Krok po kroku

Daelina sála, ples,
Valiant, Visenya, Malaerys

Hlas za bielou maskou odpovedá na ďalší kompliment iba tichom.
Niečo, čo neviem. Iba pár chvíľ dozadu som to povedala, a predsa ku mne doľahnú ďalšie slová, ktorých obsahu som si bola veľmi dobre vedomá. Žmýkať vo vlastne šťave za takú maličkosť zrovna Valianta nemám za potreby, a tak celú túto úvodnú tému, tak nešťastne ním načatú, nechám rozplynúť bez slov a iba s ľahkým stisnutím pevného ramena pod mojou dlaňou. Nakoniec, vedela som že úmysel muža predo mnou nikdy nepáchol lsťou proti mne, či môjmu bratovi. K nemu sa aj uchýli ako k bezpečnej, známej téme po tom, čo odtuší moju otázku. Spod masky sa ozve iba tiché zahmkanie pri prezradení, že nemá, alebo neposkytne informácie o Daemonovom príchode.
Valiant bol bratov blízky priateľ, a Daemon si nevyberal ako dôverné osoby hlupákov, falošné tvory bez chrbtice ani osoby, ktoré by ublížili jemu či jeho najbližšej rodine. Každý vedel, že ak by to niekto skúsil, bolo by to prvý aj posledný krát zároveň. Prijmem teda ponúkané slová. Buď naozaj nevedel čo som od neho požadovala, alebo existovala príčina, prečo zahmlieval - a ak by nebola dobrá, mohla som to s ním riešiť kedykoľvek dodatočne. Dôvod Daemonovej absencie som mohla nakoniec zistiť od neho samotného, len čo sa uráči zaplniť svoje prázdne miesto v Indire.
Neuspokojivá odpoveď od môjho tanečného partnera si však vyslúži chvíľu ticha, ktoré mu však, zdá sa, padne vhod, kým zachytí rytmus tanečných krokov, ktoré nás vedú do malého, jednoduchého kruhu. Jeho obzeranie nôh, z ktorých sa snaží zachytiť čo a ako presne robiť, mi nijak nerobí momentálne starosti. Keby nič iné, dodávajú mi jeho chvíle sústredenia čas na to, aby som sa počas nášho tanca dívala za krytím masky po sále a tak mala stále prehľad. Niektoré udalosti by bolo skôr ťažké prehliadnuť, akokoľvek by bol človek zaujatý čímkoľvek iným - fanfáry a vlastný sprievod taký efekt mávajú. Malaerys vstupuje, neprehliadnuteľný ako vždy, ukazujúc aspoň sčasti čo sa zväčša skrýva pod predstavou "bálu v maskách". Samozrejme, aj keby tu mali všetci masky patrične skrývajúce ich identitu, zrovna môjho nevlastného brata by spoznal každý.
Ako vždy, išiel cez čiaru.

Valiant medzitým nájde trochu rovnováhy a vyjadrí sa k svojej prítomnosti tu. Neverila som tak úplne, že by mu Daemon nedokázal dať iné krytie, za ktorého účelom by sa tu nemohol zjaviť - akákoľvek úloha za čiernu légiu, o ktorej by Ondoryonský Princ povedal, že je nevyhnutná, by splnila účel Valiantovej neprítomnosti tu.
Kde je teda pravda?
Uložím si jeho slová do pamäte, nechám ich tam, čakajúce, kedy ich budem znova potrebovať, zatiaľ čo posledným kolečkom skontrolujem, že Valiant kroky poňal. Zostávam počas toho ticho. Len čo sa mu podarí pretancovať na mieste kus bez väčšieho zaváhania, jemne pozmením dĺžku niektorých krokov a nesiem nás v otočkách priestorom. Už sa nehýbeme na vyhraničenom mieste dookola, ale pretancovávame po obvode celého tanečného parketu. Tempo sa však nijak nezmenilo, stále je ležérne, jednoduché na napodobenie, dostatočne uvoľnené aby mal čas zistiť čo sa deje a prispôsobiť sa mi.
"Daeron vravíš. Muž so sestrou vo zväzku hlboko pod jej postavenie. Ten, čo dovolí Andromede úplne sa vymknúť konvenciám svojho pohlavia a slobodne si robiť, čo uzná za vhodné. Ten, ktorý obom dcéram odobril venovať sa svojim záľubám, hoci nie sú bežné, ani podporované u žien. Sympatické rozhodnutia."
Do kníh a zvitkov o rodoch som sa počas svojho vzdelávania dívala, kým som ich nemala navždy vypálené v mysli. Hlava sa mi jemne pohne, pôsobí, že sa dívam rovno na Valianta, skoro si môže predstaviť nehybné oči za bielymi špirálami krytia tváre. Po krátkej pauze pokračujem.
"Porozmýšľaj o nich."
Naznačila som mu práve, že jeho problém by mohol mať riešenia vymykajúce sa tomu jediného a očividnému, do ktorého ho vraj tlačili? Bolo iba treba použiť predstavivosť, alebo sa spýtať na radu - za cenu, výmenu, či iba z výhod priateľa rodiny?
Alebo som mu dala najavo pochybnosti o jeho dôvodoch prítomnosti, naštrbila sa moja blahosklonnosť?
Na reči tela to znať nie je, pohyby sú stále také isté, nekomplikujem ich aby som ukázala nespokojnosť, ani neuľahčujem, čo by mu zjednodušilo rozlúsknutie môjho postoja. Hlas je stále pokojný, tón konverzačný. Nič nenaznačuje ťažší vzduch medzi nami, a predsa, na chvíľu sa tá hravosť konverzácie posunie inam.

Ten malý moment uplynie, len čo pohnem hlavou viditeľne nabok, odtrhnúc od Valianta pohľad. Očami nájdem cieľ, kvôli ktorému som nás začala posúvať po sále, nenápadne sa presúvajúci z doterajšieho rozhovoru. Vo svojom vlastnom pokračujem, keď už som k nej takmer na dosluch.
"Verím, že turnaj bude pre teba príjemným rozptýlením, a nebudeš určite jediný."
Spomalím krok a pustím jeho rameno, zanechávajúc za rukou iba šteglenie špičiek cez oblečenie. Sama sa otočím v polkruhu, aby som skončila po jeho boku a ukončila tak tanec namiesto neho. Až potom pustím aj jeho dlaň. Ocitáme sa iba kúsok od modrej dračice na dvoch nohách.
"Myslím, že Visenya rozumie typom tanca, ktoré sú ti bližšie, ako tie moje - ak o nich bude mať chuť hovoriť."
Vzdialenú príbuznú pozdravím neformálnym pokývaním kovom krytých prstov. Nevideli sme sa často, no počas tých pár návštev sme spolu strávili dostatočný čas nad rozhovormi, aby som od nej nevyžadovala žiadne formality. Jej pokrokové názory, s ktorými som sympatizovala a schopnosť presadiť sa predčili túto povinnosť.
"Snáď nevezmeš Altaris z pohodlia jaskýň príliš skoro. Rada by som počula, čo máš nové, až na to bude vhodnejší čas a miesto."
Odstúpim od nich krok.
"Nechávam vás oboch v dobrej spoločnosti a s dobrou radou. Ďalšie víno by som si išla pýtať priamo zo suda."
Malaerys sám bol ešte ustriehnuteľný, keďže mal ďaleko od nenápadného. Malaerys obklopený ľuďmi motivovanými strachom, peniazmi a prachom v hlave a vreckách? Nie až tak veľmi.

Práve chodiaci problém je však môj ďalší výber spoločnosti na dnes. Väčšinou som delegovala jeho riešenie na iné osoby, no občas bola prevencia lepším postupom. Ples, na ktorom sa podieľala Viona, Prima a Artemis, s ktorými som udržiavala porozumenie, medzi také udalosti patril.
"Malaerys."
Zastavím tesne pri ňom, bližšie ako by sa väčšina odvážila, čo mi umožňuje stíšiť hlas. Jedna maska zakrývajúca tvár oproti druhej - a predsa obaja vieme, kto nám stojí naproti. Nakloním sa ešte bližšie k nemu, až biela takmer bokom ťukne o zlatú, aby som ho pár slovami, venovanými iba jemu, dostala z dosahu miesta, kde by mohol narobiť veľa škody bez príčiny.

Taktický ústup za zábavou!

Lucrezie Tiber, Julius Tiber, Marie Vesray.

Letohrad, Křišťálový palác, Daelinin sál
Den před turnajem, podvečer

Lucrezie si, jak se dalo očekávat, si drží karty u těla a lady Vesray odpoví celkem nejednoznačně, takže se tatík nedozví nic. Jsem si jistý, že až bude rozhovor jen mezi rodinou, Lucrezie odhalí z plánů lady Viony víc. Následuje vtipná vsuvka, kdy otec se vší vážností a důstojností v hlase řekne, že chválil sestřinu skromnost. Zabořím tvář do poháru s vínem, aby nikdo neviděl ten škleb, který se mi objeví na tváři. Otec si to neuvědomuje, ale v jiném životě by byl skvělým bavičem. Pobavený výraz mi ovšem nevydrží dlouho, neb hlava našeho rodu vzápětí obrátí svoji pozornost na mě a samozřejmě mne nepřímo zkritizuje, že nedělám věci, které ode mne očekává. Story of my life, řeknu vám.
"Děkuji za starost, otče. Umím si představit, že má moje nastávající, jakožto dvorní dáma lady Viony, dnes večer nějaké povinnosti.."
Kouknu na ségru a doufám, že má slova kývnutím hlavou potvrdí.
"...Nicméně, máš pravdu, měl bych se Melite věnovat, koneckonců, jsi si dal spoustu práce s domluvou oněch zásnub a byla by škoda, kdyby si lidé nevšimli, že?"
Dodám, protože přesně vím, o co otci jde a proč domluvil právě tyto zásnuby. V podstatě se jeho slova dají přeložit do celkem prostého vzkazu.
"Neposer to!"
Obrátím se na sestru.
"Drahá sestro, myslím, že by jsme měli otci dopřát trochu soukromí...budeš tak laskavá a doprovodíš mne při hledání mé drahé snoubenky?"
Vezmu si sebou ještě Lucrezii. Sice vím, jakou masku Melite má a sestru bych tu tedy mohl nechat křenit, ale jsem prostě hodný starší bratr.
"Když nás omluvíš otče."
Ukloním se stroze. O poznání vřelejší a galantnější úklonu věnuji dámě.
"Lady Vesray, bylo mi potěšením."
Rozloučíme se tedy s otcem a zástupkyní obchodní gildy a vydáme se za zábavou. Po cestě uzmu z tácu procházejícího pikolíka pohár s vínem a se širokým úsměvem jej podám Lucrezii.
"Víno, drahá sestro?"
Zeptám se. Sestra na plese bez poháru vína v ruce je něco nepřirozeného a neobvyklého a tudíž tuto anomálii musím jako její nejoblíbenější bratr napravit.