbou. Mám ešte kopu času kým budú ďalšie hodiny a teraz ma tak napadá, že som ešte nepreskúmala vôbec školu, to by sa rýchlo dalo napraviť. Ale kam najprv? Skôr než si to vlastne stihnem rozmyslieť, moje kroky už vedú von, smerom k pozemkom. Netrvá to dlho a vyjdem z priestorov budovy. Predo mnou sa rozlahnú školské pozemky. Čas preskúmavania nastal a mačacie svaly mojej pumej podoby sa napnú, keď sa spokojne rozbehnem o kus ďalej, aby som okolie poriadne mohla preskúmať. Veselý beh je kde tu prerušený zavetrením, obchádzaním veci kol dokola, pozorovaním či dokonca očuchávaním. Po chvíli už vlastne ani neviem, kde som, ale vôbec to nevadí. Tu sa mi vlastne celkom páči. Ťapkanie pumých tlapičiek sa stráca vo zvukoch okolia, kráčajúc ďalej a ďalej do neznáma, a moje oranžovo hnedé pumie očičká sa presúvajú z jedného bodu k druhému. |
doba vygenerování stránky: 1.4344470500946 sekund