Dejstvo I. - V oku búrky

When the world spins out of control,
the safest place to be is in the centre.

Útok Sintrijskej kavalérie

S končiacim obdobím jari a najhorších dažďov, Azielova légia prekročila východné hranice Korlainu a začala mašírovať priamo do jeho srdca. Jej prudký vpád zaskočil pohraničnú stráž a rozdrvil počiatočný odpor, napriek pripravenosti kráľovskej armády.

Metodický a pomalý postup légie umožnil obrancom uviesť pripravenú hlavnú armádu do stavu plnej pohotovosti a pripraviť sa na obranu Shimerse - dôležitého obchodného uzlu.

Naprieč krajinou sa rozbehli poslovia na koňoch, povolávajúc do boja šľachtické vojiská. Než sa tie zhromaždia ale potrvá nejaký čas.

Medzitým pri Shimerse dochádza k prvému veľkému vojenskému stretu. Po urptunej, magicky nabitej bitke, ktorej sa zúčastnil i dvorný mág Tzyrio, víťazí Korlainská armáda a slávi tak prvý úspech. Krátko nato sa Tzyrio teleportuje späť na Torestský dvor, a nie sám. Podľa chýrov od sluhov v Toresteskej Citadele prichádza i s vysokopostaveným väzňom zpomedzi porazených Sintrijcov.

O to viac sú šokujúce správy o postupe Azielovej légie, ktorá sa zrazu objavila už len pár míľ severne od Mubranu, ktorá pred sebou tlačí húfy uprchlíkov. Z Mubranu je to do Torestu už len asi 2 týždne cesty. Na hraniciach so Sintriou sa medzičasom zjavujú prieskumné oddiely druhej légie.

Korlainský Tažkoodenci v poli

---

Uprostred studenej citadely sa dvorný mág chystá zaklopať na dvere komnaty váženého hosťa, keď na opačný koniec pribehne mladá slúžka, volajúc jeho meno. Mág ju chce najprv zahriaknuť, slúžka ho má predsa oslovovať titulom. Mladí sú čoraz neúctivejší. Keď si však všimne jej oblé krivky, namiesto plánového kriku si len povzdychne.

Slúžka chvíľu rozpačito čaká, potom si spamätá, a predáva správu. Správca žalára oznamuje, že jeho nedávno privedený väzeň sa konečne prebudil. Dvorný mág spustí ruku pripravenú na klopanie a svižným krokom vyrazí k schodom vedúcim do žalára.

Medzitým, mnoho poschodí nižšie a pár metrov pod zemou sa žena v okovách pomaly obzerá okolo seba a snaží sa rozpamätať na posledné momenty. V súkromnej, malej cele je prekvapivo sucho a čisto. Len krik akéhosi blázna za stenou kazi pokojnú atmosféru.

Zrazu jej napadne, že je asi prvá svojho druhu, ktorú kedy v Torestskom žalári videli. Celá situácia jej zrazu pripadá neskutočne komická, nebyť bolesti zo spálenej pokožky by sa možno i rozosmiala.

---

Zástupy utečencov, túžiacich po bezpečnosti vysokých hradieb Torestu, značne komplikujú prístup do mesta. Všetky brány praskajú pod náporom ľudí - mestská stráž námatkovo kontroluje jednotlivcov a reguluje množstvo vpúšťaných ľudí. Horúci letný deň a slnko pražiace na zástupy ľudí snahe o pokojný priebeh moc neprospieva.

Teplo pociťuje i štvorica honosne odetých cudzincov, pravdepodobne šľachticov na cestách, ktorí sa snažia o vstup do mesta cez juhozápadnú bránu. Ich veľký luxusný povoz je terčom mnohých závistlivých pohľadov okolostojacej spodiny.

Zástup nasledovníkov v tmavých róbach však zaisťuje, že si ostatní utečenci držia odstup. Od brány sú vzdialený ani nie dve stovky metrov, no tempo, akým sa zástup ľudí od rána hýbe, naznačuje že táto posledná časť ich cesty môže trvať ešte niekoľko hodín.

Len o pár desiatok metrov za zástupom cudzincov stojí strnulý muž v maske. Ticho pozoruje ako frustrácia medzi chudobnými utečencami prerastá v hnev. Otravný plač desiatok detí je prerušovaný nadávkami so stupňujúcou sa frekvenciou - preklínajú Sintriu, Cetanai, ale i vlastnú šľachtu a kráľa. Niektorí sa naopak kráľa Acarra zastávajú. Nevraživé pohľady ľudí prerastajú v strkanice.

Skupinka statných mladíkov za mužovým chrbtom na neho zazerá, miestami ukazuje a niečo si šepká. Nemajú tušenia, že muž v maske o nich veľmi dobre vie. Prezatiaľ sa však k ničomu neodhodlali. Okolo totiž práve prešli mestské stráže s halapartňami a v plátovom brnení, sprevádzajúc povoz naloženým barelmi vody. Tú rozdávajú čakajúcim utečencom v reakcii na horúce počasie. No deň je ešte dlhý, a stráže pomaly miznú v diaľke.

---

Námorníci v Torestskom prístave už hodiny pilne pracujú na vykladaní zásob z príchodzích lodí a obchodníkov, móla sa prehýbajú pod ťarchou náklady. Horúce slnko na nich praží od rána, znásobujúc únavu z už i tak náročnej práce. Niekoľko detí sa im občas pripletie pod nohy, načež schytávajú kopance a nadávky. Dokonca ani stráže na lodiach sa im neodvažujú pliesť pod nohy.

Len jedného muža i námorníci okľukou obchádzajú. Ten, sediac pod altánkom jednej z lacných prístavných krčiem, pozoruje hemžiacu sa aktivitu na mólach, a popíja lacný sladkastý rum z čutory. Ostrým pohľadom pozoruje dve lode, ktoré prichádzajú do prístavu v približne rovnaký čas.

Tá menšia nesie vlajku Eterijského kráľovstva, zeme ďaleko za južným morom. Druhá vlajka je šľachtická, s heraldikou rodu, ktorú muž nikdy predtým nevidel. To ale nie je nič zvláštne, Eterija má drobných šľachtických rodov desiatky. Zvláštne je, čo tu vôbec šľachtická loď z Eterije hľadá. Do Torestu nijaká nezavítala už mesiace. Len krátko po prirazení k mólu z lode vystupuje mladá žena v šľachtických šatách spolu s dvojicou stráží v Eterijskom brnení. Niekoľko námorníkov sa za ňou obzrie. I muž sám nadvihne jedno obočie. Šľachtičná je mladá a veľmi pekná.

Krátko po tejto lodi priráža k mólu druhá, impozantnejšia. Podľa hĺbky ponoru bude naložená na pokraj prasknutia. Na prove lodi stojí obtĺstly muž, opierajúci sa o zábradlie. Keď spozoruje bujnejúcu aktivitu v prístave, na tvári sa mu rozprestrie blažený výraz.