Ruch trhov

Je zvláštne, že skoro totožné slová ako tie moje majú inú váhu, keď ich vysloví Indirský hrdina, Vojvodov synovec. Snáď je ten požiar uhasený… Dúfam, že akékoľvek krviprelievanie je zažehnané. Však?
No viac pozornosti venujem slovám sira Ondoryona, oči otvorené údivom dokorán, chce sa mi kričať, že som to vôbec nemyslela ZLE a v zásade som mala na mysli a Duši len Princovo blaho. Ale musím uznať, že v niečom má pravdu. A ja sa hodlám zariadiť podľa jeho rady. Beztak som vôbec nemala v úmysle- Ale na tom nezáleží. Vlastne nepôjdem na oči ani budúcej Vojvodkyni. Jednoducho dar k jej narodeninám pošlem po Mel a potom pôjdem domov.
Obrovský ostrovan si konečne všimne, že som sa mu prihovorila. Jeho pohľad je však roztržitý, zastrašujúci a akýsi nevľúdny. Úsmev mi povädne na perách, sklopím zrak. Vari som ho urazila? Jeho slová sú úsečné a strohé, ba čo viac, to, čo som mu povedala, si mylne vysvetlil ako pozvanie. S pootvorenými perami a vyvalenými očami niekoľkokrát zažmurkám. I ostatní prítomní si ich vyložili takýmto spôsobom? Na tom ale už vôbec nezáleží. Súhlasne prikývnem. Bezrak určite na mňa zabudne akonáhle sa otočí k odchodu.
Nemýlila som sa. Prešiel len niekoľko krokov a zavesil sa do tmavovalsej lady, Vojvodkyninej dvernej dámy, ktorá stála len kúsok od Mel a sira Tibera, syna nášho suseda. Tí sa ale kamsi vytratili. Nájsť ju v tej mele bude zhola nemožné a to i v prípade, že by som sa vybrala tým smerom hneď teraz… Čo nehrozí.
Nie pri tom Zlatom výmazovi, ktorý pohŕda zásahom svojho rozumného príbuzného. Sir Galahad bol akýmsi zvratom v celej tej fraške. Rozvážneho sira Ondoryona čosi na Indiryonovi popudilo, zato Princ sa ako mávnutím čarovného prútika premenil v niečo dôstojné. Troska, čo budí dojem autority na jednej strane a ušľachtilý rytier, ktorý- Zmätene preskakujem pohľadom z jedného na druhého. Vôbec ich NECHÁPEM! Len mlčky čakám s pokorným výrazom, nemihnúc brvou, kým sa Princ vyrozpráva.
Vraj muž CTI! Chcela som spoznať Indirskú kultúru... namiesto toho som spoznala dvojtvárneho Princa, Zlatého plaza. Nesmiem o Princovi povedať nič zlé. Vlastne o ňom nepoviem vôbec NIČ. Stačí ak Melité zmienim o chrabrosti a ďalších kladoch Sira Ondoryona.
Princ Malaerys na mňa výhražne žmurkne po tom, ako ma “priateľsky” napomenie. Na okamih stuhnem strachom, trochu mi zbelejú hánky zvierajúce telo hudobného nástroja. So stále pokorným výrazom v tvári len vystrúham pukrle. Taký hrozný člo- nie, on nie je človek, ale Netvor, Beštia. Nechápem prečo som vôbec prosila jeho príbuzného, aby ho dostal čo najrýchlejšie do bezpečia, než potečie krv tam, kde by vôbec nemala.
Princ Vaeron zlý a ješitný? Ten paragón rytierskych Cností? Prečo sa zdá, že každé slovo, ktoré mladému princovi vypadne z rozoklatého jazyka má celkom opačný význam?
Odľahne mi, keď sa Princ konečne odoberie preč.
S mĺkvymi úklonami sa najprv rozlúčim so sirom Ondorynom, potom sirom Galahadom a nakoniec i s posledným prítomným šľachticom a v sprievode gardistu vykročím smerom, kde som naposledy videla sesternicu.

Mestom zazneli chrámové zvony, neskôr sa k nim pridali hlasy poľníc. Musel sa vrátiť Vojvoda a všetok ľud sa mu vybral v ústrety. Istotne to bude úchvatný, nezabudnuteľný pohľad, ale radšej si to nechám ujsť. V tejto chvíli by som dala prednosť samote, samote v prítomnosti sesternice, ktorú som už celú večnosť nevidela. Kde len trčíš Mel?
Hybko plávam v tej živej riave tiel.
No možno nie dosť pozorne či opatrne-

Lucrezia a zbytek nechán za zády