Andor.cz - Dračí doupě online

Dobrodružství

Len Jeden

Příspěvků: 243


Hraje se Jindy | Budúca hra: nabudúce.  Vypravěč Dragon_Mage je offlineDragon_Mage
 

DružinaObnovit družinu

 Postava Kurtis Fleming je offline, naposledy online byla 16. února 2020 23:47Kurtis Fleming
 Postava Jessica Lovre je offline, naposledy online byla 17. února 2020 0:51Jessica Lovre
 
Univerzas - 03. ledna 2015 20:39
ico2ss9582.jpg
U Búrlivého Kmeňa

Všetci sa po zázračnom presune do iného sveta dostanete práve na toto miesto. Dievčatko s menom Arya sa sem dostane ako prvé a preto ako prvá môže uvidieť zvláštne nezvláštnu atmosféru.

Vo vnútri to vyzerá ako v nejakom bare. Jedna miestnosť s drevenými stolmi zakončené vysokým barovým pultom. Hneď na prvý pohľad je čudesné rozloženie nábytku, ktoré je zrejme nemenné. Nielenže je z masívneho dreva, no vyzerá no spodok vyzerá tak akoby všetko vyrastalo z drevenej podlahy. Alebo spod nej. Stoličky boli na jednej nohe, teda skôr kmeni. Hoc sa nedali posúvať bolo vidieť, že sa dajú šikovne ohnúť tak aby v pravý moment nezavadzali.

Steny boli zo spodnej strany obložené zdobeným masívnym drevom. Z hornej polovice len obyčajným murivom, ktoré na sebe nieslo obrazy, zdobenia, lampáše a tenké železné potrubia.
Potrubia potichu syčali a triasli sa. Lampáše v miestnosti boli zakryté mliečnym sklom a vyznačovali sa mierne nepríjemným blikajúcim svetlom, na ktoré sa dalo zvyknúť ak človek nepozeral priamo na ne. Strop ako jediný bol zdobený polstrovaním upevnené nitmi. Celé nieslo zelenkavo fialkastý tmavý lesk a farby podobné páviemu periu. Vzor a farby na strope neboli jednotné, čo značilo, že nejde o látku umelo vyrobenú.
Hudba hrajúca v miestnosti vychádzala z prístroja pri dverách podobného gramofónu. Gramofónu sa podobal asi len zvonom, z ktorého vychádzal zvuk, v jeho tele sa ale netočila platňa ale valec, ktorého sa zvislo dotýkala tenučká ihla. Hudba, ktorá z neho vychádzala bola svižnou melodickou kombináciou bubnov a sláčikových nástrojov.

Miestnosť bola plná čudesných ľudí, ktorý po sebe kričali zabávali sa a tancovali. Na prvý pohľad boli až moc podobný človeku. Všetci boli štíhli a vysoký. Všetci na prvý pohľad vyzerali ako muži, nemali na sebe ani kúsok ochlpenia a ich vysoké čelo malo nad sebou vyryté tri vrásky v tvaru V. Hoc na obrazoch nosili uplé a dosť čudné kožené oblečenie, tu boli všetci oblečení ako v našom 21. storočí. Farebné mikiny, tepláky a džínsy. Nápisy SWAG.

Pred prekvapené dievčatko sa zastaví jediný muž s vlasmi v miestnosti. Nosiac hnedé načesané vlasy s hustým obočím a výraznými perami. Bol vcelku pohľadný až na jazvu, ktorá mu „skrášľovala“ ľavú polovicu tváre od čela až po koniec čeľuste.
Muž sa k Aryi s úsmevom zohol. “Zdravím Arya. Už som ťa očakával. Bez ďalších slov ju dovedie k jednému zo stolov vzadu, kde už tá hudba a vrava tak moc nehučí. V tom otočí pohľad opäť ku dverám, pri ktorých stoja dvaja mladý muži. Prišli chvíľku po dievčatku, no oni v mužovi spoznávajú Gabriela.

Nakoniec sa usadíte všetci u jedného stola. Obsluha k vám donesie jedlo, ktoré z tácov preložia rovno na stôl. Povrch stola v strede začne vráskavieť a behom krátkej chvíle vytvorí pre jedlo niečo ako misku. Jedlo pozostáva z kusov voňavého mäsa a hromady rôznofarebných bobuli podobných väčšiemu hroznu.
Poháre vrch stola rovnako „uchopí“ tak aby nespadli, no vždy keď ste sa dotkli jedného z korienkov, ktorý pohár obklopoval tak vám ho rýchlo uvoľnili.
Až pri obsluhe ste si mohli všimnúť vrchného, ktorý je nižší, zavalitejší s mohutnou čiernou bradou siahajúcou až po jeho pupok. Bola to väčšia verzia trpaslíka z fantasy príbehov, až na to, že nemal vôbec žiadne uši.

“No, kde začať?“ Spýta sa Gabriel sám pre seba. “Moje meno je Gabriel Augustus Otral. A som cestovateľ.“ Po poslednom slove sa na moment poobzerá okolo aby sa uistil, že všetci prítomný okrem vás sú temer na mol. “Nie som ale typ človeka, ktorý by sadol na vlak, či do lietadla a rozhodol sa obzrieť si svet. Som človek rovnako ako vy, ktorého rovnako ako vás niekto uniesol kamsi do...“ Na moment sa odmlčí pri pohľade na malé dievčatko. “...preč. Vtedy to ale malo nejakú úroveň. Bohužiaľ také časy už pominuli. K tomu sa ale vrátim neskôr. Cestujem, pretože je to náplňou môjho života. A to konkrétne medzi vesmírmi. A mojim účelom je dodržať rovnováhu medzi nimi. Teda vypomáhať udržať rovnaký priestor pre rast každému vesmíru nehľadiac na jeho pôvod. Vás ľudí som uniesol, pretože máte predpoklady sa stať tým kým som ja. Čo by ste za mojich čias mladosti mali v tento moment isté, ak by vás už niekto zobral. V čom sa ale časy zmenili? Uskupenie univerz a rády, ktoré zoskupovali cestovateľov sa rozpadli na prach. Boli zničené. Fragmenty, ktoré po nich zostali sú už len skupinkami niekoľkých jedincov, ktorý sa snažia dosiahnuť niečoho čo by malo zmysel.“ Opäť sa Gabriel na moment umlčí. Tentokrát aby otočil do svojho hrdla obsah decového pohára, v ktorom podľa výrazu tváre mal niečo ostrejšie, než len vodu.
“Keď Arnabiánci rozmetali naše rády ostalo nás len pár jednotlivcov, ktorý sa snažia navrátiť poriadok do chaosu. Arnabiánci totiž ako prvou rasou zo všetkých vesmíroch sa dostali na takú úroveň technologicky aj evolučne, že sú schopný kolonizovať iné vesmíry. Sú agresívnou xenofóbnou rasou, ktorá nie je schopná súžiť po boku s nikým a likviduje čo sa jej objaví na ceste. A prečo sme až tak zúfalý, že na pomoc unášame zo svojich domovov ľudí? Pretože sa rozširujú tak rýchlo, že ak ich nikto nezastaví na zemi sa už ďalší Silvester neoslávi.“
Gabriel prebehne pohľadom po každom jednom z vás.
“Otázky? Pýtajte sa. Musím vás toho ešte toľko naučiť...“
 
 
 
 
Andor.cz o.s. © 2003 - 2020 hostováno na VPS u wedos.com
Za obsah příspěvků zodpovídá zadavatel, ne redakce, či administrátor portálu www.Andor.cz
Dračí doupě, DrD a ALTAR jsou zapsané ochranné známky nakladatelství ALTAR

doba vygenerování stránky: 0.11817383766174 sekund

na začátek stránky